Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoCsp-11-2021.pdf
PDF · 115.85 KB
Case nature
Subarea
25CoCsp/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman v sporovej veci žalobcu: SAJVA, spol. s r.o., IČO: 36 232 831, Niklova 3663/12, Sereď, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: O. K., nar. XX.XX.XXXX, adresa M. XX/XX, S., zastúpeného advokátskou kanceláriou: AK Piliar s.r.o., IČO: 52 915 816, Medený Hámor 11, Banská Bystrica, o zaplatenie 3.000,- Eur, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 12.01.2021, č. k. 26Csp/206/2020-142, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného v katastrálnom území B. S. - parcele reg. „C“ č. 997/2, ostatná plocha o výmere 539 m2, , v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 3.000,- Eur s príslušenstvom z titulu pôžičky). Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha zaplatenia istiny 3.000,- Eur s príslušenstvom v podobe úroku a úroku z omeškania, a to z právneho dôvodu pôžičky, kde veriteľom mal byť žalobca a dlžníkom žalovaný ako konateľ žalobcu.
2. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie mal na účely konania o zabezpečovacom opatrení v podstate za osvedčené, že žalovaný je od 02.09.2003 neustále jedným z konateľov žalobcu a ako konateľ, ktorý disponuje účtom žalobcu, vybral z tohto účtu dňa 11.09.2018 hotovosť 3.000,- Eur. Na druhej strane konštatoval, že realizácia výberu hotovosti z účtu spoločnosti bez ďalšieho neosvedčuje žalobou tvrdenú existenciu pôžičky medzi stranami sporu. Podotkol, že žalobca v žalobe vo veci samej v rámci opisu skutkového stavu uvádza, že pôžička v sume 3.000,- Eur bola žalovanému poskytnutá dňa 11.09.2018 na základe ústnej dohody s tým, že ju mal vrátiť v lehote 1 týždňa spolu s 1,2 %-ným ročným úrokom a že k vráteniu pôžičky nemalo dôjsť ani čiastočne. Zároveň žalobca uviedol, že poskytovanie podobných krátkodobých pôžičiek konateľovi žalobcu bola pomerne bežná prax. Po vzhliadnutí výpisu z pokladničnej knihy žalobcu za obdobie 01.01.2020 do 31.12.2020 súd prvej inštancie uzavrel, že existencia tvrdenej bežnej praxe poskytovania pôžičiek s uvedeným výpisom nekorešponduje, výpis obsahuje výpočet položiek na vykonané platby spolu s uvedením ich účelu, avšak len výber hotovosti 3.000,- Eur zaregistrovaný v knihe dňa 05.06.2020 je označený bez uvedenia účelu (na rozdiel od všetkých zvyšných položiek), čo nenasvedčuje existencii predmetnej tvrdenej pôžičky ako jednej z viacerých. Podľa obsahu zápisnice zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 09.07.2020 valné zhromaždenie žalobcu pôžičku 3.000,- Eur s úrokom neriešilo.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva,
hodnoverne neosvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Výber hotovosti z účtu spoločnosti jej konateľom evidovaný v pokladničnej knihe spoločnosti, bez ďalšieho totiž nemožno vyhodnotiť ako konanie konateľa spoločnosti potenciálne rozporné so zákonom, keďže konateľ koná za spoločnosť a na jej účet ako štatutárny orgán. Súd prvej inštancie nemal za preukázanú ani hodnovernosť výberu ako realizovaného titulom pôžičky, ani účel nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto zamietol.
4. Žalobca sa voči tomuto uzneseniu odvolal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f) a h) CSP a v závere odvolania uviedol, že na podanom návrhu trvá. Následný protikladný návrh žalobcu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, vyhodnotil odvolací súd ako zrejmú nesprávnosť. Okrem toho totiž, že v odvolaní výslovne uviedol, že na návrhu trvá, celé odôvodnenie jeho odvolania sleduje spochybnenie správnosti napadnutého uznesenia, a nie jeho potvrdenie.
5. Žalobca v odvolaní po prvé namietal, že bolo porušené žalobcovo právo na zákonného sudcu, pretože Okresný súd Banská Bystrica, na ktorý žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tento návrh bez zákonného dôvodu a opory v procesných predpisoch postúpil Okresnému súdu Galanta (súdu prvej inštancie). Nezákonný bol aj postup súdu prvej inštancie, ktorý nepostupoval podľa § 42 v spojení s § 41 CSP a o návrhu rozhodol.
6. Po druhé, napadnuté uznesenie označil za arbitrárne. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je stručné a je obsiahnuté popri citácii podania žalobcu a znenia zákonných predpisov, v bode 20 odôvodnenia, na nie celej strane. Žalobca ďalej v reakcii na poznámku súdu prvej inštancie o žalobcovom obsiahlom opise rôznych skutočností, vysvetľuje, prečo tak urobil. Súdu prvej inštancie vytkol, že vôbec neberie do úvahy, že druhý konateľ, konajúci v mene žalobcu tvrdí, že prišlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pretože to navrhoval (a požadoval) žalovaný, a žalovaný - tiež konateľ žalobcu, to len popiera, nepreukazuje dôvod, titul, použitie a pod. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, či skôr úsudok a následne tak odôvodnenie rozhodnutia, je prekvapivé a teda nenáležite sa prikláňajúce k „verzii žalovaného“, pričom žalobca nežiadal iné, len poskytnutie ochrany pre jeho nárok - ak je sporný, súd až v konaní samotnom rozhodne o jeho priznaní či nepriznaní. Základ nároku - vrátenie sumy 3.000,- Eur s príslušenstvom, je daný zmluvou o pôžičke v ústnej forme - preto je nemožné predložiť listinný dôkaz o pôžičke iný, ako to, že žalovaný prevzal a vybral sumu 3.000,- Eur z bankového účtu žalobcu. Súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy odpor žalovaného, ku ktorému nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom žalovaný nepoprel, že dňa 11.09.2018 vybral peňažné prostriedky z účtu spoločnosti a disponoval tak s majetkom tretej osoby, pričom neuviedol (a teda ani nepreukázal) z akého dôvodu tak konal a ako naložil s peňažnými prostriedkami. Žalovaný vôbec netvrdí, že by peňažné prostriedky vo výške výberu nemá povinnosť vrátiť. Žalovaný na svoju obranu len uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nedošlo. K argumentu súdu prvej inštancie, že žalovaný ako konateľ mohol disponovať s bankovým účtom a realizovať výber, žalobca uvádza, že to nevylučuje povinnosť žalovaného vrátiť sumu 3.000,- Eur, pretože nebol a dodnes nie je zo strany žalovaného preukázaný spôsob, titul a dôvod výberu, prostriedky žalovaný nevrátil, a to, že je konateľom, nekonvaliduje to, že išlo o disponovanie s cudzím majetkom. K druhému argumentu, že výpis z pokladničnej knihy nepreukazuje poskytnutie pôžičky, žalobca poukazuje na to, že účtovníctvo odzrkadľuje len stav účtovných dokladov, ktoré predložili konatelia, teda aj žalovaný, na zaúčtovanie. Odôvodnenie je prekvapivé aj z ďalších dôvodov. Po prvé, to, že vo veci vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz, je nepochybne vyjadrením, že žalobca osvedčil svoj nárok tak, aby súd o ňom kladne rozhodol. Žalobca preukázal dôvodnosť a trvanie nároku podaním návrhu (na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a tiež žalobou vo veci samej). Na rozdiel od žalobcu však žalovaný len tvrdí, ale žiadne svoje tvrdenie nepreukazuje. Po druhé, právnym dôvodom (titulom) uplatneného nároku, ktorému žiada poskytnúť žalobca ochranu, je nárok na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré zjavne a nepochybne žalovaný vybral z bankového účtu spoločnosti. Žalovaný je povinný vrátiť sumu 3.000,- Eur. Žalovaný sám navrhol a dohodol s druhým konateľom, že výber považuje za pôžičku, že ju vráti do týždňa a zaplatí aj (ako sa vyjadril) smiešny úrok, ktorý požadoval žalobca (jeho konateľ Ing. Richard Šarvaic), a vyjadril sa teda že „OK“. Ak by nešlo o pôžičku, pričom žalobca zdôrazňuje, že to bol žalovaný, ktorý tvrdil / navrhol, že ide o pôžičku, tak potom ide na strane žalovaného o spreneveru, prisvojenie si peňažných prostriedkov tretej osoby. Žalobca v danej veci podal aj trestné oznámenie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčiť, nie preukázať, nárok (jeho dôvodnosť a trvanie). Žalovaný nepoprel, že prostriedky vybral - je tu aj z jeho strany uznaný dôvod a tiež trvanie, pretože ani netvrdí a už vôbec nepreukazuje (alebo aspoň osvedčuje), že prostriedky vrátil, či riadne použil. To, že žalovaný sa bráni a argumentuje, je
prirodzené, postup súdu prvej inštancie však v tomto štádiu naznačuje, že bez vykonania dokazovania sa prikláňa (akoby) na stranu žalovaného, a nevidí existenciu pohľadávky ani jej dôvod (titul), a odmieta tak poskytnúť ochranu. Po tretie, žalobca predkladá súdu vyhlásenie svedka - p. A. Silnej, tiež spoločníčky a konateľky spoločnosti MAXIM consult s.r.o., ktorá poskytuje služby vedenia účtovníctva pre spoločnosť žalovaného, ktorá bola prítomná pri komunikácii nasledujúcej po výbere sumy 3.000,- Eur. Po štvrté, duplicita rozsahu pohľadávky v časti 3.000,- Eur (pôžička) nie je daná, pretože dotknutý nárok si žalobca uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26Csp/140/2020. Po piate, spoločníci a konatelia žalobcu - t. z. aj žalovaný ako spoločník a konateľ, sa v mesiaci september 2018 dohodli, že nebudú už realizované platby v hotovosti a bude celý platobný styk a hospodárenie spoločnosti žalobcu realizované bezhotovostne, a preto bola aj zmenená zmluva o poskytovaní služieb so spoločnosťou MAXIM consult s.r.o. a napokon boli jej konateľke A. S. udelené aj oprávnenia (dispozičné práva) k bankovému účtu spoločnosti žalobcu. Aj v nadväznosti na túto skutočnosť, ako už žalobca uvádzal, tak opakovane jeho konateľ Richard Šarvaic a tiež spoločnosť MAXIM consult s.r.o. ústne žiadali žalovaného, a napokon aj písomne, aby žalovaný preukázal použitie celej sumy alebo vrátil prostriedky (vo zvyšnej časti). Písomne sa tak napokon stalo napríklad aj výzvou z 03.03.2020, na ktorú žalovaný odpovedal prostredníctvom advokáta listom z 30.03.2020, v ktorom uvádza a teda potvrdzuje (žalovaný) nasledovné: žalovaný nedisponuje žiadnymi účtovnými dokladmi a všetky finančné prostriedky použil na účely súvisiace s činnosťou spoločnosť žalobcu. Po šieste, žalobca popiera, že žalovaný použil tieto prostriedky na úhrady za spoločnosť žalobcu. Napokon žalobca upozorňuje na správanie, žalovaného po výsledkoch iných konaní, ktorý previedol určité nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na tretiu osobu, čo naznačuje opodstatnenosť obavy žalobcu o účelovom nakladaní s majetkom žalovaného.
7. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci uvedeným v napadnutom uznesení. Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 41 s poukazom na § 20 písm. a) CSP zákonným postúpil vec súdu vecne a miestne príslušnému, t. j. Okresnému súdu Galanta. Uznesenie nemožno považovať za arbitrárne, keďže prvoinštančný súd posúdil všetky žalobcom predložené listinné dôkazy, vyhodnotil skutkové tvrdenia vo vzťahu k meritu prejedávanej veci a dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil dôvodnosť trvania jeho nároku. Žalobca opätovne len poukazuje na skutočnosti, ktoré majú byť predmetom skúmania v samostatnom súdnom konaní o zaplatenie pohľadávky, a nie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný je tak isto ako prvostupňový súd toho názoru, že zo strany žalobcu neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného, najmä žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatňovaného nároku.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil podľa obsahu podania (§ 124 ods. 1 CSP) zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. . b), c), d), f) a h) CSP], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho treba napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
9. Predmetom konania vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie je zaplatenie 3.000,- Eur s prísl. z titulu ústnej zmluvy o pôžičke, ktorá bola podľa žalobcu poskytnutá žalovanému dňa 11.09.2018 s tým, že ju mal žalovaný vrátiť v lehote jedného týždňa od jej poskytnutia spolu s 1,2 %-ným ročným úrokom. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa mala zabezpečiť táto pohľadávka žalobcu zriadením záložného práva na pozemok vo vlastníctve žalovaného.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia pre nesplnenie zákonných podmienok a či sa pri rozhodovaní nedopustil žalobcom vytýkaných vád konania.
11. Na úvod sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, že postupom Okresného súdu Banská Bystrica, ako aj postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorému bola vec postúpená, bolo porušené žalobcovo právo na zákonného sudcu, v dôsledku čoho rozhodoval nesprávne obsadený súd.
12. Na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý žalobca podal Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.06.2020, bolo medzi stranami začaté upomínacie konanie (§ 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov). Dňa 10.07.2020 Okresný súd Banská Bystrica ako kauzálne (a tým aj vecne aj miestne) príslušný súd (§ 2 cit. zák.) vydal platobný rozkaz sp. zn. 24Up/1231/2020, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol doručený žalobcovi 13.07.2020 a žalovanému 21.07.2020. Dňa 22.07.2020 doručil žalobca Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Hoci sa upomínacie konanie v zásade subsidiárne riadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku (§ 15 ods. 1 z. č. 307/2016 Z. z.), nie je to tak vždy. Upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku (§ 1 ods. 2) a účelom upomínacieho konania je využiť možnosti elektronickej komunikácie na to, aby sa vo veci rozhodlo platobným rozkazom v skrátenej lehote a za o čosi výhodnejších podmienok pre žalobcu (polovičný súdny poplatok, či domnienka odôvodnenosti nároku - ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve). Úkony súdu v upomínacom konaní sa preto sústreďujú na návrh na vydanie platobného rozkazu a s ním bezprostredne súvisiace podania. Preto nie je v súlade s účelom upomínacieho konania, ktoré má viesť predovšetkým k rýchlemu rozhodnutiu o návrhu na vydanie platobného rozkazu, aby súd rozhodoval o nesúvisiacich podaniach strán. Z tohto dôvodu sa pravidlá upomínacieho konania odchyľujú od Civilného sporového poriadku napríklad tým, že vylučujú, aby Okresný súd Banská Bystrica prihliadal na niektoré podania strán. V upomínacom konaní sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch, medzi ktoré nepatrí nárok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čo je nepochybné aj z § 15 ods. 4 písm. j) z. č. 307/2016 Z. z. Na takýto návrh Okresný súd Banská Bystrica neprihliada a rozhoduje o ňom až súd, ktorému bola vec postúpená, alebo súd, ktorý pokračuje v konaní (§ 15 ods. 5 z. č. 307/2016 Z. z.). Okresný súd Banská Bystrica nepostupoval bez zákonného dôvodu, keď žalobcov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postúpil Okresnému súdu Galanta (súdu prvej inštancie), ale činil tak práve na základe žalobcovho návrhu na pokračovanie v konaní a § 15 ods. 5 v spojení s § 15 ods. 4 písm. j) z. č. 307/2016 Z. z. Na základe § 15 ods. 5 bola zároveň na rozhodnutie o tomto návrhu žalobcu založená aj vecná a miestna príslušnosť súdu prvej inštancie, ktorý preto nemal dôvod postupovať podľa § 42 v spojení s § 41 ods. 1 CSP. Žalobcovo právo na zákonného sudcu takýmto postupom súdov porušené nebolo.
13. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že napadnuté uznesenie je arbitrárne. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí celkom jasne uviedol, aký skutkový stav zistil a z akých dôkazov. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, z čoho dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ani to, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie v dĺžke podľa predstáv žalobcu, neznamená, že je arbitrárne. Uznesenie, ktoré stručne (teda v súlade s § 236 CSP) objasní podstatu sporu a závery súdu, nemožno považovať za arbitrárne. Odôvodnenie napadnutého uznesenia ako celok pritom vyhovuje náležitostiam § 236 CSP, keďže z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. To, že žalobca s týmito závermi nesúhlasí, ale ani to, keby boli aj nesprávne, neznamená arbitrárnosť napadnutého uznesenia.
14. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP), ktorá sa primerane použije aj na zabezpečovacie opatrenia (§ 344 CSP), vyžaduje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako formy procesnej ochrany nároku uplatňovaného v konaní o veci samej, buď potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1). Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh (§ 324 ods. 1). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne
nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené (§ 326 ods. 1 CSP).
15. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je teda hodnoverné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným zabezpečovacím opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
16. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v podstate z dôvodu, že nemal za preukázané, že výber peňazí bol realizovaný titulom ústnej zmluvy o pôžičke a aj preto, že výber hotovosti z účtu spoločnosti jej konateľom, evidovaný v pokladničnej knihe spoločnosti, bez ďalšieho nemožno vyhodnotiť ako konanie konateľa spoločnosti v rozpore so zákonom.
17. Podstatnú časť odvolania žalobcu možno charakterizovať ako poukazujúcu na nesprávne vyhodnotenie bremena tvrdenia a dôkazu zo strany súdu prvej inštancie. Žalobca v tejto súvislosti namieta, že jeho nárok na zaplatenie 3.000,- Eur, ktorý si uplatnil vo veci samej a ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, bol dostatočne osvedčený tým, že Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz. Zo spisu ale vyplýva, že žalovaný podal voči nemu odpor, ktorý Okresný súd Banská Bystrica neodmietol podľa § 12 z. č. 307/2016 Z. z., čo znamená, že platobný rozkaz sa zo zákona zrušil (druhá veta § 11 ods. 1 z. č. 307/2016 Z. z.), takže z neho nemožno už v tomto štádiu vyvodiť žiadne závery pre skutkový stav. Z rovnakého dôvodu nemožno napadnuté uznesenie považovať ani za prekvapivé.
18. Okrem toho si žalobca zamieňa podmienky požadované na vyhovenie návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní (§ 3 ods. 4 z. č. 307/2016 Z. z.) s podmienkami v následnom konaní podľa Civilného sporového poriadku (§ 265 ods. 1 CSP). Predovšetkým však odhliada od toho, že tieto podmienky sú odlišné od podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré už odvolací súd opísal vyššie. Rozhodovanie o zabezpečovacom opatrení vyžaduje, aby bol nárok hodnoverne osvedčený. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdené skutočnosti musia byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106). Sám žalobca ale v odvolaní poukazuje na to, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nikdy žiadnu zmluvu so žalobcom neuzatvoril, je vysoko nepravdepodobné, že by si požičiaval uvedenú sumu a je tu daná duplicita s konaním o zaplatenie 29.320,30 Eur s prísl. (vec vedená na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26Csp/140/2020). Odvolací súd preto vo výsledku súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca svoj nárok hodnoverne neosvedčil, pretože tvrdenia žalobcu o existencii zmluvy o pôžičke prednesené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaný medzičasom (v odpore) poprel, v dôsledku čoho ich treba považovať podľa § 151 ods. 2 CSP za sporné. Spornosť tvrdení už sama o sebe vylučuje, aby ich súd považoval na účely zabezpečovacieho opatrenia za hodnoverne osvedčené. Na odstránenie spornosti tvrdenia je potrebné vykonať dokazovanie podľa § 185 ods. 1 a nasl. CSP, na ktoré v konaní o zabezpečovacom opatrení vzhľadom na jeho naliehavý charakter spravidla nie je priestor (porov. prvú vetu § 329 ods. 1 CSP).
19. V súvislosti s názorom žalobcu, že jeho nárok je daný zmluvou o pôžičke v ústnej forme, a preto je nemožné predložiť listinný dôkaz o pôžičke iný, ako to, že žalovaný prevzal a vybral sumu 3.000,- Eur z bankového účtu, odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že potvrdenie o výbere spornej sumy z účtu samé o sebe nepreukazuje právny dôvod, na základe ktorej ju žalovaný prevzal. Zároveň to, že žalobca nedisponuje priamym listinným dôkazom o obsahu zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá v ústnej forme, neznamená, že by súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol nútený nekriticky vychádzať z jednoduchého tvrdenia o tom, že zmluva (s určitým obsahom) bola uzavretá. Dôkazná núdza nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; bolo by to v rozpore s § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP.
20. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje aj s tým, ako súd prvej inštancie posúdil obsah výpisu z pokladničnej knihy (č. l. 107), ktorý nepreukazuje poskytnutie pôžičky ako jednej z viacerých. K tomuto
zisteniu žalobca v odvolaní poznamenal, že účtovníctvo odzrkadľuje len stav účtovných dokladov, ktoré predložili konatelia, teda aj žalovaný, na zaúčtovanie. Výpis z pokladničnej knihy predložil do súdneho konania žalobca. Odvolaciemu súd nie je zrejmé, akým spôsobom má spochybňovanie vlastného listinného dôkazu viesť k posúdeniu jeho obsahu v prospech strany, ktorá ho predložila. V každom prípade však pokladničná kniha týkajúca sa obdobia roku 2020 nevypovedá nič o okolnostiach uzavretia zmluvy o pôžičke, ktoré sa podľa žalobcu udiali ešte v septembri 2018. To platí aj pre vyhlásenia konateľa žalobcu, MAXIM consult s.r.o. a jej konateľky z 10./11.03.2020, ktoré sa týkali decembra 2018.
21. Ďalšia časť žalobcovho odvolania sa zakladá na tom, že žalovaný nepreukázal, že peniaze vybraté z účtu použil na účely súvisiace s podnikaním žalobcu. Hoci v tomto smere ide o tvrdenie žalovaného, takže dôkazná povinnosť je na ňom, na účely konania o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúce, na akom skutkovom základe založil žalobca svoj návrh na jeho nariadenie. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil okolnosti nasvedčujúce uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi stranami, ktoré však nateraz hodnoverne neosvedčil, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Odvolací súd dáva do pozornosti, že popretím uzavretia zmluvy o pôžičke sa stal sporným aj jej obsah vrátane existencie dohody o splatnosti tohto dlhu. Správnosť názoru žalobcu, že žalovaný je povinný vrátiť 3.000,- Eur, ktoré nesporne z účtu žalobcu vybral, a to, či je vo veci dané actio nata, tak závisí nielen od toho, z akého právneho dôvodu tak žalovaný urobil, ale aj od okolností rozhodujúcich pre určenie splatnosti jeho záväzku. Tu možno prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že ak konateľ nakladá s účtom spoločnosti v rámci výkonu svojej pôsobnosti, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že mu vzniká povinnosť použité prostriedky vrátiť spoločnosti. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nie je úlohou súdu v tomto štádiu vykonávať dokazovanie v rozsahu, v akom sa vyžaduje na posúdenie odôvodnenosti žalobného nároku. Okolnosti, za ktorých žalovaný vybral sporné peniaze z účtu žalovaného, a či tieto opodstatňujú záver, že mu vznikla aj povinnosť ich vrátiť, tak budú závisieť od výsledkov dokazovania v rámci konania vo veci samej.
22. Vyššie uvedené závery nemôže zvrátiť ani žalobcova aktivita vyvinutá až v rámci odvolacieho konania. Nové skutkové tvrdenia [o tom, že žalovaný sám navrhol a dohodol s druhým konateľom, že výber považuje za pôžičku, že ju vráti do týždňa a zaplatí aj úrok, ktorý požadoval žalobca, či o tzv. dohode o platbách - čl. II písm. v) odvolania] a nové listinné dôkazy, ktoré k odvolaniu v tejto súvislosti priložil (napríklad vyhlásenie svedka Ing. M. S., zo dňa 27.1.2021), predstavujú prostriedky procesného útoku (§ 149 CSP), ktoré žalobca neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide o tzv. novoty, ktoré možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Žalobca však v tejto súvislosti netvrdí ani jednu z vyššie uvedených podmienok, čo znamená, že nebolo možné postupovať podľa § 366 CSP a odvolací súd preto nemohol na tieto prostriedky procesného útoku v odvolacom konaní prihliadať.
23. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne usúdil, že nárok, ktorému sa mala zabezpečovacím opatrením poskytnúť dočasná ochrana, žalobca neosvedčil hodnoverne tak, ako to požaduje § 325 ods. 1 CSP, už nebolo potrebné sa zaoberať argumentáciou žalobcu týkajúcou ďalších podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú potreba bezodkladnej úpravy pomerov, či ohrozenie exekúcie.
24. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý v súlade s § 328 ods. 1 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
25. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, pretože žalobu treba meritórne prejednať, o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
26. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).