Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Csp-59-2020.pdf
PDF · 98.03 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.000,- eur od 23.03.2019 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.02.2020, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 12.11.2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.000,- eur od 23.03.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 22.07.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 02.03.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.03.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 27.273,13 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 18.813,60 eura, z riadneho úroku vo výške 7.047,- eur, z úroku z omeškania vo výške 1.412,53 eura a z poplatkov vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 eur. Dlžná suma k dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 3.000,- eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,- eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 23.03.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že v prílohe zasiela doklad o zaslaní a neprevzatí výziev zo dňa 02.03.2018 a 18.12.2018 v odbernej lehote. K
doručeniu Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy pred postúpením pohľadávky žalobca uvádza, že je právne irelevantné, či ho žalovaný aj skutočne prevzal, nakoľko pri hmotnoprávnych úkonoch platí podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí tzv. teória dôjdenia, v zmysle ktorej sa nevyžaduje aby bol úkon aj reálne doručený, ale postačuje, že sa dostal do dispozičnej sféry adresáta. Žalobca má za to, že skutočnosť, že zásielky boli odosielané do bydliska žalovaného, jednoznačne preukazuje, že žalovaný mal možnosť sa s ich obsahom oboznámiť. Žalobca má za to, všetky dokumenty predložené v konaní sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného a mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Zároveň dodáva, že žalobca si uplatňuje len časť postúpenej pohľadávky vzhľadom na svoje dispozičné oprávnenie k pohľadávke. Nežalovaná časť pohľadávky nie je uplatňovaná v inom konaní, ani priznaná v inom konaní. V ďalšom doplnení žaloby žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 20.000,- eur. Žalovaný dňa 22.07.2015 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 20.000,- eur, pričom z poskytnutého úveru uhradil za obdobie od 25.08.2015 do 25.09.2016 sumu v celkovej výške 4.657,72 eura. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 1.186,40 eura, na poplatky bola započítaná suma 177,56 eura, na riadny úrok bola započítaná suma 3.224,98 eura a na zmluvný úrok z omeškania bola započítaná suma 68,78 eura. Istina tak predstavuje súčet položiek „Čerpanie“ mínus úhrady žalovaného započítané na istinu 20.000,- eur - 1.186,40 eura = 18.813,60 eura. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3.000,- eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,- eur.
3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0216/2019/CE zo dňa 22.03.2019, Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) zo dňa 22.07.2015, Prílohu Zmluvy - Súhlas s Poistením k Úveru, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.03.2018, Všeobecné obchodné podmienky, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., Výzvu zo dňa 18.12.2018, Výzvu zo dňa 28.01.2018, platobnú históriu, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2019, Pokus o zmier zo dňa 05.02.2020, Podací hárok č. EPH188820836, kópiu obálky č.l. 105 a č.l. 106, Výpis z úveru.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil.
5. Podľa § 290 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené (č.l. 124 a č.l. 126) svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
7. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 22.07.2015 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 20.000,- eur, s úrokovou sadzbou vo výške 12,90% ročne, so splatnosťou prvej splátky 25.08.2015, s konečnou splatnosťou 25.07.2024, s výškou splátky 327,63 eura mesačne so splatnosťou 25. dňa v mesiaci, s RPMN vo výške 14,97%, s priemernou hodnotou RPMN 10,39% a celkovou čiastkou k zaplateniu dlžníkom vo výške 35.382,25 eura. Žalovaný čerpal úver vo výške 20.000,- eur a na úver zaplatil celkom sumu 4.657,72 eura. Listom zo dňa 28.01.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Keďže sa žalovaný so splácaním dostal do omeškania, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.03.2018 - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti oznámil žalovanému mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu 01.03.2018. Uvedené oznámenie bolo dňa 07.03.2018 zaslané žalovanému, pričom zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Listom zo dňa 18.12.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej pohľadávky vo výške 26.023,20 eura, s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Uvedená výzva bola dňa 20.12.2018 zaslaná žalovanému, pričom
sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0216/2019/CE zo dňa 22.03.2019 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému postúpená na žalobcu.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (2)
17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, pretože text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver mu bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a tiež ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.
19. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Keďže zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže sa tento údaj uvádza v nesprávnej výške 35.382,25 eura (namiesto správnej výšky 35.384,04 eura = 327,63 eura x 108), čo má v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, avšak podrobnejšie sa súd uvedeným nezaoberal, pretože žalobca si v konaní uplatnil nárok len na nevrátenú časť istiny.
20. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v celkovej výške 20.000,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere riadne neplnil, z ktorého dôvodu pôvodný veriteľ úver predčasne zosplatnil ku dňu 01.03.2018. Dňa 22.03.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, pričom vzhľadom na to, že v čase postúpenia pohľadávky boli naplnené predpoklady obsiahnuté v ustanovení § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách (žalovanému bola do sféry dispozície doručená výzva zo dňa 18.12.2018, ktorú si neprevzal v odbernej lehote), išlo o platné postúpenie, z ktorého dôvodu je žalobca v konaní aktívne legitimovaným. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu vrátil žalovaný zo sumy úveru 20.000,- eur len časť vo výške 4.657,72 eura, keď žalovaný v konaní netvrdil ani nepreukázal uhradenie vyššej sumy. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by mal žalobca nárok na zaplatenie istiny 15.342,28 eura, z ktorej si žalobca uplatnil iba časť vo výške 3.000,- eur. Zároveň platí, že aj v prípade skúmania včasnosti podania žaloby ex offo a prípadného premlčania nároku žalobcu (§ 54a OZ), by uvedené mohlo platiť len voči malej časti istiny zo sumy 15.342,28 eura, pričom žalobou uplatnená časť istiny vo výške 3.000,- eur premlčaná nie je. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur, keď ide len o časť nepremlčanej nevrátenej istiny bez úrokov a poplatkov.
21. Keďže žalovaný sa dostal s peňažným plnením do omeškania, je povinný okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu už po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu dňa 01.03.2018, t.j. dňa 02.03.2018, žalobca si však nárok na úrok z omeškania uplatnil až odo dňa 23.03.2019 (po postúpení pohľadávky), preto mu súd úrok z omeškania priznal až od tohto neskoršieho dátumu. Žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 0,00%. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00%) ročne zo sumy 3.000,- eur od 23.03.2019 do zaplatenia.
22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu (ktorý bol v konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu platného postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa) na zaplatenie nevrátenej časti istiny s úrokom z omeškania, za v celom rozsahu dôvodný, preto žalobe vo výroku I. vyhovel.
23. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
24. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd žalovanému na splnenie dlhu v súlade s § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v celom rozsahu žaloby úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).