Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-11-2021.pdf
PDF · 122.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. a K. XXX/X, U. nad H., zastúpená: Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, a manžela: S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. nad H., Š. K. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému: T. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, ako opatrovníkom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26. novembra 2020, č. k.: 19P/48/2020 - 68, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého T. A. ako aj trovách konania zrušuje a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, maloletého T. A. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu mal. T. A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 110,- € mesačne, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka dňa 1. októbra 2020 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Poukázala na to, že z manželstva pochádzajú 2 deti, plnoletý O. a maloletý T.. Maloletého Tomáša žiadala zveriť do svojej výchovy a otca zaviazať najskôr výživným vo výške 100 EUR mesačne, neskôr návrh zmenila na sumu 190 EUR mesačne. Poukázala na náklady maloletého. 3. Manžel navrhovateľky s rozvodom súhlasil, súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky, nesúhlasil s výškou vyživovacej povinnosti, nakoľko výdavky na maloletého nezohľadňujú výšku vyživovacej povinnosti, pričom poukázal na svoje majetkové a osobné pomery. 4. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že manželstvo neplní svoje funkcie, preto ho rozviedol, maloletého zveril do starostlivosti matky. Pokiaľ ide o určenie výživného, mal preukázané, že príjem matky je za obdobie 10/2019-9/2020 v čistom 653 EUR. Príjem otca za obdobie 9/2019-8/2020 predstavuje v čistom 1.536 EUR. 5. Vo veci rozhodoval podľa § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 2 a § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine. Pri určení výživného vychádzal z osobných potrieb maloletého dieťaťa a doložených nákladov matkou, pričom pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že hoci otec má pomerne vysoký čistý príjem, prihliadol na výdavky, ktoré mu nevyhnutne vznikajú, to predovšetkým s výdavkami spojenými s prenájmom bytu, keď platí 350 EUR, splátky úveru 420 EUR, poistenie na maloletého syna 21 EUR, ako aj bežné výdavky, pričom v čase rozhodovania hradil ešte výživné 120 EUR mesačne na syna
Adriána, ktorý si podal návrh na zvýšenie výživného vo výške 250 EUR. Okresný súd vzhľadom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že majetkové a finančné možnosti otca odôvodňujú určenie výživného vo výške 110 EUR, ktorá suma je pre maloletého postačujúca. Ohľadom styku otca s maloletým súd nerozhodoval, keďže rodičia sa vedia o stretávaní sa dohodnúť. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. 6. Proti rozsudku sa odvolala navrhovateľka proti výroku, ktorým súd rozhodol o výživnom. Namietala, že konanie má inú vadu (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd nevykonal navrhnuté dôkazy § 365 ods. 1 písm. e) CSP) a súd neúplne zistil skutočný stav veci podľa § 62 ods. 1 CMP, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP ako aj, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 7. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca. Nedostatočne preskúmal jeho majetkové pomery a pri rozhodnutí o výške výživného nesprávne vyhodnotil jeho nevyhnutné výdavky, pričom nebral ohľad na jeho nadštandardné výdavky. Podľa názoru matky súd postupoval v rozpore s ustanovením § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné zo zákona prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd by nemal prihliadať na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty (napr. spotrebný úver na nákup technologicky novšej spotrebnej elektroniky, akou povinný disponuje, bez reálne relevantnej nutnosti výmeny). Súd preto nemal prihliadať ani na časť úverov tvrdených otcom a nemal prihliadať na takéto výdavky, nakoľko ide o výdavky na úkor prostriedkov na výživu dieťaťa. Súd bez ďalšieho prihliadal na splácanie úverov otcom v ním tvrdenej výške 420 EUR. Okrem vyššie uvedenej námietky sa súd nevysporiadal s námietkou, podľa ktorej mesačná splátka úveru nie je vo výške 420 EUR tak, ako to tvrdí otec, ale vo výške 327 EUR mesačne. 8. Súd uviedol, že ide o úvery patriace do BSM a je teda zrejmé, že rozvodom zaniklo BSM manželov a otcovi vznikol nárok na časť uhradených úverov nárokovať si späť od navrhovateľky. Vzhľadom na tento argument uviedla, že je potrebné dať do kontrastu príjmy na strane otca vo výške 1.536 EUR mesačne a na strane matky vo výške 653 EUR mesačne. 9. Prvoinštančný súd považoval za preukázané výdavky otca na oblečenie, stravu a hygienu, a to aj napriek skutočnosti, že navrhovateľka otcom uvádzané výdavky spochybňovala a tieto neboli v konaní podložené žiadnym dokladom alebo iným dôkazom. Zdôraznila, že otec pracuje ako záchranár a v zamestnaní používa pracovný odev zabezpečený zamestnávateľom, nemá dôvod si zabezpečovať drahé oblečenie do práce, pričom na bežné nosenie mu postačujú aj neznačkové veci. Tiež otcom tvrdené výdavky na úhradu elektriny a internetu v bývalom spoločnom bydlisku nie sú pravdu, nakoľko tieto náklady uhrádza už navrhovateľka. Nakoniec tvrdené poistenie pre syna v sume 21 EUR mesačne, čo súd bral do úvahy, nemal zohľadňovať. Vzhľadom na zistenia súd upozornil účastníkov, že nepovažuje za účelné platenie viacerých poistiek. S touto skutočnosťou sa v rozsudku nevysporiadal a na tento výdavok otca prihliadal ako na účelne vynaložený. 10. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, ak by aj pripustila správnosť argumentácie súdu, čo odmieta, otcom uvedené pravidelné mesačné výdavky sú: 350 EUR/mesačne nájom bytu; 420 EUR/mesačne splátky úverov; 200 EUR/strava; 100 EUR/mesačne ošatenie a hygiena; 120 EUR/mesačne výživné syn Adrián; 21 EUR/mesačne poistenie. Spolu je to suma 1.211 EUR mesačne. Príjem otca za mesiac je 1.536 EUR. Rozdiel k dobrou otca na úkor výživného k maloletému dieťaťu je tak vo výške 325 EUR/ mesačne. Súd sa s nadštandardnou finančnou situáciou otca v porovnaní so situáciou matky, ktorá navyše zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletého, žiadnym spôsobom nevysporiadal. 11. Tiež namietala, že súd nedostatočne skúmal situáciu na strane maloletého a nedostatočne sa vysporiadal s okolnosťami konkrétneho prípadu. Nesprávne posúdil odôvodnené potreby maloletého. Pri určení vyživovacej povinnosti mal vychádzať z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. V konaní preukázala dokladmi nevyhnutné mesačné výdavky na maloletého vo výške 378 EUR. Matka sem zahrnula iba nevyhnutné výdavky, nie sú tam zahrnuté náklady na vreckové, výlety. Súd sa tvrdenými a preukázanými výdavkami vôbec nezaoberal a v rozsudku sa s nimi nevysporiadal. Z tohto dôvodu rozsudok považuje za nepreskúmateľný. Matka preukázala výdavky vo výške 378 EUR, pričom súd žiadny z výdavkov neoznačil za neopodstatnený alebo nepreukázaný, pričom otec väčšinu výdavkov ani nespochybňoval. V prípade, ak by súd zaviazal otca na úhradu jednej polovice mesačných výdavkov, t. j. v sume cca. 189 EUR, s prihliadnutím na príjmy a výdavky otca je úhrada uvedeného mesačného výživného v možnostiach a schopnostiach otca. 12. V priebehu pojednávania matka poukázala aj na to, že maloletý má špecifické potreby, nakoľko ide o integrované dieťa a v škole potrebuje asistentku. Aj napriek tomu, že matka nemá zvýšené výdavky, súd opomenul prihliadnuť na to, že starostlivosť o takéto dieťa je oveľa náročnejšia v porovnaní so zdravým
dieťaťom. Matka tiež nie je schopná zabezpečiť si lepšie platenú prácu, pretože sa musí maloletému dennodenne venovať 2-3 hodiny v súvislosti s učením. Súd mal taktiež prihliadnuť na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, čo sa nestalo. Ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti nižšia, alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume, ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa, pričom poukázala na rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 16. 3. 2016, sp. zn. 5 CoP/15/2015. Z toho dôvodu matka nerozumie rozhodnutiu súdu, ktorým určil výživné 110 EUR mesačne, čo nepokrýva ani tretinu preukázaných mesačných nákladov maloletého. Z tohto dôvodu žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 13. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, aby v určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému prihliadol na vek a potreby maloletého dieťaťa ako aj s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca maloletého dieťaťa. 14. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že prvoinštančný súd adekvátne posúdil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a výšku výživného stanovil správne. S rozsudkom sa stotožnil. Jeho majetkové pomery boli adekvátne preukázané, nemá nadštandardné výdavky, navrhovateľka sa nezmienila, aké, len stroho konštatuje o nejakej elektronike a značkových veciach. 15. K majetkovým pomerom uviedol, že nie je vlastník žiadnej nehnuteľnosti. Svoj hnuteľný majetok ponechal v domácnosti, kde býva navrhovateľka s obidvoma synmi (kompletné vybavenie bytu - práčka, chladnička, sporák, TV, nábytok, manželské postele …). Zobral si len osobné veci a 15 ročnú hifi zostavu, ktorú synovia nevyužívajú. Svoj terajší podnájom si musel zariaďovať nanovo, keďže išlo o holo byt. Časť nábytku mu darovali kamaráti, ostatné vybavenie si musel dokúpiť, a to stôl, TV, skrine, posteľ, stoličky pre maloletého syna, aby mohol chodiť k nemu. Z tohto dôvodu si musel časť finančných prostriedkov požičať od mamy. Úver, ktorý si brali spoločne a spoločne splácali niekoľko rokov a ktorý je súčasťou BSM, bol investovaný do prerábania bytu, ktorý patrí rodičom navrhovateľky, čo zabudla uviesť. Tieto financie už nikdy neuvidí a nič mu prakticky nezostalo. Nevie, odkiaľ navrhovateľka prišla na to, že investoval do nejakej elektroniky. Sú to subjektívne ničím nepodložené konfabulácie. Navrhovateľka si našla iného priateľa, jeho vyhodila z bytu a následne podala žiadosť o rozvod. 16. Pracuje ako záchranár v Žiari nad Hronom, jeho čistý mesačný príjem je približne 1.200-1.300 EUR, posledné mesiace bol príjem okolo 1.500 EUR z dôvodu, že mal nadčasy, keď zastupoval kolegov v práci, ktorí boli v karanténe. Jeho náklady sú: prenájom bytu 350 EUR/mesačne; splátky úveru 420 EUR/ mesačne, ktoré platí aj za navrhovateľku, pričom jemu neprispela na splácanie týchto úverov; strava 200 EUR/mesačne; ošatenie, obuv, hygiena 100 EUR/mesačne; príspevok na výživu maloletého syna T. 110 EUR/mesačne; poistenie mal. T. 21 EUR/mesačne; výživné synovi Adriánovi 120 EUR/mesačne; internet, televízia, telekomunikačné služby cca 40 EUR/mesačne. Spolu jeho mesačné náklady sú cca 1.361 EUR mesačne. 17. Poukázal na to, že navrhovateľka spochybňuje ako nadštandardné výdavky 200 EUR na stravu a 100 EUR na ošatenie, obuv, hygienu na dospelého muža, pričom uvádza, že bazálne výdavky na maloletého sedemročného syna sú vo výške 378 EUR, ktoré nepreukázala a ničím nepodložila. Jej výdavky spochybnil, pretože ich výšku nepreukázala. Tiež nechápe argument, že v práci má zabezpečené ošatenie, preto už nepotrebuje financie na ďalšie oblečenie. Nekupuje si značkové veci a nechápe, či má po práci chodiť oblečený v pracovnej rovnošate. Ak nemá navrhovateľka peniaze na základnú starostlivosť o dieťa, nechápe, že po jeho odchode kúpila maloletému T. play station 4 a nový tablet. 18. K finančnej situácii navrhovateľky vzniesol námietky v tom zmysle, že navrhovateľka býva v byte, ktorý patrí jej rodičom a platí len nevyhnutné náklady. Pracuje ako zdravotná sestra na denné smeny s čistým príjmom cca 650 EUR mesačne, pričom 1 deň pracuje na 4 hodiny. Môže si nájsť inú prácu. Skutočnosť, že sa musí dieťaťu menovať 2-3 hodiny denne, je obsolentné. Tiež pracuje na smeny a dokázal sa plnohodnotne venovať maloletému T.. Vzhľadom na jej vzdelanie môže si zobrať prácu navyše - nočná práca alebo ísť pracovať do nemocnice o 100 m ďalej, kde môže zarábať 800-900 EUR v čistom. Mohla by mať príjem v čistom 1.100 EUR, ako to robia druhé zdravotné sestry, ktoré majú tiež doma nezaopatrené deti. 19. V replike matka spochybnila otcom uvádzané skutočnosti a tvrdené výdavky, ktoré neboli v konaní preukázané a podložené žiadnym dokladom, či dôkazom. Tvrdenie otca o jeho majetkových pomeroch sú účelovo nepravdivé a v rozpore so skutočným stavom veci. Pri odchode zo spoločnej domácnosti zobral viacej vecí, ako tvrdí. Prehrávače (blu-ray, zosilňovače, reproduktory), náradie (všetko od kladiva po vŕtačky, brúsku atď. …), rybárske náčinie, strojček na vlasy. Zobral aj notebook patriaci synovi, ten napokon vrátil. Zobral aj osobný automobil patriaci do BSM, ktorý spoločne splácajú. 20. Tvrdenie, že úver, ktorý si brali účastníci konania, bol investovaný do prerábky bytu patriaceho rodičom, je nepravdivé, nemôže mať vplyv na určenie vyživovacej povinnosti. Úver účastníkov bol len
čiastočne investovaný do prerábky bytu, v ktorom žili, avšak neuhrádzali žiadne nájomné vlastníkom bytu - rodičom navrhovateľky. Nie je pravdou, že hnuteľný majetok nachádzajúci sa v byte obývanom navrhovateľkou patrí do BSM, pretože ten financovali rodičia navrhovateľky, a to kompletný nábytok, chladničku, postele. Manželia si do spoločnej domácnosti zakúpili minimum vecí. Zostatok úveru bol investovaný na nákup technologicky novšej spotrebnej elektroniky otca, ako už disponoval, bez nutnosti výmeny, preto súd nemal prihliadať na takéto výdavky. 21. V celom rozsahu poprela tvrdenia otca, že by jeho príjem vo výške 1.500 EUR mesačne bol len dočasný. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa doručeného súdu dňa 12. 10. 2020 jednoznačne vyplýva, že otec od decembra 2019 zarába priemerne 1.500 EUR mesačne a viac. V decembri 2019 ešte žiadna pandémia na Slovensku nebola. Za február 2020 bez pandémie zarobil 1.741,70 EUR. Naďalej spochybňuje tvrdené výdavky na stravu, oblečenie, či obuv, nakoľko neboli podložené žiadnym dokladom alebo iným dôkazom. Otec nemá dôvod zabezpečovať si drahé oblečenie do práce a na bežné nosenie mu stačia neznačkové veci. Tvrdenie otca o možnosti navrhovateľky nájsť si ďalšie zamestnanie, je nepravdivé. V súčasnosti vykonáva prácu na plný úväzok ako zdravotná sestra v ambulancii kožného lekára. Pracuje každý deň od 7:00 hodiny do 15:00 hodiny, pričom po príchode domov zabezpečuje starostlivosť o domácnosť ako aj maloletého syna. Naviac preukázala, že maloletý má špecifické potreby, nakoľko ide o integrované dieťa a v škole potrebuje asistentku. 22. Otec v duplike uviedol, že od vyhlásenia rozsudku došlo k výrazným zmenám v jeho majetkových pomeroch. Dňa 1. marca 2021 bol vynesený rozsudok, ktorý mu určil výšku výživného na dospelého syna Adriána vo výške 220 EUR a omeškaná čiastka výživného, ktorá bude splácaná 10 mesiacov vo výške po 30 EUR. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 1.200 EUR-1.300 EUR. Posledné mesiace bol jeho príjem okolo 1.500 EUR, ktorý je len prechodný z dôvodov jeho nadčasov pre dlhodobú PN kolegu a karanténnych PN. Opätovne poukázal na svoje mesačné náklady, ktoré tak činia 1.491 EUR mesačne. 23. Pokiaľ matka argumentuje, že maloletý je integrovaný, zdôraznil, že je to úplne normálny chlapec, normálne dieťa, ako každé iné, možno sa niekedy horšie sústredí a keby aj bola asistencia, tak je zadarmo. Považuje to za zveličovanie. Jediné, čo sa kupovalo špeciálne, boli prezuvky do školy - sandáliky, ortopedické vložky, ktoré sa presúvali podľa potreby do iných topánok. 24. Matka v triplike na reakciu otca, ktorými spochybňuje zdravotné problémy mal. T. poukázala na správu z diagnostického vyšetrenia maloletého T. zo dňa 1. 7. 2019, z ktorej vyplýva, že maloletý má poruchu aktivity a pozornosti a aktuálna úroveň intelektových schopností je v pásme podpriemeru. Matka zdôraznila, že nakoľko sa maloletý horšie sústredí a zle chápe učivo, je nutné mu viacej venovať času pri príprave do školy. Po príchode domov urobí s ním vždy domáce úlohy a pripraví ho do školy. Pravidelne s maloletým navštevuje špeciálnu pedagogičku v Kremnici a pravidelne sa zúčastňuje opakovanej rediagnostiky svojich zdravotných problémov. Maloletý neustále opakovane stráca svoje školské potreby. 25. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, podľa písm. c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 27. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie na základe vykonaného dokazovania a argumentov rodičov v napadnutej časti je predčasné. Okresný súd vykonával dokazovanie, avšak pri vyhodnotení zistených skutočností nebol dostatočne presvedčivý a dôsledný, pretože odôvodnenie, hoci obsahuje konkrétne zistenia, z ktorých súd vychádzal, je vo viacerých častiach všeobecné, často preberá tvrdenia matky o vynaložených nákladoch bez dostatočného vyhodnotenia. Navrhovateľka v odvolaní pristúpila k vyhodnoteniu rozhodnutia s poukazom na zdôraznenie potrieb dieťaťa, jeho zvýšené nároky, zároveň nie je spokojná s vyhodnotením majetkových pomerov otca maloletého, keď sa domnieva, že môže platiť viacej. Každý z rodičov predkladá svoje matematické výpočty, samozrejme tak, aby vyhoveli ich subjektívnym predstavám. Za danej situácie matematického nazerania na vec rozhodnutie sa môže javiť ako arbitrárne a všeobecné. Odvolací súd na úvod dodáva, že rozhodovanie v daných veciach nemožno podriadiť iba matematickému nazeraniu, ktoré sa blíži sporovému konaniu. Súdy v daných prípadoch rozhodujú aj na základe vlastných skúseností z rozhodovacej činnosti, ale aj svojich osobných skúseností. Potreby detí však nikdy nedosiahnu také zabezpečenie zo strany rodičov, ako keby rodina zostala funkčná. Rodičia
opomínajú podstatnú skutočnosť, že po rozvode sa situácia mení, predovšetkým v tom, že pribúdajú nové náklady s bývaním druhého manžela, zabezpečením jeho základných potrieb. Takže podstatnú sumu zhltne nové bývanie, či už ako nájomné alebo kúpa bytu, často následný úver. Do nového bývania treba zariadenie a elektrospotrebiče. To sú všetko náklady, ktoré idú na úkor rodiča, ktorý opúšťa spoločnú domácnosť, ale aj detí. No a na tomto stave nesie zodpovednosť aj rodič, ktorému sú deti zverené do výchovy. 28. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 29. Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 30. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 31. Podľa§ 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 32. Súd predovšetkým skúma odôvodnené potreby maloletého. Tieto pozostávajú z viacerých oblastí, ktoré treba skúmať. Základná potreba je bývanie. Súd skúma, s kým a kde dieťa žije. Konkrétne zistí náklady spojené s bývaním, kde treba zahrnúť všetky platby, ktoré sú preukázané, nie tvrdené. Ide napr. o platené nájomné, či iné platby v súvislosti s vlastníctvom bytu (fond opráv, platby za vodu, elektrinu, kúrenie), potom sú to platby za smeti ako aj dane (ak nehnuteľnosť patrí do vlastníctva). Keďže sa súdu vytýka nedôslednosť, povinnosťou navrhovateľky vo vzťahu k potrebám maloletého je konkrétne preukázať tieto náklady a predložiť ich súdu. Sú to všetko listinné dôkazy. Súd následne zistí, koľko osôb sa na bývaní zúčastňuje a tieto náklady rozpočíta na osoby a potom u maloletého na mesiac. 33. K potrebám maloletého patrí strava. Aj tu navrhovateľka predloží účty vo vzťahu k daným položkám, keďže požaduje veľmi dôsledné vyhodnotenie od súdu. Samozrejme bude špecifikovať, pre koľko osôb sa daný nákup realizuje. Súd vyhodnotí poskytnuté dôkazy, pričom zohľadňuje aj stravovanie v škole a sumu, ktorá sa uhrádza. Nakoľko je logické, že nikto všetky bloky za stravu neodkladá, najmä spätne, prípadne predloží bloky, ktoré môže získať pri hociktorej pokladni v obchode, súdy nemajú inú možnosť, len pri rozhodovaní vychádzať z vlastnej rozhodovacej a osobnej činnosti. Súd dokonca môže hodnotiť aj predložené bloky v tom zmysle, že zakúpená strava je potrebná vzhľadom na zdravý vývoj dieťaťa, pretože aj v tomto zmysle môže prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. 34. Odvolací súd dodáva, že navrhovateľka, hoci súdu vytýka nesprávne rozhodnutie, v návrhu uvádza všeobecné údaje, poukazuje na platby, o ktorých nepredkladá dôkazy, čím značne prispieva k tomu, že súd nemôže rýchlo rozhodnúť. Matka v návrhu uviedla výdavky: triedny fond 40 EUR ročne, školský klub 10 EUR mesačne, ZRŠ 10 EUR ročne, školské pomôcky 100 EUR, pričom neuviedla, či ide o na náklad ročný alebo mesačný, dá sa predpokladať že ide o ročný náklad. Vo vzťahu k strave, ošatenie obuv, hygiene uviedla, že s tým súvisia výdavky, avšak vôbec neuviedla konkrétny údaj, z ktorého žiada vychádzať pri určení potrieb maloletého dieťaťa. To isté platí aj vo vzťahu k vyšetreniam v súvislosti s poruchou pozornosti (cestovné). Vo vzťahu s bývaním uviedla platbu bytovému spoločenstvu 250 EUR, elektrika 50 EUR, RTVS 4,64 EUR, plyn 5 EUR. Vo svojom návrhu vôbec neuviedla, aké sú konkrétne potreby maloletého dieťaťa na mesiac a ktoré náklady reálne a v akej výške vynakladá. Ak by súd vychádzal z týchto údajov, pri troch osobách by náklady na mesiac pre maloletého boli 125,60 EUR. Ostatné náklady tvrdené navrhovateľkou v návrhu neboli uvedené, súd by si mohol len domýšľať. Následne matka doplnila bloky a listinné dôkazy na preukázanie nákladov. Všeobecne u školáka sa vychádza zo sumy 80 EUR doma a strava v škole cca 20 EUR. Z hľadiska predložených blokov na stravu je na posúdenie, ktoré sumy sú vynaložené účelne a v prospech dieťaťa, či niektoré potraviny sú určené inému členovi domácnosti, napr. absolútne nevhodné a predražené polotovary, ako obaľovaný syr, instantná polievka, vinea, hamburgerové žemle. Vyššie uvedené náklady 125,60 EUR, k tomu strava cca 100 EUR, spolu 225,60 EUR. K tejto sume sa musia pripočítať aj náklady na oblečenie, hygienu, prípadne aj hračky pre dieťa. Táto suma môže mesačne predstavovať cca 40 EUR mesačne a náklade v súvislosti so zdravotným ošetrením, zubár, bežné lieky, či cestovné na vyšetrenia. Je zrejmé, že náklady sa blížia k sume 300 EUR. Samozrejme, navrhovateľka nedoložila všetky poplatky, platby (smeti, dane). 35. Okresný súd počas konania mal k dispozícii uvedené potvrdenia, tieto nijako konkrétne nevyhodnotil, konkrétne neposudzoval uvádzané nároky navrhovateľkou, neuviedol, či ich otec akceptuje a k čomu
má výhrady a akú sumu považuje za vhodnú. Za danej situácie nemožno dospieť k inému záveru, že súd nedostatočne zistil skutočný stav veci, odôvodnenie nie je dostatočné, je nepresvedčivé a potom aj nesprávny aplikoval príslušné ustanovenia vo vzťahu k posúdeniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. 36. Ďalším predpokladom pre určenie výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného v zmysle ust. § 75 ods. 1 ZR a § 62 ods. 2 ZR. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vo vzťahu k výžive maloletého povinnou osobou je aj navrhovateľka, s tým rozdielom, že sa u nej prihliada na osobnú starostlivosť, ktorej podiel klesá s pribúdajúcim vekom dieťaťa, takže sa tiež vyššou sumou podieľa na výžive dieťaťa. Netreba ani opomenúť, že aj navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k synovi O.. 37. Povinnosťou súdu je tak konkrétne zistiť možnosti povinnej osoby platiť výživné aj jeho výšku s prihliadnutím na skutočnosť, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Konkrétne, v danom prípade maloletý je zverený do starostlivosti matky, čím sa priamo podieľa na jej životnej úrovni. V prípade, ak otec dieťaťa dosahuje vyššie príjmy, má priamo právo požadovať vyššie výživné vo vzťahu k týmto možnostiam a schopnostiam otca. Toto právo je však limitované tým, že aj otec má právo na zabezpečenie svojich potrieb, inak by nemohol plniť vyživovaciu povinnosť, ak by bol demotivovaný neprimerane požadovaným výživným. Otec poukazuje na vysokú položku 420 EUR mesačne za úver. Súd bez ďalšieho prevzal toto tvrdenie, hoci keby konkrétne spočítal priložené dôkazy, dospel by k sume 328,50 EUR. Preto je potrebné vykonať konkrétny dôkaz a vyvodiť z neho konkrétny záver, pričom účastníci môžu k vykonanému dôkazu a zisteniam z neho plynúcimi podať námietku, či vysvetlenie. V tejto súvislosti sa súd musí bližšie vyporiadať s tým, či danú položku možno zahrnúť do nákladov v súvislosti s platením výživného. Treba konkrétne uviesť, o aký úver ide, čo je z neho hradené, či ide aj o veci, ktoré užíva navrhovateľka, resp. aj deti, prípadne slúži iba na pokrytie základných potrieb otca v súvislosti s odsťahovaním sa a nájdenia si nového bývania, kedy by išlo o akceptovateľnú položku. Z hľadiska vyporiadania BSM má význam, ako s úvermi bude naložené. Nie je úplne pravda, že na úvere sa každý môže podieľať v rozsahu jednej polovice, záleží aj od skutočnosti, komu budú úverom nadobudnuté veci prikázané, resp. aká bude v tomto ohľade dohoda bývalých manželov. 38. V súvislosti s bývaním otec predložil nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že platí nájomné 350 EUR mesačne, v čom sú zahrnuté aj iné poplatky spojené s užívaním bytu, teda otec ďalšie náklady s bývaním nevykoná nakladá. Z toho vyplýva aj skutočnosť, že po odpočítaní nákladov ako je odber studenej a teplej vody, dodávka tepla, vodné, stočné, spotreba za elektrickú energiu, plyn, úhrada sa odpady atď. skutočná výška nájomného nie je vysoká, cca 150 EUR. Otázkou zostáva, či skutočne svojim rodičom aj túto sumu platí, a ak áno, či prípadne to vie preukázať a či prípadne si rodičia plnia daňovú povinnosť. Ak rodičia prenajali nehnuteľnosť na základe uzavretej nájomnej zmluvy, pričom nejde o prenájom nehnuteľnosti vykonávaný na základe živnostenského oprávnenia, príjem dosiahnutý z takéhoto prenájmu je považovaný za príjem podliehajúci dani, ktorý je potrebné priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov FO. Príjem z prenájmu nehnuteľností je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, a preto daňovník zahrnie do základu dane len príjem z prenájmu nehnuteľností presahujúci sumu 500 eur. Vzhľadom na uvedenú výšku možného nájomného možno predpokladať, že vznikla rodičom otca daňová povinnosť, čo môže súdu preveriť na preverenie tvrdenia, že rodičom platí nájomné. Suma približne v rozsahu 150 EUR mesačne nie je zanedbateľná pri zisťovaní majetkových pomerov otca. Ak je len na papieri a v skutočnosti ju neplatí, ide o závažnú skutočnosť, ktorú si vyhodnotí okresný súd. 39. Odvolací súd k argumentu navrhovateľky ohľadom oblečenia otca považuje jej tvrdenia za prehnané, pretože argument, že otec používa pracovné oblečenie, nijakým spôsobom nelimituje otca, aby si nemohol kúpiť normálne oblečenie na čas, keď nie je v práci. Matky neposkytla okrem všeobecného tvrdenia dôkazy, že by otec kupoval značkové oblečenia, či vynakladal nad obvyklú mieru finančné prostriedky na drahé svetové značky. V takom prípade by bolo potrebné vyhodnotiť aj to, čo treba považovať za značkové oblečenie. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca treba prihliadať aj na jeho povinnosť platiť výživné na dospelého syna O. vo výške 220 EUR. Výživné musí byť primerané aj možnostiam otca, nemôže ho ohroziť v jeho možnostiach zabezpečovať tieto príjmy, inak povedané, dostať ho do situácie, ak by nemohol výživné riadne plniť, a to aj napriek dostatočnému príjmu. 40. Okresný súd dôsledne vyhodnotí otcom uvádzané náklady, bude ich konfrontovať s námietkami navrhovateľky, pričom následne uvedie primerané náklady otca, pričom musí zohľadniť jeho potreby. Zároveň zaobstará aj nové potvrdenia od zamestnávateľov vo vzťahu k zárobkom rodičov. Súd v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách celého konania. 41. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).