Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-123-2020.pdf
PDF · 156.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/123/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, T. P., nar. XX.XX.XXXX, P. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka Ing. W. Y., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., Na R. 7, zastúpená : HUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská 2, Bratislava a otec N.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., K. XXXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Fratrič, advokát, so sídlom v Bratislave, Timravina 9, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 11.09.2019, č.k. 40P/2/2019-224, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch o zverení maloletých detí, ich zastupovania a spravovania majetku a úpravy styku rodičov s deťmi m e n í tak, že :
A/ Maloleté deti Y. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletý T. P., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti otca.
Matka je oprávnená sa stretávať s maloletými deťmi JH.m P., nar. XX.XX.XXXX a maloletým T. P., nar.XX.XX.XXXX s výnimkou osobitnej úpravy počas letných, zimných, jarných a veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 14,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých bude školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú a v čase ich neprítomnosti v tomto zariadení bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
Matka je oprávnená sa stretávať s maloletými deťmi Y. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletým T. P., nar.XX.XX.XXXX počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku vždy od 1.07. od 8,00 hod. do 15.07. do 20,00 hod. a od 01.08 od 8,00 hod. do 15.08. do 20,00 hod., počas zimných prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 8,00 hod. do 30.12. príslušného kalendárneho roka do 20,00 hod. , počas jarných prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v každom nepárnom kalendárnom roku od pondelka od 8,00 hod. do 20,00 hod. nedele a počas veľkonočných prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 8,00 hod. do 20,00 hod. posledného dňa prázdnin s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
B/ Maloletý P. P., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že s výnimkou osobitnej úpravy počas letných, zimných, jarných a veľkonočných prázdnin bude maloletý v osobnej starostlivosti matky každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 13,00 hod. do nasledujúceho piatka párneho kalendárneho týždňa do 13,00 hod. a v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny týždeň od piatka od 13,00 hod. do nasledujúceho piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 13,00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude školské zariadenie,
ktoré maloletý navštevuje a v čase jeho neprítomnosti v tomto zariadení bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
Počas letných prázdnin bude maloletý v osobnej starostlivosti matky v každom kalendárnom roku vždy od 1.07. od 8,00 hod. do 15.07. do 20,00 hod. a od 01.08 od 8,00 hod. do 15.08. do 20,00 hod. a v osobnej starostlivosti otca v každom kalendárnom roku vždy od 15.07. od 20,00 hod. do 01.08. do 8,00 hod. a od 15.08. od 20,00 hod. do 31.08. do 20,00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
Počas zimných prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky bude maloletý v osobnej starostlivosti matky v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 8,00 hod. do 30.12. príslušného kalendárneho roka do 20,00 hod. a v osobnej starostlivosti otca v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od 8,00 hod. do 30.12. príslušného kalendárneho roka do 20,00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
Počas jarných prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky bude maloletý v osobnej starostlivosti matky v každom nepárnom kalendárnom roku od pondelka od 8,00 hod. do 20,00 hod. nedele prázdnin a v osobnej starostlivosti otca v každom párnom kalendárnom roku od pondelka od 8,00 hod. do 20,00 hod. nedele posledného dňa prázdnin s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
Počas veľkonočných prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky bude maloletý v osobnej starostlivosti matky v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 8,00 hod. do 20,00 hod. posledného dňa prázdnin a v osobnej starostlivosti otca v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 8,00 hod. do 20,00 hod. posledného dňa prázdnin s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
C/ Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 30.06.2016, č.k. 38P/413/2015-74, v časti schválenej rodičovskej dohody týkajúcej sa zverenia maloletých a rozsahu osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch o vyživovacej povinnosti otca a matky, vo výroku o povinnosti matky zaplatiť zročné výživné a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie rozhodol, že : -maloleté deti Y. P., nar. XX.XX.XXXX a T. P., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti otca,
- maloletý P. P., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch tak, že si maloletého prevezme otec v párny týždeň v piatok po skončení vyučovania v škole o 13,00 hod., a matka maloletého si ho vyzdvihne v nepárny týždeň po skončení vyučovania v škole o 13,00 hod.,
- matka maloletých má právo sa maloletými deťmi Y. P., nar. XX.XX.XXXX a T. P., nar. XX.XX.XXXX stretávať každý víkend v nepárnom týždni, a to od piatka bezprostredne pred týmto víkendom, po skončení vyučovania si ich vyzdvihne v škole o 14,00 hod., do nedele v nepárnom týždni o 18,00 hod, kedy matka maloletých detí zabezpečí odovzdanie maloletých Y. a T. v mieste bydliska otca,
- matka má právo tráviť s deťmi každý nepárny kalendárny rok počas jarných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od pondelka od 08,00 hod. týchto prázdnin do nedele do 20,00 hod., týchto prázdnin,
- otec má právo tráviť s deťmi každý párny kalendárny rok počas jarných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od pondelka od 08,00 hod. týchto prázdnin do nedele do 20,00 hod. týchto prázdnin,
- matka má právo tráviť s deťmi každý párny kalendárny rok počas veľkonočných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od prvého dňa od 08,00 hod. takto určených prázdnin do 20,00 hod. posledného dňa takto určených prázdnin,
-otec má právo tráviť s deťmi každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od prvého dňa od 08,00 hod. takto určených prázdnin do 20,00 hod. posledného dňa takto určených prázdnin, -matka má právo tráviť s deťmi každý nepárny kalendárny rok počas vianočných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od prvého dňa od 08,00 hod. takto určených prázdnin do 30.12 príslušného kalendárneho roka do 20,00 hod.,
- otec má právo tráviť s deťmi každý párny kalendárny rok počas vianočných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od prvého dňa od 08,00 hod. takto určených prázdnin do 30.12 príslušného kalendárneho roka do 20,00 hod.,
- matka má právo tráviť s deťmi počas letných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v čase od 01.07. príslušného kalendárneho roka od 08,00 hod. do 15.07. príslušného kalendárneho roka do 20,00 hod. a od 01.08. príslušného kalendárneho roka od 08,00 hod. do 15.08. príslušného kalendárneho roka do 20,00 hod.,
- otec má právo tráviť s deťmi počas letných školských prázdnin určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v čase od 15.07. príslušného kalendárneho roka od 20,00 hod. do 01.08. príslušného kalendárneho roka do 08,00 hod. a od 15.08. príslušného kalendárneho roka od 20,00 hod. do 31.08. príslušného kalendárneho roka do 08,00 hod.,
- matka je povinná prispievať na výživu maloletého Y. P. nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a na maloletého T. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od vyhlásenia rozsudku,
- otec je povinný prispievať na výživu maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od vyhlásenia rozsudku,
- matka je povinná zaplatiť zročné výživné na maloletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1 573 eur a na maloletého T. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1 573 eur, u oboch maloletých detí v splátkach po 100 eur na každé z detí spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti rozsudku,
- obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
- s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ C.m.p. „) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods.1, § 25 ods.2, § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 65 ods.1, § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej „ Zákon o rodine „ ) konštatujúc, že otec maloletých v podanom návrhu vo veci samej uviedol, že po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 30.06.2016, sp.zn. 38P/413/2015, (právoplatného dňa 28.07.2016) bola schválená rodičovská dohoda v časti úpravy styku s maloletými deťmi na čas po rozvode vo forme striedavej osobnej starostlivosti, so striedaním detí v týždenných intervaloch, ktorá odzrkadľovala reálny režim v čase vyhlásenia rozsudku. Dňa 17.02.2017 bola pred mediátorkou uzatvorená nová rodičovská dohoda, ktorou boli všetky tri maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, styk otca bol v dohode definovaný ako neupravený, tento prebiehal operatívne, časom sa ustálil a otec bol s maloletými deťmi v pravidelnom a čoraz užšom citovom kontakte. K výraznému posunu došlo dňa 17.11.2018, kedy boli maloleté dvojičky Y. a T., bez predchádzajúceho ohlásenia matkou na ich žiadosť dovezení k otcovi, chceli u neho stráviť nejaký čas a rodičia sa ústne dohodli, že maloletí Y. a T. budú nejaký čas bývať u otca a režim maloletého P. bude taký ako do 17.11.2018, t.j. bude u otca každý druhý víkend a každý utorok v týždni. Maloletí Y. a T. rozprávali otcovi negatívne zážitky, pre ktoré sa cítili správaním matky ponížení, zanedbávaní a z ich vyjadrení bolo cítiť, že zo strany matky dochádza k uprednostňovaniu jej nového manžela pred nimi samotnými (uviedli, že matka im posledný polrok nevarí teplú večeru, nevarí takmer vôbec, matka sa im nevenuje, nerobí im desiatu, nerozpráva a neučí sa s nimi, keď sú doma, sú zavretí vo svojej izbe, matka zabudla prísť na prvé rodičovské združenie na gymnáziu a zabudla ich prihlásiť na víkendovú akciu školy - víkend s lektorom, núti ich navštevovať matku jej nového manžela u nej na dome a keď tam odmietli ísť, boli potrestaní 30 - dňovým zákazom vychádzok, pozerania televízie a počítača, na dvojdňový hokejový turnaj s prespaním dvoch nocí mimo domova nemali zbalené žiadne hygienické potreby, na turnaj predtým im nepribalila peniaze, maloletí trpia zlými vzťahmi s novým manželom matky, ktorý sa pred nimi vyjadruje negatívne o otcovi, často expresívne otca maloletých detí zosmiešňuje, dožaduje sa rešpektu a poslušnosť maloletých si vynucuje aj nátlakovým spôsobom - príkazy, tresty, hrozba fyzického násilia, prezentácia sily, vulgárne im nadáva, často pije alkohol ). Vzniknutú situáciu sa snažil otec maloletých detí riešiť s matkou e-mailovou a sms komunikáciou, kontaktoval aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (telefonicky aj e-mailom) a maloletí Y. a T. boli dňa 09.01.2019 bez prítomnosti otca vypovedať pred pracovníčkou úradu. Vôľu ostať bývať u otca a vypovedať takto aj pred súdom oznámili osobne matke
dňa 10.01.2019, keď ich čakala pred školou po skončení vyučovania, počas Vianoc 2018 u matky strávili len dve hodiny a potom chceli odísť, najprv k starej mame a potom k otcovi. Aj napriek tomu, že maloletý P. býva stále u matky, otec žiadal aj o jeho zverenie do osobnej starostlivosti, pretože tento neprítomnosťou dvoch starších bratov trpí a cíti sa matkou odsúvaný, keď táto preferuje svoje osobné aktivity pred starostlivosťou o neho, väčšinu víkendov trávi u starej mamy. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka vo vyjadrení sa k návrhu navrhla režim dvojtýždennej striedavej osobnej starostlivosti u starších detí Y. a T., maloletého P. navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti a styk otca s ním upraviť. Uviedla, že vždy podporovala vzťah detí s otcom, postupne sa začal uplatňovať nový režim stretávania sa v prospech otca, čo však malo za následok radikálnu zmenu v správaní detí k horšiemu, začali byť drzí, arogantní, nechceli si plniť domáce povinnosti, matka mala podozrenie z manipulácie a ovplyvňovania zo strany otca negatívnym spôsobom k jej osobe, ako aj k jej manželovi. Po incidente 17.11.2018 v sobotu, kedy deti odmietli absolvovať spoločný rodinný program (návštevu pizzerie), boli agresívni, T. na ňu vystrelil z guličkovej pištole, pre upokojenie situácie dvojičky odviedla k otcovi ( chcela ich tam nechať týždeň) a tieto sa k nej odmietli vrátiť, odmietali komunikovať aj s jej rodičmi - ich starými rodičmi, hoci predtým mali výborný vzťah. Tvrdenia otca súvisiace so starostlivosťou o deti označila za nepravdivé, snažila sa deťom vytvárať pokojné prostredie plné lásky, ukázať im, že v živote sa dá žiť aj bez agresie, pripravovala sa s deťmi na prijímacie skúšky na gymnázium, pravidelne s nimi písala diktáty, jej manžel sa s nimi učil nemčinu, robili spoločne projekty, pri ktorých asistovala ona alebo jej manžel, ktorý je architekt. V komunikácii s otcom je z jeho strany veľa vulgarizmov, postupom času si začali aj maloletí osvojovať jeho názory a jeho slovník, komunikácia s otcom detí je veľmi obtiažna a deštruktívna, často sa ho doslova bojí a jeho neustále prichádzajúcimi správami trpí celá rodina. Maloletý P. je v jej výlučnej starostlivosti, s otcom a s bratmi sa stretáva každý párny týždeň od piatka do nedele a každý týždeň od utorka do stredy, s bratmi sa vidí aj počas tréningov pozemného hokeja (trikrát do týždňa). Po ukončení jej pracovného pomeru k 31.01.2019 z dôvodu zrušenia jej pracovného miesta, chodí P. priamo zo školy domov, kde sa mu plnohodnotne venuje.
3. Súd prvej inštancie, po vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/413/2015-74, zo dňa 30.06.2016, bolo manželstvo rodičov rozvedené a v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom bola uzavretá rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloleté deti Y., T. a P. zverili do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervaloch 10 dní u matky a 5 dní u otca počas školského roka a polovicu všetkých prázdnin. Zo správy Gymnázia na V. ulici, v X., zo dňa 06.03.2019 vyplynulo, že maloletí Y. a T. sú žiakmi tejto školy od 01.09.2018, ich triedna učiteľka ich hodnotí ako vodcovské typy, medzi chlapcami sú obľúbení, sú srdeční a temperamentní, hoci sú slušne vychovaní, pozdravia sa aj poďakujú, majú problémy so nesústredenosťou, sebaovládaním, disciplínou, skáču do reči spolužiakom aj učiteľom, po upozornení však svoje chyby uznajú a snažia sa ich napraviť. Prospech detí je veľmi dobrý, ide o šikovných a nadaných žiakov, o všetko sa veľmi zaujímajú. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 23.07.2019, ktorý vykonal šetrenie v domácnostiach oboch rodičov vyplynulo, že v obidvoch domácnostiach sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí
- otec detí býva v rodinnom dome, novostavbe, Y. a T. majú spoločnú izbu, P. má svoju vlastnú izbu, celý dom je pekne zariadený a udržiavaný v čistote a poriadku, matka detí býva v 3 - izbovom byte spolu so svojím manželom, byt je na veľmi dobrej sociálno - hygienickej úrovni, pekne zariadený. Súd prvej inštancie ako nadbytočný zamietol návrh matky na vykonanie znaleckého dokazovania, keďže v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane všetkých troch maloletých detí, ktorých názory a postoje zobral pri rozhodovaní do úvahy.
4. Na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zveril maloletých Y. a T. do osobnej starostlivosti otca a matke stanovil právo stretávať sa s nimi každý víkend v nepárnom týždni, a to od piatka bezprostredne pred týmto víkendom, tak, že po skončení vyučovania si ich vyzdvihne v škole o 14,00 hod. a budú s ňou do nedele v nepárnom týždni do 18,00 hod.. Prijatý záver odôvodnil najmä výsluchom oboch maloletých, ktorí sa zhodne vyjadrili, že pobyt u otca, u ktorého sú od novembra 2018, im vyhovuje, konvenuje im otcom nastavený režim a cítia sa tam dobre. S mamou sa chcú stretávať, ale radšej by bývali u otca a s mamou sa stretávali, prípadne trávili časť prázdnin. Po výsluchu detí matka s týmto návrhom súhlasila a uviedla, že bude rešpektovať vôľu detí a ich preferencie v danom období a so zmenou zverenia maloletých detí Y. a T. otcovi súhlasila. K otázke zverenia maloletého P. súd prvej inštancie bez prítomnosti rodičov vypočul maloletého (o tri roky mladšieho od starších súrodencov) a zistil, že maloletý P. má výrazné citové puto k matke, ale rovnako pozitívne hodnotí aj otca, kde žijú jeho dvaja bratia a túži byť aj s nimi, keď je u mamy, cíti sa tam dobre a príjemne, mamu má veľmi rád, ale rozumie si aj s otcom, hoci nevedel zadefinovať svoj postoj
úplne presne, zdôrazňoval opakovane, že chce byť viac času aj s bratmi. V jeho prípade, za súhlasného stanoviska zástupcu kolízneho opatrovníka, ktorý bol pri všetkých výsluchoch detí osobne prítomný, súd prvej inštancie v prípade maloletého P. zvolil formu striedavej osobnej starostlivosti v intervale týždeň u otca a týždeň u matky z dôvodu, že vzhľadom na vek dieťaťa (10 rokov), vysokú inteligenciu a vyzretosť, túžbu po trávení času so súrodencami bývajúcimi u otca, ju považuje v danom prípade vzhľadom na okolnosti za najlepšiu možnú alternatívu v rozhodnom čase. Aj keď táto otázka po rozhodnutí súdu zostala medzi rodičmi sporná, je zjavné, že rodičom záleží na deťoch a je na nich, aby svojim láskavým prístupom voči deťom a najmä korektným a úctivým správaním voči sebe navzájom zrekonštruovali do slušnej medziľudskej podoby svoj vzťah, najmä úplnou absenciou urážok, znevažovaní a vulgarizmov otca na adresu matky, a na základe ich vlastného príkladu slušnej komunikácie v každej jej forme, písomnú nevynímajúc, dokázali byť dobrým príkladom pre svoje deti. Súd prvej inštancie napokon konštatoval, že po nastavení režimu striedavej osobnej starostlivosti u P. (starší Y. a T. sú u otca už 11 mesiacov a na ich stave sa nič nemení), sa situácia v rodine dostane do režimu, ktorý pravidelnosťou a zásadami bude maloletým deťom aj rodičom vyhovovať a bude obojstranne prospešná. Súd prvej inštancie uviedol, že úprava zostávajúcej časti prázdnin a sviatkov bola výsledkom dohody rodičov na pojednávaní, a preto k týmto výrokom vzťahujúce sa dôvody bližšie neodôvodňuje.
5. V časti výživného súd prvej inštancie určil matke detí povinnosť platiť výživné na maloletého Y. a P. v sume po 200 eur mesačne konštatujúc, že matka detí bola od 01.02.2019 nezamestnaná z organizačných dôvodov, do 01.08.2019 poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 780 eur mesačne, od 03.09.2019 získala živnostenské oprávnenie (chce podnikať v oblasti krajčírstva) a vzhľadom na krátkosť času do rozhodnutia súdu (03.09 - 11.09) nebolo možné ustáliť ani jej predpokladaný príjem z podnikania. Otec detí je zamestnaný v spoločnosti G. X. U. U. s.r.o. a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 3 200 eur. Vychádzajúc z bežných mesačných nákladov preukázaných otcom, ktoré sú na maloletého T. a Y. spolu asi 800 eur a zahŕňajú aj ich športové aktivity (pozemný hokej, plávanie) a z rozpisu mimoriadnych výdavkov za obdobie od 17.11.2018, odkedy sú deti u otca do 28.06.2019 v sume 1 200 eur na každé z detí, súd prvej inštancie ustálil, že otcom navrhovaná suma 200 eur výživného na každé z detí je dôvodná. Matka detí síce nepreukázala žiaden príjem, ale ani žiaden osobitné výdavky ako platenie hypotéky, úverov a podobne, táto žije v spoločnej domácnosti so svojím manželom J. Y., ktorý má voči nej vyživovaciu povinnosť. Po návrhu matky žiadajúcej určiť výživné na maloletého P., hoci bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, súd prvej inštancie prihliadol na nepomer príjmov oboch rodičov a určil otcovi voči maloletému P. vyživovaciu povinnosť vo výške 150 eur mesačne s ktorou otec na pojednávaní súhlasil. Suma 250 eur, ktorú bude matka v konečnom dôsledku platiť ako výživné, sa súdu prvej inštancie javila ako zvládnuteľná, neohrozujúca životnú úroveň matky a súčasne aspoň sčasti pokrývajúca otcovi detí náklady spojené s výživou detí.
6. Zročné výživné za obdobie od 15.01.2019 (deň podania návrhu na súd) do 11.09.2019 (deň vyhlásenia rozsudku) súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť matku maloletých detí v sume 1 573 eur na maloletého Y. ŠT.u a v sume 1 573 eur na maloletého T., u oboch maloletých detí v splátkach po 100 eur na každé z detí spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, k rukám otca s tým, že na žiadosť matky ho povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur na každé z detí, pod stratou výhody splátok, keď nezaplatením jednej zo splátok sa stane zročným celý dlh.
7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní namietala, že celý rozsudok je zmätočný, jeho jednotlivé výroky si vzájomne odporujú (úprava styku otca s maloletý Y. a T. je nadbytočná, keďže títo boli zverení do osobnej starostlivosti otca, vo výrokoch 4,6,8,10 bol upravený jej styk so všetkými deťmi, aj napriek tomu, že maloletý P. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, v úprave styku počas prázdnin a sviatkov absentuje miesto odovzdania a prevzatia detí), celý rozsudok nedáva zmysel a súd prvej inštancie absolútne nereagoval už na existujúcu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom obsiahnutej v rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 30.06.2016, sp.zn. 38P/413/2015 a nijako ho nemodifikoval (vo veci tak existujú dve súdne rozhodnutia). Ďalšiu zmätočnosť predstavujú aj výroky o výživnom (12,14 ) a výrok 15 o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku, ktorá už bola obsahom predchádzajúceho rozsudku a zmenu v tomto smere nenavrhoval žiaden z rodičov. Matka uviedla, že nesúhlasí so zverením maloletého P. do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, poukazujúc na roky pretrvávajúce vulgárne a arogantné správanie sa otca k jej osobe, na to, že správanie sa starších synov
k nej sa začalo zhoršovať po naštartovaní ich vzťahu s otcom (začali správanie otca preberať), začali ju odmietať a stretáva sa s nimi len sporadicky (občas u nej prespia). U maloletého P., ktorý je prítulný, potrebuje objatie a pokojný rozhovor je situácia iná a matka sa obáva, že správanie sa otca voči matke bude mať vplyv aj na neho. Pokiaľ ide o určené výživné, súd prvej inštancie vo veci nákladov na maloleté deti nevykonal žiadne dokazovanie a podanie otca doručené súdu pred pojednávaním zo dňa 11.09.2019, v ktorom mali byť vyčíslené výdavky otca na maloleté deti jej nebolo doručené. Matka poukázala na obrovský nepomer medzi príjmami oboch rodičov, na absenciu položiek nákladov na maloleté deti, ktoré súd podľa rozhodnutia uznal, na to, že otec nákupom vecí pre maloleté deti tieto motivuje byť s ním a na nepomer súdom určenej výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti v porovnaní s výživným od otca v čase, kedy boli deti vo výlučnej starostlivosti matky (po 170 eur mesačne na obe staršie deti a 160 eur mesačne na maloletého P.). Matka uviedla, že nerozporuje jej vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, avšak táto musí byť určená v zmysle zákonných zásad, keď určené výživné nezodpovedá jej možnostiam a ani životnej úrovni (ktorú má otec výrazne vyššiu). Matka napokon poukázala na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a nezodpovedajúci ust. § 220 ods.2 C.s.p..
8. Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť udávajúc, že jeho komunikácia voči matke je už dlhšie obdobie štandardná a neutrálna. Maloletí majú už natoľko adekvátny vek a mentálnu vyspelosť, že dokážu sami popísať svoj pocity a hlavne fakty a otec sa tak vyhol podozreniam zo zveličovania alebo uvádzanie nepresností. Maloletí, osobitne Y. a T. na súde spontánne vypovedali bez prítomnosti rodičov a obsah ich výpovedí je motívom otca pri podaní návrhu. Zvukový záznam z 07.03.2019 z pohovoru so staršími synmi je nutné vnímať aj ako svedectvo o tom, v akých podmienkach žije P. (v domácnosti matky boli deti opakovane vystavené šikane zo strany otčima a matka sa na to nečinne prizerala). Maloletí T. a Y. sa vrátili k plávaniu (matka ich v tomto športe nepodporovala) a na majstrovstvách Bratislavy vybojovali bronzovú medailu. Určené výživné na dvoch starších synov nepokrýva náklady, ktoré sú spojené so zabezpečením ich potrieb, čo bolo prezentované v podaní otca z 15.08.2019. Nie bez významu je skutočnosť, že nepomer príjmov u rodičov je daný slobodným rozhodnutím matky, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a žije v Bratislave, kde je najnižšia miera nezamestnanosti a priemerná mzda osciluje okolo 1 200 eur mesačne. Otec okrem výdavkov spláca aj hypotéku navýšenú o sumu, ktorá bola matke v rámci vyporiadania BSM vyplatená. Po vydaní rozsudku sa situácia výrazne ukľudnila, čo ocenil najmä P., ktorý dáva najavo spokojnosť s tým, že je u oboch rodičov rovnako. Tým, že sa dohodlo jeho odovzdávanie v školskom zariadení, došlo k úplnému vylúčeniu kontaktov rodičov a tým došlo k štandardizovaniu ich komunikácie. Režim stanovený súdom prvej inštancie je vyhovujúci pre všetkých zúčastnených a vyhovuje najmä P., ktorý bratom povedal, že na tomto modeli nechce nič meniť. Starší synovia sú ochotní s matkou tráviť obmedzený čas (nie sú ochotní byť v prítomnosti otčima) a každý druhý víkend trávia s matkou jeden deň a s prespaním. Otec napokon uviedol, že znalecké dokazovanie navrhnuté matkou by bolo maximálne neúčelné a zbytočné.
9. Otec v priebehu odvolacieho konania oznámil, že maloletí T. a Y. sa s matkou stretávajú sporadicky a vždy iba na krátky čas a v zlepšovaní ich vzťahu s matkou ich otec podporuje. Maloletý P. je od 16.04.2020 v režime striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch. Deti v škole prospievajú a na polročnom vysvedčení v šk. roku 2020/2021 dosiahli výborný prospech.
10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na stanovisku prezentovanom na súdnom pojednávaní dňa 11.09.2019.
11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k nasledujúcim záverom.
12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu , ak sa zmenia pomery .
17. Ako prvoradé odvolací súd v posudzovanej veci zdôrazňuje, že vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu znamenajúcou, že ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len za prísne stanovených podmienok (napr. použitie mimoriadneho opravného prostriedku), alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch, do skupiny výnimiek ktorých patrí aj § 121 C.m.p., kedy zmenu v ňom uvedených rozhodnutí (rozsudkov) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Uvedené odvolací súd zdôrazňuje v nadväznosti na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý aj keď v konaní zistil a v rozhodnutí konštatoval skutkovú zmenu pomerov v porovnaní s pomermi existujúcimi v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/413/2015-74, zo dňa 30.06.2016, (v ktorom bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti Y., T. a P. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervaloch 10 dní u matky a 5 dní u otca počas školského roka s osobitnou úpravou počas sviatkov a prázdnin, na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku boli oprávnení obaja rodičia, otcovi bola určená výška vyživovacej povinnosti po 50 eur mesačne na každého z maloletých a rodičia sa dohodli v otázkach týkajúcich sa trvalého bydliska maloletých detí, poberania rodinných prídavkov a uplatnenia si daňového bonusu na maloleté deti ), vo výroku prijatého rozhodnutia túto zmenu nedeklaroval a navodil stav, kedy popri sebe existujú dve súdne rozhodnutia, rozdielne upravujúce výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
18. Po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že vo vzťahu ku zvereniu maloletého T. a Y. do osobnej starostlivosti otca, súd prvej inštancie reflektoval jednak na od novembra 2018 fakticky vykonávanú osobnú starostlivosť otca o oboch maloletých a zohľadňoval aj názor oboch maloletých tak, ako ho prezentovali v priebehu ich vypočutia pred súdom prvej inštancie (§ 38 ods.1,2 C.m.p., § 43 ods.1 Zákona o rodine) a i to, že matka v priebehu konania pred súdom prvej inštancie rešpektovala vôľu oboch starších synov a so zmenou zverenia maloletých do osobnej starostlivosti otca súhlasila. Za formulačne nesprávne a nezodpovedajúce právnej úprave však odvolací súd považuje vo vzťahu k maloletým výroky súdu prvej inštancie týkajúce sa „práva tráviť čas“ matky a otca so staršími synmi, pri ktorých formulovaní súd prvej inštancie opomenul, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce rodičovi, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti a je bez akéhokoľvek právneho základu styk (nesprávne podľa súdu prvej inštancie deklarované „právo tráviť čas“) upravovať rodičovi, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (v tomto prípade otcovi).
19. Pokiaľ ide o maloletého P., odvolací súd dopĺňa, že z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba) a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Aj keď v
posudzovanej veci , v porovnaní s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/413/2015-74, zo dňa 30.06.2016, naposledy upravujúcemu výkon rodičovských práv a povinností k maloletému P., sa jedná len o zmenu intervalu striedania si maloletého P. medzi rodičmi, je treba uviesť, že maloletý P. sa od februára 2017 reálne nachádzal v osobnej starostlivosti matky a otec s ním realizoval styk každý druhý víkend od piatka do pondelka rána a každý utorok, kedy maloletý u otca aj prespával. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a najmä práva maloletého P. na venovanie pozornosti jeho názoru prezentovaného pred súdom prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že realizovanie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého v týždenných intervaloch striedania sa, je v záujme maloletého, zodpovedá emočným a citovým potrebám dieťaťa a zaručuje aj jeho právo na udržiavanie a rozvíjanie rodinného života s oboma rodičmi, ale aj so staršími bratmi. Odvolacie námietky matky, poukazujúcej v odvolaní na jej obavu z ovplyvňovania postoja maloletého P. k nej preberaním postojov otca nemohol zohľadniť, keďže sa jednalo len o úvahy matky smerujúce k udalostiam, ktoré ešte ani nenastali. Obdobne ako v prípade dvoch starších súrodencov, za formulačne nesprávne a nezodpovedajúce právnej úprave odvolací súd považuje vo vzťahu k maloletému P. výroky súdu prvej inštancie týkajúce sa „práva tráviť určený čas“ matky a otca s maloletým P., pri ktorom súd prvej inštancie opomenul formulačne jednoznačne upraviť obdobia, počas ktorých sa maloletý počas realizovania striedavej osobnej starostlivosti rodičov bude nachádzať v osobnej starostlivosti každého z rodičov. Pre úplnosť vo vzťahu k maloletému P. uvádza, že podľa písomného vyjadrenia otca doloženého v priebehu odvolacieho konania sa striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletého P. v týždenných intervaloch realizuje od polovice apríla 2020 a tento model maloletému plne vyhovuje.
20. Za nadbytočný a v rozpore s ust. § 26 Zákona o rodine a § 121 C.m.p. posúdil odvolací súd výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom deklaroval, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keďže o tejto otázke už bolo zhodne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/413/2015-74, zo dňa 30.06.2016 a rodičia v priebehu konania nežiadali s poukazom na zmenu pomerov rozhodnúť inak. Za nedôvodný posúdil i návrh matky na nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré považuje zhodne so súdom prvej inštancie s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, vrátane zisťovania názoru všetkých maloletých, tak ako ho prezentovali v priebehu ich vypočutia pred súdom prvej inštancie (§ 38 ods.1,2 C.m.p., § 43 ods.1 Zákona o rodine) za nadbytočné a nehospodárne a najmä zbytočne zaťažujúce maloletých.
21. Na základe uvedeného odvolací súd, v záujme formulačnej správnosti prijatých výrokov, podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zverení maloletých detí, ich zastupovania a spravovania majetku a úpravy styku rodičov s deťmi zmenil vo výroku I. tohto rozhodnutia tak, že :
A/ maloletého Y. a T. zveril do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletými počas bežného roka a počas letných, zimných, jarných a veľkonočných aj s určením miesta odovzdania a prevzatia maloletých detí,
B/ zveril maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s úpravou období, počas ktorých bude maloletý v osobnej starostlivosti matky a otca aj s určením miesta jeho odovzdania a prevzatia ,
C/ deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 30.6.2016, č.k. 38P/413/2015-74, v časti schválenej rodičovskej dohody, týkajúcej sa zverenia maloletých a rozsahu osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti.
22. Pri prijímaní výroku I. vo vzťahu k rozsahu styku matky s maloletým Y. a T. a určenia obdobia, počas ktorých bude maloletý P. v rámci striedavej osobnej starostlivosti rodičov v osobnej starostlivosti matky, resp. otca , vychádzal odvolací súd z úpravy uvedenej v rozsudku súdu prvej inštancie zohľadňujúcej zhodu rodičov o rozsahu styku matky so staršími synmi a zároveň akceptujúcej aj to, aby súrodenci mohli počas bežného roka , ale aj počas osobitnej úpravy cez letné, zimné, jarné a veľkonočné prázdniny tráviť čas u jedného z rodičov spoločne.
23. Za dôvodné posúdil odvolací súd námietky matky smerujúce proti výrokom, v ktorých súd prvej inštancie uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. a maloletého T. sumou po 200 eur mesačne a povinnosť zaplatiť zročné výživné na oboch maloletých vo výške po 1 573 eur, v splátkach po 100 eur na každé z detí spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti
rozsudku a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého P. sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od vyhlásenia rozsudku.
24. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
25. K námietke matky o zmätočnosti a arbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom nie sú vyčíslené potreby maloletých, absentuje v ňom úvaha, ako súd prvej inštancie dospel k určenej výške vyživovacej povinnosti otca a matky, odvolací súd poznamenáva, že túto námietku je nutné podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom ustanovení sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
26. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012), vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za účinnosti C.s.p..
27. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods.2 C.s.p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenom návrhu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.
28. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods.2 C.s.p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenom návrhu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3.
decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.
29. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k výrokom o výške vyživovacej povinnosti matky (k obom starším synom) a otca k maloletému P. vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom v ods. 32, 33, 34 len stručne uviedol aktuálne pomery matky (do 01.08.2019 poberajúcej podporu v nezamestnanosti a od 01.09.2019 podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia, príjem otca (3 200 eur), bežné odôvodnené náklady na T. a Y. celkom vo výške 800 eur mesačne vyčíslené otcom a záver o tom, že matka určenú sumu výživného zvládne uhrádzať.
30. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
33. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že matkou uvádzané odvolacie dôvody sú práve v nadväznosti na stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k výrokom o vyživovacej povinnosti oboch rodičov naplnené. Zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V posudzovanom prípade zo stručného odôvodnenia vzťahujúceho sa k výroku o vyživovacej povinnosti matky voči dvom starším synom však nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal a akým spôsobom ich vyhodnotil, či a s akým výsledkom sa zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti matky na maloletého T. a Y., čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia v tejto časti . Súd prvej inštancie plne rezignoval na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb oboch starších detí, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na deti tak, aby odôvodnené potreby detí boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity.
Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným zohľadnením poklesu príjmu matky v dôsledku ukončenia posledného pracovného pomeru) so zohľadnením práva detí sa podieľať na životnej úrovni rodičov a napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého T. a Y. bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami nezaoberal, nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou , že „určená suma výživného bude pre matku“ zvládnuteľná, odoprel účastníkom konania možnosť skutkovo a právne argumentovať proti záverom prijatých vo výroku o vyživovacej povinnosti matky.
34. Rovnaká úvaha platí aj k záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletému P., pri ktorom výroku sa súd prvej inštancie naviac opomenul vyporiadať aj so skutočnosťou zmeny pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého P. v porovnaní s pomermi existujúcimi v čase poslednej súdnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, t.j. rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/413/2015-74, zo dňa 30.06.2016, v ktorom bol (o.i.) maloletý P. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervaloch 10 dní u matky a 5 dní u otca počas školského roka s osobitnou úpravou počas sviatkov a prázdnin a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého vo výške 50 eur mesačne.
35. Odvolací súd napokon zdôrazňuje i to, že ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného (§ 232 ods.3,4 C.s.p.). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, a podobne. Vzhľadom na charakter predmetu konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti (vrátane konania o určenie vyživovacej povinnosti a jej zmeny), nie je účelom takéhoto postupu to, aby oprávneným, t.j. maloletým deťom boli splátky zročného výživného, na plnenie ktorých im vznikol nárok za minulé obdobie, vyplácané neprimerane dlhé obdobie. V napadnutom rozhodnutí v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil matke povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 15.01.2019 do 11.09.2019 v celkovej výške po 1 573 eur na oboch starších synov v mesačných splátkach vo výške 100 eur, absentuje uvedenie dôvodov vedúcich súd prvej inštancie k poskytnutiu možnosti matke platiť dlh na výživnom za minulé obdobie v určených splátkach, znamenajúcich splácanie dlhu na výživnom na maloleté dieťa po dobu takmer 16- tich mesiacov. Tento výrok je zároveň v rozpore s výrokom o určení vyživovacej povinnosti matky voči obom starším synom, určenej v napadnutom rozhodnutí súdom prvej inštancie od „vyhlásenia rozsudku“, uvedené by potom znamenalo, že súd prvej inštancie (zrejme) neakceptoval návrh otca na určenie vyživovacej povinnosti matke voči maloletému Y. a T. od podania návrhu a že v čase vyhlásenia rozhodnutia nemohol vzniknúť matke dlh na výživnom za minulé obdobie.
36. V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca a matky (v rozsahu bežného aj zročného výživného) za nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú všetky dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, majúce pritom podstatný význam pre jeho skutkové a právne posúdenie, podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. ho vo výrokoch o vyživovacej povinnosti otca a matky, vo výroku o povinnosti matky zaplatiť zročné výživné a v závislom výroku o trovách konania výrokom II. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom v predchádzajúcej časti rozhodnutia, opätovne o vyživovacej povinnosti oboch rodičov rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti rodičov , vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti matky, resp. k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.).
37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).