Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-52-2020.pdf
PDF · 84.17 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Pavlom Barabasom, v právnej veci rodičov: navrhovateľky, mQ., trvale bytom Košice Západ, prechodne bytom bez prihlásenia F. a odporcu, otca B., o úprave práv a povinností k maloletým deťom L., obe bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, takto
rozhodol:
I. Maloleté deti: L. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej: L. sumou 150 € mesačne vopred, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci, a to od 13.01.2020 do budúcna. Dlžné výživné vo výške 2.341,93 € za obdobie od 13.01.2020 do 30.04.2021 sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach v sume 100,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným a to od právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok v prípade omeškania s čo i len s jednou splátkou.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej: A. sumou 150 € mesačne vopred, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci, a to od 13.01.2020 do budúcna. Dlžné výživné vo výške 2.341,93 € za obdobie od 13.01.2020 do 30.04.2021 sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach v sume 100,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným a to od právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok v prípade omeškania s čo i len s jednou splátkou.
Styk otca s maloletými deťmi: L. súd neupravuje.
Právo zastupovať maloleté deti: L. a spravovať ich majetok majú obidvaja rodičia.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka T. (ďalej len navrhovateľka alebo matka) sa návrhom podaným dňa 13.01.2020 na Okresný súd Košice II, ktorý bol následne dňa 27.05.2020 doručený na Okresný súd Košice I domáhala, aby súd upravil práva a povinností rodičov k maloletým deťom L. (ďalej len maloleté deti). K návrhu boli pripojené prílohy: rodné listy maloletých detí a oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
2. Návrh odôvodnila tak, že po rozchode s odporcom B. (ďalej len otec) zo spoločnej domácnosti 01.06.2016 sa spoločne dohodli na výživnom na tri maloleté deti, na každé po 50 Eur. Avšak otec však žiadnym spôsobom neplní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. V období od 01.06.2016 do 30.09.2016 zaplatil po malých častiach sumu 120 Eur a v máji 2017 zaplatil 25 Eur na tri maloleté deti. Odvtedy žiadnym spôsobom neplní svoju vyživovaciu povinnosť a o deti nemá záujem.
Toho času je nezamestnaná, vedená na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, Košice. Priznanie hmotnej núdzi bude určené až po podaní návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na súd.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav :
4. Zo správy kolízneho opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Košice (ďalej len úrad) zo dňa 16.11.2020, doručenej súdu 23.11.2020, vyplýva najmä, že matka trvá na podanom návrhu. Z. Na základe uvedených skutočností úrad odporúča zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na životnú úroveň detí a s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca. Styk neupravovať.
5. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4, 5 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
7. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
8. Podľa § 62 ods. 1,2, 3, 4, 5, 6 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
9. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
11. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
13. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka a otec sa o deti nezaujíma o čom svedčí aj jeho kontakt s deťmi a sporadické zasielanie výživného. Matka nebráni otcovi v styku s maloletými deťmi, avšak zo strany otca o styk nie je dostatočný záujem. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby po rozchode svojich rodičov mali zachovanú kontinuálnosť výchovného prostredia, a preto zveril maloleté deti do starostlivosti matky.
15. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, z dôvodu, že matka stretávaniu otca s maloletými deťmi nebráni a na realizácii styku sa vedia dohodnúť, za predpokladu, že je o neho záujem.
16. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta ZoR, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a možností, schopností majetkových pomerov otca. Pri určení výšky výživného súd prihliada aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. M. Súd je toho presvedčenia, že otec je schopný zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojim maloletým deťom, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav, z ktorého vyplynuli odôvodnené potreby maloletých detí, určil výživné vo výške 150 Eur mesačne na staršiu dcéru a výživné vo výške 150 Eur mesačne na mladšiu dcéru.
17. Vzhľadom na to, že otec od podania návrhu neprispieval na výživu svojich maloletých dcér, vzniklo otcovi za obdobie od 13.01.2020 do 30.04.2021 dlžné výživné vo výške 2.341,93,- Eur na každú z dcér, pričom k tejto sume dospel takto: od 13.01.2020 do 31.04.2021 predstavuje dlžné výživné sumu 150 Eur mesačne, to znamená 15 celých mesiacov (od februára 2020 do apríla 2021) x 150 = 2.250 Eur a za január 2020 predstavuje dlžné výživné sumu 91,93 Eur (od 13.01.2020 do 30.01.2020) x 150 ÷ 31 x 19 = 91,93 Eur. Súd zároveň s poukazom na § 232 CSP povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach v sume 100 Eur spolu s bežným výživným a to od právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou následku straty výhody splátok v prípade omeškania s čo i len s jednou splátkou. Úhrada súdom určenej výšky splátky dlžného výživného je podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach otca a zároveň je aj v súlade so záujmom maloletých detí, keďže pre prípad omeškania je tu hrozba straty výhody splátok.
18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.