Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/198/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: ROHAĽ Stav, s. r. o., Dulova Ves 8, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Elsnerom, AK so sídlom Dubovica 426, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 08. 2020, č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2020/4814, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 28. 08. 2020, č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2020/4814, žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21. 06. 2020 č.: 110/20/O, ktorým bola žalobcovi podľa bod l o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) uložená pokuta vo výške 2 500 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v zákona o inšpekcii práce, konkrétne v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 26. 02. 2020 o 12.48 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby U. F., ktorý pre zamestnávateľa vykonával pomocné stavebné práce (vypratávanie stavebného odpadu) pri prestavbe predajne MILK- AGRO, Topoľová 20, Košice a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov).

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u žalobcu bola dňa 26. 02. 2020 na uvedenom pracovisku vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, pri ktorej bolo zistené porušenie tak, ako bolo vyššie špecifikované. Inšpekciou bol zistený jeden nedostatok, ktorý bol zadokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 04. 03. 2020 č.: IKO-50-3-2.4/P-A24,28-20, ktorý bol v ten istý deň prerokovaný s konateľmi žalobcu. Títo nesúhlasili so závermi inšpekcie práce a požiadali o určenie lehoty na zaujatie stanoviska k obsahu protokolu, ktorej požiadavke bolo vyhovené. K uvedenému protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 05. 03. 2020 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, na základe čoho správny orgán prvého stupňa dňa 25. 03. 2020 vypracoval dodatok č. 1 k protokolu, ktorý doručil žalobcovi s tým, že výkon inšpekcie práce u žalobcu považuje za ukončený. Následne bolo na základe oznámenia o

začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za uvedený správny delikt, doručeného žalobcovi dňa 01. 06. 2020, začaté predmetné konanie. Žalobca sa k oznámeniu vyjadril listom zo dňa 09. 06. 2020. Po preskúmaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu bolo vo veci dňa 21. 06. 2020 vydané rozhodnutie, špecifikované v bode 1 odôvodnenia rozsudku, ktorým bola žalobcovi uložená predmetná pokuta. Na základe žalobcom podaného odvolania proti citovanému rozhodnutiu Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu má žalovaný za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako právnická osoba porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Poukázal na obsah videozáznamu z výkonu inšpekcie práce, ktorý jasne dokazuje, že dotknutá fyzická osoba U. F., v čase začatia inšpekcie práce dňa 29. 02. 2020 o 12:48 hod na predmetnom pracovisku žalobcu vykonával osobne a pre žalobcu pomocné stavebné práce, spočívajúce vo vypratávaní stavebného odpadu, avšak bez akéhokoľvek písomného dojednania, zakladajúceho pracovnoprávny vzťah medzi týmito stranami. Po zistení pravej totožnosti menovaného, ten inšpektorom práce uviedol, že dňa 26. 02. 2020 vykonáva prácu od ôsmej hodiny prvý deň, na tejto sa dohodol s p. S.Á. W., (jedným z konateľov žalobcu), ktorý má posúdiť, či sa na túto činnosť osvedčí alebo nie. Dodal, že jeho zamestnávateľom je ROHAĽ Stav, s. r. o., (že prácu vykonáva pre túto spoločnosť), s ktorou doposiaľ nemá podpísanú žiadnu pracovnú zmluvu, ani dohodu, avšak dnes má šéf takúto dohodu doniesť. Uvedené vyplýva aj zo zápisnice o podaní informácie, spísanej s p. F. v uvedený deň po poučení o následkoch podania neúplného alebo nepravdivého vysvetlenia pred orgánom štátnej správy. Zápisnica bola spísaná aj s Ing. S. W., konateľom spoločnosti, ktorý sa v čase výkonu inšpekcie práce nachádzal na kontrolovanom pracovisku a ktorý vo vzťahu k U. F. podotkol, že menovaný je na stavbe namiesto syna p. K. Č. (O. Č.Ň.), doplnil, že s p. F. nemá uzatvorené nič a že ho ráno poslal preč zo stavby. Žalovaný k tvrdeniu uvedeného konateľa žalobcu, že on o prítomnosti p. F. na pracovisku v rozhodujúcom čase nevedel (teda mu ani nemohol prideľovať prácu) uviedol, že uvedené by mohlo byť relevantné, ak by sa on v čase inšpekcie práce na stavbe nenachádzal. Vyhotovený videozáznam v spojení s výpisom z registra Sociálnej poisťovne jasne naznačuje, že U. F. pre žalobcu nevykonával prácu po prvýkrát (pre spoločnosť ROHAĽ Stav s. r. o. pracoval aj v rokoch 2012 a 2015), čo s prihliadnutím aj na zamestnávanie p. O. Č. od 05. 02. 2020 (viď jeho čestné prehlásenie zo dňa 27. 02. 2020, ktoré dokazuje, že p. O. Č. nebol pre účastníka neznámou osobou) a ich vekový rozdiel (1971 vs. 2001), vylučuje prípadnú zameniteľnosť týchto osôb.

3. Žalovaný zastáva názor, že žalobca v snahe o svoju liberáciu predkladá inšpektorátu práce také dôkazy (čestné prehlásenia), ktoré nie sú spôsobilé zmeniť právny pohľad na vec, pretože videozáznam v kontexte so zápisnične zdokumentovanými informáciami, ako dôkazy zachytávajúce bezprostredné vyjadrenia osôb pri výkone inšpekcie práce, jednoznačne dokazujú, že U. F. pomocné stavebné práce realizoval dňa 26. 02. 2020 „na skúšku“, teda konateľ žalobcu, ako bol U. F. i p. K. Č. fyzicky označený, musel mať vedomosť a dať aj pokyn pre činnosť tejto osoby, ktorá bola naviac vykonávaná v mene žalobcu (na jeho pracovisku) a v pracovnom čase ním určenom, čoho dôkazom je spoločný príchod zamestnancov a dotknutej osoby na pracovisko, vo vzťahu podriadenosti k nemu, čo predpokladá založenie pracovnoprávneho vzťahu v zmysle príslušných ustanovení , k čomu nedošlo, preto žalobca týmto svojím (ne)konaním naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, ako to v napadnutom rozhodnutí posúdil aj prvostupňový orgán. Inšpektorát práce v procese rozhodovania vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keď žalobcovi vytkol a následne ho sankcionoval za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby U. F..

4. Konštatoval, že postih žalobcu za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania považuje za dôvodný, vecne správne vyvodený. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zároveň poskytuje dostatočnú skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, ktorý tak, ako je koncipovaný, vyjadruje úplné vyriešenie veci v zmysle požiadaviek súdnej praxe.

5. K návrhu žalobcu na nariadenie ústneho pojednávania uviedol, že v zmysle § 21 ods. l Správneho poriadku platí, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie vtedy, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Keďže zákon o inšpekcii práce takúto povinnosť neukladá, je na rozhodnutí inšpekčného orgánu, či tak učiní alebo nie. V prejednávanom prípade správny orgán prvého stupňa v priebehu inšpekcie práce zabezpečil dostatočné

dôkazy na to, aby bolo možné zodpovedne konštatovať porušenie povinností zo strany žalobcu, preto žalovaný nevzhliadol dôvod na nariadenie ústneho pojednávania s tým, že žalobca jemu vytýkané pochybenia nijako relevantne nespochybnil. Argumentáciu, ktorú predostrel po samotnej kontrole dňa 26. 02. 2020, odvolávajúc sa na svoje vnútorné šetrenie a čestné prehlásenia O. Č., K. Č. a U. F., nebolo možné vyhodnotiť ako upotrebiteľnú na účely zmeny skutkových záverov, keďže na základe obsahu prvotných a bezprostredných vyjadrení na mieste samom je dostatočne zrejmé, že U. F. skutočne vykonával pre žalobcu závislú prácu, a to bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, ako to požadujú príslušné ustanovenia .

6. Citujúc ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce zdôraznil, že za daných okolností je inšpektorát práce povinný konať vo veci ex offo, len čo sú splnené podmienky, teda len čo bolo inšpekciou práce preukázané porušenie povinnosti. Povinnosť začať správne konanie a vo veci rozhodnúť vyplýva správnemu orgánu priamo z právnej úpravy; preto ani v odvolacom konaní nie je možné upustiť od uloženia pokuty za zistené a preukázané protiprávne konanie takéhoto charakteru. V tomto prípade bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2 500 eur, teda na spodnej hranici zákonnej sadzby, čo bolo v napadnutom rozhodnutí aj primerane a zákonne odôvodnené, pričom jeho voľná úvaha, ktorou sa riadil, sa neprieči ani obsahu spisu a ani zásadám logického myslenia. Odvolací orgán pre úplnosť ešte dodáva, že inšpektorát práce vzhľadom na spôsob koncipovania zákona o inšpekcii práce nemal možnosť sankciu neuložiť. V zmysle SR totiž štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto ak zákon o inšpekcii práce ukladá inšpektorátu práce povinnosť sankcionovať porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sumou najmenej 2 000 eur (a v prípade dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur), ten za predpokladu preukázania spáchania tohto deliktu je povinný tak učiniť. Pokiaľ ide o samotnú výšku sankcie, žalovaný je toho názoru, že táto nemôže predstavovať postih neprimerane prísny. Takto vyvodená sankcia nielenže zodpovedá významu chráneného záujmu (závažnosti nelegálneho zamestnávania z pohľadu jeho následkov), ale neodporuje ani zásade premietnutej v správneho poriadku - dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodené rozdiely. Žalovaný sa preto stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý vo veci žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého aktu a v jeho odôvodnení. Argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a tento nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

7. Včas elektronicky podanou správnou žalobou zo dňa 27. 10. 2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 27. 10. 2020, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutia považoval za nezákonné z dôvodu, že vychádzali z neprávneho posúdenia vecí, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie vecí, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy tým, že nezohľadnil skutkový stav veci, nevykonal všetky procesné úkony navrhované žalobcom a že vydanými rozhodnutiami bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov (zapísanie do zoznamu porušiteľov zákonnosti v rámci SR, nemožnosť zúčastňovať sa verených súťaží, ako aj iných súťaží, kde sa vyžaduje bezúhonnosť. Namietal aj porušenia princípu právnej istoty považujúc za neprípustné, aby ho správny orgán donútil vnímať problém, ktorý zavinila tretia osoba, ako jeho problém, a vyvodiť záver, že z jeho strany došlo k pochybeniu, teda porušeniu zákonnosti v súvislosti s nelegálnou prácou. Princíp právnej istoty podľa jeho názoru spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať a záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. l SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom ustanoveným spôsobom.

8. Ku skutkovému stavu uviedol, že Inšpektorát práce Košice vykonal dňa 26. 02. 2020 u žalobcu na pracovisku MILK AGRO, Topoľová 20, Košice kontrolu, zameranú na nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu, pričom súčasne so vstupom inšpektorov na spomínané pracovisko prišli aj konatelia žalobcu. Kontrolované boli osoby tak, ako je to uvedené v protokole spísanom dňa 04. 03. 2020, pričom počas kontroly bolo zistené, že na pracovisku sa zdržiava osoba, ktorá vo vzťahu k žalobcovi nemá žiadny právny vzťah. Z jej výpovede vyplýva, že sa na pracovisku ocitla na základe toho, že jeden zo

zamestnancov zo zdravotných dôvodov nemohol prísť na pracovisko a spomínaná osoba (U. F.) bol na pracovisko zavolaný K. a K. Č.Ň., ktorí mali vedomosť o tom, že táto osoba má na pracovisko nastúpiť 27. 02. 2020, no napriek tomu, že o tejto skutočnosti vedeli, menovaného na pracovisko zavolali a sám K. Č. mu pridelil prácu, podotýkame bez vedomia, nehovoriac súhlasu niektorého z konateľov spoločnosti. Nikto z oprávnených nedal uvedenej osobe súhlas na to, aby do práce prišla, aby pracovala, t. j. nikto nemal vedomosť o tom, že ešte v čase kontroly sa táto osoba bude na pracovisku zdržiavať, ba dokonca pracovať, tak, ako to tvrdí žalovaný. Žalobca opakovane uviedol, že jeho konatelia prišli na pracovisko ráno o 09:30 hod., zistili, že sa v priestoroch pracoviska zdržiava v minulosti u nich pracujúci U. F. a na otázku parťákovi K. Č., že čo to má znamenať, zaznela odpoveď, že syn Č. ako tzv. parťáka zo zdravotných dôvodov do práce neprišiel, preto si zobrali náhradu a to U. F.. Menovaného vyzvali na opustenie pracoviska s tým, že keď takto urobil, u nich sa už o prácu nemôže uchádzať. Následne na to opustili pracovisko s vedomím, že táto osoba pracovisko opustila. Dôvodom ich odchodu z pracoviska bolo ďalšie rokovanie súvisiace s ich prácou. Správne orgány túto skutočnosť nevzali na vedomie, nepreverili zákonným spôsobom skutkový stav, ktorým by ustálili právny názor, či zo strany žalobcu bolo čo i len formálne konanie, aby spomínaná osoba sa na pracovisku mohla zdržiavať a pracovať, i keď žalobca to aj v odvolacom konaní namietal.

9. V žalobe poukázal na to, že vzhľadom na charakter prác nie v malom počte zamestnáva ľudí z prostredia rómskych komunít, že počas svojej podnikateľskej činnosti poskytol prácu mnohým z nich a mnohí z nich získali u žalobcu aj primerané kvalifikačné zručnosti, na základe čoho môžu dlhodobo pre žalobcu pracovať. Vzhľadom na ich rozdielnu intelektuálnu úroveň nie so všetkými sa dá dlhodobo spolupracovať, pričom vážnym problémom u týchto osôb je dodržiavanie pracovnej disciplíny, svojvoľné konanie v súvislosti s príchodom a odchodom na pracovisko, alkohol a podobne. Menovaný bol aj v minulosti zamestnaný u žalobcu, a práve pre takéto zistenia s ním bol ukončený pracovný pomer. Intelektuálny rozhľad a charakter jeho správania vyplýva aj z jeho dosiahnutého vzdelania, pričom pracovník inšpektorátu práce mu položil subjektívne otázky, na ktoré si zároveň dal odpoveď, následne na to toto použil túto tzv. skutočnosť do spísaného protokolu a žalovaný o túto skutočnosť oprel celé svoje rozhodnutie, ktorý takýmto konaním hrubo zasiahol do práv žalobcu. Z odpovedí U. F. je zrejmé, že výpoveď tento uvádzal ako skutkový stav z čias, keď u žalobcu pracoval. Keďže sa rozchádzal skutkový stav so zisteným stavom zo strany inšpektorátu práce, zapísaným v protokole, žalobca žiadal vytýčiť ústne prejednávanie za účelom zosúladenia týchto tvrdení, t. j. zosúladenia stavu faktického so stavom právnym, aby takýmto konaním zo strany inšpektorátu, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, nemohlo dôjsť k subjektívnym prejavom, o ktoré by inšpektorát práce - žalovaný, mohol oprieť svoje rozhodnutie. Správne orgány uvedené nevzali do úvahy, preto odôvodnenie rozhodnutia stojí na účelovo spísaných informáciách.

10. Aj napriek tomu, že zákon neukladá povinnosť prejednať priestupok v ústnom konaní, žalovaný mal vzhľadom na rozporuplnosť tvrdení jednej a druhej strany ako aj žalovaného, keďže sa tohto práva žalobcovia domáhali, návrhu vyhovieť, urobiť ústne prejednanie priestupku a v intenciách zákona objektívne zistiť skutkový stav, následne na to spravodlivo rozhodnúť.

11. Ak sa žalovaný pred vydaním rozhodnutia nevyrovnal s otázkou miery zavinenia a opodstatnenosti tvrdenia všetkých účastníkov konania, nemohol vydať rozhodnutie o uložení pokuty. Žalobca považuje celé konanie vrátane oboch rozhodnutí za nezákonné, neobjektívne, povrchné. Správne orgány porušili aj zásadu garantovanú SR, kde jedným zo základných práv občanov tohto štátu je právo na spravodlivé konanie s možnosťou navrhovať dôkazy a postupy v súlade so zákonmi tohto štátu, umožniť účastníkovi konania vykonať všetky dôkazy, aby tak odôvodnenie rozhodnutia bolo jasné a zrozumiteľné a zároveň dá odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s takýmto konaním. Žalovaný sa rámci odvolacieho konania jednoducho stotožnil s obsahom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nezohľadnil žiadne procesné úkony, ktoré žalobcovia navrhovali, a ktoré vykonané neboli, preto považujeme takéto rozhodnutie za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo je v zmysle a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

12. Žalobca s poukazom na ods. l navrhol, aby správny súd posúdil i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice, č. 110/20/O zo dňa 21. 06. 2020, nakoľko z tohto rozhodnutia vychádza i napadnuté rozhodnutie žalovaného a toto skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne

možné preskúmať správnym súdom podľa . Nakoľko Inšpektorát práce Bratislava, ktorý vydal skoršie rozhodnutie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, prislúcha mu postavenie účastníka konania podľa .

13. Konštatoval, že v právnom štáte nemôže nastať situácia, aby bolo rozhodnuté o uložení sankcie za skutok, ktorý spôsobila tretia osoba. Osobná konzultácia s porušiteľom, ktorý bol vykázaný z pracoviska bola zo strany inšpektora účelová, nezohľadnila skutkový stav veci, zápis bol robený účelovo s tým, že rozhodnutie vo veci sa opiera iba o subjektívne zistenie inšpektora práce bez toho, aby bola posudzovaná vec prešetrená spravodlivo, skutkovo. Napadnuté rozhodnutie tak vychádza z nesprávne posúdeného skutkového stavu. Pred jeho vydaním sa žalobca domáhal ústneho prejednania veci práve z ohľadu subjektívneho postavenia inšpektora práce v procese šetrenia, Správne orgány nezohľadnili konanie žalobcu a tak závažným okolnostiam nevenovali pozornosť, nevypočuli ostatných pracovníkov na pracovisku a rozhodnutie opreli iba o fakt, že sa takáto osoba na pracovisku zdržiavala.

14. Uloženie sankcie považuje za nezákonné, pretože protiprávneho konania sa nedopustil, z jeho strany boli urobené úkony, ktoré kontrole predchádzali, teda chýba príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a konaním osoby, ktorá sa nezákonným spôsobom na pracovisku zdržiavala. Namietal porušenie ústavnoprávnych a garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrannej zákonnosti vrátane princípu predvídateľnosti práva ako aj princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.

15. V písomnom vyjadrení zo dňa 08. 12. 2020, doručenom súdu dňa 08. 12. 2020 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že inšpektormi práce zabezpečené dôkazy, a najmä počas výkonu inšpekcie vyhotovený videozáznam v spojení aj s informáciami podanými dotknutou osobou U. F. do zápisnice jednoznačne preukazujú, že menovaný v rozhodujúcom čase kontroly, t. j. dňa 26. 02. 2020 o 12:48 hod. bol pre žalobcu činný ako zamestnanec (formou závislej práce) bez toho, aby s ním žalobca uzatvoril pracovný pomer, či iný pracovnoprávny vzťah. Jeho vyjadrenie do zápisnice o podaní informácie zo dňa 26. 02. 2020, no predovšetkým inšpektormi práce vyhotovený videozáznam zachytávajúci bezprostredné a nikým neovplyvnené reakcie dotazovaných osôb (U. F., K. Č.) dokazujú, že práve žalobca bol tým, s kým sa p. F. dohodol na výkone práce dňa 26. 02. 2020. Ak by bolo pravdivé konštatovanie žalobcu, že konatelia spoločnosti nemali vedomosť o práci a zdržiavaní sa p. F. na pracovisku, neexistoval by dôvod na to, aby sa menovaný odvolával na svoje „preskúšavanie“ Ing. S. W. (konateľom) a už vôbec na to, aby pred inšpektormi práce zatajoval svoju totožnosť poukazujúc na podstatne mladšiu osobu (p. O. Č.), ako to v konečnom dôsledku aj učinil. Konštatoval, že žalobca v snahe docieliť zrušenie napadnutého rozhodnutia zavádza súd, keď poukazuje na vedomosť p. K. Č. i p. U. F., týkajúcu sa jeho nástupu do práce dňa 27. 02. 2020, pretože zo zápisnice o podaní informácie spísanej s p. F. je zjavné, že ten v rozhodujúcom čase so žalobcom žiadnu pracovnú zmluvu, ani dohodu podpísanú nemal, logicky teda ani nemohol vedieť, kedy má podľa dojednania v zmluve do práce nastúpiť. Nič v tvrdeniach U. F. nenaznačuje, že by sa týkali rokov 2012, resp. 2015, práve naopak, zistenie vo veci predchádzajúceho zamestnávania p. F. žalobcom len dokazuje, že menovaný a konatelia žalobcu neboli navzájom neznámymi osobami, teda p. F. musel poznať okolnosti zamestnávania žalobcu, vrátane mena toho, s kým sa dohodol na výkone práce (za takúto osobu jasne označil X.. S. W., konateľa spoločnosti).

16. K námietke, týkajúcej sa nenariadenia pojednávania zotrval na svojej argumentácii, že povaha veci si to nevyžadovala, nakoľko skutkový stav bol inšpektorátom práce zistený presne a spoľahlivo. V jednotlivých obstaraných dokladoch nevzhliadol žiadne rozpory alebo nejasnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania pre potreby náležitého objasnenia spáchania sankcionovaného deliktu žalobcom. Zastáva názor, že vytýkané pochybenie na úseku nelegálneho zamestnávania bolo konštatované legitímne, na základe všetkých zadovážených dôkazov, hodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, aby vyvodený právny záver bol plne v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného zároveň poskytuje skutkovú i právnu oporu výrokovej časti a dostatočne reaguje aj na všetky vznesené námietky žalobcu, vrátane požiadavky smerujúcej k ústnemu pojednávaniu, s ktorou sa žalovaný náležite vysporiadal.

17. Žalovaný v celom rozsahu odmieta tvrdenie žalobcu, že zo strany inšpektora práce bol uplatnený subjektívny postoj a kladené subjektívne otázky. Viackrát spomenutý videozáznam je dôkazom toho, že inšpekcia práce na kontrolovanom pracovisku žalobcu bola vykonaná zákonne a dotazovaným osobám bolo umožnené samostatne sa vyjadriť k celej veci, pričom ich vyjadrenia predstavujú podľa žalovaného dôkaz najväčšej dôležitosti a hodnovernosti pre toto konanie, keďže zachytávajú bezprostredné reakcie na vzniknutú situáciu. Aj preto inšpekčné orgány pri vyvodzovaní právnych záverov vychádzali prioritne z videozáznamu a zo zápisníc o podaní informácie spísaných priamo pri výkone inšpekcie práce dňa 26. 02. 2020. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v žalobných bodoch nie je dôvodom na to, aby bolo rozhodnutie žalovaného a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu, zadovážil si aj dostatok dôkazov na účely legitímneho rozhodnutia vo veci tak, ako to od neho vyžaduje dikcia § 32 ods. l a § 46 Správneho poriadku. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal prvostupňové rozhodnutie a usúdil, že tak, ako je koncipované, je aktom vecne správne vyvodeným, zachovávajúcim zásady správneho konania a trestania, za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe.

18. V replike zo dňa 10. 12. 2020 žalobca zotrval na podanej žalobe, nakoľko rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Opakovane zdôraznil, že žalobca urobil všetky opatrenia na to, aby uvedená osoba, pre ktorú vznikol celý problém, na pracovisku nebola, ba dokonca ju z pracoviska vykázal, no tento aj napriek tomu pracovisko, tak ako mu bolo nariadené, neopustil, teda nemôže niesť zodpovednosť za to, čo nezavinil. Osoba, pre ktorú celý spor vznikol je príslušníkom rómskeho etnika, tak ako to aj z nahrávky vyplýva, a pretože mu bolo niekoľkokrát zdôrazňované, že jemu sa nič nestane, ale na otázky, ktoré sú mu kladené, musí odpovedať, teda z jeho vyjadrení je jasné, že absolútne nechápal podstatu kladených otázok, napríklad na otázku, kto mu pridelil prácu, odpovedal, že konateľ, resp. tu prítomný, po konzultácii s ním a pri vysvetlení aká otázka mu bola položená a ako odpovedal, podal vysvetlenie, citujeme: „Ja som si myslel, že kto ma zamestnával, lebo ja som u W. robil.“ Jeho odpoveď teda nekorešpondovala so stavom na pracovisku a preto aj jedným z dôvodov prečo sa žalobca domáhal ústneho prejednávania, bola táto skutočnosť nehovoriac o tom, akým spôsobom inšpektor práce po položení otázky diktoval záznam a kto vlastne na jeho otázky odpovedal. Žalobca navrhoval v rámci ústneho prejednávania vypočuť všetkých zamestnancov tohto rómskeho etnika, aby správnemu orgánu bolo jasné, kto daný stav zavinil, teda, kto túto osobu na pracovisko zavolal, kto tejto osobe dal prácu, prečo vlastne táto osoba bola na pracovisku a čo urobil žalobca po zistení, že sa takáto osoba na pracovisku zdržiava. Videozáznam a zápisnicu nemožno považovať za právne relevantné, opierame to o skutočnosť, že hneď prvé vyjadrenie, resp. tvrdenie F. bolo klamstvom, keď na miesto svojho skutočného mena a priezviska uviedol meno a priezvisko O. Č.. Následne na to, všetky otázky inšpektorát práce za F. odpovedal vedľa stojaci zamestnanec K. Č., ktorý túto situáciu spôsobil. Menovaný F. podľa nášho názoru mal byť jednoznačne vypočutý samostatne bez účasti inej osoby, ktorá by nebola mohla jeho výpoveď ovplyvniť, resp. skresliť. Z videozáznamu jasne vyplýva, že F. priviedol na pracovisko on sám (K. Č.), ako náhradu za svojho syna, ktorý ochorel. Zdôrazňujeme, že žalobca o tejto skutočnosti nemal vedomosť a nechápe, prečo menovaný na videozázname neustále zasahuje do výsluchu F., prečo inšpektorom práce nebol riadne poučený pred výpoveďou a prečo vlastne závery z výsluchu sú vnucované inšpektorom voči žalobcovi. Žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko sa žalobca v minulosti nedopustil žiadneho protiprávneho konania v oblasti zamestnávania a nechápe, prečo bola navýšená zmluvná pokuta z 2 000,00 eur na 2 500,00 eur bez odôvodnenia. Po dobu podnikania sa žiadneho protiprávneho skutku nedopustil a zdôraznil, že takýmto postupom boli dotknuté jeho práva na spravodlivý proces a spravodlivé rozhodnutie. Je osobne presvedčený, že ak by došlo k zrušeniu takéhoto rozhodnutia, v rámci nového konania správneho orgánu, preukáže pravosť tvrdení zúčastnených na pracovisku, ktoré je opísané v predmetnom rozhodnutí, a že dôjde k náprave právneho stavu v súvislosti so zistením miery zavinenia iného subjektu ako žalobcu.

19. V duplike zo dňa 22. 12. 2020 žalovaný uviedol, že sa naďalej pridržiava svojich záverov a záverov Inšpektorátu práce Košice, prezentovaných v napadnutých rozhodnutiach. Má za to, že skutkový stav bol v prejednávanom prípade zistený spoľahlivo a je pre vyvodenie záveru o nelegálnom zamestnávaní U. F. postačujúci. Argumentácia právneho zástupcu v podanej duplike je len snahou o dodatočné účelové spochybnenie zistených skutočností, čo možno vydedukovať z toho, že apelujúc na zrušenie preskúmavaného aktu súdom konštatuje, že „až“ v procese nového konania preukáže pravosť tvrdení osôb zúčastnených na pracovisku, ktoré je opísané v predmetnom rozhodnutí, čím

dôjde k náprave právneho stavu. Tu je potrebné si uvedomiť, že účastník konania v už prebiehajúcom správnom konaní mal viackrát možnosť predložiť relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení o nespáchaní sankcionovaného deliktu, avšak okrem doloženia čestných prehlásení (tie žalovaný hodnotil ako neupotrebiteľné vzhľadom na obstaranú zápisnicu o podaní informácie p. F. a tiež videozáznam) už k žiadnej inej obrane nepristúpil. Je preto otázkou, prečo až teraz v prebiehajúcom súdnom konaní prejavuje svoj zámer preukázať nedostatky v skutkových zisteniach. Opätovne zdôraznil, že na účely preukázania pochybenia žalobcu disponuje takými dokladmi (vyššie spomenutá zápisnica + videozáznam), ktoré zachytávajú bezprostredné (a nikým neovplyvnené) reakcie osôb na kontrolovanom pracovisku, a z ktorých je možné jednoznačne vyvodiť, že U. F. dňa 26. 02. 2020 vykonával pre žalobcu závislú prácu so zámerom jeho preskúšania, a to bez uzatvorenej pracovnej zmluvy, či dohody. To, že pri podávaní informácií p. F. bola prítomná aj ďalšia osoba (p. K. Č.), ktorá v konečnom dôsledku len potvrdila využívanie jeho práce žalobcom, len umocňuje fakt, že inšpektorát práce si zabezpečil dostatočné dôkazy pre vyvodenie záveru o nelegálnom zamestnávaní p. F. zo strany žalobcu.

20. Správny súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

21. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26. 02. 2020 bola na pracovisku žalobcu - predajni MILK-AGRO, Topoľová 20, Košice vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

22. K vykonanej kontrole sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27. 02. 2020, v ktorom uviedol, že tak ako sa vyjadril v priebehu výkonu inšpekcie, U. F. sa na predmetnom pracovisku zdržiaval neoprávnene, bez súhlasu žalobcu a po tom, čo mu jeho prítomnosť na tomto pracovisku bola výslovne zakázaná. V súvislosti s uvedeným vykonal šetrenie, pri ktorom zistil, že menovanú fyzickú osobu na pracovisko priviezol zamestnanec K. Č., poverený prepravou a vedením skupiny zamestnancov z obce S., ktorý svojvoľne zabezpečil uvedenú osobu z dôvodu, že na stanovisko sa v uvedený deň nedostavili kolegovia v určenom počte a tak prácu jednej z nich - O. Č. dal práve U. F., bez pracovnoprávneho vzťahu, ktorý mu vznikol až dňa 27. 02. 2020. Žalobca poukázal na to, že firma vykonáva stavebnú činnosť od r. 2011, bez akýchkoľvek problémov v súvislosti so zamestnanosťou, keďže dohľad nad riešením pracovnoprávnych otázok zastrešuje ich právny zástupca. V danom prípade sa necíti byť zodpovedným za predmetný správny delikt, pretože danú situáciu spôsobila pracovná skupina pod vedením K. Č.. Prílohami tohto podania sú čestné prehlásenia O. Č., K. Č. a U. F. zo dňa 27. 02. 2020, z obsahu ktorých vyplýva, že O. Č. z osobných dôvodov nemohol ísť v uvedený deň pracovať na predmetné pracovisko, zamestnávateľa o tom neinformoval a poprosil svojho kamaráta U. F., aby ho zastúpil, t. j. aby na uvedenom pracovisku vykonával prácu za neho, čo dohodol s parťákom K. Č., ktorý uvedené potvrdil a uviedol, že U. F. priviedol na pracovisko bez súhlasu zamestnávateľa a bez jeho súhlasu mu aj pridelil prácu. Potvrdil tiež, že menovaný bol šéfom vykázaný z pracoviska a nastúpiť má až ako je uvedené v zmluve, ako aj to, že po odchode šéfa sa U. F. vrátil a on mu dal prácu. Všetky tieto skutočnosti potvrdil U. F..

23. O výsledku inšpekcie práce bol dňa 04. 03. 2020 pod č. IKO-50-3-2.4/P-A24,28-20 vyhotovený protokol. Z citovaného protokolu vyplýva, že dňa 26. 02. 2020 o 12:48 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa uvedenom pracovisku kontrolovaného subjektu, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu C. S., S. J., N. N., K. J., X.. X. W., K. Č., K. Ž., U. F. a K. Č., pričom so U. F. žalobca nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa . Tým porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, čo je v rozpore s ust. , v nadväznosti na zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Činnosť uvedenej osoby spočívala vo výkone pomocných stavebných prác (vypratávaní stavebného odpadu).

24. K citovanému protokolu, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 04. 03. 2020, sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 05. 03. 2020, v ktorom uviedol, že z jeho strany boli podniknuté všetky kroky, aby sa na pracovisku nezdržiavala žiadna osoba, ktorá s ním nie je v pracovnoprávnom vzťahu, pričom zistená fyzická osoba sa na tomto pracovisku zdržiavala bez jeho vedomosti i napriek tomu, že z neho bola predtým vykázaná. Poukázal na to, že menovanú osobu na pracovisko doviezol K. Č. ako náhradu za pracovníka, ktorý v uvedený deň nemohol prísť, pričom na jeho otázku U. F. uviedol, že nepracoval, lebo bol vykázaný z pracoviska a keďže nemal ako ísť domov, pretože nemal peniaze na autobus, vrátil sa na pracovisko a čakal, kedy ukončia prácu. Na jeho ďalšiu otázku, prečo inšpektorom uviedol, že pre

firmu robil upratovacie a zametacie práce uviedol, že vo firme už predtým robil a aj má opäť robiť a také práce robil v minulosti, pričom prácu mu dal K. Č. so Ž. a po vykázaní z pracoviska prestal pracovať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že celú túto situáciu spôsobil U. F. s K. Č. a K. Ž., ktorí nemali oprávnenie pozývať na pracovisko za účelom práce žiadnu tretiu osobu bez vedomia a súhlasu žalobcu. Prítomnosť U. F. na pracovisku bez pracovnoprávneho vzťahu a bez vedomia žalobcu podľa jeho názoru nemožno považovať za porušenie zákona o nelegálnej práci už aj vzhľadom na to, že táto tretia osoba po zistení jej prítomnosti, bola z pracoviska vykázaná, pričom to, že sa na pracovisko vrátila bolo jej osobnou vecou. Uvedenú skutočnosť žiadal zohľadniť napriek princípu objektívnej zodpovednosti. Poukázal aj na intelektuálny stav príslušníkov rómskeho etnika a množstvo s tým súvisiacich problémov rôzneho charakteru, v dôsledku čoho sú zamestnávatelia vystavení rôznym negatívnym situáciám, za ktoré im hrozia sankcie bez toho, že by na tom mali svoj podiel.

25. Na základe písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu bol dňa 25. 03. 2020 vypracovaný Dodatok č. 1 k tomuto protokolu, ktorý bol žalobcovi doručený prostredníctvom jeho právneho zástupcu a z obsahu ktorého vyplýva, že inšpektor práce po posúdení vyjadrenia žalobcu k predmetnému protokolu zotrval na zistených nedostatkoch. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu v ňom uvedenými, nakoľko o prítomnosti U.O. F. na predmetnom pracovisku konateľ žalobcu X.. S. W. vedel, pretože bol prítomný na pracovisku v čase výkonu inšpekcie práce a bol svedkom práce U. F., ktorý, ako to vyplýva aj z videozáznamu z inšpekcie práce, obsluhuje fúrik na pracovisku. Vyjadrenia osôb, ako sú zachytené na videozázname jednoznačne potvrdzujú výkon práce U. F., ktorý mal v uvedený deň odrobené 3 hodiny, pracoval na skúšku a v uvedený deň mu mala byť žalobcom prinesená sľúbená dohoda. Inšpektor práce poukázal na to, že po príchode X.. S. W. bol menovaný označený za osobu, s ktorou sa na práci dohodli, tento spočiatku uviedol, že U. F. má dohodu, že všetko má, až následne po oboznámení inšpektora s objasnením situácie ohľadne odhalenia pravej totožnosti menovaného, uviedol nové skutočnosti. Uviedol tiež, že konateľ žalobcu nenamietal prítomnosť menovaného po začatí výkonu kontroly, nebol v dôsledku tohto ani prekvapený pokiaľ sa identifikoval ako O. Č.. Žalobca sa správal nezodpovedne, pretože U. F. mohol utrpieť pri práci úraz, a to bez náležitého sociálneho poistenia a uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Za smerodajné považoval vyjadrenia U. F. a K. Č., získané pri inšpekcii práce, keďže tieto sú spontánne a dostatočne určité. Dodatočné vyjadrenia zo strany žalobcu a vypočúvania zo strany jeho právneho zástupcu považuje za účelové v snahe vyhnúť sa sankcii.

26. Na doručený dodatok č. 1 k protokolu reagoval žalobca podaním zo dňa 05. 05. 2020, obsah ktorého korešponduje s obsahom jeho vyjadrenia zo dňa 27. 02. 2020.

27. Následne bolo žalobcovi listom zo dňa 13. 05. 2020 oznámené ukončenie výkonu inšpekcie s tým, že inšpektor trvá na zistenom porušení.

28. Zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej so U. F. dňa 26. 02. 2020 o 12:53 hod. vyplýva, že na Topoľovej ulici v Košiciach vykonáva upratovacie práce - vypratávanie stavebnej sute pomocou fúrika do kontajnera, v uvedený deň je tam prvýkrát, robí od 08:00 hod., prišli tam spolu na aute s K. Č., K. Č., robia tam spolu pre ROHAĽ Stav, s. r. o., zatiaľ so šéfom na túto prácu dohodu ani zmluvu nepodpísal, dne mu má doniesť dohodu. Na práci sa dohodol s S. W., on má povedať, či sa osvedčí alebo nie na túto robotu Zatiaľ sa nedohodli na žiadnej odmene.

29. Konateľ žalobcu X.. S. W. do zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom spísanej dňa 26. 02. 2020 uviedol, že na stavbe MILK-AGRO, Topoľová 20, Košice má zákazku - stavebné práce. Dnes (26. 02. 2020) tam zabezpečuje stavebné práce prostredníctvom približne dvanástich zamestnancov. Pán F. sa tiež nachádza na stavbe, je tam namiesto syna p. K. Č.. Ráno ho poslal preč, pričom s ostatnými má uzavreté dohody. S p. F. nemá uzavreté nič, kolegyňa ho má dnes prihlásiť od nasledujúceho dňa, pokyny menovaným dáva ich firma, p. F. nemá so žalobcom ani dohodu, ani pracovnú zmluvu.

30. Súčasťou administratívneho spisu je aj dohoda o vykonaní práce uzatvorená dňa 26. 02. 2020 podľa a nasl. medzi zamestnávateľom - žalobcom a zamestnancom U. F. s dojednanou pracovnou úlohou - pomocné stavebné práce v rozsahu 27 hodín, s miestom výkonu práce Košice- okolie a dohodnutou mzdou 5 eur/hod.

31. Z výpisu z informačného systému Sociálnej poisťovne zo dňa 30. 04. 2020 vyplýva, že U. F. bol do poistenia prihlásený žalobcom dňa 27. 02. 2020, pričom u tohto pracoval už aj predtým, v období od 04. 07. 2012 do 26. 09. 2012, od 11. 10. 2012 so 29. 10. 2012, od 20. 08. 2015 do 04. 09. 2015.

32. Žalobcovi bolo oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za predmetný správny delikt listom zo dňa 25. 05. 2020, ktorý mu bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i spôsobu ich zisťovania, na predloženie, resp. doplnenie dôkazov doručený dňa 01. 06. 2020.

33. V písomnom vyjadrení zo dňa 09. 06. 2020 k oznámeniu o začatí správneho konania žalobca zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v predchádzajúcich stanoviskách (body 22, 24, 26 odôvodnenia rozsudku).

34. Následne bolo Inšpektorátom práce Košice dňa 21. 06. 2020 pod č. 110/20/O vydané rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2 500 eur za spáchanie predmetného správneho deliktu tak, ako bol už vyššie (v bode 1 odôvodnenia rozsudku) špecifikovaný. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia po opise zisteného skutkového stavu (zhodne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) citujúc príslušné zákonné ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní konštatoval, že vyjadrenia žalobcu sú v rozpore s dôkazmi, ktoré na mieste zabezpečili inšpektori práce, pretože zamestnanec U. F. pracoval na pracovisku žalobcu spolu s jeho ďalšími zamestnancami v prítomnosti konateľa spoločnosti X.. S. W., t. j. tento o jeho prítomnosti na pracovisku vedel, keďže bol prítomný na pracovisku v čase výkonu inšpekcie práce a bol svedkom výkonu práce U. F., ako to vyplýva z videozáznamu, vyhotoveného z priebehu kontroly (prehratý kontrolovanému subjektu pri prerokovaní protokolu), pričom vyjadrenia U. F., ako aj K. Č., zachytené na videozázname, jednoznačne potvrdzujú výkon práce U. F. na pracovisku. Správny orgán berie za smerodajné vyjadrenie U. F., ako aj K. Č., ktoré bolo získané pri výkone inšpekcie práce, nakoľko ide o spontánne a dostatočne určité vyjadrenie. Dodatočné vyjadrenia zo strany kontrolovaného subjektu ako aj vypočúvania zo strany splnomocneného zástupcu spoločnosti chápe správny orgán ako účelové v snahe vyhnúť sa sankcii. Poukázal na to, že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou a zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie už tým, že k nemu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Zamestnanec jednoznačne vykonával prácu na pracovisku účastníka konania, v prítomnosti zamestnávateľa, v jeho ekonomický prospech. Prvostupňový správny orgán považoval skutkový stav za náležite zistený a preukázaný, žalobcovi uložil pokutu vo výške 2 500 eur. Pri jej ukladaní zohľadňoval všetky kritériá, ktoré stanovuje zákon o inšpekcii práce. Zdôraznil, že dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa, nakoľko ich porušenie môže mať závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia nárokov zamestnanca pri absencii úrazového poistenia, vzhľadom na ktorú skutočnosť považoval porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania za závažné porušenie povinnosti. Prihliadal aj na celkový počet zamestnancov zamestnávateľa (17), čo je nevyhnutné pre naplnenie represívnej funkcie sankcie. Konštatoval, že postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu nielen porušiteľa, ale aj iné právnické či fyzické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností, t. j. uložená pokuta má naplniť jednak úlohu preventívnu- výchovnú, ale aj represívnu, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Pri ukladaní pokuty zohľadnil všetky okolnosti, svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech žalobcu. V jeho prospech svedčí to, že nelegálne zamestnával iba jednu osobu, protiprávny stav trval iba krátku dobu a u neho ide o prvé takéto porušenie, preto so zohľadnením závažnosti porušenia povinnosti považoval za správne uložiť mu pokutu blízku minimálnej výške, rešpektujúc aj princíp predvídateľnosti rozhodnutia. V odôvodní rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal aj na to, že uloženie pokuty za uvedený správny delikt je v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod l zákona o inšpekcii práce obligatórne.

35. O odvolaní žalobcu zo dňa 07. 07. 2020, podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

36. Podľa závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

37. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

38. Podľa § 228a ods. 2 prvá veta citovaného zákona dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

39. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa a , fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

40. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomeru podľa osobitného predpisu.

41. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

42. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení.

43. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 cit. zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

44. Podľa ods. 6 cit. zák. ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ 1. bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

45. Podľa 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

46. Podľa prvá veta o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

47. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.

48. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

49. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

50. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

51. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

52. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

53. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny súd za nepreskúmateľné.

54. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j. že dňa 26. 02. 2020 o 12:48 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby U. F., ktorý pre zamestnávateľa vykonával pomocné stavebné práce (vypratávanie stavebného odpadu) pri prestavbe predajne MILK-AGRO, Topoľová 20, Košice a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov). Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku spísanými v uvedený deň s menovanou osobou i zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom, videozáznamom priebehu výkonu inšpekcie a ďalšími listinami, obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých nepochybne vyplýva, že táto osoba vykonávala nimi špecifikovanú prácu v uvedený deň už od 08:00 hod., t. j. aj v čase inšpekcie práce, bez akejkoľvek zmluvy, uzavretej v zmysle .

55. Námietku žalobcu, že nelegálne zamestnávanie menovanej osoby na predmetnom pracovisku nezavinil, pretože túto po zistení jej prítomnosti z pracoviska vykázal a o jej opakovanej prítomnosti už bez jeho vedomia už nemal vedomosti považoval správny súd zhodne so žalovaným za neopodstatnenú s poukazom na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, za správny delikt, spočívajúcu v jeho zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu bez ohľadu na zavinenie, či už úmyselné, resp. nedbanlivostné. V danom prípade aj za situácie, že menovaná osoba sa na pracovisko dostavila bez jeho súhlasu a namiesto inej osoby (o čom svedčí aj to, že sa za ňu spočiatku vydávala), bolo povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby na pracovisku boli iba povolané osoby, s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny, resp. tomu obdobný pracovný vzťah, a to počas celej pracovnej zmeny. Mohol tak urobiť aj prostredníctvom poverenej osoby, avšak v čase výkonu inšpekcie bol sám na pracovisku prítomný.

56. Z výpovede U. F., obsiahnutej v zápisnici zo dňa 26. 02. 2020 o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku, je zrejmé, že na práci sa dohodol s S.Á. W., ktorého označil, v čase výkonu inšpekcie práce žiadnu dohodu so zamestnávateľom uzatvorenú nemal, avšak podľa jeho vyjadrenia mu ju zamestnávateľ mal v uvedený deň doniesť, ak sa osvedčí, čo svedčí o tom, že zamestnávateľ o jeho prítomnosti na pracovisku vedomosti mal. Uvedené v konečnom dôsledku potvrdzuje aj uzavretie dohody o vykonaní práce menovanej osoby so zamestnávateľom, ktorá bola podpísaná dňa 26. 02. 2020, t. j v deň výkonu inšpekcie práce.

57. Za irelevantnú považoval správny súd aj argumentáciu žalobcu, odvolávajúcu sa intelektuálnu úroveň a mentalitu zamestnancov, pochádzajúcich z rómskej komunity a v tej súvislosti aj spôsob kladenia otázok inšpektorom práce menovanému U. F., považujúc ich za subjektívne, pretože ako to vyplýva aj z videozáznamu, inšpektor práce, ktorý má dostatok skúseností aj s takými osobami, svoje otázky, kladené menovanému, formuloval tak, aby im rozumel, aby tak získal bezprostrednú informáciu o dôvode a súvisiacich okolnostiach, týkajúcich sa jeho prítomnosti na pracovisku. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, žeby inšpektor práce ovplyvňoval vyjadrenia U. F. tak, aby vyzneli v neprospech žalobcu. Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že práve prvotné vyjadrenia, formulované v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku, poskytujú reálny odraz skutočnosti, keďže zachytávajú bezprostredné reakcie na vzniknutú situáciu.

58. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo ani podľa názoru správneho súdu potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie, ani doplniť dokazovanie žalobcom v odvolaní i žalobe uvedeným spôsobom (výsluchom uvedených zamestnancov), s čím sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Tento postup nemožno považovať za odporujúci judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie neprispelo k ďalšiemu objasneniu skutkového stavu. Preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.

59. Vychádzajúc z uvedeného bolo opodstatnené považovať dôkazy, predložené žalobcom v priebehu administratívneho konania (čestné vyhlásenia, zadovážené na základe vlastného šetrenia), resp. navrhované dôkazy (výsluchy týchto osôb na ústnom pojednávaní) za účelové.

60. V danom prípade aj výška uloženej pokuty zodpovedá príslušným citovaným zákonným ustanoveniam. Vo veci konajúce správne orgány pri určení jej výšky vyhodnotili všetky kritériá, uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Za priťažujúcu okolnosť považovali to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca pri absencii úrazového poistenia. V prospech žalobcu bolo vyhodnotené predovšetkým to a že išlo o porušenie týkajúce sa jedného zamestnanca, že z jeho strany išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a toto porušenie trvalo krátky čas. Zohľadnený bol aj účel, ktorý má sankcia splniť na úseku všeobecnej generálnej prevencie, ktorý nespočíva len v účinku postihu voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. Podľa názoru súdu správna úvaha správnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca platnej právnej úpravy a uložená sankcia je závažnosti a povahe skutku primeraná, táto bola uložená na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia (2 000 - 200 000 eur) so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. Sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorý sa na toto odôvodnenie odvolal. Zohľadnená bola preventívna úloha postihu, ktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobcovi ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel.

61. V tomto prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom.

62. Správny súd na záver považuje za potrebné uviesť, že s Inšpektorátom práce Košice nekonal ako s ďalším účastníkom v zmysle , ako to navrhoval a odôvodňoval žalobca na strane 5 žaloby (viď bod 12 odôvodnenia rozsudku), pretože Inšpektorát práce Košice rozhodoval v predmetnej veci prvom stupni, jeho rozhodnutie žalobca napadol odvolaním a toto bolo preskúmavané žalovaným v odvolacom konaní, t. j. predchádzalo napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Vychádzajúc z uvedeného, v prípade úspešnosti žaloby, by bol na základe návrhu žalobcu odôvodnený postup súdu v zmysle . V danom prípade predmetné rozhodnutie je rozhodnutím správneho orgánu nižšieho stupňa a nemožno ho považovať za rozhodnutie v zmysle , keďže nebolo pre žalobou napadnuté rozhodnutie záväzné. V správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie.

63. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v v spojení s , podľa žalobu žalobcu jednomyseľne ( ) ako nedôvodnú zamietol.

64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).