Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6Co-9-2021.pdf
PDF · 106.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkýň: 1. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, Q. W., 2. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, Q. W., obidve zastúpené Dudzík & Gerová advokátske združenie, JUDr. Jozef Dudzík, JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovanému: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, Q. W., zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Mackom, so sídlom Koceľova 2, Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01.04.2020, č. k. 8C/21/2019-165, v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.04.2020, č. k. 8C/21/2019-180, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyniam v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre okres S., obec S., kat. úz. Q. W., ako parcela reg. „E“ č. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2 a podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobkýň v 1. a 2. rade a to každej v podiele 1 prikazuje novovytvorenú parcelu č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 a novovytvorenú parcelu č. XXX/XX - záhrada o výmere XXXX m2. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal novovytvorenú parcelu č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 a novovytvorenú parcelu č. XXX/XX - záhrada o výmere XXXX m2, všetky parcely vytvorené na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 24.07.2019 vyhotoveného U. E., L., W. XXXX/XX, S., úradne overeného Okresným úradom S., katastrálny odbor dňa 07.08.2019 pod č. 548/2019. Zároveň uviedol, že tento geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobkyniam v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. Uznesením zo dňa 07.04.2020 opravil v bode II. písomného vyhotovenia rozsudku v jeho odôvodnení, ako aj v zápisnici z verejného vyhlásenia rozsudku zo dňa 01.04.2020 opravil výmeru novovytvorenej parcely č. XXX/XX tak, že správne znie X ha a XXXX m2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je nespornou skutočnosťou, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi parcely evidovanej na LV č. XXXX pre okres S., obec S., kat. úz. Q. W., ako parcela reg. „E“ č. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2 a to každá zo žalobkýň v podiele X/XX a žalovaný v podiele X/XX. Tiež nebolo sporným, že sa strany zhodli, že je potrebné zrušiť podielové spoluvlastníctvo primárne formou rozdelenia parcely, prípadne jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva žalobkýň, resp. výlučného vlastníctva žalovaného. Spor medzi stranami v rámci reálnej deľby spočíval v tom, že každá z procesných strán si nárokovala prikázať do svojho vlastníctva novovytvorené parcely po pravej časti, čiže obe mali záujem o rovnakú časť pôvodnej parcely. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 ods. 1 OZ, § 142 ods. 1 OZ ako aj ust. § 70
ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z. z. a § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. Po vykonanom dokazovaní mal z geometrických plánov, ktorý bol vyhotovený geodetom U. E. a geometrickým plánom vypracovaným S. W. preukázané, že predmetná parcela reg. „E“ č. XXX v kat. úz. Q. W.. Zároveň je zrejmé, že v prípade oboch špecifikovaných geometrických plánov by vznikli aj novovytvorené parcely s menšou, než XXXX m2 výmerou, čím bolo potrebné sa vysporiadal vo vzťahu k zneniu § 23 zák. č. 180/1995 Z. z. Podľa názoru súdu už nemožno predmetnú parcelu č. XXX posudzovať ako parcelu nachádzajúcu sa mimo zastavaného územia obce, pretože z odpovede mesta S. zo dňa 27.02.2020 vyplýva, že jej časť o šírke 50 m od parcely č. XXX/X, t. j. od cesty je určená na zastavanie na individuálnu bytovú výstavbu ako aj bytové domy. S poukazom na zmeny územného plánu mesta S. je zrejmé, že na predmetnej parcele č. XXX, šírke XX m od cestnej komunikácie sa počíta s jej zastavaním formou bytovej výstavby, ktorá tak bude priamo nadväzovať, resp. následne tvoriť ucelený celok s už existujúcou zástavbou od ľavej strany predmetnej parcely. Preto dospel k záveru, že na danú parcelu č. XXX sa už nevzťahuje zákaz robenia pozemkov uvedených v § 23 zák. č. 180/1995 Z. z., nakoľko nemožno dospieť k záveru, že sa predmetná parcela nachádza mimo zastavaného územia obce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a to aj funkčne pri oboch alternatívach by bol zabezpečený vstup na novovytvorené parcely z cesty, t. j. parcely č. XXX/X, ktorá vedie popri celej pôvodnej parcele č. XXX. Preto pristúpil k vyporiadaniu zrušeného spoluvlastníctva formou reálneho rozdelenia, ktoré vykonal tak, ako ho navrhli žalobkyne, t. j. v zmysle nimi predloženého geometrického plánu vyhotoveného U. E.. Takýmto rozdelením bude podľa názoru súdu zabezpečená funkčnosť novovytvorených parciel, prístup k jednotlivým parcelám bude zabezpečený z cestnej komunikácie a zároveň v prípade tohto rozdelenia nevzniknú neprimerane malé parcely bez reálneho funkčného využitia. Reálnu deľbu v uvedenom geometrickom pláne považoval za lepšie a praktickejšie riešenie, že v prípade geometrického plánu predloženého žalovaným, ktorým sa síce navrhovalo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním novovytvorených parciel do výlučného vlastníctva všetkých subjektov tohto sporu, avšak podľa neho by zároveň v prípade novovytvorenej parcely č. XXX/X, ktorú žalovaný navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne v 1. rade vznikla parcela o výmere XXX m2. Pozemok o takejto výmere súd považuje za neúčelný, nakoľko by tak vznikol veľmi úzky a dlhý pozemok bez praktického využitia, resp. bez možnosti jeho reálneho zastavania, čo je účel, na ktorých chcú novovytvorené parcely použiť obe procesné strany. Záverom dodal, že nepochybne možno vytvoriť viacero geometrických plánov za účelom rozdelenia spornej parcely, otázne však je, kedy a či vôbec by strany sporu niektorý z nich akceptovali, nakoľko sa na rozdelení predmetnej nehnuteľnosti ani doposiaľ nedokázali dohodnúť. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalovaného, že vzhľadom na jeho vlastníctvo nehnuteľnosti - domov oproti pravej strany prednej parcely a toho, že budúca výstavba na vyporiadanej parcele by mohla podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života i bývania. Dodal, že tieto skutočnosti sú riešené v § 62 a nasl. Stavebného zákona, ktorý upravuje subjekty stavebného konania, vrátane oprávnenia na podávanie námietok v stavebnom konaní. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyniam, ktoré boli v spore úspešné, priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania proti žalovanému s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho zmeny tak, že súd zruší podielové spoluvlastníctvo sporových strán, ale bude vychádzať z geometrického plánu vyhotoveného geodetickou kanceláriou S. W. a na základe tohto geometrického plánu do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže novovytvorenú parcelu č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2 a do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. a 2. rade a to každej v podiele 1/2 prikáže novovytvorenú parcelu č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, novovytvorenú parcelu č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, novovytvorenú parcelu č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2, novovytvorenú parcelu č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a novovytvorenú parcelu č. XXX/ XX - záhrada o výmere XXXX m2 a zároveň žiadal priznať aj náhradu prvostupňového aj odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu uvedenom v bode 1. rozsudku, pretože žalobkyne navrhovali žalobou vyporiadať zrušené podielového spoluvlastníctvo tak, že každému z účastníkov bude prikázaná časť spoločného pozemku do výlučného vlastníctva a nie do podielového spoluvlastníctva žalobkýň, ako uviedol súd. Vzájomnou žalobou zo dňa 04.07.2019 reagoval na žalobu žalobkýň, avšak v tomto štádiu
ešte nemal vypracovaný geometrický plán, avšak v priebehu konania už navrhol prikázať novovytvorené parcely, ktoré uvádzal do podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2 každej so žalobkýň. Je tiež pravdou, že navrhol, aby predmetná parcela bola za náhradu prikázaná do jeho výlučného vlastníctva z dôvodu, že nebola vyriešená otázka možnosti deľby pozemku pod zákonom určenú výmeru, pretože sa jedná o ornú pôdu v extraviláne. Poukázal, že podľa jeho záverečného návrhu by vznikol v podstate rovnako funkčný, avšak výmerou pre žalobkyne ešte výhodnejší a veľkorysejší celok, ako keď vyhovel návrhu žalobkýň. Návrh žalobkýň nebol z hľadiska reálneho funkčného využitia novovzniknutých pozemkov o nič lepší, rozumnejší, praktickejší a neúčelnejší ako jeho návrhu. Súd pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaný počas konania reagoval na meniace sa protichodné a niekedy aj nezrozumiteľné vyjadrenia a podania žalobkýň a tiež nevzal do úvahy jeho obsah záverečného návrhu. Súd by podľa jeho názoru mal rozhodoval o tom, a posudzovať to, čo uviedol vo svojom záverečnom návrhu. Na pojednávaní dňa 24.02.2020 uviedol, že do výlučného vlastníctva žalobkyne v 1. rade, okrem parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, by bola prikázaná aj susedná parcela č. XXX/XX o výmere XXXX m2, čím by vznikol rovnako hodnotný, funkčný a reálne využiteľný celok, ako keby sa jednalo o jednu parcelu. Postup súdu preto považuje za nesprávny, nemajúc oporu v skutkovom ani právnom stave, nakoľko z hľadiska reálneho a účelného využitia pozemkov ako aj schopnosti eliminovať priestor na možné konflikty medzi stranami sporu sa jednalo o minimálne rovnako dobré návrhy s jediným rozdielom, a to ktorej strane bude prikázaná pravá a ktorej strane ľavá časť predmetných pozemkov. Súd mal pri rozhodovaní brať do úvahy aj ďalšie skutočnosti a jeho argumenty tým, že ak súd nevyhovie jeho návrhu, ovplyvní to negatívne jeho pohodu bývania a tým aj kvalitu života. Tým, že by žalobkyne, prípadne ich právni nástupcovia vlastnili pozemky ďalej od žalovaného, došlo by k zníženiu či eliminácii rizika vzniku sporov, či konfliktných situácií v budúcnosti. Rozhodnutie o trovách považuje za nesprávne a nespravodlivé a to aj v prípade, ak by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zastáva názor, že žalobkyne zavinili vznik podstatnej časti trov konania, pretože tak žaloba ako i ich následné podania boli nezrozumiteľné, zmätočné a nebolo možné z nich zistiť, čoho sa vlastne domáhali. Zastáva názor, že nezrozumiteľnosť, vzájomná rozpornosť a do istej miery aj zmätočnosť žaloby a podaní žalobkýň boli tak závažné a v takom množstve, že zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré umožňujú nepriznať žalobkyniam náhradu trov konania celkom, alebo aplikovať moderačnú právomoc súdu. V závere zhrnul, že rozsudok považuje v spojení s opravným uznesením za nepresvedčivý, nedôvodný, neodôvodnený, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia, z nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho hodnotenia dôkazov bez opory v skutkovom ako aj právnom stave, zakladajúci existenciu odvolacích dôvodov ním uvedených.
3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobkyne, ktoré navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za správny po skutkovej vecnej i právnej stránke. Ak je nehnuteľnosť reálne deliteľná, potom sú tým vyčerpané všetky možnosti vyporiadania tohto spoluvlastníctva. Myslia si, že je nespravodlivé, ak chce žalovaný diktovať podmienky reálnej deľby tak, aby sa nerešpektovali ich spoluvlastnícke práva a práva ich právnych predchodcov, ktorí tieto pozemky užívali. Vo svojich podaniach žalovaný opakuje stále to isté. Boli by rady, aby žalovaný rešpektoval ich práva a pripustil, že táto verzia deľby, ktorá je rešpektovaná v rozsudku súdu je najlepšia a najpraktickejšia.
4. K vyjadreniu žalobkýň sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že aj naďalej trvá na svojom odvolaní a považuje ho za dôvodné. V rámci konania bolo preukázané, že žalobkyne tieto pozemky neužívajú ani po tom, ako im to spoločensko-politická situácia umožnila a majú v úmysle tieto pozemky scudziť. Geometrický plán bol vypracovaný tak, ako chceli žalobkyne, avšak nie tak, ako boli so žalovaným dohodnuté. Ním navrhnutý spôsob reálnej deľby nie je nezmyselný ani nespravodlivý. Rešpektuje všetky ich práva, avšak nestotožňuje sa s ich názorom, že nimi navrhnutá deľba je najlepšia a najpraktickejšia.
5. Krajský súd Nitra ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Predmetom konania je žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej sa žalobkyne domáhajú zrušenia podielového spoluvlastníctva a reálneho rozdelenia nehnuteľnosti tak, že zrušovaná nehnuteľnosť bude prikázaná do ich podielového spoluvlastníctva v
rozsahu tak, ako v priebehu konania špecifikovali a zvyšujúca časť nehnuteľnosti bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobkyne pri podaní žaloby žiadali, aby určitá časť nehnuteľnosti bola prikázaná každej do výlučného vlastníctva a v priebehu konania tento svoj návrh menili. Nič to nemení na skutočnosti, že ust. § 142 ods. 1 OZ, takéto reálne rozdelenie a vyporiadanie spoluvlastníctva tým, že bude časť nehnuteľnosti prikázaná do podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov umožňuje.
7. Podľa §142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. Ust. § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Z uvedeného je zrejmé, že súd správne pristúpil k vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci, napokon s takýmto spôsobom vysporiadania spoluvlastníctva súhlasil i žalovaný, avšak spor bol v tom, že každá zo strán sporu chcela pravú časť vyporiadavanej nehnuteľnosti.
9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v prvom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.
10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP (ktorý udáva žalobca ako prvý z dovolacích dôvodov) treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio justicie (odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcu z čl. 36 a nasl. listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dodatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4ÚS 115/2003).
11. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Napokon žalovaný ani nekonkretizoval, akým nesprávnym procesným postupom došlo zo strany súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces, len všeobecne odkázal na uvedené ustanovenie CSP, ako aj v druhom dôvode, keď poukazoval na inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorú taktiež nekonkretizoval.
12. Ako ďalší odvolací dôvod bol ten, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k uvedenej odvolacej námietke, podľa ktorého skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenie dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenie dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Namietal i vadu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, v ktorej odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne, skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie § 220 CSP. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou aj to, že prečo do podielového spoluvlastníctva žalobkýň v 1. a 2. rade a to každej v podiele 1/2 prikázal novovytvorenú parcelu č. XXX/XX a parcelu č. XXX/XX.
14. Žalovaný vo svojom odvolaní namieta, že súd mal pri rozhodovaní vziať do úvahy jeho argumenty v tom zmysle, že ak súd nevyhovie jeho návrhu, ovplyvní to negatívne jeho pohodu bývania a tým aj kvalitu života. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak ust. § 142 OZ ustanovuje, že súd prihliadne na účelné využitie veci, ide o právnu normu z relatívne neurčitou hypotézou, t. j. o právnu normu, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vôbec neobmedzeného okruhu okolností. Ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne, nemôže byť rozhodnutie vo veci v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené ďalšie okolnosti, prípadne že nebolo prihliadnuté na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné, či významné, pretože také okolnosti nie sú súčasťou hypotézy právnej normy vymedzené súdom v súlade so zákonom, z ktorých sú vychádza pri právnom posúdení veci. Z uvedeného vyplýva, že odkaz žalovaného na okolnosti, ktoré môžu nastať až v budúcnosti, nemôže súd pri rozhodovaní vychádzať, pretože vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v čase rozhodovania súdu.
15. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v časti o nároku na náhradu trov konania, pretože i v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalovaného, že v danom prípade by prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 257 CSP, pretože pred podaním žaloby sa žalobkyne domáhali mimosúdne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak k dohode medzi stranami sporu nedošlo, v dôsledku čoho boli nútené podať žalobný návrh. Aj keď žalovaný navrhol v konaní o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva
iným spôsob vysporiadania, než žalobkyne, nejde o vzájomný návrh, ale súčasť jeho procesnej obrany a preto súd nemohol rozhodovať o vzájomnej žalobe žalobcu tak, ako sa mylne domnieva, že v tom prípade by bol úspešný aspoň v časti, v ktorej navrhoval zrušenie podielového spoluvlastníctva.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).