Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/8/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: R Collectors, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanej: L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 9 934,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Levice (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 9. novembra 2020 č. k. -227 (ďalej „uznesenie súdu prvej inštancie), takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. 1.1.Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , ( zákon číslo , ďalej len „CSP“). 1.1. Zastavenie konania odôvodnil tým, že žalobkyňa elektronickým podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 03. 11. 2020 zobrala žalobu celom rozsahu späť a požiadala o vrátenie súdneho poplatku. Reagujúc na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorá vzala žalobu späť pred začiatkom pojednávania, konštatoval splnenie podmienok na zastavenie konania. 1.2.O náhrade trov konania rozhodol podľa , , a konštatoval, že v prejednávanej veci došlo k späťvzatiu žaloby žalobkyňou bez uvedenia dôvodu, pričom nedošlo pre správanie sa žalovanej. Z procesného hľadiska preto platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá je povinná uhradiť žalovanej trovy konania. Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalovaná podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Dôvodila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. a/ (neboli splnené procesné podmienky), písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) . 2.1.Namietala, že žalovaná v druhom rade zomrela už pred podaním žaloby a nie počas konania, preto súd pokračoval v konaní v rozpore s platnými ustanoveniami a uznesením zo dňa 06. 12. 2019 rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičom. Konanie súdu považovala z procesného hľadiska za zmätočné.

2.2. Ďalej namietala tvrdenie súdu prvej inštancie, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania vo veci dňa 09. 11. 2020, ktoré tvrdenie sa nezakladá na pravde, lebo z obsahu súdneho spisu je jasne preukázané, že vo veci prebiehalo pojednávanie už pred tvrdeným termínom 09. 11. 2020. 2.3. Vytýkala súdu prvej inštancie, ju nevyzval, či so späťvzatím súhlasí. 2.4. Ďalej dôvodila, že žaloba bola podaná dňa 09. 05. 2019, teda v čase účinnosti , a preto mal súd ex offo skúmať, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade, nie je premlčané. Podľa jej názoru premlčacia doba uplynula 26. 04. 2019 a žalobkyňa podala žalobu po uplynutí premlčacej doby. Vzniesla námietku premlčania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej iba dodala, že v čase podania žalobného návrhu nebolo skončené dedičské konanie po poručiteľke, preto nemohla správne označiť stranu sporu. Podľa jej názoru súd rozhodol správne, keď prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania a pokračoval v konaní s dedičom. Podanie žalovanej považuje za nedôvodné a zmätočné, súd prvej inštancie konal v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a zastavil konanie v zmysle späťvzatia návrhu, ktoré súdu doručil ešte pred prvým pojednávaním. Žiada napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné podľa ustanovenia odmietnuť, ako podané neoprávnenou osobou, v dôsledku čoho potom už odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie preskúmavať nemohol.

5. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia dlžnej sumy vo výške 9 934,10 eura s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalobkyňou právnemu predchodcovi žalovanej. 5.1.V priebehu konania na súde prvej inštancie žalobkyňa písomným podaním, doručeným dňa 03. 11. 2020, zobrala žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia konkrétneho dôvodu a žiadala vrátiť súdny poplatok. Následne súd prvej inštancie dňa 05. 11. 2020 doručil späťvzatie žalovanej. Žalovaná sa k tomuto späťvzatiu nevyjadrila, súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní dňa 09. 11. 2020 v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil. 5.2. S uznesením súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná a podala proti nemu odvolanie dôvodiac, že súd prvej inštancie jej späťvzatie žaloby nezaslal na vyjadrenie a žiadala zmeniť napadnuté uznesenie a žalobu žalobkyne zamietnuť z dôvodu premlčania nároku.

6. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo neoprávnenou osobou.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalovanej, dospel k záveru, že žalovaná nie je osobou oprávnenou na podanie tohto odvolania, z ktorého dôvodu podľa jej odvolanie odmietol. 8. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Stranami sporu sú žalobca a žalovaný ( ). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že právo podať odvolanie sa priznáva strane iba v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Rozhodnutím vydaným v neprospech žalobu nemusí byť len rozhodnutie vo veci samej (rozsudok), môže ním byť aj procesné rozhodnutie, teda uznesenie. Takýmto uznesením bude napríklad aj uznesenie, ktorým súd zastavil konania ( ). Pri skúmaní, či bolo rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného, a teda pri skúmaní skutočnosti, či žalovaný môže podať odvolanie je rozhodujúca tzv. materiálna ujma. To znamená, že vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok a odvolací súd má možnosť vydať odchylné rozhodnutie v jej prospech. Na to, aby bolo rozhodnutie vydané v neprospech strany stačí, ak bola strane spôsobená nepatrná ujma na jej právach, ale tá musí objektívne existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany, t.j., ak sa môže

dosiahnuť náprava tejto ujmy, ak aj nie v plnom rozsahu, tak hoci aj len čiastočne, a to zmenou alebo zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom. 8.1.Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Ujma môže mať povahu formálnu (odlišnosť napádaného výroku rozhodnutia od posledného návrhu sporovej strany vo veci samej v jej neprospech), alebo materiálu (rozhodnutie znevýhodňuje odvolateľa alebo zhoršuje jeho právne postavenie).

9. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedených intencií ustanovení a skúmal dôvodnosť podaného odvolania žalovanou proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku zobratia celej žaloby žalobkyňou späť, sa konanie zastavilo, t.j. v konaní sa ďalej nepokračuje, žalovanej preto nemôže byť uložená žiadna povinnosť na plnenie tak, ako to navrhovala žalobkyňa a nevyplýva z konania žiadny právny, či majetkový postih žalovanej, nemôže jej vzniknúť žiadna ujma a nemôže sa ani zhoršiť jej právne postavenie, keďže došlo k ukončeniu sporu. Z tohto dôvodu preto nebola splnená podmienka, ktorá by žalovanú oprávňovala na podanie odvolania, keďže jej nevznikla žiadna ujma, jej právne postavenie sa nezhoršilo a nebolo rozhodnuté v jej neprospech. Naopak rozhodnutie o zastavení konania je potrebné chápať ako rozhodnutie v prospech žalovanej.

10.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto odvolanie žalovanej ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, odmietol podľa .

11.Podľa je odvolací súd povinný vysporiadať sa s podstatnými námietkami uvedenými v podanom odvolaní. Vzhľadom k odmietnutiu odvolania žalovanej sa odvolací súd zaoberal iba námietkami žalovanej, týkajúcich sa procesného postupu súdu prvej inštancie. 11.1.Žalovaná v podanom odvolaní namieta predovšetkým procesné pochybenie súdu prvej inštancie, spočívajúce v tom, že žalovaná v druhom rade zomrela pred podaním žaloby, preto voči nej mal súd konanie zastaviť. 11.1.1. Je pravdou, že pôvodne žalovaná v druhom rade U. zomrela dňa XX. XX. XXXX, t.j. pred podaním žaloby (žaloba podaná dňa 17. 05. 2019), mal súd prvej inštancie konanie voči tejto žalovanej podľa zastaviť. Súd prvej inštancie však počkal na dedičské rozhodnutie, pričom právnym nástupcom po pôvodne žalovanej v druhom rade (U.) bola práve žalovaná v prvom rade, s ktorou v ďalšom konaní pokračoval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v prvom rade bola žalobkyňou už v podanej žalobe označená ako žalovaná v prvom rade, následne dedičským konaním sa stala právnou nástupkyňou aj žalovanej v druhom rade, nie je dôvod na spochybnenie ďalšieho konania súdom prvej inštancie. V konečnom dôsledku došlo k zastaveniu celého konania a preto nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu procesného pochybenia súdom prvej inštancie. Nezastavenie konania z dôvodu strany právnej subjektivity pôvodne žalovanej v druhom rade nemôže mať za následok zrušenie zastavujúceho uznesenia. Námietku odvolateľky preto vyhodnotil ako účelovú. 11.2.Žalovaná v podanom odvolaní ďalej namieta, že súd prvej inštancie ju nevyzval na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby žalobkyňou. 11.2.1. K tejto námietke žalovanej odvolací súd iba dodáva, že v danej veci došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne pred otvorením prvého pojednávania, preto nebol daný dôvod na výzvu žalovanej, aby sa k späťvzatiu vyjadrila. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ak došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd žalovaného na vyjadrenie ohľadom súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýva. Na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada a konanie uznesením zastaví ( ). Keďže v danej veci došlo k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním, resp. pred predbežným prejednaním sporu, nebol súd prvej inštancie povinný zaslať späťvzatie žaloby žalovanej na vyjadrenie jej súhlasu, či nesúhlasu. 11.3. Žalovaná v podanom odvolaní namieta, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania vo veci dňa 09. 11. 2020 sa nezakladá na pravde, lebo z obsahu súdneho spisu je preukázané, že vo veci prebiehalo pojednávanie už pred tvrdeným termínom. 11.3.1. K tejto námietke odvolateľky odvolací súd iba dodáva, že dňa XX. 03. 2020 súd prvej inštancie prvý krát nariadil pojednávanie na deň 28. 04. 2020, ktorý termín bol v dôsledku mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 zrušený. Žalovaná sa z neúčasti na tomto pojednávaní ospravedlnila. Následne dňa 03. 07. 2020 súd prvej inštancie nariadil

pojednávanie v danej veci na deň 02. 10. 2020, žalovaná sa opäť z neúčasti ospravedlnila. Pojednávanie sa neuskutočnila, zákonná sudkyňa dňa 21. 08. 2020 pojednávanie z dôvodu plánovaného nástupu na materskú dovolenku, zrušila. Dňa 23. 10. 2020 súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 09. 11. 2020. Žalobkyňa pred otvorením tohto pojednávania, dňa 03. 11. 2020 zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie následne, pred otvorením pojednávania dňa 09. 11. 2020 konanie zastavil. Z uvedeného prehľadu jednoznačne vyplýva, že v danej veci súd pred späťvzatím žaloby nepojednával, nevykonal predbežné prejednanie sporu, ani žiadne pojednávanie otvorené nebolo, preto námietka odvolateľky je nenáležitá a nedôvodná. 11.4. Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej vzniesla námietku premlčania. Vzhľadom na zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby, odvolací súd sa touto námietkou nezaoberal. 11.5. Odvolaciemu súdu nedá nepoznamenať, že žalovaná žiada zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žiada žalobu zamietnuť. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby je rozhodnutím vo veci samej, ktoré je možné vydať až po vykonanom dokazovaní a môže byť rozhodnuté iba rozsudkom. Zmeniť uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zastavil konania tak, že súd žalobu zamietne, nie je z procesného hľadiska vôbec možné, nakoľko nie je možné rozhodnúť uznesením o zamietnutí žaloby a nie je možné zmeniť uznesenie na rozsudok.

12. Odvolací súd rozhodol aj o náhrade trov konania žalobkyne, nakoľko žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadrila, vznikli je teda trovy konania v odvolacom konaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa a . V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, keďže odvolanie žalovanej odvolací súd odmietol, z ktorého dôvodu jej vznikol nárok na náhradu trov konania a odvolací súd jej tieto trovy konania v plnom rozsahu voči žalovanej priznal. O výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím podľa .

Rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).