Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoR/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu S. I., W.. XX.X.XXXX, XXX XX T. XX, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému MP - TRANS, spol. s r.o., Laborecká 1895/55, 066 01 Humenné, IČO: 36 497 223, práv. zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Kalininova 675, 066 01 Humenné, IČO: 42 026 938, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -129 zo dňa 8.10.2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -129 zo dňa 8.10.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom, č.k. -129 zo dňa 8.10.2019, súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. zo dňa 16.12.2016 a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tvrdeniami, že ho rozhodcovský súd zaviazal na úhradu sumy 3.000,- EUR žalovanému spolu s náhradou trov konania 802,80 EUR. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 23.12.2016. Žalobca týmto podal v lehote podľa (ďalej len ako „ZRK“) žalobu na zrušenie rozsudku podľa dôvodu . a . ZRK, nakoľko nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo, že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní; rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) bol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a o rozhodcovskom konaní listom rozhodcu zo dňa 4.8.2016 a bolo mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, čo nesporne vyplývalo z podaní žalobcu podaných na rozhodcovský súd dňa 18.8.2016, dňa 8.9.2016 a dňa 3.10.2016. Dôvod v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 ZRK teda nebol daný. Taktiež domnienky žalobcu a teoretické závery, čo by sa stalo a ako by postupoval rozhodcovský súd v prípade nezaplatenia poplatku za rozhodcovské konanie, súd vyhodnotil ako špekulatívne a ničím nepodložené. Rovnako tak vyhodnotil súd aj námietku žalobcu ohľadne teórie o zastavení rozhodcovského konania, ak by žalobca na výzvu rozhodcovského súdu

nedoplnil žalobu. Žalobca vo vyjadrení k žalobnej odpovedi žalobcu svoje skutkové tvrdenia doplnil, svoj nárok náležite odôvodnil a preukázal. Ak aj chýbalo konkrétne ustanovenie právneho predpisu, nie je to taký nedostatok konania, ktorý by mohol mať za následok zastavenie konania, resp. iné rozhodnutie súdu vo veci samej, priaznivejšie pre žalobcu. Predmetom sporu bolo zaplatenie zmluvnej pokuty, teda nárok jasný a určitý, zmluvne stranami sporu platne dohodnutý, teda absencia konkrétneho paragrafu jej priznaniu súdom nebráni o ňom súdu rozhodnúť, najmä ak žalobca sám nepredložil žiadne právne relevantné dôkazy, ktorými by tvrdenia žalovaného v rozhodcovskom konaní vyvrátil. Vecná stránka sporu však nebola predmetom tohto konania. Vzhľadom na to, že rozhodcovské konanie prebiehalo písomnou formou, nemohol nijako rozhodcovský súd iniciovať ukončenie sporu zmierom strán sporu, nakoľko ani jedna strana sporu v žiadnom svojom písomnom podaní takéto riešenie sporu nenavrhla. Žalobca v rozhodcovskom konaní, ktorého sa aktívne zúčastnil, buď námietky uvádzane v žalobe nevzniesol (poplatok, DPH, zmier), preto súd na ne neprihliadal, alebo ak aj niektoré vzniesol (chýba uvedenie paragrafu k žalobnému nároku), nejednalo sa o také námietky a skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, pričom sa priklonil ku skutkovým tvrdeniam žalovaného v konaní, okrem jeho vyjadrenia k včasnosti podania žaloby žalobcom, ktoré vyhodnotil ako dôvodné a správne.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že rozhodcovský súd povinnosť zmier iniciovať porušil, zmierovacie konanie nevykonal avšak súd prvej inštancie v tom žiaden problém nevidí. Ak sám rokovací poriadok rozhodcovského súdu ukladá vždy povinnosť rozhodcovskému súdu viesť účastníkov k zmieru tak argument súdu o tom, že žalobca ako prvý neprejavil záujem o zmier irelevantne, nakoľko tu je daná povinnosť predovšetkým rozhodcovskému súdu, ktorý sa má - musí o zmier pokúsiť a až následne majú/môžu účastníci reagovať. Účastníci nemajú a nemusia suplovať iniciačnú zmierovaciu povinnosť rozhodcovského súdu. Čo sa týka súdneho poplatku, žalobca poukázal na to, že v tomto konaní preukázané, že by bol súdny poplatok za rozhodcovské konanie zaplatený. Dôkazné bremeno v tejto otázke niesol žalovaný a nie žalobca. Žalobca v odvolaní konštatoval, že trvá na podanej žalobe a na jej dôvodoch, ktoré sú absencia podstatných náležitostí žaloby, nesprávne vykonanie dôkazov, porušenie rokovacieho poriadku, neexistencia zmierovacieho konania, predčasné prejednávanie žaloby, účtovanie vopred neurčených poplatkov a možnosti konať v rozhodcovskom konaní.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý rozsudok považuje za vecne správny. Uviedol, že žalobca si nesprávne vykladá ustanovenie o možnosti zmieru v rozhodcovskom konaní, pričom na nezmieriteľný postoj žalobcu v rozhodcovskom konaní neprichádzalo uzavretie zmieru za žiadnych okolností do úvahy. K námietke zaplateného súdneho poplatku uvádza, že žalovaný si bol pri podaní žaloby na rozh. súd vedomý poplatkovej povinnosti a súdom vyrubený poplatok riadne a včas uhradil. Dôkazné bremeno je stále na žalobcovi, ktorý svoje tvrdenia ničím nepodložil.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní v celom rozsahu a s podaním žalovaného nesúhlasí.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.4.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca žiadal o zrušenie rozhodcovského rozsudku v intenciách ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 a 4 ZRK. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že žalobca nepreukázal porušenia namietaných ustanovení a súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s namietanými skutočnosťami. Žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) bol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní, bolo mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, svojimi podaniami sa aj zúčastňoval rozhodcovského konania, ak mal záujem vyriešiť rozhodcovské konanie zmierom, mohol aj on sám predložiť návrh na uzavretie zmieru čo však neurobil.

10. Odvolací súd nezistil ani odvolateľom namietané porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ustanovenej v § 17 ZRK, pretože nevykonanie žalobcom navrhnutého dokazovania rozhodcovským súdom a zdôvodnenie, prečo rozhodcovský súd všetky navrhnuté dôkazy nevykonal, nepredstavuje porušenie zásady rovnosti v zmysle § 17 ZRK. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že rozhodcovský súd poskytol účastníkom rozhodcovského konania rovnakú možnosť na uplatnenie ich práv a na ich ochranu. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na bod 19. odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie. Odvolací súd ďalej dodáva, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania, resp. strán sporu. Žalobca nepreukázal, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami ZRK, teda že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 bod 4 ZRK.

11. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).