Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-255-2019.pdf
PDF · 103.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/255/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: A.. Y. X., K.. H., X.. XX.X.XXXX, L. Č.P. XXXX/XX, L., zast. Mgr. Zdenko Nováček, advokát, so sídlom Brančská 7, Bratislava proti žalovanému: A.. H. H., X.. XX.X.XXXX, V. L. V. XXXX/XX, L., zast. Mgr. Peter Kavulič, advokát, so sídlom Ul. 26. novembra 1510/3, Humenné, o určenie neplatnosti vydedenia a závetu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 52C/44/2017-203 zo dňa 3.7.2019 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi K.. U. H., K.. H., X.. X.X.XXXX, naposledy bytom L. - K., R. B. XXXX/XX, B. X.X.XXXX; vo zvyšku žalobu zamietol; žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala určenia, že je dedičkou po poručiteľovi K.. U. H., X.. XX.XX.XXXX, B. G.C. XX.XX.XXXX C. určenia, že závet poručiteľa spísaný vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 392/2015, Nz 15513/2015, NCRIs 15874/2015, NCR- za 2491/2015 z 6.5.2015 notárom JUDr. Zuzanou Grófikovou, je neplatný. Namietala pravdivosť dôvodov vydedenia, ako aj skutočnosť, že v čase spisovania závetu mal poručiteľ 84 rokov, trpel stareckou demenciou z ktorého dôvodu vydedenia a závet nemôžu podľa ust. § 37 Obč. zák. predstavovať vážnu a slobodnú vôľu poručiteľa.
3/ Súd prvej inštancie skutkovo zistil, že poručiteľ K.. U. H. zomrel so zanechaním závetu spísaným formou notárskej zápisnice notárom JUDr. Jozefom Ďurišom pod sp. zn. N 98/1983, Nz 85/1983, NCRza 41024/2003, závetu spísanom vo forme notárskej zápisnice notárkou Mgr. Janou Borovičkovou pod sp.zn. N/144/2010, Nz 32499/2010, NCRIs 3350/2010,NCR za 4511/2010 a listinou o vydedení a závetom spísaným formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Zuzanou Grófikovou sp. zn. N 392/2015, Nz 15513/2015, NCRIs 15874/2015, NCR za 2491/2015. Poručiteľ svojou v poradí poslednou listinou o vydedení a závetom vydedil svoju dcéru, vrátane potomkov, a zároveň za svojho univerzálneho dediča určil syna. Nakoľko A.. X. (žalobkyňa) tvrdila, že je dedičkou a že vydedenie sa nezakladá na pravde a neuznala listinu o vydedení a závet, bola v dedičskom konaní odkázaná na podanie žaloby v sporovom konaní.
4/ Z obsahu závetu a listiny o vydedení spísanom formou notárskej zápisnice sp. zn. N 392/2015, Nz 15513/2015, NCRIs 15874/2015, NCR- za 2491/2015 z 6.5.2015 notárom JUDr. Zuzanou Grófikovou vyplýva, že poručiteľ ustanovil ako univerzálneho dediča žalovaného - „ syna, ktorý mu je oporou v týchto chvíľach“. Zároveň vyhlásil, že „Vydeďujem svoju dcéru A.. Y. X., K.. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Č. XX, z dôvodu, že neprejavuje o mňa opravdivý záujem, ktorý by ako dcéra mala prejavovať, nie je mu oporou v mojej starobe a chorobe. Dcéra Y. o mňa nejaví žiaden záujem už dlhšie, posledné tri roky za mnou prichádza sporadicky, asi raz do roka. Som ležiaci, vyžadujem stálu opateru. Keď príde, narobí len „harmatanec“ a neprejaví žiaden záujem, čo ma veľmi mrzí. Je tomu tak už tri roky, rozhodol som sa, že si nezaslúži po mne dediť. Žiadam týmto ,aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na jej potomkov“.
5/ Z vykonaného dokazovania, právne odkazujúc na ust. § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, §40a, § 461 ods. 1, 2, § 469a ods. 1 písm. a/, b/, § 469a ods. 2, 3, § 476 ods. 1, § 476d ods. 1, Obč. Zák., § 47 ods. 1, § 49 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), mal súd prvej inštancie za preukázané, že dôvody vydedenia žalobkyne neboli dané. Ozrejmil, že žalobkyňa v spore uvádzala, že nie je pravdou, že by o poručiteľa nejavila opravdivý záujem, nakoľko sa zaujímala o jeho zdravotný stav, komunikovala s opatrovateľkou poručiteľa ako aj s lekármi, navštevovala ho v nemocnici, zabezpečovala starostlivosť o jeho majetok a rekonštrukciu kúpeľne. Nemožnosť stretávať sa s poručiteľom vyvádzala predovšetkým z toho, že jej to znemožňoval žalovaný, ktorý vymieňal zámky na nehnuteľnosti obývanej poručiteľom, pričom jej odmietal do nej prístup, neinformoval ju o pobytoch poručiteľa v nemocnici a neinformoval ju ani o jeho smrti. Svoj záujem o poručiteľa tak prejavovala na diaľku, nakoľko nechcela, vzhľadom na jeho zdravotný stav, narúšať jeho pokoj, čo by pri návštevách v dome, kde býval aj žalovaný, vzhľadom na ich konflikty reálne hrozilo. Žalovaný tvrdil, že vydedenie žalobkyne zo strany poručiteľa bolo dôsledkom jej nezáujmu o poručiteľa, jej hrubého sa správania k nemu a aj to, že mu dala facku. Poručiteľovi ani nikomu nezakazoval stretávať sa s ňou, ani nezakázal návštevy v nemocnici. Žalobkyni išlo iba o peniaze. Vyjadreniami strán sporu, ako aj výpoveďami svedkov má súd za preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu boli už v čase života poručiteľa vážne narušené a konfliktné, čo sa prejavilo aj na vzťahoch s poručiteľom. Z výpovede p. R., ošetrovateľky, ktorá sa starala o poručiteľa a predtým aj o jeho manželku (rodičov strán sporu) vyplynulo, že pokiaľ ide o vzťahy strán sporu s poručiteľom raz bola v kurze dcéra, potom syn, pričom po smrti manželky poručiteľa skôr syn. Žalobkyňu v čase cca 3 roky pred smrťou poručiteľa nevidela navštevovať otca. Žalobkyňa sa jej telefonicky najmä v roku 2014 pýtala ohľadne záležitostí týkajúcich sa otca, mailovali si. Ona zabezpečovala finančné záležitosti J.. H., neskôr z dôvodu, že bola obvinená zo sprenevery peňazí, už nie. Pokiaľ ide o hádky, hádali sa rodičia s dcérou, vie aj o facke, ktorú mala dať dcéra otcovi ešte za života matky. Z výpovede primára H.. H. vyplynulo, že poručiteľ pri pobyte v nemocnici nechcel dcéru vidieť, čo rešpektoval. Žalobkyňa ho v tejto veci oslovovala a vyjadrila ľútosť nad tým, že nemá prístup k otcovi. Svedkyňa P.F. (suseda) uviedla, že od rodičov strán sporu vie, že počas ich života bol ich vzťah k dcére a ich deťom dobrý, zabezpečila opatrovateľky, keďže ako samoživiteľka musela pracovať, na vnukov boli hrdí. Pokiaľ ide o svedecké výpovede manželky a syna žalovaného a tvrdenia v nich uvedené, súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosť, že títo sú v blízkom rodinnom vzťahu k žalovanému. Zohľadniac vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že nedošlo k takému konaniu, resp. nekonaniu žalobkyne, ktorý by spĺňalo náležitosti zákonných dôvodov vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a Obč. Zák. V spore nebolo preukázané, že by žalobkyňa o poručiteľa neprejavovala opravdivý záujem. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zrejmé, že žalobkyňa sa snažila aj v čase, keď to poručiteľ odmietal, sa s ním kontaktovať a chcela ho navštíviť v nemocnici. V tejto záležitosti oslovila aj primára v nemocnici a vyjadrila ľútosť nad touto skutočnosťou. Zabezpečila opatrovateľku a komunikovala s ňou ohľadne zabezpečenia starostlivosti o poručiteľa a to aj v roku 2014 t.j. v čase troch rokov pred spísaním listiny o vydedení. Pokiaľ ide o hrubé správanie sa žalobkyne k poručiteľovi toto nebolo preukázané, nakoľko aj svedkyňa R. uviedla, že išlo o vzájomné hádky rodičov a dcéry, nie o jednostranné a len vyslovene zo strany žalobkyne. Pokiaľ ide o namietanú facku poručiteľovi, tak táto udalosť sa mala odohrať ešte v roku 2011, pričom trestné konanie bolo právoplatne v roku 2011 zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. Táto skutočnosť poručiteľom ani nebola spomenutá a uvedená ako dôvod vydedenia. Súd prvej inštancie tiež pre úplnosť uviedol, že vzťahy medzi stranami sporu sú hlboko a vážne narušené a také boli aj v čase pred smrťou poručiteľa a ich vzájomné konflikty sa nepochybne prejavili aj pokiaľ ide o zabezpečenie starostlivosti poručiteľa. Je však preukázané, že žalobkyňa, ktorá nebývala s poručiteľom prejavovala záujem o záležitosti poručiteľa (predtým aj matky) zabezpečila opatrovateľku a komunikovala s ňou, komunikovala s lekármi ohľadom návštev poručiteľa
v nemocnici, bola poručiteľom určitú dobu aj splnomocnená v jeho finančných záležitostiach a boli v kontakte. Skutočnosť, že poručiteľ následne kontakt so žalobkyňou odmietol, nemôže byť výlučne na ťarchu žalobkyne a dôvodom jej vydedenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nebývala s poručiteľom jej kontakt s ním nebol intenzívny. Je tiež prirodzené, že žalovaný, ktorý žil s poručiteľom a so svojou rodinou spolu v rodinnom dome poskytoval aj z toho titulu starostlivosť o poručiteľa. Taktiež však nie výlučne sám, keďže ako je zrejmé najmä z výpovede J.. R., väčšinu starostlivosti o poručiteľa až do jeho smrti zabezpečovali opatrovateľky. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že dôvody vydedenia žalobkyne neboli dané, v dôsledku čoho je jej vydedenie neplatné. Žalobkyňa ako dcéra poručiteľa je neopomenuteľná zákonná dedička po poručiteľovi. Preto súd vyhovel žalobe v prvej jej časti a určil, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi. Pokiaľ išlo o druhú časť žalobného návrhu, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v konaní skutkovo namietala aj formálne náležitosti platnosti závetu spísaného formou notárskej zápisnice argumentujúc, že závet je neplatný, nakoľko absentuje podpis poručiteľa, neuvádza sa v ňom, ako poručiteľ potvrdil, že obsahuje jeho poslednú vôľu, z ktorého dôvodu nie je platná ani notárska zápisnica. Namietala taktiež aj skutočnosť, že nakoľko poručiteľ trpel v čase spísania predmetnej listiny stareckou demenciou, nebol spôsobilý na takéto právne úkony a preto je závet a vydedenie z tohto dôvodu neplatné. Pokiaľ išlo o formálne náležitosti notárskej zápisnice, platnosti závetu a listiny o vydedení súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto boli splnené. Ozrejmil, že náležitosti notárskej zápisnice sú uvedené v ustanovení § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku, pričom závet je možné napísať vlastnoručne, alebo ho môže zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. V prípade, že poručiteľ prejaví svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí urobiť úkon pred svedkami. Ako vyplýva z obsahu predmetnej namietanej notárskej zápisnice, ktorá obsahuje listinu o vydedení a závet poručiteľa, táto bola spísaná za účasti dvoch svedkov, ktorí boli pribratí v zmysle ustanovenia § 49 Notárskeho poriadku z dôvodu, že účastník právneho úkonu (poručiteľ) je nevidomý, nemôže čítať a písať. Preto ak predmetná notárska zápisnica a ani závet a listina o vydedení neobsahuje podpis poručiteľa, ale iba podpisy dvoch svedkov úkonu a notára, ktorými je riadne podpísaná, nie je preto neplatná. Svedkovia svojimi podpismi potvrdili, že boli prítomní pri prejave vôle závetcu o tom, čo je predmetom tejto notárskej zápisnice, pri jej prečítaní a schválení závetcom. Tieto skutočnosti sú v notárskej zápisnici explicitne uvedené. Preto súd prvej inštancie nevzhliadol dôvodné námietky vznesené žalobkyňou smerujúce k formálnej neplatnosti tak notárskej zápisnice, ako aj závetu a listiny o vydedení. Pokiaľ išlo o námietku žalobkyne týkajúcu sa neplatnosti právnych úkonov poručiteľa dôvodiac, jeho stareckou demenciou a nespôsobilosťou na právne úkony, súd prvej inštancie vo všeobecnosti uviedol, že jedným z hlavných predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť osoby, ktorá úkon robí, na právne úkony, pričom nedostatok spôsobilosti na právne úkony má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Rovnaký dôsledok, a teda absolútna neplatnosť právneho úkonu, nastáva aj za okolností, že osoba síce formálne zbavená spôsobilosti na právne úkony nie je, avšak právny úkon urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ v čase uskutočnenia právneho úkonu trpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento úkon nespôsobilým. Poručiteľ nebol úradne pozbavený ani obmedzený spôsobilosti na právne úkony. V lekárskych správach z UN v Bratislave zo dňa 23.05.2014 a 05.04.2016 sa síce uvádza medzi diagnózami poručiteľa aj mozgová atrofia a dementný syndróm, táto skutočnosť však sama o sebe neznamená nespôsobilosť poručiteľa na právne úkony. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, a to najmä zo svedeckej výpovede opatrovateľky R. a primára H.. H., poručiteľ nejavil žiadne známky psychickej nespôsobilosti, aj v nemocnici bol pri plnom vedomí, lucidný, racionálne riešil veci, bol vždy pri vedomí, čulý, vnímavý a chápavý, normálne hovoril o svojich záležitostiach rozhodoval sám, dalo sa s ním rozumne jednať. Aj svedok prítomný pri spisovaní poslednej vôle poručiteľa J.. P. uviedol, že ho poznal roky a pripadal mu normálny. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia o nespôsobilosti poručiteľa na právne úkony, ktoré urobil formou notárskej zápisnice dňa 06.05.2015. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto úkony boli prejavom jeho slobodnej vôle. Nakoľko nebolo preukázaná absencia tak formálnych, ako aj hmotnoprávnych podmienok platnosti závetu, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 posledná veta C.s.p. a vzhľadom na čiastočný (polovičný) úspech každej zo strán sporu vyslovil, že žiadna z nich nemá na náhradu trov konania právo.
7/ Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a napadla ním jeho zamietajúci výrok, t. j. výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti poručiteľovho závetu.
Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok v tejto časti zmenil tak, že určí poručiteľov závet spísaný formou notárskej zápisnice zo dňa 6.5.2015 za neplatný a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Dôvodila, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil, že sporný závet je platný. Argumentovala tým, že podľa § 47 ods. 1 písm. i/ zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) notárska zápisnica musí obsahovať podpisy účastníkov, pričom sporný závet vlastnoručný podpis poručiteľa nemá, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť podľa § 39 Obč. zák. Zákon (Notársky poriadok) v tomto smere nepozná žiadne výnimky a ide o obligatórnu zákonnú náležitosť notárskej zápisnice, a to aj v prípade ak ide o osobu, ktorá údajne nemôže čítať alebo písať. Dôvodila tiež, že súdu prvej inštancie predložila zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 5C/96/2015 a zvukový záznam z tohto pojednávania, ktorým osvedčila, že i keď s ťažkosťami, tak poručiteľ v tom čase minimálne písať vedel, keď ešte o rok neskôr dňa 1.6.2016 pred sudkyňou Okresného súdu Bratislava II JUDr. Donnerovou vlastnoručne podpísal vyššie uvedenú zápisnicu z pojednávania. Z toho odvolateľka vyvodzuje, že podľa § 47 ods. 1 písm. i/ Notárskeho poriadku bol aj skutkovo spôsobilý podpísať spornú notársku zápisnicu zo dňa 6.5.2015. Vo vzťahu k spornému závetu ďalej žalobkyňa namietala jeho nesúlad so simultánnymi osobitnými ustanoveniam o závete, a to jeho nesúlad s § 476d ods. 5 Obč. zák., keď neuvádza, akým spôsobom údajne nevidomý poručiteľ potvrdil, že závet obsahuje jeho pravú vôľu, jeho nesúlad s § 476c ods. 1 Obč. zák., keď pisateľom a predčitateľom závetu údajne nevidomého poručiteľa bola tá istá osoba v podobe notára, pričom každý z týchto dôvodov zakladá sám o sebe neplatnosti poručiteľovho závetu podľa § 39 Obč. zák.
8/ Žalovaný vo vyjadreniu k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyni uviedol, že sa nejedná o klasický závet, ale o notársku zápisnicu o vydedení a závete spísanú notárom priamo na mieste u imobilného a skoro nevidiaceho poručiteľa a preto neobstojí, že by chýbajúci podpis poručiteľa na tejto notárskej zápisnici, či jej napísanie a predčítanie samotným notárom mali vyvolať je formálnu, či právnu neplatnosť. Notársky poriadok (§ 49) rieši aj situáciu, keď poručiteľ z objektívnych dôvodov nie je schopný vlastnoručne spísať a podpísať svoju prejavenú vôľu. Z obsahu samotnej notárskej zápisnice je jednoznačné, že tieto úkony boli zo strany poručiteľa urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Za nedôvodnú považuje žalovaný odvolaciu argumentáciu žalobkyne, že by nebohý poručiteľ mohol v čase podpisovania predmetnej notárskej zápisnice, túto listinu sám podpísať. Práve z dôvodu, že to nemohol urobiť a bol imobilný a skoro nevidiaci, došlo k spísaniu, prečítaniu a podpísaniu predmetnej notárskej zápisnice za účasti notára a dvoch svedkov v dome poručiteľa. Dodal, že údajné vlastnoručné podpísanie zápisnice dňa 1.6.2016 je vo vzťahu k prejednávanej veci právne irelevantné a nezaobišlo sa bez pomoci syna.
9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 10/ Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že notárska zápisnica je osobitná forma zaznamenania písomného právneho úkonu, ktorú vykonáva notár ako osoba poverená v zmysle §3 ods. 1 a § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Notárska zápisnica poskytuje najvyššiu formu právnej istoty, keďže pri jej spísaní sa okrem obsahu prejavu vôle potvrdzuje aj čas vykonania právneho úkonu, overí sa totožnosť právneho úkonu, účastníci právneho úkonu a preskúma sa splnenie zákonných náležitostí potrebných na vykonanie právneho úkonu. Notárska zápisnica ako verejná listina má vylúčiť dôvody neplatnosti právneho úkonu, pričom túto nie je možné spísať s účastníkom, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právny úkon, ktorý má zápisnica obsahovať je obmedzená. Záver o tom, že účastník nie je spôsobilý na právne úkony si notár môže vyvodiť aj z vlastného úsudku, pokiaľ o tom nie je záznam v občianskom preukaze (resp. identifikačnej karte) účastníka, v prospech ktorého sa má úkon urobiť, prípadne z rozsudku o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
11/ Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobkyne, odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho ods. 55. Odvolací súd dodáva, že v prejednávanej veci bol žalobkyňou namietaný závet spísaný formou notárskej zápisnice z dôvodu, že v čase jej spísania poručiteľ K.. U. H. nemohol čítať a písať. Za týmto účelom si k právnemu úkonu, ktorý mienil vykonať dňa 6.5.2015, prizval notára a rovnako tak aj dvoch svedkov. Títo svedkovia boli prítomní pri prejave vôle poručiteľa o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení poručiteľom,
pričom všetky tieto okolnosti z obsahu namietanej zápisnice vyplývajú (viď listina na č.l. 7, 8). Práve prítomnosť notára (forma spísania závetu) a dvoch svedkov nahradila absenciu podpisu poručiteľa, ktorý sa s ohľadom na svoj zdravotný stav nemohol v čase, keď predmetný právny úkon robil, podpísať. Z uvedených dôvodov nemožno prijať iný záver než ten, že žalobkyňou namietaná notárska zápisnica má všetky náležitosti vyžadované ust. § 49 Notárskeho poriadku a že závet v nej obsiahnutý je platným právnym úkonom tak po formálnej ako aj hmotnoprávnej stránke (§ 37, §39, § 40 ods. 1, 6 veta prvá Obč. zák.). Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že poručiteľ v čase neskoršom od spísania závetu (1.6.2016) podpísal zápisnicu na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava II, odvolací súd uvádza, že informáciu o schopnosti čítať a písať podáva notárovi účastník právneho úkonu (v tomto prípade to bol poručiteľ K.. H.), pričom na platnosť právneho úkonu nemá vplyv, že táto neschopnosť je len dočasná, t.j. v čase spísanie predmetného právneho úkonu, hoci neskôr sa zdravotný stav (schopnosť podpísať sa) poručiteľa mohol zlepšiť natoľko, že bol spôsobilý písomne zaznamenať svoj podpis.
12/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi K.. U. H. nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
15/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).