Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoR/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu 1/ K. I., J.. XX.X.XXXX, G. XX, G., žalobcu 2/ Q. I., J.. X.XX.XXXX, Z.É. XX, G., K. K. E. K. XXX, spoločne práv. zast. VIVID legal, s.r.o., Plynárenská 7, Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanému CRN4 s.r.o., Klincová 35, Bratislava, IČO: 51 322 170, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3618/44, Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -328 zo dňa 28.1.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -328 zo dňa 28.1.2020 v napadnutom výroku, ktorým, súd zrušil rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. zo dňa 18.5.2018 a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -328 zo dňa 28.1.2020 vo výroku, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 18.5.2018 z r u š u j e .

III. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. -328 zo dňa 28.1.2020 súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. zo dňa 18.5.2018 vydaný rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom Ing. S. I., druhým výrokom odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. zo dňa 18.5.2018 vydaného rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom Ing. S. I. a tretím výrokom priznal žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia ako žalovaní 1/ a 2/ a žalovaný ako žalobca boli účastníkmi rozhodcovského konania , čím bola daná ich aktívna a pasívna legitimácia v zmysle (ďalej „“). Žalobca 1/ prevzal dňa 28.5.2018 rozhodcovský rozsudok a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná 22.6.2018, t.j. včas podľa . Žalobcovia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy a odňatie možnosti žalobcom zúčastniť sa rozhodcovského konania. Prvým dôvodom zrušenia rozhodcovského bolo, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva, a to ani vo forme rozhodcovskej doložky. Žalobcovia boli konateľmi spoločnosti ROD SLOVAKIA s.r.o. neskôr pod menom UkranInvest plus s.r.o., ktorá bola zaviazaná na zaplatenie kúpnej ceny spoločnosti CURADEN Slovakia, s.r.o. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od

Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti CURADEN Slovakia, s.r.o., a to od rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. XI. ods. 9.4, v ktorých sa uvádza, že právomoc rozhodcovského súdu sa bude vzťahovať aj na náhradu škody voči štatutárovi. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že tieto všeobecné obchodné podmienky nie sú nikým podpísané, dokonca ani spoločnosťou CURADEN Slovakia, s.r.o. Z uvedených podmienok ani nevyplýva dátum ich záväznosti, preto nebolo preukázané, či v čase existencie pohľadávky existovali a od kedy zaväzovali. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje uzavretie rozhodcovskej zmluvy odkazom v zmluve na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že takáto zmluva medzi žalobcami a žalovaným existuje. Žalovaný tvrdil, že právomoc rozhodcovského súdu vychádzala z . Avšak z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že bola uzavretá akákoľvek rozhodcovská zmluva. Keďže nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, je vylúčené, aby sa neexistujúca rozhodcovská zmluva vzťahovala na právnych nástupcov. V prípade tacitného uzavretia rozhodcovskej zmluvy podľa je nutnou podmienkou, že žalovaný podá žalobnú odpoveď a v nej nenamietne právomoc rozhodcovského súdu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia žiadnu žalobnú odpoveď nepodali, preto nemohlo dôjsť ani k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy tacitným spôsobom.

3. V odôvodnení ďalej súd v prípade druhého dôvodu konštatoval, že žalobcom na adresu ich trvalého bydliska bola doručovaná zásielka od odosielateľa ROYAL DEVELOPMENT

- RSRD, zzpo, Arbitrážne centrum, teda odosielateľom nebol Rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. S. I., ďalej z tejto zásielky nevyplývalo, čo je jej obsahom, uvádza sa iba spisová značka . Tieto skutočnosti mal súd preukázané z listinných dôkazov predložených žalovaným. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobcovia neboli riadne upovedomení o ustanovení rozhodcu a o rozhodcovskom konaní a nebolo im umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní. Súd mal za to, že došlo k porušeniu základných zásad rozhodcovského konania, keď k účastníkom rozhodcovského konania nebolo pristupované rovnako. V prípade doručovania písomností žalujúcej strane, tieto neboli doručované so skrátenou úložnou lehotou, avšak v prípade doručovania písomností žalovanej strane boli im doručované s úložnou lehotou 5 dní. Keďže žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti a rozhodcovský rozsudok bol zrušený, súd s poukazom na ust. odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Súd námietkam žalovaného proti odkladu vykonateľnosti nevyhovel, keď mal za to, že boli naplnené predpoklady na odloženie vykonateľnosti a súčasne z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že predpokladom na odklad vykonateľnosti je iba podanie žaloby aktívne legitimovanou stranou sporu na príslušnom súde a samotné podanie návrhu na odklad.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podľa ust. , a Poukázal na to, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému využiť jeho právo na spravodlivé súdne konanie tým, že súd prvej inštancie v jednom úkone zrušil a súčasne aj odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Zdôraznil, že žalobcovia v rozhodcovskom konaní nepodali žiadnu žalobnú odpoveď. To znamená, že podľa v spojení s , súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa . Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nijako neodôvodnil rozpor s verejným poriadkom, keďže žiaden trestný čin rozhodcu, znalca alebo svedka a ani prekážka rozhodnutej veci nebola v konaní pred súdom ani len tvrdená a zároveň súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevysvetlil, akým spôsobom mohol mať spôsob doručovania vplyv na rozhodnutie vo veci samej, aby bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa bodu 4 . Súd sa podľa žalovaného nevysporiadal s otázkou vzniku rozhodcovskej zmluvy tacitným spôsobom a ďalej to, či bolo alebo nebolo platne doručené žalobcom (žalovaným v rozhodcovskom konaní) Rozhodcovské uznesenie, Oznámenie o začatí rozhodcovského konania, výzva sp. zn. zo dňa 18.5.2018 spolu s oznámením o prijatí funkcie rozhodcu fikciou doručenia.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/, podľa ktorých je odvolanie neopodstatnené. Žalobcovia ako účastníci rozhodcovského konania neboli riadne upovedomení o ustanovení rozhodcu, rozhodcovskom konaní a nebolo im umožnené zúčastniť sa rozhodcovského konania. Obom žalobcom bola doručovaná zásielka, ktorej obsah bol neznámy, a ktorej odosielateľom bol ROYAL DEVELOPMENT - RSRD a nie rozhodcovský súd. Taktiež žalovanému boli písomnosti doručované s normálnou neskrátenou úložnou lehotou a žalobcom boli písomnosti doručované so skrátenou úložnou lehotou 5 dní. K odkladu vykonateľnosti uviedol, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva

povinnosť súdov rozhodovať o odklade vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov samostatným uznesením ešte pred vydaním konečného rozsudku vo veci samej.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov poukázal na hlavný dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. , a to, že si žalobcovia (ako žalovaní v rozhodcovskom konaní) neprevzali v 5-dňovej úložnej lehote Rozhodcovské uznesenie, Oznámenie o začatí rozhodcovského konania sp. zn. zo dňa 15.3.2018 a oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu. Z tejto skutočnosti potom súd prvej inštancie vyslovil hypotézu, že došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktoré malo zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozhodcovská zmluva medzi žalovaným a žalobcami bola nesporne potvrdená tacitne plne v súlade so nepodaním námietky právomoci. Takáto námietka podlieha preklúzii a pokiaľ nie je vznesená v základnom rozhodcovskom konaní, už nie je možné ju opätovne vznášať v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.4.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcov 1/ a 2/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je sčasti dôvodné.

8. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ) účinného od 1.7.2009 do 31.12.2014 môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ) účinného od 1.7.2009 do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ) účinného od 1.7.2009 do 31.12.2014 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť výroku I. a III. napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pôvodný záväzkový vzťah na základe ústnej kúpnej zmluvy vznikol v roku 2014 (dohoda o predmete a cene) a preto je na tento obchodný prípad potrebné aplikovať ust. účinného od 1.7.2009 do 31.12.2014. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že medzi pôvodnými stranami kúpnej zmluvy bola dojednaná a uzavretá rozhodcovská zmluva, a to ani vo forme rozhodcovskej doložky, ani iným spôsobom uvedeným v , pričom je vylúčené, aby takáto neexistujúca rozhodcovská zmluva sa vzťahovala na právnych nástupcov pôvodných strán kúpnej zmluvy. K uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo ani tacitným spôsobom, nakoľko v čase, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy v zmysle ust. účinnom v čase kedy mal vzniknúť záväzkový vzťah medzi stranami, nebol upravený takýto

spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Nemôže byť na ťarchu žalobcov, že po zmene právnej úpravy sa veriteľ snaží zhojiť absenciu rozhodcovskej doložky takým postupom aby k jej uzavretiu došlo tacitným spôsobom. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NSSR, sp. zn. v ktorom Najvyšší súd SR judikoval neplatnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP, ktoré neboli stranami podpísané. Platná inkorporácia VOP je pomienená tým, že VOP sú k návrhu zmluvy priložené alebo stranám známe. Odvolací súd na základe oboznámenia sa s dokazovaním súdom prvej inštancie dospel k názoru, že VOP neboli žalobcovi známe, neboli žalobcom podpísané a žalobca sa s ich obsahom a teda ani s rozhodcovskou doložkou, neoboznámil a nevyjadril svoj súhlas žiadnym zo spôsobov uvedených v . K odvolacej námietke žalovaného o dostatočnom nevysvetlení doručovania zásielok rozhodcovského súdu a skrátení odbernej lehoty, odvolací súd poukazuje na odsek 34 a 35 napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd jasne a dostatočne vysporiadal s tým, že žalobcovi neboli riadne upovedomení o ustanovení rozhodcu a rozhodcovskom konaní a doručovanie písomností žalobcom a žalovanému bolo za nerovnakých podmienok. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že v konaní nebola preukázaná právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom rozhodovať spor na základe prijatej žaloby nakoľko v konaní nebolo preukázané uzatvorenie platnej rozhodcovskej doložky.

11. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a v súvisiacom III. výroku ako vecne správny podľa ust. , potvrdil ako vecne správny.

13. Súd prvej inštancie v napadnutom výroku II. rozhodnutia v súlade s ust. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Svoje rozhodnutie však náležite a riadne neodôvodnil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd potvrdil výrok I. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 18.5.2018, výrok II. napadnutého rozhodnutia o odklade vykonateľnosti je bez právneho významu a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa zrušil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a / priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).