Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2CoE-3-2021.pdf
PDF · 72.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/3/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a členov JUDr. Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, IČO: 001 518 66, proti povinnému: D. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX., (zomr. dňa XX.XX.XXXX), o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 33,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 4Er/805/2009-8 zo dňa 7. októbra 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu (výrok I.). O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť ich zaplatenia súdnemu exekútorovi vo výške 39,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor predložil súdu dňa 21.04.2019 návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 h) Exekučného poriadku (účinnému k 31.03.2017), pretože povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Súd následne zistil, že dedičské konanie sp. zn. 5D/36/2019, Dnot 19/2019 bolo zastavené pre nemajetnosť, z čoho vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie okresný súd aplikoval § 203 ods. 2 EP a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
3. Proti tomuto uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý poukazoval na to, že existovali dva rovnocenné dôvody na zastavenie exekúcie a súd mal teda exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP. V tom prípade by nebol dôvod pre priznanie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Konštatuje, že súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk(odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie nároku oprávneného, resp. trov exekúcie.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. V súdenej veci ide zároveň o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i až § 243k Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
6. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu podanému proti výroku I. napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie uvádza, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 358 CSP je odvolanie ako opravný prostriedok zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia; dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany (účastníkov) v konaní má len výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že oprávnený nenapáda rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania, ale žiada iba zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia konania (exekúcie), a to podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, a teda napáda len samotné dôvody tohto rozhodnutia. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného smerujúce len proti dôvodom výroku o zastavení exekúcie (výrok I.) v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.
11. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o náhrade trov konania exekúcie odvolací súd uvádza, že trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ustanovení § 200 a nasl. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Pokiaľ by zákonodarca chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ustanovení § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. Civilný sporový poriadok nie je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia. Rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno (pre špecifiká tohto osobitného inštitútu) ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ustanovenia § 357 písm. m) CSP (proti ktorému je odvolanie prípustné).
12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu je v časti výroku o nároku na náhradu trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného aj proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP.
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.