Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-228-2019.pdf
PDF · 126.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/228/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: U., a.s., so sídlom T., J. XXXX/ X, N.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, so sídlom Košice, Masarykova 10, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k PO/X./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 28. októbra 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. PO/X./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 28.10.2019, alternatívne aj prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín č. k. XXX/XXXX/X.X/S, N./W./G./XXXX/XXX zo dňa 03.10.2019, pričom v prípade dôvodnosti žaloby sa domáhal upustenia od uloženia sankcie, alebo zníženia jej výšky. 2. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.10.2019 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín č. k. XXX/XXXX/X.X/S, N./W./G./XXXX/XXX zo dňa 03.10.2019 a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta 33.000,00 eur za porušenie povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. spočívajúcej v tom, že žalobca ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - Strojová kotúčová píla, typ Everising P-70B, výr. č. P130109, umiestnený na Kováčni HS 230, U., a.s. J. XXXX/X, XXX XX T. neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nezabezpečil potrebnú údržbu a opravy, nakoľko vyššie uvedený pracovný prostriedok prevádzkoval napriek tomu, že ochranný kryt nebezpečného pracovného priestoru s pílovým kotúčom okrem spriahnutého zariadenia nebol spojený aj s blokovacím zariadením, ktoré udržiava ochranný kryt zatvorený a zablokovaný, až kým nepominie riziko úrazu vyplývajúce z nebezpečných funkcií strojového zariadenia, v dôsledku čoho zamestnanec L. X., nar. XX.XX.XXXX utrpel v uvedený deň 09.08.2017 v čase o 11:00 hod. počas obsluhy tohto pracovného prostriedku, ktorou bol poverený, úraz, klasifikovaný ako úraz s ťažkou ujmou na zdraví. 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, v konaní sa dopustil nesprávneho úradného postupu, nesprávne skutkovo posúdil vec, resp. skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a napadané rozhodnutie žalovaného je čiastočne nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 4. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že na Krajskom súde v Trenčíne prebieha správne súdne konanie pod sp. zn. 11S/111/2018, ktorého predmetom je súdny prieskum Protokolu Inšpektorátu práce Trenčín č.
N.-XX-XX.X.X/P-JX-XX zo dňa 10.11.2017. Nakoľko ide o vyriešenie predbežnej otázky, mal inšpektorát práce správne konanie o uložení pokuty prerušiť, inak sa dopustil procesného pochybenia. 5. Samotný protokol o výsledku inšpekcie práce č. N.-XX-XX.X.X/P-JX-XX zo dňa 10.11.2017 v znení dodatkov 1 a 2 žalobca považoval za nezákonný a nesprávny čo do určenia príčin pracovného úrazu, ktorá podľa názoru správnych orgánov spočívala vo vyššie uvedenom pochybení žalobcu. Závery protokolu prijaté správnymi orgánmi sú výsledkom nielen procesného pochybenia, ale aj nedostatočne zisteného skutkového stavu a z toho prameniaceho nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež je aj nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na neprerokovanie Dodatku č. 1 a 2 protokolu a na neoboznámenie s podkladmi pre rozhodnutie, čo predstavuje porušenia zásady súčinnosti. Aj keď dodatkom č. 1 došlo k zmene protokolu spočívajúce vo vypustení zistení o porušení nariadenia vlády č. 436/2008 Z.z. a naň nadväzujúcej smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/42/ES, uvedená zmena sa nijakým spôsobom nedotkla obsahu odôvodnenia protokolu, ktorý zmätočne odkazuje na uvedené právne predpisy. V konečnom dôsledku tak správne orgány nesprávne aplikovali právnu normu, ktorá sa na žalobcu nevzťahuje, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Na predmetnú námietku žalovaný v napadnutom rozhodnutí nereagoval, čím ho zaťažil vadou nepreskúmateľnosti. 6. Za ďalšie procesné pochybenie žalobca považuje skutočnosť, že inšpektorát práce zistil v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu aj porušenie povinnosti poškodeným, čo konštatoval ale len v protokole s označením č. N.-XX-XX-X.X/P-BXX. XX.XX. H zo dňa 10.11.2017. Nie je pritom zrejmé, prečo inšpektorát práce vyhotovil v tej istej veci dva protokoly, ak v napadnutom protokole č. N.-XX- XX.X.X/P-JX-XX zo dňa 10.11.2017 inšpektor práce konštatoval jedine porušenie povinnosti zo strany žalobcu. V dôsledku uvedeného postupu správne orgány nesprávne ustálili skutkový stav. 7. Žalobca mal ďalej za to, že závery o porušení povinností poškodeného v nepríčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu nezodpovedajú obsahu administratívneho spisu a zisteným skutkovým okolnostiam. Pracovný úraz si mal poškodený privodiť sám zjavnou neobozretnosťou a konaním porušujúcim bezpečnostné predpisy, ktoré žalobca považuje v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Poškodený porušil bezprostredne pred vznikom pracovného úrazu § 12 ods. 2 písm. a), e) zákona o BOZP a interný predpis na zaistenie BOZP - ustanovenia internej smernice BOZP SGR - BOZP-28- 2016 - Prevádzkovo-bezpečnostný predpis pre činnosti v zámočníckej dielni zo dňa 12.01.2016, o čom svedčí zápis odškodňovacej komisie zo dňa 23.08.2017. Pochybenie poškodeného podľa názoru žalobcu spočívalo v tom, že vstúpil do krytého a dvermi uzatvoreného priestoru píly, kde nemusel a nemal vykonávať žiadnu činnosť. S poukazom na uvedené žalobca nesúhlasil s nepriznaním miery spoluzavinenia aj poškodenému. Zdôraznil, že kúpil a používal Pílu v súlade s manuálom výrobcu. Pracovný úraz poškodeného nemá žiadny súvis s funkciou zariadenia, ktoré fungovalo ako celok správne. Pracovný úraz by si poškodený spravil pri úkone, ktorý vykonal v každom prípade, výlučne v príčinnej súvislosti s nesprávnym použitím píly. 8. Podľa výkladu žalobcu v zmysle ustanovenia bodu 2.8.prílohy č. 1 nariadenia č. vlády SR č. 392/2006 Z.z. pracovný prostriedok nemusí byť nevyhnutne vybavený takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, pokiaľ sú tieto časti (pracovného prostriedku) vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva. Píla preukázateľne mala v čase pracovného úrazu kryt, ktorý bráni prístupu do zóny nebezpečenstva, čím si splnil svoju alternatívnu povinnosť, ktorá mu vyplývala z príslušného predpisu, a teda splnil tiež ostatné súvisiace povinnosti vyplývajúce z ostatných príslušných vyššie uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov. 9. Žalobca vyjadril názor, že funkčnosť či nefunkčnosť snímača, ktorý blokuje chod píly a ktorý predtým poškodený X. deaktivoval cez tlačidlo ručného vypnutia píly, nemohla ovplyvniť pracovný úraz poškodeného, ktorý mal zakázané vstupovať do pracovného priestoru s výnimkou prípadu výmeny kotúča. 10. Výšku uloženej pokuty žalobca označil za neprimeranú uvedomujúc si, že tá bola uložená na dolnej sadzbe. Mal za to, že Inšpektorát práce Trenčín nemusel uložiť pokutu, ktorá sa v súdenom prípade neukladá povinne, ale ide len o oprávnenie správneho orgánu podľa § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe sa domáhal zamietnutia žaloby. Pokuta bola uložená za porušenie ustanovení § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Na prerušenie konania podľa § 29 Správneho poriadku z dôvodu vedenia súdneho prieskumu zákonnosti protokolu
na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/111/2018 ako vyriešenia predbežnej otázky podľa názoru žalovaného nebol dôvod. 12. Správny orgán prešetrením pracovného úrazu L. X., a na základe získaných informácií a predložených materiálov dospel k záveru, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na vznik úrazu, bolo nedostatočné ochranné zariadenie na strojovej kotúčovej píle, na ktorej menovaný pracoval a ktoré neplnilo svoju riadnu ochrannú funkciu tak, ako to právne predpisy vyžadujú, a to bez ohľadu na nedodržanie postupu zo strany poškodeného. Následkom tejto skutočnosti je možné vyvodiť, že uvedený pracovný prostriedok nespĺňal požiadavky na bezpečnosť strojového zariadenia, nakoľko nedostatočné ochranné zariadenie nebolo spôsobilé zamedziť možnému kontaktu s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku (pílovému kotúču), ktorý spôsobil L. X. závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. 13. Žalovaný tiež vyslovil názor, zákon o inšpekcii práce neukladá povinnosť prerokovania Dodatku ako výslovnú zákonnú povinnosť, navyše inšpektor práce v závere Dodatku č. 1 zo dňa 05. 09. 2018 umožnil žalobcovi, aby sa v lehote 8 dní k záverom prijatým v Dodatku č. 1 vyjadril. Nie je teda možné konštatovať, že žalobcovi boli popreté jeho práva, nakoľko mal možnosť sa k Dodatku č. 1 vyjadriť, pričom toto právo aj využil. K námietke o vyhotovení dvoch protokolov žalovaný uviedol, že sa jedná o štandardný postup, ktorý nie je v rozpore so zákonom. 14. Pokiaľ ide o uloženú sankciu a jej výšku, túto žalovaný s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o inšpekcii práce vyhodnotil za primeranú, plniacu si preventívnu a represívnu funkciu. 15. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na svojich skutkových a právnych vyjadreniach k veci. 16. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP, a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia administratívnych orgánov sú v súlade so zákonom. 17. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti: 18. Inšpektorát práce Trenčín v období od 08.09.2017 do 10.11.2017 vykonal inšpekciu práce u žalobcu za účelom vyšetrenia príčin závažného pracovného úrazu zamestnanca L. X., ku ktorému došlo dňa 09.08.2017 o 11,00 hod. na pracovisku na Kováčni HS XXX, U., a.s. T.. Poškodený u žalobcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.05.2016, v čase úrazu v pozícii zlievarenský robotník - rezač tyčí. 19. Žalobca dňa 24.08.2017 nahlásil vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel poškodený L. X., keď pri obsluhe obsluhoval strojovú pílu chcel odstrániť zbytok kovovej tyče, preto prepol stroj z automatického do ručného režimu, otvoril ochranný kryt, vložil ľavú ruku do pracovného priestoru a dobiehajúci kotúč píly mu zachytil rukavicu a došlo k amputácii 3 prstov ľavej ruky. 20. Podľa zápisnice o ohliadke miesta vykonanej dňa 08.09.2017 o 10,15 hod. sa pri otvorení ochranného krytu pracovného priestoru chod stroja zastavil, ale pílový kotúč mal ešte dobeh 8,5 sekundy. 21. Podľa zápisnice o podaní informácie poškodeným L. X. zo dňa 21.09.2017 asi od 10 hod. začal na píle P-70B rezať štvorcový profil z mosadze. Posledný kus bol dorezaný asi o 11 hod., prepol pílu z automatického režimu na ručný režim, otvoril kryt pracovného priestoru, aby vybral zbytkový materiál, vložil ruku v rukavici do pracovného priestoru, píla sa roztočila a poranila mu ruku. Pri otvorení krytu pílový kotúč nebol v pohybe. Pri nástupe bol riadne zaškolený na predpisy o BOZP. Pri výsluchu dňa 06.10.2017 doplnil, že koncový snímač, ktorý má zablokovať stroj pri otvorení dvierok do pracovného priestoru, na dverách píly nebol pripevnený, ale bol zasunutý do svojej koncovky. Píla pri otvorení dvierok nikdy nezhasla a osvetlenie pracovného priestoru nezhaslo. Potvrdil, že podmienky pri vyšetrovacom pokuse boli rovnaké ako v čase úrazu. 22. Svedok X. R. dňa 06.10.217 vypovedal, že v osudový deň určoval pracovnú činnosť poškodenému. Do pracovného priestoru stroja sa môže vstupovať len za účelom výmeny pílového kotúča a čistenia od triesok. Tak je to uvedené v bezpečnostných postupoch a v typovom postupe pre rezanie. Na píle neboli hlásené žiadne závady. Bez ohľadu, či by bol alebo nebol snímač namontovaný, má píla dobeh 8-10 sekúnd. Ďalej sa vyjadril, že je potrebné zabezpečiť pracovný priestor tak, aby ho bolo možné otvoriť s časovým odstupom, aby bol zabezpečený bezpečný dobeh kotúča. Po úraze na píle neboli vykonané žiadne zmeny, okrem výmeny kotúča. 23. Pri vyšetrovacom pokuse dňa 06.10.2017 bolo potvrdené, že v automatickom režime po dorezaní poslednej tyče sa chod píly zastaví. Ani v ručnom režime po otvorení krytu pracovného priestoru a vložení tyče sa chod píly nespustil, a to ani pri vyradení snímača polohy dvier a blokovacieho mechanizmu.
24. Z vyjadrenia MUDr. T. K., chirurga, zo dňa 16.08.2017 vyplynulo, že poškodený utpel ťažkú ujmu na zdraví, t.j. závažný pracovný úraz, pri ktorom mu boli amputované II. až IV. prst ľavej ruky. V krvi poškodeného nebola zistená prítomnosť alkoholu. 25. V správe o vyšetrení príčin pracovného úrazu zo dňa 18.08.2017 žalobca konštatuje zo strany poškodeného porušenie Typového postupu pre rezanie tyčí č. TYP-VÚ-015 EV zo dňa 25.09.2015, s ktorým bol oboznámený dňa 15.06.2016 a tiež aj internej smernice BOZP SGR - BOZP-28-2016 Prevádzkovo-bezpečnostný predpis pre činnosti v zámočníckej dielne zo dňa 12.01.2016. 26. Podľa Typového postupu zo dňa 25.09.2015 je zamestnanec pri výmene kotúča píly povinný vypnúť hlavný vypínač stroja a počkať na úplné zastavenie rezného kotúča trvajúceho asi 10 sekúnd, počas ktorého nesmie vkladať ruky do pracovného priestoru stroja. Výmena kotúča je jediný prípad, kedy obsluha stroja môže prepnúť stroj z automatického do ručného režimu a otvárať ochranný kryt stroja, ale aj to až po jeho úplnom zastavení. 27. Podľa písomného dokumentu žalobcu o posúdení rizík, strana 58 pri obsluhe a zoraďovaní točivých a pohyblivých strojov musia byť všetky pohyblivé časti zakryté tak, aby nemohli byť otvorené pri chode stroja a toto nemohlo byť použité alebo spustené, ak je krytie otvorené. 28. Kontrolné zistenia boli zhrnuté do protokolu z inšpekcie práce č. N.-XX-XX.X.X/P-JX-XX zo dňa 10.11.2017. V protokole správny orgán dospel k záveru, že nedostatkom v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu bolo, že žalobca, zamestnávateľ U., a.s., J. XXXX/X, XXX XX T., nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - Strojová kotúčová píla, typ Everising P-70B, výr. č. P130109, umiestnený na Kováčni HS XXX, U., a.s., J. XXXX/X, XXX XX T., neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čím porušil § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 nariadenia vlády č. 436/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojových zariadeniach, v nadväznosti na bod 1.4.2.2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ prevádzkuje pracovný prostriedok - kotúčovú pílu typ Everising P-70B, výr. č. P130109, obsluhou ktorej poveruje zamestnancov, napr. L. X. dňa 09.08.2017, u ktorej ochranný kryt nebezpečného pracovného priestoru s pílovým kotúčom okrem spriahnutého zariadenia nie je spojený aj s blokovacím zariadením, ktoré udržiava ochranný kryt zatvorený a zablokovaný, až kým nepominie riziko úrazu vyplývajúce z nebezpečných funkcií strojového zariadenia. 29. Podaním zo dňa 26.01.2018 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uloženie pokuty pre skutok a porušenie povinnosti definovanej vyššie a poučil ho podľa § 33 Správneho poriadku. 30. Na vyjadrenie žalobcu bol prijatý dodatok č. 1 zo dňa 05.09.2018 k protokolu, ktorým sa vykonala zmena právnej kvalifikácie prípadu, zmena porušených právnych predpisov do podoby ako je uvedené vo výroku preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia a súčasne bolo žalobcovi uložené opatrenie - povinnosť prijať opatrenie na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. 31. Na ďalšie vyjadrenie žalobcu k dodatku č. 1 Inšpektorát práce Trenčín prijal dodatok č. 2 zo dňa 02.10.2018, ktorým reagoval na pripomienky žalobcu a ktorým sa však už nemenil obsah protokolu v znení dodatku č. 1. 32. Rozhodnutím č. k. XXX/XXXX/X.X/S, N./W./G./XXXX/XXX zo dňa 03.10.2019 Inšpektorát práce Trenčín na vyššie uvedenom skutkovom základe napĺňajúcom porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu 33.000,00 eur. 33. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PO/X./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 28.10.2019, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 03.10.2019. Z odôvodnenia vyplynulo, že správny orgán prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdil a vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu
- odvolateľa.
34. Prvostupňový správny orgán pri vyšetrovaní príčin prejednávaného závažného pracovného úrazu prijal aj ďalší Protokol o výsledku inšpekcie práce č. N.-XX-XX-X.X/P-BXX. XX.XX. H zo dňa 10.11.2017, v ktorom okrem nedostatkov na strane zamestnávateľa konštatoval nedostatky v práci poškodeného. Tie spočívali v tom, že poškodený zamestnanec neobsluhoval pracovný prostriedok v súlade s návodom na používanie a bezpečnostnými pokynmi, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený dňa 15.06.2016 a s poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomosti a zručnosti v rámci absolvovaného zácviku na obsluhu píly na kov, typu EVERISING P-70B, nedodržal zákaz vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie, čím porušil § 12 ods. 2 písm. a), c) bod 1 a písm. g)
zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na Typový postup č. TYP-VÚ-015 EV zo dňa 25.09.2017 pre rezanie tyčového materiálu. Zlievarenský robotník - rezač tyčí L. X., nar. XX.XX.XXXX, dňa 09.08.2017 obsluhoval pílu na kov typu EVERISING P-70B, výr. č. P130109, takým spôsobom, že siahal rukami do nebezpečného pracovného priestoru píly, kde mu pílový kotúč zachytil rukavicu s ľavou rukou a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Porušenie spočíva v tom, že poškodený nerešpektoval pokyny a pracovný postup zamestnávateľa, s ktorým bol oboznámený a nebezpečné činnosti na strojnom zariadení vykonával pri nevypnutom chode stroja. Poškodený L. X., nar. XX.XX.XXXX, pri obsluhe píly na kov, nepoužíval určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky, čím porušil § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 4 nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Porušenie spočíva v tom, že rezač kovov L. X., zamestnanec spoločnosti U., a.s., J. XXXX/ X, XXX XX T., dňa 09.08.2017 pri manipulácii v nebezpečnom pracovnom priestore píly s rotujúcim pílovým kotúčom - napriek zákazu, s ktorým bol oboznámený dňa 15.06.2016 - používal rukavice, čo bolo jednou z príčin vzniku závažného pracovného úrazu, ktorým si spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. 35. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 11S/111/2018 - 104 zo dňa 18.02.2020 bola ako nedôvodná zamietnutá žaloba spoločnosti U., a.s. o preskúmanie zákonnosti protokolu č. N.-XX-XX.X.X/P-JX-XX zo dňa 10.11.2017 v znení jeho dodatkov č. 1 a 2. Rozsudok nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou. 36. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod. 3. zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce v znení účinnom do 31.3.2021 (ďalej aj zákon o inšpekcii práce) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 37. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,15a) príčiny závažnej priemyselnej havárie,16) bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov. 38. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. 39. Podľa § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 40. Podľa § 3 písm. l) bod 1. a 2.zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej aj zákon) na účely tohto zákona ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to zmrzačenie alebo strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti. 41. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. 42. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej aj nariadenie vlády) zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch. 43. Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. 44. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 45. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 46. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 47. Predmetom súdneho prieskumu je vyhodnotenie zákonnosti rozhodnutí o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu, ktorého skutková podstata spočívala v porušení právnych predpisov na úseku bezpečnosti pri práci, ktorú skutočnosť správne orgány považovali za príčinu závažného pracovného úrazu zamestnanca žalobcu. 48. Sporným medzi účastníkmi konania zostalo posúdenie otázky, porušenie ktorej povinnosti viedlo bezprostredne k vzniku pracovného úrazu. 49. Zo zabezpečených dôkazov bolo zistené, že k pracovnému úrazu zamestnanca žalobcu došlo na strojovej píle, ktorá podľa názoru správnych orgánov nezodpovedala požiadavkám na jeho bezpečnú obsluhu a prevádzku z dôvodu absencie blokovacieho zariadenia, ktoré bráni prístupu do zóny nebezpečenstva, t.j. blokuje ochranný kryt pokiaľ je v pohybe rezný kotúč píly. 50. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že kryt píly, presnejšie dvierka pracovného priestoru, v ktorom sa nachádzal rezný kotúč, sa dali otvoriť počas dobehu kotúča trvajúceho do 10 sekúnd, t.j. v čase, keď trvalo nebezpečenstvo vyplývajúce z pohybu rezného kotúča ako nebezpečnej časti. Uvedený stav bezpochyby predstavuje porušenie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa zabezpečiť, aby pracovné prostriedky neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona. Na strane druhej bolo tiež jednoznačne ustálené aj to, že zamestnanec pri výkone práce porušil bezpečný pracovný postup, s ktorým bol preukázateľne oboznámený. Ako vyplynulo z dokumentu označeného Typový postup pre rezanie tyčí č. TYP-VÚ-015 EV zo dňa 25.09.2015, ak nejde o prípad výmeny rezného kotúča, o čo v prejednávanom prípade nešlo, môže obsluhujúci zamestnanec vkladať ruky do pracovného priestoru stroja - píly, ktoré predstavuje zónu nebezpečenstva, až po úplnom zastavení rezného kotúča. 51. Za tejto dôkaznej situácie bolo preto pre prípadné vyvodenie zodpovednosti rozhodujúce ustálenie, porušenie ktorej povinnosti viedlo bezprostredne k vzniku pracovného úrazu. Správny súd sa tak musel vysporiadať a dať odpoveď na otázku bez porušenia ktorej povinnosti by nedošlo k ujme na zdraví poškodeného, čiže ktoré z vyššie uvedených porušení povinností bolo priamou príčinou pracovného úrazu. Podľa názoru správneho súdu len samotné porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca by neviedlo k vzniku škodlivého následku na jeho zdraví. Vedie ho k tomu úvaha, že ak by bol vstup do nebezpečnej zóny pracovného stroja počas aktívneho pohybu rezného kotúča, vrátane jeho dobehu, účinne blokovaný, ani konanie zamestnanca v rozpore s predpismi a pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by nemohlo viesť k vzniku pracovného úrazu. Na uvedenom nič nemení ani fakt prítomnosti alebo neprítomnosti snímača ochranných dverí, resp. jeho funkčnosti, nakoľko ten blokuje len chod píly pri otvorení ochranných dverí, ale nebráni ich otvoreniu v čase dobehu rezného kotúča potom, čo sa stroj po otvorení dverí zastavil a už nepracoval. Vzhľadom k uvedenému má správny súd za to, že v prípade namontovania vhodného zariadenia blokujúceho dvierka nebezpečného pracovného priestoru počas chodu, resp. otáčania sa rezného kotúča, by k vzniku pracovného úrazu zisteným spôsobom nedošlo, a to bez ohľadu na existenciu ostatných nedostatkov. 52. Správny súd preto dospel k záveru, že neprítomnosť blokovacieho zariadenia bola tou rozhodujúcou skutočnosťou, bez ktorej by k pracovnému úrazu nedošlo. Správnymi orgánmi ustálená príčina úrazu podľa správneho súdu priamo viedla k úrazovému deju s výsledkom poškodeniu zdravia. Preukázané porušenie povinnosti žalobcom preto správny súd vyhodnotil za bezprostrednú príčinu úrazu, nakoľko možno hovoriť o vzniku pracovného úrazu v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnych povinností uvedených v skutkovej vete správneho deliktu. Prípadné spoluzavinenie poškodeného na vzniku ujmy na zdraví možno zohľadniť len v konaní o náhradu škody, čo už však presahuje rámec správneho konania a súdneho prieskumu. 53. Protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu predstavuje vo svojej podstate len podklad pre prípadné začatie správneho konania o uloženie pokuty. Jedná sa o súhrn skutočností, ktoré inšpektor práce zistil počas výkonu inšpekcie a ktoré sú rozhodné pre posúdenie otázky vyvodenia prípadnej zodpovednosti voči porušovateľovi. Preto je protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu len v rozsahu autoritatívne ukladaných opatrení a povinností, ktoré ako jediné môžu priamo zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov kontrolovaného subjektu - zamestnávateľa. Z toho vyplýva, že konanie o súdnom prieskume zákonnosti protokolu nepredstavuje prekážku pre správne konanie o uloženie pokuty, pre ktoré sú relevantné jedine kontrolné zistenia (obstarané dôkazy), pričom protokol v rozsahu uložených opatrení a povinnosti ku sankčnému konaniu nemá žiadny priamy vzťah a dopad. Riešenie problematiky uložených opatrení a povinností tak nemôže mať povahu predbežnej otázky ku konaniu,
ktorého predmetom je posúdenie otázky spáchania správneho deliktu. Vzhľadom k uvedenému sa správne orgány nemohli dopustiť závažného procesného pochybenia majúceho za následok zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. 54. Pokiaľ ide o namietanú povinnosť správneho orgánu prerokovať so žalobcom prijaté dodatky č. 1 a 2 k protokolu, správny súd sa s ňou nestotožnil. Zo žiadneho ustanovenia zákona o inšpekcii práce nevyplýva povinnosť prijaté dodatky prerokovať s kontrolovaným subjektom. Rovnaké stanovisko opakovane zaujal k uvedenej právnej otázke aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutí sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018. 55. Je pravdou, že prijatím dodatku č. 1 k protokolu došlo k zmene právnej kvalifikácie zisteného pochybenia zo strany žalobcu, o ktorej bol žalobca následne náležite upovedomený. Podľa názoru správneho súdu ponechanie časti zdôvodnenia protokolu, ktoré sa viazalo na pôvodné právne posúdenie odkazujúce na vypustené a už neaplikované nariadenie vlády č. 436/2008 Z.z. a naň nadväzujúcej smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/42/ES, nemôže spôsobovať nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko pri výkone inšpekcie zistený a do protokolu prevzatý skutkový stav bol postačujúcim a dôvodným podkladom pre prijatie nového právneho posúdenia veci tak ako vyplýva z výroku prvostupňového administratívneho rozhodnutia a s ktorým sa čo do skutkového a právneho stavu stotožnil aj správny súd. Treba si uvedomiť, že skutočnosti (skutok), ktoré zakladajú zodpovednosť žalobcu za pracovný úraz a ktoré v konečnom dôsledku predstavujú porušenie povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z., ktoré správne orgány následne použili pre právnu kvalifikáciu vo veci samej, boli jednoznačne ustálené už v samotnom protokole zo dňa 10.11.2017. Aj v prípade správneho trestania platí hlavný predpoklad, že predmetom konania je skutok, základné skutkové okolnosti prípadu, pričom jeho právne posúdenie je len jeho následným odrazom. Z týchto dôvodov správny súd nepovažuje žalobné námietky o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí a o aplikácii nesprávnych právnych noriem za dôvodné. 56. Čo sa týka námietky žalobcu čo do vypracovania dvoch protokolov o vyšetrení príčin pracovného úrazu, ani túto nepovažuje správny súd za dôvodnú. Aj keď môžeme uvedený postup správnych orgánov považovať za neštandardný a čiastočne mätúci, pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné a záväzné skutkové posúdenie prípadu, kde totožnosť skutku (zistené nedostatky) zostala pri oboch protokoloch zachovaná. Okrem toho podkladom pre začatie sankčného konania bol protokol č. N.-XX-XX.X.X/P- JX-XX zo dňa 10.11.2017 a v ňom ustálený skutkový stav, v ktorom konštatované pochybenie žalobcu aj správny súd vyhodnotil za rozhodujúcu príčinu pracovného úrazu. Vzhľadom na skutkové a právne vymedzenie priamej príčiny pracovného úrazu je preto vylúčené vyvodzovať voči žalobcovi prípadnú inú zodpovednosť za prejednávaný pracovný úraz. Tiež uplynutím lehôt podľa § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce vznikla prekážka pre uplatnenie ďalšej zodpovednosti voči žalobcovi na podklade niektorého z vyššie uvedených protokolov. Správny súd preto nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu o protichodných záveroch oboch protokolov, ktoré viedli k nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Protokol č. N.- XX-XX-X.X/P-BXX. XX.XX. H zo dňa 10.11.2017 okrem nedostatkov na strane žalobcu konštatoval aj nedostatky u poškodeného zamestnanca, pričom protokol č. N.-XX-XX.X.X/P-JX-XX zo dňa 10.11.2017 sa zmieňoval len o pochybení žalobcu ako zamestnávateľa. Ako vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania skutočnou príčinou pracovného úrazu bolo porušenie povinnosti žalobcom. S poukazom na uvedený záver nedostatky v práci poškodeného zamestnanca nemožno hodnotiť ako nedostatky v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. 57. Správny súd vyhodnotil právne posúdenie veci za správne. Konaním žalobcu bola porušená povinnosť podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. Alternatívne uložená povinnosť v bode 2.8. prílohy č. 1 sleduje predchádzanie kontaktu pohybujúcich sa častí pracovného prostriedku s telom zamestnanca. Ide o prevenčné opatrenie ustanovené v záujme zachovania zdravia zamestnancov, ktoré pri oboch alternatívach sleduje zámer zabrániť prístupu alebo vstupu do zóny nebezpečenstva vyvolaného pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku. Nakoľko v súdenej veci stroj žalobcu nespĺňal uvedenú zákonnú požiadavku, správnymi orgánmi zistený nedostatok bezprostredne viedol k vzniku pracovného úrazu. 58. Pokiaľ ide o napádanú výšku pokuty, vrátane nevyužitia možnosti neuložiť pokutu, predmetná námietka nemá oporu v zákone o inšpekcii práce a ani v SSP. Pokuta bola uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia, sadzby, a nižšia pokuta preto nepripadala v úvahu. Rovnako ani upustenie od uloženia pokuty nebolo možné. Nielen kvôli tomu, že zákon o inšpekcii práce takúto možnosť výslovne neupravuje a nepozná, čo možno vyvodiť zo znenia „ak tento zákon neustanovuje inak“ ale nepriamo aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti prípadu, kedy žalobca popiera akúkoľvek zodpovednosť za
vznik pracovného úrazu. S poukazom na tieto skutočnosti správny súd nemohol rozhodnúť inak ako bol oprávnený rozhodnúť správny orgán, a povoliť sankčnú moderáciu s prihliadnutím na § 198 ods. 1 písm. b) SSP v spojení s § 198 ods. 2 SSP. 59. Vzhľadom k vyššie uvedenému správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia, vrátane postupu, ktorý viedol k ich vydaniu, nie sú v rozpore so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 60. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
61. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu žalovanému správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.