Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/49/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. apríla 2021, v trestnej veci obž. S. A. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného do 30.09.2012 a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 04. marca 2010, takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

obžalovanému S. A. - nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom A., ul. G. č. XXXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 277 ods. 4 Tr. zákona účinného do 30.9.2012, s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, ú h r n n ý trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 30.9.2012 trest zákazu činnosti vykonávať pôsobnosť štatutárneho orgánu v obchodných spoločnostiach na 5 (päť) rokov.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 04. marca 2010 bol obžalovaný S. A. v bode I. a II. uznaný za vinného zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona a zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v bode I.

- ako konateľ obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., so sídlom Dostojevského 23, Poprad, IČO: 44 646 704, DIČ: 2022775304 vystupujúc v mene obchodnej spoločnosti ako osoba zodpovedná za riadne odvádzanie daňových povinností, vedomý si svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v riadnom daňovom priznaní

obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010, ktoré bolo podané dňa 25.10.2010 na Daňovom úrade Poprad, uplatnil v mene obchodnej spoločnosti vedome v rozpore so o dani z pridanej hodnoty nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 342.161,71,- eur a to napriek tomu, že obchodná spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. v rozpore s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a porušením bodov 6.1 písm. (i), 6.2, 6.3 a 6.5 písm. (i) zmluvy o dielo zo dňa 01.03.2010, uzatvorenej medzi objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor, so sídlom Mikulášska 5, Bratislava, IČO 31 807 631 a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 36 720 623 a zhotoviteľom spoločnosťou PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., ktorej predmetom bola rekonštrukcia zimného štadióna v Kežmarku a v rozpore s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a porušením bodov 6.1 písm. (i), 6.2, 6.3 a 6.5 písm. (i) zmluvy o dielo zo dňa 01.03.2010, uzatvorenej medzi objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor, so sídlom Mikulášska 5, Bratislava, IČO 31 807 631 a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO 36 720 623 a zhotoviteľom spoločnosťou PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., ktorej predmetom bola rekonštrukcia zimného štadióna v Levoči, nevystavila objednávateľovi čiastkové faktúry za skutočne vykonané práce, ktoré obchodná spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. skutočne dodala objednávateľovi na základe uskutočnených subdodávok a vystavených faktúr pre obchodnú spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., a to faktúra číslo 0433012010, interné číslo 3133/10 zo dňa 15.07.2010 s dátumom zdaniteľného plnenia 15.07.2010 od dodávateľa Stavebná prevádzkareň s.r.o., Probstenova cesta 9, Levoča, IČO 36 451 975, v cene 57.766,21,-eur, z toho DPH vo výške 9.223,17,-eur, faktúra číslo 2010148, interné číslo 3136/10 zo dňa 30.07.2010 s dňom dodania 30.7.2010 od dodávateľa STAVOPROJEKT s.r.o., Jarková 31, Prešov, IČO 31 705 286 v cene 11.602,50,-eur, z tohto DPH vo výške 1.852,50,-eur, faktúra číslo 10378, interné číslo 3137/10 zo dňa 30.07.2010 s dňom zdaniteľného plnenia 30.07.2010 od dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť a.s., Bratislavská 4, IČO 35 802 723, v cene 411.224,36,-eur, z toho DPH vo výške 65.657,67,-eur, faktúra číslo 20100209, interné číslo 3142/10 zo dňa 05.08.2010 s dátumom dodania plnenia 05.08.2010 od dodávateľa Tatra Clima s.r.o., Priemyselná 4880, Poprad, IČO 36 491 047, v cene 4.374,58,-eur, z toho DPH vo výške 698,46,-eur, faktúra číslo 5221120710, interné číslo 3147/10 zo dňa 31.7.2010 s dňom zdaniteľného plnenia 31.7.2010 od dodávateľa H. A., miesto podnikania Lanškrounská 1612/2, Kežmarok, IČO 40 719 456, v cene bez DPH 298,74,-eur, DPH vo výške 56,76,-eur, faktúra číslo 10459, interné číslo 3156/10 zo dňa 31.08.2010 s dátumom zdaniteľného plnenia 31.08.2010 od dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť a.s., Bratislavská 4, IČO 35 802 723, v cene 817.893,50,-eur, z toho DPH vo výške 130.588,04,-eur, faktúra číslo 10413, interné číslo 3164/10 zo dňa 31.07.2010 s dátumom zdaniteľného plnenia 31.07.2010 od dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť a.s., Bratislavská 4, IČO 35 802 723, v cene 780.599,86,-eur, z toho DPH vo výške 124.633,59,-eur, faktúra číslo 7010000077, interné číslo 3168/10 zo dňa 23.09.2010 s dňom dodania 23.09.2010 od dodávateľa SEDASPORT s.r.o., Staromyjská 1031, Myjava, IČO 36 315 788, v cene 18.661,82,-eur, z toho DPH vo výške 2.979,62,-eur, faktúra č. 20100263, interné číslo 3174/10, zo dňa 30.9.2010 s dátumom dodania 30.9.2010 od dodávateľa Tatra Clima, s.r.o., Priemyselná 4480, Poprad, DIČ: 2021781322 v celkovej cene 112,10,-eur, z toho DPH vo výške 17,90,-eur, faktúra č. 20100222, interné číslo 3177/10, zo dňa 20.8.2010 s dátumom dodania 19.8.2010 od dodávateľa Tatra Clima, s.r.o., Priemyselná 4480, Poprad, DIČ: 2021781322 v celkovej cene 371,95,-eur, z toho DPH vo výške 59,39,-eur, faktúra č. 10454, interné číslo 3187/10, zo dňa 27.8.2010 s dátumom dodania 27.8.2010 od dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť, a.s., Bratislavská 4, PO Box 15, Trnava, DIČ: 2020281571 v celkovej cene 183 756,75,-eur, z toho DPH vo výške 29.339,31,-eur a teda na základe týchto uskutočnených zdaniteľných plnení bol daňový subjekt PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. povinný v zmysle uzatvorených zmlúv o dielo vystaviť faktúry pre svojho odberateľa, čím by vznikla spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. vlastná daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3.štvrťrok 2010 najmenej vo výške najmenej 365.106,20,-eur, čím takto S. A. v mene obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. vedome neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 342.161,71,-eur a skrátil daň z pridanej hodnoty vo výške 24.768,49,-eur,

v bode II.

- ako konateľ obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., so sídlom Dostojevského 23, Poprad, IČO: 44 646 704, DIČ: 2022775304 vystupujúc v mene obchodnej spoločnosti ako osoba zodpovedná za riadne odvádzanie daňových povinností, vedomý si svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v riadnom daňovom priznaní obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010, ktoré bolo podané dňa 25.01.2011 na Daňovom úrade Poprad a dodatočnom daňovom priznaní obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010, ktoré bolo podané dňa 25.02.2011 na Daňovom úrade Poprad, uplatnil v mene obchodnej spoločnosti vedome v rozpore so o dani z pridanej hodnoty nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty napriek tomu, že obchodná spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. v rozpore s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a porušením bodov 6.1 písm. (i), 6.2, 6.3 a 6.5 písm. (i) zmluvy o dielo zo dňa 01.03.2010, uzatvorenej medzi objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor, so sídlom Mikulášska 5, Bratislava, IČO 31 807 631 a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO 36 720 623 a zhotoviteľom spoločnosťou PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., ktorej predmetom bola rekonštrukcia zimného štadióna v Kežmarku a v rozpore s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a porušením bodov 6.1 písm. (i), 6.2, 6.3 a 6.5 písm. (i) zmluvy o dielo zo dňa 01.03.2010, uzatvorenej medzi objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor, so sídlom Mikulášska 5, Bratislava, IČO 31 807 631 a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO 36 720 623 a zhotoviteľom spoločnosťou PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., ktorej predmetom bola rekonštrukcia zimného štadióna v Levoči, nevystavila objednávateľovi čiastkové faktúry za skutočne vykonané práce, ktoré obchodná spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. skutočne dodala objednávateľovi na základe uskutočnených subdodávok a vystavených faktúr pre obchodnú spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., a to faktúra číslo 10710, interné číslo 3175/10 zo dňa 31.10.2010 s dátumom dodania 31.10.2010 od dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť a.s., Bratislavská 4, IČO 35 802 723, v cene 61.935,60,- eur, z toho DPH vo výške 9.888,88,-eur, faktúra číslo 10817, interné číslo 3178/10, zo dňa 30.11.2010 s dátumom dodania 30.11.2010 od dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť a.s., Bratislavská 4, IČO 35 802 723, v cene 115.450,01,-eur, z toho DPH vo výške 18.433,21,-eur, faktúra číslo 212010, interné číslo 3183/10 zo dňa 14.12.2010 od dodávateľa Podtatranské múzeum Poprad v cene bez DPH 8.656,00,-eur, z toho DPH vo výške 1.644,64,-eur a teda na základe týchto uskutočnených zdaniteľných plnení bol daňový subjekt PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. povinný v zmysle uzatvorených zmlúv o dielo vystaviť faktúry pre svojho odberateľa, čím by vznikla spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. vlastná daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty a teda za zdaňovacie obdobie 4.štvrťrok 2010 uplatnil neoprávnene v mene obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty najmenej vo výške 29.966,73,-eur,

čím tak za zdaňovacie obdobia III. a IV. štvrťrok 2010 v rozpore s ustanovením , a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatnil v mene obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. nárok na nadmerný odpočet vo výške 372.128,44,-eur a zároveň za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 skrátil daň z pridanej hodnoty vo výške 24.768,49,-eur.

Za uvedené konania bol obžalovanému podľa , s použitím , , , uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne prvostupňový súd podľa , , uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodných spoločností vo výmere 6 / šesť/ rokov.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Má za to, že vykonané dokazovanie v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom nezodpovedá výrokom o vine a treste, pretože v trestnom konaní boli porušené základné zásady uvedené v ustanoveniach , . Zároveň bolo porušené ustanovenie , ustanovenie , ustanovenia a ustanovenia . Spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPÉRSKA, s.r.o. (ďalej len „PPD“) si pri svojom vzniku, v čase keď obžalovaný nebol konateľom spoločnosti, zabezpečila ekonomické a účtovné služby u svedka O. H., ktorá mala na starosti celú agendu. Tak ako uvádzala jednak v prípravnom konaní a jednak v konaní pred súdom, všetku túto agendu riešila výhradne s Ing. A. N. a následne odo dňa 13.10.2010, keď sa obžalovaný stal konateľom, riešila s ním iba daňové kontroly, ktorých sa musel ako konateľ zúčastniť. Svedkyňa O. H. taktiež uviedla, že obžalovaného neinformovala, že spoločnosti PPD vznikol nadmerný odpočet DPH za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2010. Rozoberá princíp zodpovednosti za zavinenie ako jednou z podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa. Subjektívna stránka trestných činov uvedených v rozsudku vyžaduje úmyselné zavinenie. Toto úmyselné zavinenie musí byť aspoň formou nepriameho úmyslu a musí pokrývať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Navyše, nakoľko v danom prípade nejde o blanketnú normu, omyl páchateľa ohľadne daňových predpisov je potrebné posudzovať ako skutkový omyl, čo vylučuje úmyselné zavinenie páchateľa, pričom jeho úmysel musí byť spoľahlivo preukázaný, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu. Čo sa týka obžaloby v bode 1. v skutku zločinu neodvedenia dane a poistného podľa , Tr. zákona účinného do 30.09.2012, zdôrazňuje, že v prípade dokazovania je potrebné dokazovať aj pohnútku páchateľa ako fakultatívny znak subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, a síce, že obžalovaný chcel zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech. Zodpovednosť a vedomosť konateľa, ktorá je uvedená v úvode odôvodenia rozsudku bodov jedna aj dva nemožno subsumovať pod subjektívnu stránku skutkovej podstaty súdených trestných činov, pričom v trestnom konaní je potrebné preukázať páchateľovi subjektívnu stránku konkrétneho trestného činu, teda v tomto prípade úmysel. Pri trestnom čine skrátenia dane sa pritom úmysel páchateľa musí vzťahovať nielen na skutočnosť, že sa daň skracuje, ale aj na to, že sa tak robí v určitom, predpokladanom rozsahu. Pokiaľ ide o zločin neodvedenia dane a poistného, pri tomto trestnom čine sa úmysel musí vzťahovať nielen na zadováženie neoprávneného prospechu sebe alebo inému, ale aj na to, že nárok na vrátenie DPH bol úmyselne uplatňovaný neoprávnene. Spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. poverila vedením svojho účtovníctva inú fyzickú osobu, svedka O. H., teda po odbornej stránke pani H. mala pripraviť daňové priznanie v súlade so zákonmi tak, aby spoločnosť predišla nejakým postihom zo strany správcu dane. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný konateľ S. A. nemohol zaviniť spáchanie trestných činov uvedených v obžalobe. V rámci vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok O. H. vedela, že spoločnosť PPD má z minulých zdaňovacích období na DPH daňovú povinnosť, resp. daňový nedoplatok na DPH, avšak keďže žiadna z vystavených faktúr nebola spoločnosti PPD uhradená, tak spoločnosť PPD nebola schopná uhradiť svoju povinnosť. Teda svedok Ing. N. aj svedok O. H. pravdepodobne vedeli, že aj keď by spoločnosti PPD v budúcnosti vznikol nárok na nadmerný odpočet DPH, tak by spoločnosti nebol vyplatený, pretože by bol započítaný s povinnosťou zaplatiť DPH, ktorá vznikla spoločnosti PPD v minulých zdaňovacích obdobiach, preto je nesprávny záver súdu, že by bolo preukázané, že spoločnosť PPD vedela a chcela uplatniť nadmerný odpočet DPH za účelom, že získa neoprávnený majetkový prospech. Navyše, ak by aj spoločnosť dostala nadmerný odpočet DPH a správca dane by tento nadmerný odpočet započítal, aj tak by ostala PPD daňovým dlžníkom, nakoľko povinnosť zaplatiť DPH z minulých zdaňovacích období bola vo väčšom rozsahu. Konateľom spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. sa obžalovaný stal dňa 13.10.2010, teda uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú z daňového priznania dane z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2010, ktoré sa nachádzajú v obžalobe sa stali pred jeho vymenovaním za konateľa. Uvedená spoločnosť bola kvartálnym platcom dane z pridanej hodnoty. To znamená, že jednotlivé obdobia končili v 3,6,9,12 mesiaci a daňové priznania bolo potrebné podať do 25. dňa nasledujúceho mesiaca po skončení obdobia, teda za sporný 3. kvartál bolo potrebné všetky faktúry vystaviť odberateľom do 30.09.2010. Nakoľko sa obžalovaný stal konateľom až dňa 13.10.2010 nemohol vystaviť faktúry pre odberateľa, pretože v tom čase nebol konateľom ani zamestnancom spoločnosti. Poukazuje aj na to, že faktúry 2001/11 a 2002/11, ktoré boli vystavené dňa 08.02.2011 na celkovú sumu 864.499,23- Eur vystavil Ing. N., teda to dokazuje skutočnosť, na ktorú poukazuje od začiatku vyšetrovania, že Ing. N. mal aj po skončení funkcie konateľa v náplní práce ako generálny projektový manažér okrem iného aj vystavovanie faktúr. Do dňa 13.10.2010 nemal obžalovaný v kompetencii vystavovanie faktúr ani žiadne procesy v spoločnosti, pretože nebol konateľom a ani po dátume 13.10.2010 nemal v kompetencii vystavovanie faktúr, pretože táto bola na základe plnej moci a pracovnej zmluvy zverená Ing. N..

Nesúhlasí ani s tvrdením tohto svedka, že po jeho skončení ako konateľa PPD už nemal v kompetencii vystavovanie faktúr, ani zastupovanie spoločnosti pred správcom dane, nakoľko aj podľa pracovnej zmluvy aj splnomocnenia, ktoré bolo udelené Ing. N. bol práve Ing. N. ten, ktorý riadil spoločnosť a dával pokyny zamestnancom a dodávateľom. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že Ing. N. vystavil faktúry č. 2001/11 a 2002/11 na celkovú sumu 864.499,23-Eur. Nebolo ani v možnostiach obžalovaného skontrolovať daňové priznanie, nakoľko každý, kto niekedy videl daňové priznanie vie, že je to zmes čísel, na kontrolu, ktorého by bolo potrebné opätovne skontrolovať všetky účtovné doklady, ktoré boli predmetom daňového priznania, navyše obžalovaný nemá žiadne účtovné ani ekonomické vzdelanie, aby toho bol schopný. Celé trestné konanie vedené pre trestné činy uvedené v rozsudku považuje za nedôvodné, nakoľko ak je pravdou, že PPD mala povinnosť v zmysle zmlúv o dielo vystaviť faktúry a nevystavila ich, je možným pochybením PPD v čase pred vymenovaním obžalovaného za konateľa, avšak súd sa vôbec nezaoberal tou skutočnosťou, či to naozaj tak malo byť, pretože orgány činné v trestnom konaní iba prebrali závery správcu dane do trestného konania a žiadne dokazovanie v tejto veci nevykonali, resp. nepreverovali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný nekonal v úmysle nikoho obohatiť alebo skrátiť daň. Uvedené daňové priznania podpísal v dobrej viere, že sú spracované dobre, kde túto skutočnosť potvrdzuje aj O. H.. Súd sa zároveň vôbec nezaoberal osobnými pomermi obžalovaného, ani tým, že od roku 2010, keď sa mali podľa rozsudku súdu stať skutky kladené mu za vinu, ubehlo 10 rokov, samotné vyšetrovanie začalo v roku 2012, kde až v roku 2016 došlo k vzneseniu obvinenia. Spolu s družkou má obžalovaný 14 ročného syna, ktorého vychovávajú. Je pravdou, že obžalovaný bol v minulosti trestaný, no svoje si odpykal a nikdy sa k trestnej činnosti nevrátil. Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a v zmysle obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Z vyjadrenia prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného vyplýva, že považuje rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 04.03.2020 za zákonný a správny. Dôvody odvolania obžalovaného vyhodnocuje ako účelové. Súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutkovo a právne významné skutočnosti, ktoré v celom rozsahu odôvodňujú nielen uznanie viny obžalovaného, ale aj uložený druh a výmeru trestu. Je toho názoru, že dôkazy vykonané nielen v prípravnom konaní, ale predovšetkým na hlavnom pojednávaní, nepochybne preukázali, že zo strany obžalovaného S. A. došlo k naplneniu pojmových znakov súdených trestných činov po objektívnej aj po subjektívnej stránke. Vo vzťahu k tomu, že O. H. mala pripraviť daňové priznania v súlade so zákonmi tak, aby spoločnosť predišla nejakým postihom zo strany správcu dane, prokurátor odkazuje na ods. X o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého poverením vedenia účtovníctva inou osobou sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa zákona o účtovníctve. Poukazuje aj na ust. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bol S. A. ako konateľ obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a to aj s ohľadom na plnenie daňových povinností obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. Vo vzťahu k tvrdeniam obžalovaného, že nemal ekonomické vzdelanie a nebol spôsobilý na riešenie ekonomických a účtovných povinností obchodnej spoločnosti, opätovne prokurátor poukazuje na vyššie uvedené ustanovenie . Ak S. A. ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti nedisponoval adekvátnymi vedomosťami o obsahu daňových zákonov, respektíve daňovej povinnosti obchodnej spoločnosti, mal postupovať pred podaním daňových priznaní obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia III. štvrťrok 2010 a IV. štvrťrok 2010 v súlade s odbornou starostlivosťou, a teda tak, aby tieto vedomosti nadobudol, alebo mal tieto informácie získať prostredníctvom účtovníčky spoločnosti, ktorú obchodná spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. mala. Súčasťou odbornej starostlivosti je aj schopnosť štatutárneho orgánu rozpoznať, ktoré činnosti už presahujú jeho vedomosti, t. j. na ktoré činnosti už štatutárny orgán potrebuje konkrétne odborné znalosti, ktorými nedisponuje a preto musí ich výkon zabezpečiť poskytnutím potrebnej pomoci od kvalifikovanej osoby. Zákonná požiadavka konať s odbornou starostlivosťou teda predpokladá, že štatutárny orgán rozpozná nevyhnutnosť odbornej pomoci špeciálne kvalifikovaného subjektu a takúto pomoc zabezpečí. Na jednej strane obžalovaný uvádza, že nemá, resp. nemal znalosti ekonomického charakteru, no na strane druhej uvádza, že nadmerný odpočet by bolo možné započítať oproti daňovej povinnosti za iné zdaňovacie obdobia, z čoho vyplýva, že obžalovaný mal určité minimálne znalosti z oblasti daňových predpisov. Bol to práve obžalovaný S. A., ktorý svojim aktívnym konaním, a to podaním daňových priznaní obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia III. štvrťrok 2010 a IV. štvrťrok 2010, v ktorých v mene obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ. s.r.o. uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rozpore so o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, resp. nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, v dôsledku čoho v rozpore so zákonom ponížil daňovú povinnosť obchodnej spoločnosti a uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty, resp. nárok na vrátenie nadmerného odpočtu a zároveň ponížil tak daňovú povinnosť obchodnej spoločnosti PPD, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty. Navrhol podľa odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že podané odvolania obžalovaného je čiastočne dôvodné a to ohľadne výroku o treste.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu ku skutkom, ktoré boli predmetom obžaloby boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom procesné strany sa ani v rámci odvolacieho konania vykonania ďalších dôkazov nedomáhali. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne prvostupňový súd vyvodil skutkové okolnosti, tak ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Okresný súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v . Krajský súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že skutkové závery vo vzťahu k výroku o vine boli založené na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučovali akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený.

K uvedenému krajský súd v tejto časti svojho rozhodnutia rekapituluje len najpodstatnejšie okolnosti a skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania v prejednávanom prípade týkajúce žalovanej trestnej činnosti.

Z preložených listinných dôkazov je zrejmé, že obchodná spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ s.r.o. (ďalej aj ako „PPD“) ako zhotoviteľ, uzatvorila dňa 01.03.2010 okrem iných aj dve Zmluvy od dielo s objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor, so sídlom Mikulášska 5, Bratislava, IČO 31 807 631 a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 36 720 623, ktorých predmetom bola rekonštrukcia, prístavba a modernizácia zimného štadióna v Kežmarku a rekonštrukcia, prístavba a modernizácia zimného štadióna v Levoči za podmienok tam bližšie rozvedených. Podľa článku VI- Platobné podmienky, bod 6.1. písm. (i) cena diela bude uhrádzaná nasledovným spôsobom - čiastkovými mesačnými faktúrami. Podľa bodu 6.2 - Zhotoviteľ bude účtovať a fakturovať DPH podľa platných právnych predpisov. Z bodu 6.3. okrem iného vyplýva, že na úhradu platieb podľa bodu 6.1. vystaví zhotoviteľ faktúry. Súpis prác a dodávok je zhotoviteľ povinný spracovať na základe skutočne vykonaných prác. A podľa bodu 6.5. písm. (i) čiastkovými mesačnými faktúrami sa uhrádzajú dielčie etapy za uskutočnené vecné plnenia Diela.

Z ďalších listinných dôkazov ako aj vypočutých, resp. prečítaných výpovedi svedkov - Ing. O. N., M. V., O. Y., Ing. A. H., Ing. H. C., Ing. S. H., A. S., Ing. S. G., O. W., Ing. M. M., Ing. A. Z., PhDr. O. N., jednoznačne vyplýva, že spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. (ďalej aj ako „PPD“) realizovala vyššie zmienené predmety zmlúv o dielo (rekonštrukcia, prístavba a modernizácia zimných štadiónov v Kežmarku a v Levoči) prostredníctvom subdodávateľov a to Stavebná prevádzkareň, s.r.o. Levoča, STAVOPROJEKT, s.r.o. Prešov, Trnavská stavebná spoločnosť, a.s. Trnava, Tatra Clima, s.r.o. Poprad, Ing. Pavol Tuleja, SEDASPORT, s.r.o. Myjava a Podtatranské múzeum Poprad, čo je zrejmé

jednak z uzatvorených zmlúv o dielo (prípadne objednávok) medzi nimi a PPD ako aj vystavenými faktúrami týmito dodávateľmi. Na podklade spisu možno tiež konštatovať, že faktúry vyhotovené vyššie uvedenými subdodávateľmi boli potvrdzované jednak stavebným dozorom objednávateľa, t.j. PPD (p. V.

- zimný štadión v Levoči a p. Y.- zimný štadión v Kežmarku) a súčasne aj zodpovednou osobou Ing. N., ktorý dával súhlas na úhradu predmetných faktúr. Z dožiadaní Daňového úradu Poprad k jednotlivým daňovým úradom subdodávateľov vyplýva, že k uskutočneniu časti diela (zdaniteľnému plneniu) podľa vystavených faktúr týmito dodávateľmi došlo ako aj to, že predmetné faktúry, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, sú riadne zaevidované v účtovníctve predmetných spoločností. V danom prípade preto niet žiadnych pochýb o tom, že ku uskutočneniu jednotlivých zdaniteľných plnení zo strany subdodávateľov došlo ako aj o tom, že objednávateľ PPD prevzal tieto predmety plnenia (dielčích častí).

V kontexte s uvedeným je potrebné potom poukázať na výpovede svedka Ing. M. M. - konateľa spoločnosti JANJU, s.r.o. Svit, ktorý na základe menovacieho dekrétu Slovenského deaflympijského výboru zo dňa 01.03.2010 vykonával funkciu stavebného dozoru pri rekonštrukcii Zimného štadióna v Levoči. Uvedený svedok okrem iného vypovedal, že v jeho pracovnej náplni bolo okrem iného aj odsúhlasovanie súpisov vykonaných prác predkladaných v mesačných intervaloch M. V., pracovníkom spoločnosti PPD s.r.o. Súčasne ale konštatoval, že po 30.06.2010 zo strany PPD mu neboli predkladané žiadne súpisy prác na autorizáciu, pričom aj po tomto dátume (t.j. 30.06.2010) boli realizované práce subdodávateľmi na zimnom štadióne.

Podľa zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. zo dňa 13.10.2010 je zrejmé, že ako jedným z bodov programu rokovania bolo odvolanie konateľa Ing. A. N. a schválenie dohody o skončení pracovného pomeru vo funkcii generálneho projektového manažéra. Súčasne malo byť na uvedenom zasadnutí vyhodnotené hospodárenie spoločnosti a prehodnotenie vtedajšieho stavu projektu Zimná deafolympiáda v roku 2011, pričom tohto zasadnutia sa zúčastnila aj externá účtovníčka spoločnosti O. H.. Novým konateľom sa stal od 13.10.2010 S. A.. Z výpovedí ako obžalovaného tak aj svedka JUDr. V. A. pritom vyplýva, že dôvodom na odvolanie konateľa Ing. A. N. bolo jeho neefektívne hospodárenie s majetkom obchodnej spoločnosti. Ak teda už v tom čase obžalovaný ako majiteľ spoločnosti SWH s.r.o., ktorá bola 70% spoločníkom spoločnosti PPD, vedel o nehospodárnom konaní Ing. A. N., pre ktoré bol aj odvolaný z funkcie konateľa, je potom nepochopiteľné a nelogické, aby si po tom, ako sa stal konateľom spoločnosti, nepreveril predchádzajúce konania a rozhodnutia Ing. N. ako vtedajšieho konateľa. Napokon takáto povinnosť mu vyplýva z ust. . Nemožno súhlasiť ani s obranou obžalovaného spočívajúcu v tom, že Ing. A. N. mal plnú moc a de facto vykonával všetky oprávnenia a povinnosti konateľa. Ako totiž vyplýva z čl. 2622 plnomocenstvo Ing. A. N. malo byť udelené JUDr. V. A. až dňa 20.12.2020, teda po podaní daňového priznania za obdobie 3 kvartálu roku 2010. Ani udelenie predmetnej plnej moci v skoršom období by obžalovaného neviviňovalo z konania kladeného mu obžalobou za vinu. Je treba prisvedčiť vyjadreniu prokurátora a súčasne uviesť, že obžalovaný pô- sobil ako konateľ (štatutárny orgán) obchodnej spoločnosti, pričom podľa bol povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a to aj ohľadne plnenia daňových povinnosti zo strany obchodnej spoločnosti, v mene ktorej konal a ktorá bola daňovým sub- jektom (platcom DPH). Ak obžalovaný ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti nedisponoval adek- vátnymi vedomosťami o obsahu daňových zákonov, mal postupovať tak, aby takéto vedomosti nado- budol, respektíve mal postupovať tak, aby relevantné informácie o obsahu daňových predpisov získal iným spôsobom (napríklad prostredníctvom daňového poradcu a podobne). Súčasťou odbornej staros- tlivosti je aj schopnosť štatutárneho orgánu rozpoznať, ktoré činnosti už presahujú jeho vedomosti, t. j. na ktoré činnosti už štatutárny orgán potrebuje konkrétne odborné znalosti, ktorými nedisponuje a pre- to musí ich výkon zabezpečiť poskytnutím potrebnej pomoci od kvalifikovanej osoby. Zákonná požia- davka konať s odbornou starostlivosťou teda predpokladá, že štatutárny orgán rozpozná nevyhnutnosť odbornej pomoci špeciálne kvalifikovaného subjektu a takúto pomoc zabezpečí (primerane uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Neobstojí ani obrana obžalovaného, že svedkyňa O. H. ho neinformovala o tom, že spoločnosti PPD vznikol nadmerný odpočet DPH za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2010, ako aj to, že nebolo v jeho možnostiach skontrolovať daňové priznanie, nakoľko je to zmes čísel, na kontrolu, ktorého by bolo potrebné opätovne skontrolovať všetky účtovné doklady, ktoré boli predmetom daňového priznania, navyše obžalovaný nemá žiadne účtovné ani ekonomické vzdelanie, aby toho bol schopný. V prvom rade samotný obžalovaný v odôvodnení odvolania cituje ust. o účtovníctve,

podľa ktorého môže účtovná jednotka poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú fyzickú alebo právnickú osobu, avšak podľa odseku 2 zmieneného paragrafu, týmto poverením sa nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona. Z komentára vyplýva, že ustanovenia § 5 zákona o účtovníctve upravujú zodpovednosť za vedenie účtovníctva. Dôležitou skutočnosťou je to, že aj v prípade, ak účtovná jednotka poverí vedením účtovníctva niekoho iného (právnickú alebo fyzickú osobu), nezbaví sa tým zodpovednosti za vedenie účtovníctva. Ak by došlo k porušeniu účtovných predpisov, správneho deliktu v zmysle zákona o účtovníctve sa nedopustí poverená osoba, ale účtovná jednotka. Poverená osoba zodpovedá za prípadné škody v zmysle toho právneho predpisu (, , , ...), na základe ktorého svoje poverenie vykonáva. Z hľadiska účtovných jednotiek je potrebné si uvedomiť ešte jednu skutočnosť. Ak je účtovnou jednotkou právnická osoba, potom za prípadné porušenie zákona zodpovedá ona. V mene právnickej osoby však vždy koná konkrétna fyzická osoba (štatutár). Táto fyzická osoba má z titulu výkonu funkcie štatutára nielen právomoci, ale aj zodpovednosť. Uvedený zákon teda jednoznačne nepriznáva aktu poverenia vedenia účtovníctva na externý subjekt ako dôvodu na zbavenie sa zodpovednosti za správnosť a úplnosť predkladaných účtovných či iných dokladov príslušným daňovým orgánom. Taktiež formulár daňového priznania dane z pridanej hodnoty pozostáva z dvoch strán (jeden list), pričom na prvej strane sa nachádzajú len identifikačné údaje daňovníka a na druhej strane je celkom zreteľne, okrem iných, uvedená položka nadmerný odpočet, ktorá bola vyplnená v tam uvedených sumách. V žiadnom prípade sa nejedná o nejaký zložitý dokument a obžalovaný si musel uvedomiť, že v danom kvartáli (3/2010) sa žiada nadmerný odpočet DPH v sume 342.161,71 Eur, čo vôbec nemožno považovať za zanedbateľnú čiastku, ktorú by si pri popise nemal/nemohol všimnúť. Taktiež ani počet faktúr od jednotlivých subdodávateľov na podklade, ktorých dochádzalo k podávaniu daňových priznaní k DPH a k nárokovaniu si na nadmerný odpočet DPH nebol vôbec vysoký - 3/2010 : 11 faktúr, 4/2010 : 3 faktúry. Zároveň obžalovanému nič nebránilo v neskoršom období si údaje uvádzané daňovému úradu overiť a následne, v prípade zistenia nezrovnalostí, podať opravné daňové priznanie. Obžalovaný sa nemohol spoliehať ani na to, že tak mal učiniť Ing. N., keďže tento prestal byť konateľom dňa 13.10.2010 a zmieňovaná plná moc mu bola udelená až 20.12.2010. Tým, že sa obžalovaný stal konateľom, s čím aj dobrovoľne súhlasil, ho jednoznačne zaviazalo k tomu, aby svoju funkciu vykonával v zmysle platných zákonov. Tým, že spoločnosť PPD nefakturovala na mesačnej báze po 30.06.2010 čiastkovými faktúrami v rozpore so zmluvami o dielo objednávateľovi diel Slovenskému deaflympijskemu výboru a spoločnosti DEAF ASSETS AND PROPERTIES s.r.o. nimi prevzaté časti diela od jeho subdodávateľov došlo k stavu, kedy síce mala spoločnosť PPD nákladové faktúry, na podklade ktorých si uplatňovala nadmerný odpočet DPH, ale na druhej strane tým, že nevystavovala faktúry pre svojho objednávateľa, nemohlo dôjsť k započítaniu dane na vstupe a výstupe, teda z faktúr vystavených PPD voči objednávateľovi diel Slovenskému deaflympijskemu výboru a spoločnosti DEAF ASSETS AND PROPERTIES s.r.o. Mylne sa preto domnieva obžalovaný, ak tvrdí, že spoločnosť PPD nečakala, že jej bude vrátený nadmerný odpočet DPH, lebo mali vysoké nedoplatky na DPH za predchádzajúce obdobia a očakávali, že si ich daňový úrad vzájomne započíta, pretože, ak by spoločnosť PPD riadne vystavovala faktúry aj pre svojho objednávateľa, k takejto situácii by nemohlo dôjsť, keďže aj PPD by vznikla daňová povinnosť z vystavených faktúr pre objednávateľa minimálne v takom objeme ako ich PPD vystavili jeho subdodávatelia. Trestný čin neodvedenia dane a poisteného účinného do 30.09.2012 bol koncipovaný ako predčasne dokonaný trestný čin. Na dokonanie takéhoto trestného činu postačí len to, že páchateľ si neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie DPH u príslušného správcu dane v daňovom priznaní s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech. Na dokonanie činu sa nevyžaduje, aby bol uplatnený nárok na vrátenie DPH štátom reálne daňovému subjektu vyplatený. Ohľadne trestného činu skrátenia dane a poisteného tento je (rovnako ako trestný čin podvodu) charakteristický podvodným úmyslom páchateľa. Na rozdiel od všeobecného ustanovenia o podvode je však tento úmysel špecificky zameraný na zníženie alebo úplné eliminovanie daňovej povinnosti prostredníctvom uvedenia do omylu daňového úradu v otázke údajov, z ktorých daňová povinnosť, respektíve jej výška vyplýva, vrátane zatajenia takých údajov. Daň však možno skrátiť len do výšky, v ktorej sa má priznať (a následne zaplatiť). Nemožno ju teda skrátiť, resp. ďalej skracovať, ak výsledná daňová povinnosť nie je vyjadrená reálnym (kladným) číslom (je nulová). Pojem „skrátenie dane“ sa naj- častejšie definuje ako akékoľvek konanie páchateľa v dôsledku ktorého je mu vymeraná nižšia daň ale- bo k vymeraniu tejto povinnej platby vôbec nepríde (R 4/1995). Pri skrátení dane ide o osobitný prípad podvodu, ktorým sa v rozpore so zákonom ovplyvňuje daňová povinnosť určitého subjektu tak, že ten v rozpore so skutočnosťou predstiera nižší rozsah tejto povinnosti alebo predstiera, že takúto povinnosť

nemá. Skrátenie dane možno dosiahnuť aktívnym konaním (napríklad podaním úmyselne skreslené- ho daňového priznania, v ktorom sa predstiera nižší rozsah vlastnej daňovej povinnosti, než aký zod- povedá zákonu) ako aj opomenutím konania ku ktorému bol daňový subjekt povinný (§ 122 ods. 1 Tr. zák.), napríklad úmyselným nepodaním daňového priznania zo skutočne dosiahnuteľného príjmu. Pod- stata skrátenia dane je preto v tom, že páchateľ koná tak, aby dosiahol určenie dane v nižšej než zá- konnej sume alebo aby vôbec zmaril určenie dane. Skrátením dane je potom rozdiel medzi daňou, ktorú má subjekt tejto dane niesť a daňou, ktorá sa v dôsledku trestnej činnosti skutočne určila (sumou nižšou než zákonnou). Ak z tohto dôvodu sa vôbec neurčila (nepriznala) daň, je skrátením celá daň, ktorú mal niesť subjekt dane podľa zákona. Z vykonaného dokazovania pritom nepochybne vyplýva, že obžalova- ný svojím konaním naplnil všetky znaky základnej skutkovej podstaty skrátenia dane a poistného, na- koľko úmyselne znižoval rozsah vlastnej daňovej povinnosti daňového subjektu, v mene ktorého konal. V posudzovanom prípade okresný súd dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil mieru, akou konanie obžalovaného prispelo k spáchaniu zločinov neodvedenia dane a poistného s následkom škody veľkého rozsahu a skrátenia dane vo väčšom rozsahu. Vzhľadom k tomu odvolací senát si túto vyčerpávajúcu argumentáciu v plnom rozsahu osvojil, a preto na ňu len odkazuje v tomto rozsahu.

Zmyslom zákonom ustanovenej sústavy daní, vrátane dane z pridanej hodnoty, je prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek právny úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich právnych úkonov, vykonávaných na účel dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty príslušného druhu dane.

Výsledky takto vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507547&FragmentId2=3507547&VirtualDate=20.+12. +2000> a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin neodvedenia dane a poisteného podľa § 277 ods. 1, alinea druhá, ods. 4 Tr. zákona účinného do 30.9.2012 a zločin skrátenia dane a poistného podľa , Tr. zákona účinného do 30.9.2012, ktorý je vo vzťahu k ukladaniu trestu pre obžalovaného rovnaký ako je tomu pri trestných sadzbách teraz účinného . Obžalovaný svojím konaním, tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdených zločinov.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu konštatoval, že obž. S. A. bol doposiaľ 3- krát súdne trestaný a to Okresným súdom Poprad sp. zn. z 30.09.1985 a Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. zo dňa 6.2.2006 pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa a pre trestný čin vydierania podľa , , v obidvoch trestných veciach sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol aj raz odsúdený cudzozemským súdom - Amtsgericht Laufen sp.zn. DS 170 JS 20138/93 zo dňa 7.12.1993. V evidencii priestupkov záznam nemá a z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne.

Okresný súd u obžalovaného zároveň zohľadnil priťažujúcu okolnosť v podobe , pretože spáchal dva trestné činy, bez súčasného zistenia poľahčujúcej okolnosti v podobe , ďalej spôsob spáchania činov, ich následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy a dospel k záveru, že u obžalovaného sa účel trestu dosiahne výhradne uložením úhrnného trestu odňatia slobody podľa zásad uvedených v , keďže ho odsudzoval za dva trestné činy a vo výmere zákonom určenej a zvýšenej základnej trestnej sadzby podľa zásad uvedených v , podľa ktorých, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu, v danom prípade základná trestná sadzba pri zločine neodvedenia dane a poistného podľa /účinného do 30.09.2012/ predstavuje výmeru sedem rokov až dvanásť rokov a trestná sadzba pri zločine skrátenia dane a poistného podľa predstavuje výmeru tri roky až osem rokov a to vo výmere osem rokov a osem mesiacov. Prvostupňový súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním skutkov v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa obžalovanému zároveň uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodných spoločnosti vo výmere 6 rokov a to v zmysle zásad uvedených v , a , keďže ho odsudzoval aj za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa a za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa , teda v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Krajský súd po preskúmaní vyššie uvedeného sa však nestotožnil s pomerom zistených poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností a taktiež zistil, že okresný súd ukladal trest zákazu činnosti podľa ust. § 61 ods. 6 Tr. zákona, ktoré v čase spáchania skutkov ešte neexistovalo, čím došlo súčasne k porušeniu ust. § 2 od. 1 Tr. zákona.

Zistiac uvedené pochybenia preto odvolací súd zrušil podľa , , napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci sám rozhodol.

Vykonaným dokazovaním boli zistené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, ktorý bol síce v minulosti tri krát súdne trestaný (v rokoch 1985, 1993 a 2006), avšak pri odsúdeniach slovenských súdov sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol naposledy odsúdený 6.2.2006 a doposiaľ viac ako 15 rokov žije riadnym životom. Krajský súd preto dospel k záveru, že pochybil okresný súd, ak obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť uvedené v § 36 písm. j/ Tr. zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona (spáchal viac trestných činov), odvolací súd ustálil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní o trestoch obvineným je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci uskutočnené v primeranej lehote, nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom je potrebné rešpektovať ich základné práva a slobody. Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou ESĽP posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu akými sú napríklad zložitosť prípadu, chovanie procesných strán, štátnych orgánov a podobne. V prejednávanom prípade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že sa nejednalo o rozsiahlu ekonomickú vec, ani obťažnú na dokazovanie, preto dĺžka konania je v tomto prípade neprimeraná a je takou okolnosťou, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že s prihliadnutím na neúmernú dĺžku trestného konania, kedy od začatia trestného stíhania od 09.01.2012 až do podania obžaloby na okresný súd 12.08.2017, prešlo bezmála 5 a pol roka a následne k vyhláseniu napadnutého rozsudku 4.3.2020 ďalších viac ako 2 a pol roka boli splnené u obžalovaného S. A. podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

V kontexte uvedeného preto krajský súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na osobu obžalovaného a zistenie, že u obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa a v danom prípade šlo o ojedinelé vybočenie inak z riadneho spôsobu života, vyvodil záver, že uloženie trestu obžalovanému v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (na 7 až 12 rokov) by bolo pre neho neprimerane prísne a ochranu spoločnosti možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Odvolací súd sa preto nestotožnil s rozhodnutím okresného

súdu ohľadne výšky trestu a uložil obžalovanému S. A. podľa § 277 ods. 4 Tr. zákona účinného do 30.9.2012, za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody na tri roky. Krajský súd zastáva názor, že takto uložený trest v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie a to aj so zohľadnením závažnosti konania obžalovaného a dotknutý záujem chránený .

Odvolací súd zároveň rozhodol o spôsobe výkonu uloženého trestu u obžalovaného, ktorého zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Krajský súd zároveň ukladal obžalovanému aj trest zákazu činnosti avšak podľa účinného do 30.09.2012, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, pretože v tom čase platný a účinný nemal obligatórnu povinnosť takýto zákaz pri tam taxatívne vymenovaných trestných činoch ukladať v hornej polovici sadzby podľa ods. 2, a má za to, že trest zákazu činnosti vykonávať pôsobnosť štatutárneho orgánu v obchodných spoločnostiach na dobu 5 rokov je zákonný a primeraný a bude na neho pôsobiť preventívne do budúcna.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, na ktoré krajský súd už neodpovedal vyššie, uvádza nasledovné. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil, o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo neuveril ostatným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých, bez rozumných pochybností, možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutky tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s takto uvedeným hodnotením dôkazov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.%209.2012'> je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré v podstatných bodoch a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo obžalovaného na spravodlivý proces. Je treba tiež uviesť, že v daňovom konaní je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH a je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až následne na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Na rozdiel od uvedeného, v trestnom konaní dôkazné bremeno nesie strana obžaloby, ktorá musí bez pochybností preukázať všetky obligatórne náležitosti žalovaných trestných činov, teda kto, kedy a za akých okolností žalované skutky spáchal. Krajský súd po preskúmaní celého spisového materiálu rovnako dospel k záveru, že vina obžalovaného bola preukázaná. Okresným súdom vyslovený záver o tom, že obžalovaný uplatnil v mene obchodnej spoločnosti vedome v rozpore so o dani z pridanej hodnoty nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, resp. vo väčšom rozsahu skrátil daň a v rozpore s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a porušením bodov 6.1 písm. (i), 6.2, 6.3 a 6.5 písm. (i) zmlúv o dielo zo dňa 01.03.2010, uzatvorených medzi objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o. a zhotoviteľom spoločnosťou PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., ktorých predmetom bola rekonštrukcia zimného štadióna v Kežmarku a v Levoči, PPD nevystavila objednávateľovi čiastkové faktúry za skutočne vykonané práce, ktoré skutočne dodala objednávateľovi na základe uskutočnených subdodávok a vystavených faktúr pre obchodnú spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., naplnil obligatórne náležitosti súdených trestných činov. Všeobecnou povinnosťou konateľa je totiž vykonávanie jeho pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Odbornú starostlivosť zákon nedefinuje,

ale v zmysle ustálenej judikatúry ide o výkon funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladateľných eventualít postupu a jeho následkov a v súlade so všeobecnými znalosťami a skúsenosťami konateľa. tieto povinnosti bližšie dopĺňa aj povinnosťou konateľa zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, ako aj povinnosť neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konateľ teda logicky musí najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a následne s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Ohľadne namietaného skutkového omylu, krajský súd dáva do pozornosti obžalovaného, že ospravedl- niteľným skutkovým omylom páchateľa pri trestnom čine skrátenia dane nie je ak nepozná presné znenie príslušných daňových predpisov, vrátane konkrétnych ustanovení, ktoré odôvodňujú vznik a výšku daňo- vej povinnosti. K trestnej zodpovednosti postačí, ak sú páchateľovi známe rozhodné skutkové okolnos- ti, od ktorých sa odvíja daňová povinnosť daňovníka alebo platcu dane, napríklad, že vykonal zdaniteľ- né plnenie za cenu, do ktorej bola zahrnutá daň z pridanej hodnoty a podobne. Skutkovým omylom pá- chateľa preto nie je ani konanie, keď v dôsledku nedostatku odborných znalostí považuje určité kona- nie za dovolené a to v rozpore so skutočnosťou, pretože v pochybnostiach sa nie je možné, bez ďalšie- ho, spoľahnúť len na svoj vlastný úsudok, ale je nutné získať potrebné informácie od osôb, ktoré také- to odborné znalosti majú. V takýchto prípadoch ide o konanie, ktorého sa páchateľ mohol ľahko vyva- rovať, to platí najmä v prípadoch, keď v subjektívnych pochybnostiach (napríklad ohľadne výkladu da- ňového zákona) nezvolí tú možnosť, ktorá je v súlade so zákonom (a to napríklad po doplnení informá- cií od osoby s odbornými znalosťami), ale úmyselne zvolí tú, ktorá je pre neho výhodnejšia. Obžalova- ný pôsobil ako konateľ (štatutárny orgán) obchodnej spoločnosti, pričom podľa Obchod- ného zákonníka bol povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a to aj ohľadne pl- nenia daňových povinnosti zo strany obchodnej spoločnosti, v mene ktorej konal a ktorá bola daňovým subjektom (platcom DPH). Za takýchto okolností sa obžalovaný nemôže dovolávať konania v skutko- vom omyle a už vôbec nie neznalosti právnych predpisov. Skutkovým omylom páchateľa preto nie je ani konanie, keď v dôsledku nedostatku odborných znalostí považuje určité konanie za dovolené a to v roz- pore so skutočnosťou, pretože v pochybnostiach sa nie je možné, bez ďalšieho, spoľahnúť len na svoj vlastný úsudok, ale je nutné získať potrebné informácie od osôb, ktoré takéto odborné znalosti majú. K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Podstatou podaného odvolania je totiž snaha obžalovaného dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky odvolateľa dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový súd. Všetky vykonané dôkazy ale okresný súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Predmetné skutky sa aj podľa názoru krajského súdu stali tak, ako ich prvostupňový súd správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepochybne ich spáchal obžalovaný S. A. tam rozvedeným konaním. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne usvedčili obžalovaného zo spáchania týchto skutkov.

Taktiež nedošlo ani k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu tým, že súd, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než je predstava obžalovaného alebo inej strany v konaní. Obžalovaný mal v plnej miere v rámci trestného konania zabezpečené právo na obhajobu. Z konštantnej judikatúry Najvyššie súdu SR vyplýva, že zásadným porušením práva na obhajobu v zmysle sa rozumie najmä porušenie práva na nutnú obhajobu, alebo stav kedy obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, pričom práve v tom čase orgány činné v trestnom konaní reálne vykonávali procesné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu. Z obsahu spisov takéto skutočnosti nevyplývajú. Z predloženého trestného spisu je možné konštatovať, že uplatňovanie práva na obhajobu bolo od vznesenia obvinenia zachovávané v medziach príslušných ustanovení .

Krajský súd nemohol prihliadnuť ani na odvolacie dôvody obžalovaného, ktorými namietal, že prvostupňový súd nezdôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa so všetkými námietkami obžalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd zhodnotil, že spôsob, akým sa

okresný súd vysporiadal s relevantným námietkami obžalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia je postačujúci a súd prvého stupňa náležite a správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na právne významné obhajobné argumenty obžalovaného a realizoval tak jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.%209.2012'> SR, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli uvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých súd rozhodol vo veci.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.