Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/7/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská správcovská spoločnosť, s. r. o., Bratislava, Rusovská cesta č. 36, IČO: 36 838 209, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bratislava, Bajkalská č. 13, IČO: 36 860 662, za ktorú koná JUDr. Marián Kurhajec, proti žalovanému: D. B. R. L. Š. H. L. S. , F. C. XX.X.XXXX, T. T., T. Č.. XX, zastúpený Jaroslavou Cvešperovou, bytom Bratislava, Belinského č. 16, o zaplatenie sumy 3.531,63 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 28. novembra 2017, č.k. -199, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 19. júna 2019, č.k. -258, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 28. novembra 2017, č.k. -199, o d m i e t a .

II. Odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 19. júna 2019, č.k. -258, vo výroku I. o d m i e t a .

III. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 19. júna 2019, č.k. -258, vo výroku II. p o t v r d z u j e .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 28.11.2017, č.k. -199, vo výroku I. konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.531,63 € zastavil, vo výroku II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 389,50 € všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozsudok s podrobným poučením o možnosti, čase, náležitostiach, podať odvolanie proti rozsudku, bol účinne doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.12.2017, zástupkyni žalovaného dňa 10.1.2018 (, ). 1.2. V 15-dňovej lehote na podanie odvolania žalovaný súdu v predmetnej právnej veci neadresoval žiadne podanie. Až podaním zo dňa 8.7.2019, osobne doručené súdu prvej inštancie dňa 9.7.2019 (č.l. 264 a nasl. spisu), žalovaný podal odvolanie proti rozsudku; hoci odvolanie nemalo náležitosti odvolania, v dôsledku neskoro podaného odvolania nebolo potrebné vady odvolania odstraňovať. Žalovaný dôvodil, že zistil, že dňom 28.11.2017 bol prvostupňovým súdom vynesený rozsudok č.k. -199, ktorý ale nebol jeho zástupkyni právoplatne doručený. Predpokladá, že súd vykázal doručenie rozsudku spôsobom fikcie doručenia, ktoré je neplatné, nakoľko jeho zástupkyňa bola takmer celý december 2017 hospitalizovaná v nemocnici a o doručovaní sa vôbec nedozvedela. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a nariadiť riadne pojednávanie a vydať nové rozhodnutie v súlade so závermi

dovolacieho súdu a v súlade so zákonom; tiež priznať mu náhradu všetkých súdnych trov. Žalovaný v podaní tiež zopakoval vedenie súdneho konania od roku 2009.

2.1. Uznesením zo dňa 19.6.2019, č.k. -258, Okresný súd Bratislava V. vo výroku I. zamietol sťažnosť žalovaného zo dňa 2.11.2018 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 19.10.2018, č.k. -228; vo výroku II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu zo dňa 19.10.2018, č.k. -228. Dôvodil ustanovením ods. l, , , ods. l, ods. 2, , ods. l, ods. 2, ods. l, Úspešnému žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania vo vzťahu sťažnosti žalovaného dôvodiac ustanovením ods. l V závere uznesenia súd prvej inštancie dal stranám sporu poučenie s odkazom na ustanovenie , v spojení s až o/ o tom, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže to zákon nepripúšťa. Uznesenie bolo účinne doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20.6.2019, zástupkyni žalovaného dňa 24.6.2019. 2.2. Osobne na súde prvej inštancie dňa 9.7.2019 podal žalovaný podanie zo dňa 8.7.2019 (č.l. 264 a nasl. spisu), v ktorom na jednom mieste uvádzal že podáva odvolanie proti uzneseniu č.k. -258, na inom mieste uvádzal, že podáva sťažnosť proti danému uzneseniu. Keďže dané uznesenie vydal sudca a proti rozhodnutiu sudcu nie je prípustná sťažnosť, odvolací súd, postupujúc podľa ustanovenia , uzavrel, že žalovaný podal odvolanie a že odvolanie smeruje proti uzneseniu v celom jeho rozsahu. Odvolateľ odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za zmätočné, nezrozumiteľné, vydané v rozpore so skutočnosťami zistenými súdom v danom konaní. Žalovanému neboli priznané súdne trovy a trovy zastúpenia v prvostupňovom, odvolacom aj dovolacom konaní, v ktorom bol (žalovaný) úspešný; boli zrušené všetky vydané rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho súdu od roku 2009. Žalobcovi priznaná náhrada trov konania v sume 1.114,37 € je v rozpore s V tejto súvislosti zdôraznil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Podľa jeho názoru dané rozhodnutie nezakladá právny dôvod k priznanej výške náhrady trov konania žalobcovi v prvostupňovom konaní, naopak náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania priznáva žalovanému. Konanie o zaplatenie sumy 3.531,63 € bolo zastavené na podnet žalobcu ešte v roku 2010 rozsudkom č.k. -93, z uvedeného dôvodu súdne konanie nemôže byť v časti istiny zastavené až v roku 2017. Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí nevychádzal z celkového skutkového stavu od roku 2009, ale iba od roku 2017, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. vydané rozhodnutia zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nie nové konanie. Má za to, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania žalobcovi za fiktívne vykázané právne úkony vo fiktívnej výške od roku 2009 do roku 2017 a súčasne bola popretá náhrada trov súdneho konania úspešnému žalovanému. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a nariadiť riadne pojednávanie a vydať nové rozhodnutie v súlade so závermi dovolacieho súdu a v súlade so zákonom; priznať mu náhradu všetkých trov konania. 3. Žalobca sa nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec [, , , , ďalej len (), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený (; )], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné sčasti odmietnuť a sčasti napadnuté uznesenie potvrdiť.

5.1. Je nepochybné, že súd prvej inštancie doručoval napadnutý rozsudok právnemu zástupcovi žalobcu, zástupkyni žalovaného, do vlastných rúk (, ) a že žalovaný podal odvolanie proti nemu neskoro, po uplynutí zákonnej procesnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania ( ods. l veta prvá ); nemožno ju predĺžiť. Rozsudok bol zástupkyni žalovaného účinne doručený dňa 10.1.2018 na adresu, ktorú žalovaný a jeho zástupkyňa súdu oznámili; lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúci deň po doručení, t.j. dňa 11.1.2018, posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 25.1.2018, štvrtok pracovný deň. Ak teda žalovaný podal odvolanie osobne na súde prvej inštancie až dňa 9.7.2019, stalo sa tak neskoro, po uplynutí zákonnej procesnej lehoty na podanie odvolania. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva (č.l. 204 spisu), že zástupkyňa žalovaného rozsudok osobne neprevzala, dňa 10.1.2018 sa zásielka vrátila súdu neprevzatá s tým, že si zásielku v úložnej lehote neprevzala, pričom prvý raz jej bola doručovaná dňa 20.12.2017, v ten istý deň adresátka bola upovedomená, že dňa 21.12.2017 jej zásielka bude opätovne doručená, čo sa nestalo, a tak dňa

21.12.2017 bola zásielka uložená na pošte. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že doručenie rozsudku jeho zástupkyni fikciou doručenia je neplatné, nakoľko jeho zástupkyňa bola takmer celý december 2017 hospitalizovaná v nemocnici a o doručovaní sa vôbec nedozvedela. Z podania vôbec nevyplýva, kde presne, v akom časovom rozpätí, bola jeho zástupkyňa v nemocnici; svoje tvrdenie tak vôbec neopatril konkrétnymi právnymi skutočnosťami, a napokon tieto ani nepreukázal. Nastali tak zákonné podmienky svedčiace o doručení rozsudku zástupkyni žalovaného, hoci sa aj o jeho obsahu nedozvedela ( ). Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že o predmetnom konaní žalovaný a jeho zástupkyňa vedeli už od roku 2009, bolo na ňom, na jeho zástupkyni, aby súdu oznámili túto skutočnosť (že zástupkyňa žalovaného sa v konkrétnom čase nebude zdržiavať na adrese uvedenej ako adresa na doručovanie, kde presne sa v tom čase bude zdržiavať), ale aj každú rozhodujúcu právnu skutočnosť vzťahujúcu sa k veci, čo sa nestalo. Za tohto stavu potom sám nesie zodpovednosť za svoje chovanie. 5.2. Po vydaní napadnutého rozsudku a po jeho doručení v spise sa nenachádza podanie, ktoré by bolo možné, aj podľa obsahu, posúdiť ako odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie. Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19.10.2018, č.k. -228, bolo doručené zástupkyni žalovaného dňa 26.10.2018. Až v podaní zo dňa 2.11.2018 doručenom súdu prvej inštancie dňa 6.11.2018 (č.l. 234 a nasl. spisu) žalovaný spomína rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 28.11.2017, č.k. -199. V tomto podaní nenamietal spôsob jeho doručenia. Na výzvu súdu, či daným podaním sledoval odvolanie proti rozsudku, podaním zo dňa 5.6.2019 (č.l. 257 spisu) súdu oznámil, že ide o sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Ani v tomto podaní nenamietal spôsob doručenia rozsudku. 5.3. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku, už bez ďalšieho, odmietol ako odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene ( ). Táto rozhodujúca právna skutočnosť vylučuje možnosť zaoberať sa ďalšími dôvodmi odvolateľa.

6.1. Odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 19.6.2019, č.k. -258, vo výroku I., ktorým súd zamietol sťažnosť žalovaného zo dňa 2.11.2018 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 19.10.2018, č.k. -228, odvolací súd odmietol postupom podľa ustanovenia ako odvolanie, ktoré proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné. Totiž proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie len v prípadoch taxatívne vymenovaných v ustanovení ; takéto rozhodnutie ustanovenie postráda. V tomto rozsahu potom aj súd prvej inštancie dal stranám sporu správne zákonné poučenie o tom, že proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie, keďže to zákon nepripúšťa ( v spojení s až o/ ). 6.2. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného proti napadnutému uzneseniu vo výroku I., už bez ďalšieho, odmietol ako odvolanie, ktoré proti danému rozhodnutiu prípustné nie je ( ). Táto rozhodujúca právna skutočnosť vylučuje možnosť zaoberať sa dôvodmi odvolateľa.

7. Vo výroku II. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (zo dňa 19.6.2019, č.k. -258), ktorým súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 19.10.2018, č.k. -228, v rozsahu 100 %, odvolací súd ako vecne a právne správne potvrdil ( ). V tomto rozsahu poučenie súdu prvej inštancie správne nebolo, keďže zákonodarca pripúšťa podať riadny opravný prostriedok (o.i.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ( ). Súd prvej inštancie však vecne a právne správne rozhodol, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu tam označenému v rozsahu 100 % v nadväznosti na jeho plný úspech a s odkazom na ustanovenie ods. l, ods. l

8. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania ( ods. l, ods. l, ods. l ). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v osobe súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).