Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-43-2020.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu: 1. W.. W. N., bytom v I., W. Č.. X, 2. Y.. T. N., bytom v I., W. Č.. X, zastúpení Advokátskou kanceláriou VEREB s.r.o. so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska č. 3, proti žalovanému W. I., bytom v I., X.B. Č.. XX/XXX, zastúpeného JUDr. Tiborom Bacsóm, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlova č. 28, za účasti intervenienta KOOPERATIVY, poisťovne a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, o zaplatenie 2.338,60 eura s prísl., o odvolaní žalovaného a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 22.11.2019 č.k. 12C 48/2019-109a takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný a intervenient sú povinní nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 2.138,60 eura s 5% úrokom od 19.4.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,9%.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný ako vodič nákladného motorového vozidla dňa 23.11.2018 počas zabezpečovania nákladu v obci O. C. B. pri rodinnom dome žalobcov nezabezpečil nákladné motorové vozidlo EČ: I. XXX T. proti pohybu. Nákladné motorové vozidlo sa dalo do pohybu, pričom prešlo cez cestu a narazilo prednou častou vozidla do oplotenia rodinného domu žalobcov a do murovanej garáže s prístreškom, pričom došlo k poškodeniu garáže s garážnou bránou, posuvnej brány a oplotenia. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobcovia v konaní uplatňovali nárok na náhradu škody vo výške 7.396,63 eura a to vrátane úhrady za statický posudok vypracovaný znalcom Y.. A. N. a za znalecký posudok vypracovaný znalcom Y.. W. N.. Intervenient uhradil žalobcom sumu 5.058,03 eura a teda žalobcami v konaní bol uplatňovaný rozdiel vo výške 2.338,60 s prísl..
4. Súd prvej inštancie na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok ohľadom sumy 2.138,60 eura s prísl. je dôvodný.
5. Súd mal za preukázané, že medzi stranami nebol sporný vznik škody, ktorý vznikol žalobcom v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Bol teda toho názoru, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu jednak objektívne ako prevádzateľ motorového vozidla a aj subjektívne ako vodič
motorového vozidla a teda vo veci je pasívne legitimovaný. Mal za preukázané, že žalobcovia zaplatili za celkovú opravu garáže, garážovej brány a posuvnej brány sumu 7.396,63 eura, čo preukázali predloženými listinnými dokladmi. Intervenient likvidoval poistnú udalosť, pričom z uplatnenej náhrady škody odmietol vyplatiť časť náhrady škody vo výške 1.958,60 eura s poukazom na amortizáciu, sumu 200,-eur za znalecký posudok vyhotovený na objektivizáciu spôsobenej škody a sumu 100,-eur za predbežný statický posudok. Suma vyplatená intervenientom predstavovala podľa jeho výpočtu rozdiel opotrebovania (tzv. amortizácie) pri veku garáže 14 rokov z celkovej sumy uhradenej žalobcami za opravu garáže a výmenu poškodenej garážovej brány a posuvnej brány. Intervenient pri likvidácii škodovej udalosti zo sumy vynaloženej žalobcami na opravu odpočítal vek garáže (amortizáciu). Amortizovanie nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej garáže do pôvodného stavu je podľa názoru súdu v rozpore so zásadou „nikoho nepoškodzovať“ a aj v rozpore s tým, že pri poškodení veci sa uhrádza skutočná škoda. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Podľa názoru súdu na strane žalobcov k žiadnemu zhodnoteniu nedošlo, ktoré by podľa tvrdenia žalovaného malo predstavovať bezdôvodné obohatenie. Navyše tzv. zhodnotenie garáže bolo poškodeným vnútené, toto poškodenie si žalobcovia nezavinili sami a preto ich nemožno znevýhodňovať tým, že by sa na nich prenieslo bremeno úhrady časti škody, ktorú im spôsobil niekto iný porušením právnych predpisov. K poškodeniu garáže došlo konaním žalovaného. V prípade, že by ju žalovaný nepoškodil, žalobcovia by neboli museli opravovať svoju garáž a ďalej ju užívali tak, ako v čase pred škodnou udalosťou. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II ÚS 154/2008 a v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I NS 242/2007. Vyslovil, že poškodenému musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu škodovej udalosti, pričom uplatnenie (amortizácie) je porušením zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať.
6. Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobcov, že pribratie znalca statika bolo opodstatnené a teda aj náklady vynaložené na vyhotovenie predbežného statického posudku bolo potrebné zahrnúť do nákladov, vzniknutých v súvislosti s odstránením škody a teda nie sú to náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky u likvidátora poistnej udalosti. S prihliadnutím na charakter poškodenia garáže za danej situácie za rozumné a opodstatnené bolo možné považovať vyžiadanie si odborného stanoviska statika.
7. Súd bol opačného názoru vo vzťahu k vyhotoveniu znaleckého posudku znalcom Y.. W. N., za účelom stanovenia výšky škody ktorá vznikla poistnou udalosťou na objekte garáže. Žalobcovia podľa názoru v konaní nepreukázali dôvodnosť a nevyhnutnosť vyhotovenia znaleckého posudku na určenie výšky škody po poistnej udalosti a teda nepreukázali ani účelnosť nákladov vynaložených na znalecký posudok a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 200,-eur ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.
8. Keďže v konaní nebol spochybňovaný samotný obsah statického posudku, ale účelnosť uplatnenia nákladov vynaložených na jeho vyhotovenie v predmetnom konaní, súd nevykonal navrhnutý dôkaz a to vykonanie výsluchu znalcom statikom.
9. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, priznal žalobcom aj požadovaný úrok z omeškania a to uplynutím lehoty potom, čo bol vyzvaný žalovaný na plnenie a to nasledujúcim dňom od 19.4.2019.
10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd ustl. § 255 ods. 2 C.s.p. teda podľa pomeru úspechu vo veci jednotlivých strán sporu.
11. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal včas odvolanie žalovaný a intervenient.
12. Intervenient vo svojom odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, resp. zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. V odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, ak tento nezohľadnil pri rozhodovaní aj prípadnú amortizáciu nehnuteľností. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 443 Obč. zákonníka, ktoré
je potrebné aplikovať pri určení výšky škody a podľa ktorého sa pri určení výšky škody veci vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Podľa jeho názoru Občiansky zákonník nestanovuje spôsob výpočtu skutočnej škody ale pravidlá pre výpočet jej výšky sú uvedené vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá v rámci výpočtov skutočnej škody na jednotlivých zložkách majetku vyslovene s uplatnením amortizácie počíta. Vyhláška je všeobecne záväzný právny predpis, nie je v rozpore so zákonom, ale zákon dopĺňa teda je toho názoru, že postupoval správne, keď pri výpočte výšky plnenia žalobcom zohľadnil cenu poškodených vecí v čase ich poškodenia. Ďalej v odvolaní namietal, že z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že suma vo výške 1.958,60 eura ktorú žalobcom nepriznal pozostáva nielen z nepriznanej amortizačnej zrážky, ale pozostáva aj z položky 15,-eur titulom nepriznania s výškou a šrotu, sumy vo výške 512,27 eura titulom nepriznania položiek lešenie a nepriznania otlčenia omietok. Ide o náklady, ktoré sú nad rámec prostriedkov potrebných k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu a preto si žalobcovia nemohli tieto náklady uplatňovať ako súčasť nároku na náhradu škody. Je toho názoru, že žalobcovia majú nárok na náhradu iba tej skutočnej škody, ktorá im preukázateľne vznikla, za ktorú zodpovedá žalovaný a preto poistné plnenie poskytol v zákone ustanoveným spôsobom.
14. Vyhotovenie znaleckých posudkov podľa názoru nebolo nevyhnutné, nakoľko žalobcovi stačilo písomne ho požiadať o likvidáciu poistnej udalosti. Poukazuje na to, že z predložených daňových dokladov nevyplýva, že by bola suma nákladov na vyhotovenie znaleckých posudkov v tomto prípade znaleckého posudku Y.. N. v sume 180,-eur reálne žalobcami uhradená. Ďalej vyčítal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy a to preukázanie úhrady súm za vypracované znalecké posudky žalobcami i napriek tomu, že to bolo spochybnené, či a akým spôsobom uhradili znalecké posudky. Žalovaný nenamietal vykonať navrhnuté dôkazy a teda z konania žalovaného bolo zrejmé, že súhlasil vykonať ním navrhované dôkazy. Má teda za to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čo zakladá inú vadu konania. Opomenul tak zdôvodniť, prečo nevykonal ním a žalovaným navrhnuté dôkazy.
15. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaného príslušenstva. Podľa jeho názoru dňom splatnosti pohľadávky nebude deň doručenia žaloby na súd ako žiadali žalobcovia v petite svojej žaloby, ale až deň nasledujúci po doručení tejto žaloby žalovanému.
16. Rovnako žalovaný vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol dôvody odvolania totožné s odvolacími námietkami intervenienta.
17. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
18. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalovaného a intervenienta nie sú dôvodné.
19. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že poškodenému musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu škodovej udalosti, pričom uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady „neminem laedere“ nikoho nepoškodzovať, a za škodu považoval aj náklady vynaložené na vyhotovenie predbežného statického posudku, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobe v uvedenej časti vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
20. K odvolaniam žalovaného a intervenienta je potrebné uviesť, že tieto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádzajú z názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, ak súd v rámci náhrady škody priznal žalobcovi aj tzv. „amortizáciu“.
21. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd náležite uviedol dôvody, pre ktoré musí byť poškodenému kompenzovaná ujma,
ktorá mu vznikla z titulu škodovej udalosti vrátane tzv. „amortizácie“. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na príslušnú judikatúru v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky a to najmä v nálezoch II ÚS 1221/07, II ÚS 154/2008 a Najvyššieho súdu SR a nálezu I NS 242/2007. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.
22. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolacie námietky odvolateľov, ktorými namietajú, že súd prvej inštancie nedôvodne do nároku na náhradu škody zahrnul aj sumu 512,27 eur za použitie lešenia a otlčenia omietok a v sume 15,-eur titulom odpočtu zvyškov za šrot. Odvolací súd je toho názoru, že za náklady potrebné k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu v danom prípade garáže a garážovej brány je potrebné považovať aj náklady spočívajúce k použitiu lešenia, nakoľko bez postavenia lešenia by nebolo možné opraviť stropy v časti garáže a taktiež bez odstránenia starej omietky vo vnútri, ako aj z vonkajšej strany poškodenej garáže by nebolo možné uviesť garáž do pôvodného stavu. Vzhľadom na poškodenie garáže bol nevyhnutný aj posudok statika z hľadiska vyhodnotenia statického stavu garáže bezprostredne po náraze vozidla, ako aj z pohľadu správneho určenia postupu stavebných prác. Navyše je potrebné uviesť, že žalovaný v konaní na súde prvej inštancie uvedené položky nenamietal.
23. Možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa tak zrozumiteľným spôsobom vyporiadal so všetkými námietkami žalovaného a intervenienta vo vzťahu k uplatňovanému nároku na náhradu škody.
24. Vo vzťahu k namietanému úroku z omeškania, nedôvodne intervenient namietal, že dňom splatnosti pohľadávky bude nasledujúci deň po doručení žaloby a to z dôvodu, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania až po márnom uplynutí poskytnutia lehoty na plnenie.
25. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným a intervenientom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
26. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobcovia, preto odvolací súd uložil žalovanému a intervenientovi povinnosť nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3.0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).