Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_12Csp-74-2020.pdf
PDF · 90.59 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanej: H.D. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S.
- P., T. XXXX/XX, o zaplatenie 1.073,79 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. 12Csp/74/2020-47 zo dňa 18. 01. 2021, v plnom rozsahu.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.073,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 44,59 Eur od 14. 08. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 84,20 Eur od 15. 09. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 945 Eur od 16. 11. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb vo výške 1.073,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 44,59 Eur od 14. 08. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 84,20 Eur od 15. 09. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 945 Eur od 16. 11. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 06. 2019 medzi postupcom O2 Slovakia, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 848 863, a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe čoho bol žalovanej aktivovaný program služieb. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, a to: VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu 44,59 Eur so splatnosťou 13. 08. 2018, VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu 84,20 Eur so splatnosťou 14. 09. 2018, VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu 945 Eur so splatnosťou 15. 11. 2018. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila vystavené faktúry, pričom bola právnym predchodcom žalobcu upomienkami opakovane vyzývaná k úhrade dlžných faktúr. K ich úhrade nedošlo. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj úrok z omeškania.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 08. 06. 2020 platobný rozkaz, sp. zn. 30Up/1052/2020, na sumu 1.073,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 44,59 Eur od 14. 08. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 84,20 Eur od 15. 09. 2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 945 Eur od 16. 11. 2018 do zaplatenia a trovy konania.
4. Žalovanej sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrh na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd dňa 14. 12. 2020.
5. Podľa § 265 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
6. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
7. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu.
8. Okresný súd Trnava vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. 12Csp/74/2020-47 zo dňa 18. 01. 2021, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd vo výroku I. tohto rozsudku platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.
9. Žalovaná sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba jej bola doručená v zmysle § 116 Civilného sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadrila.
10. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, najmä podacími hárkami, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, predžalobnou výzvou, zmluvou o poskytovaní verejných služieb, upomienkou za neuhradené faktúry, odstúpením od zmluvy, zmluvou o postúpení pohľadávok, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb dňom 11. 12. 2017, ako aj dňom 15. 05. 2018. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie jednotlivých elektronických komunikačných služieb v rámci programu Zlatý O2 Paušál. Z kontextu zmluvy bola žalovaná povinná platiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a cenníka.
13. Právny predchodca si svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanej splnil a zabezpečil jej prístup k verejnej telefónnej sieti a možnosť užívať služby v zmysle obsahu zmluvy. Za poskytnuté služby vystavil žalovanej jednotlivé faktúry, pričom je zrejmé, že žalovaná sumu vyúčtovanú faktúrami neuhradila, a to ani po zaslaní predžalobnej výzvy. V tejto súvislosti súd dodáva, že žalovaná zostala v konaní nečinná a skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nerozporovala.
14. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 03. 06. 2019, postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalovanej podaním zo dňa 03. 06. 2019.
15. Predžalobnou výzvou zo dňa 07. 05. 2020 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 1.154,50 Eur do 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy pod následkom vymáhania pohľadávky súdnou cestou.
16. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
18. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
19. Podľa § 43 ods. 12 Zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
20. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banke (hlavné refinančné operácie) od 14. 08. 2018 bola vo výške 0,00 %.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie v nej špecifikovaných telekomunikačných služieb. Právny predchodca žalobcu si svoju zmluvnú povinnosť
voči žalovanej plnil, keď jej poskytol telekomunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Za poskytnutie týchto služieb vznikla na strane žalovanej povinnosť za ne zaplatiť. Nakoľko k uhradeniu časti žalovanej sumy vo výške 1.073,79 Eur nedošlo, súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný. V tejto súvislosti súd dodáva, že zmluva o poskytovaní verejných služieb predstavuje dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého vznikli na strane oboch zmluvných strán nielen práva, ale i povinnosti. Povinnosťou žalovanej bolo zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby. Nakoľko si túto nesplnila, súd žalobe v tejto časti vyhovel v plnom rozsahu.
28. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške a v rozsahu, v akom boli uplatnené v žalobe. Žalovaná sa dostala s plnením svojho dlhu (v časti zaplatenia ceny za poskytované služby) do omeškania, a to dňom nasledujúcim po dátumoch splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. Zároveň súd uvádza, že výška uplatneného úroku z omeškania je v vypočítaná v súlade so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení.
29. Súd dodáva, že žalovaná bola v konaní nečinná, k žalobe sa nevyjadrila. Je nutné zdôrazniť, že v civilnom sporovom konaní nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sporová strana, ktorá v prípade, že je v konaní nečinná, sama sebe znemožňuje predkladanie argumentov a tvrdení na svoju obranu. Súd v takomto prípade vychádzal preto zo skutkových tvrdení žalobcu a považoval ich za nesporné.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozsudku, keď považoval žalobcu za plne dôvodnú.
31. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
36. Súd podľa § 257 CSP výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
37. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.