Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: N. L., bytom M. W. X.. Č.., O. - E., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., Nerudova č. 14, 040 01 Košice proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho č. 8, 041 02 Košice, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.07.2019, č. KRPZ-KE-KDI2-52/2019-P, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou vo veci správneho trestania zo dňa 16.09.2019, doručenou včas Krajskému súdu v Košiciach dňa 24.09.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.07.2019, č. KRPZ-KE-KDI2-52/2019-P, v spojení s rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ Košice - okolie č. ORPZ-KS- ODI2-269/2017-P zo dňa 04.06.2019 a tiež žiadala priznať úplnú náhradu trov konania.

Administratívne konanie

2. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie rozhodnutím č. ORPZ-KS-ODI2-269/2C) 17-P zo 04.06.2019 rozhodol, že obvinená N. L., trvalé bytom M. W. X. Č., okr. O. - E., dňa 27.02.2017 porušila ustanovenie ) ), ) o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukázaním na ustanovenie zákona o cestnej premávke a bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože dňa 27.02.2017, v čase o 18:00 hod. prechádzala cez vozovku štátnej cesty 1/16 cca 88 m od zastávky SAD mimo prechodu pre chodcov, pri obci Turňa nad Bodvou pravdepodobne v kolmom smere od št. cesty III/33065 od obce Háj smerom na št. cestu III/3329, smerom do obce Turňa nad Bodvou, kedy nereagovala na blížiace sa vozidlo zn. Dácia Dokker, evč: O. XXXJP, premávajúce v smere od obce Dvorníky smerom na obec Drienovec, ktoré v tom čase riadil vodič H. Y. a v pravom jazdnom pruhu blízko stredovej čiary narazila do ľavej prednej časti vozidla, ktoré chodkyňu zachytilo ľavým predným blatníkom, následne ľavým predným zrkadlom spojeným s vodičovými dverami, čím chodkyňu odhodilo do stredu vozovky, kolmo na jej os, následkom čoho došlo k ťažkému zraneniu osoby chodkyne s predpokladanou dobou liečenia nad 6 týždňov. Z výsledku toxikologického vyšetrenia vyplýva, že v čase dopravnej nehody bola obvinená pod vplyvom alkoholu, nakoľko Widmarkovou skúškou bola v dodanej vzorke krvi obvinenej stanovená koncentrácia etylalkoholu 1,91 g/kg, t.j. 1,91 promile. Na vozidle zn. Dácia Dokker vznikla škoda cca 1.131,29 eur. Od uloženia sankcie sa podľa

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa upustilo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože k jej náprave postačilo samotné prejednanie priestupku a tým, že spôsobila sa sebe ťažkú ujmu na zdraví od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania bolo úplne upustené. Podľa a o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom na vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV-SR č. , bola obvinená zaviazaná uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur.

3. Pri rozhodovaní o priestupku prvostupňový správny orgán vzal do úvahy: Uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 28.02.2017, Znalecký posudok znalecký úkon číslo 20/2017 zo dňa 29.03.2017, Znalecký posudok číslo 91/2017 zo dňa 18.04.2017, Zápisnicu o výsluchu svedka N. L. zo dňa 03.03.2017, Zápisnicu o výsluchu svedka H. Y. zo dňa 06.03.2017, Zápisnicu o výsluchu svedka

- poškodeného H. W. zo dňa 06.03.2017, Lekársku správu zo dňa 27.02.2017, Záznam dopravnej nehody, Zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody, Plánik a náčrt miesta dopravnej nehody, Fotodokumentáciu k dopravnej nehode zo dňa 27.02.2017, Výsledok toxikologického vyšetrenia zo dňa 01.03.2017, Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi dňa 01.03.2017, Evidenčnú kartu vodiča H. Y., Evidenčnú kartu vozidla Dácia Dokker, Návrh a Príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvinenej zo dňa 23.03.2017 a 27.03.2017, Námietky voči zneniu otázok, ktoré je potrebné posúdiť v znaleckom posudku zo dňa 10.04.2017, Uznesenie o postúpení trestnej veci na prejednanie priestupku zo dňa 28.06.2017, Evidenčnú kartu obvinenej, Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania z ODI OR PZ v Košiciach - okolí, Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 26.06.2018, Úradný záznam zo dňa 03.07.2018, doplnenie znaleckého posudku a žiadosť zo dňa 25.07.2018, Zápisnicu o výpovedi svedka H. Y. zo dňa 03.08.2018, Doplnenie znaleckého posudku č. 20/2017, znalecký úkon: 25/2018, Doplnenie č.2 znaleckého posudku č.: 20/2017, záznam zo dňa 28.12.2018 o oboznámení sa JUDr. Tomáša Tomčovčíka s dodatkom č. 2 znaleckého posudku č. 20/2017, Rozhodnutie o priestupku zo dňa 06.02.2019, Odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 22.02.2019 a rozhodnutie o odvolaní 20.03.2019.

4. Prvostupňový správny orgán vychádzal z predloženého spisového materiálu pričom zistil, že obvinená ako chodkyňa a účastníčka cestnej premávky svojím konaním závažným spôsobom porušila povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a to tým, že spôsobila dopravnú nehodu. V tejto súvislosti správny orgán dal do pozornosti ustanovenia o cestnej premávke, ktorý upravuje všeobecné povinnosti účastníkov cestnej premávky a uviedol, že základnou povinnosťou všetkých účastníkov cestnej premávky je správať sa tak, aby neohrozili bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Uviedol, že ide o základné pravidlo správania, ktoré musia rešpektovať všetci účastníci cestnej premávky, tak v prípadoch upravených pravidlami cestnej premávky, ale aj vtedy, ak ich správanie za určitých okolností nie je výslovne upravené pravidlami cestnej premávky. Citoval, že v zmysle Zákona o cestnej premávke „Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno - technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. V zmysle Zákona o cestnej premávke ,,Mimo prechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo prechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. V zmysle Zákona o cestnej premávke „Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. V zmysle ustanovenia zákona o cestnej premávke je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. V zmysle ustanovenia zákona SNR číslo o priestupkoch sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Správny orgán na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, ako aj z výsledkov ústneho pojednávania o priestupku mal za to, že bolo preukázané, že obvinená svojim konaním spáchala priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch.

5. Pri určení druhu a výmery uloženej sankcie správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob a okolnosti za ktorých bol priestupok spáchaný, bral v úvahu subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť priestupku znižujú alebo zvyšujú a mieru zavinenia a podľa o priestupkoch. Upustil od uloženia sankcie obvinenej, nakoľko mal za to, že k náprave páchateľa postačilo samotné prejednanie s poukazom na to, že si obvinená spôsobila dopravnú nehodu sama a privodila si ťažké zranenie s trvalými následkami, čo vyplývalo z lekárskej správy. Podľa správneho orgánu existujúcimi dôkazmi a vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané spáchanie priestupku obvinenou, pretože získané dôkazy boli získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci, teda sú dôveryhodné. Pretože k náprave páchateľa postačilo samotné jeho prejednanie a od uloženia sankcie podľa o priestupkoch upustil.

6. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-52/2019-P, zo dňa 23.07.2019, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia č. ORPZ-KS-ODI2-269/2017-P zo dňa 04.06.2019 napadnuté rozhodnutie vo výroku zmenil tak, že vypustil 5 ods. výroku označeného a preskúmavaného rozhodnutia a ostatné časti v celom rozsahu potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na skutkové a právne zistenia správneho orgánu prvého stupňa a po právnom posúdení podľa ust. , , ) s poukázaním na porušenie pravidiel cestnej premávky podľa a z.. Vychádzal zo skutkových zistení uvedených v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a to z toho, že obvinená prechádzala dňa 27.02.2017 v čase o 18:00 hod. cez vozovku št. cesty 1/16 cca 88 m od zastávky SAD a mimo prechodu pre chodcov pri obci Turňa nad Bodvou a to pravdepodobne v kolmom smere od št. cesty II/3306 od obce Háj smerom na št. cestu III/3329 smerom do obce Turňa nad Bodvou, kedy nereagovala na blížiace sa vozidlo premávajúce v smere od obce Dvorníky smerom na obec Drienovec a v pravom jazdnom pruhu blízko stredovej čiary narazila do ľavej prednej časti vozidla Dácia Dokker tmavomodrej metalízy ev.č.: O.-XXXJP, ktoré viedol vodič H. Y.. K dopravnej nehode došlo tak, že vozidlo žalobkyňu zachytilo ľavým predným blatníkom, následne ľavým predným zrkadlom spojeným s vodičovými dverami, čím žalobkyňu odhodilo do stredu vozovky kolmo na jej os, následkom čoho došlo k ťažkému zraneniu obvinenej.

7. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa zistil dostatočne skutkový stav v konaní o priestupku a námietka obvinenej, že tento rozhodol bez toho, aby mal za preukázané, že sa priestupku obvinená dopustila, ak prechádzala cez vozovku označenej štátnej cesty dňa 27.02.2017, nereagujúc tam popísaným postupom, na blížiace sa motorové vozidlo vodiča Dácie premávajúce zo smeru obce Dvorníky do obce Drienovec v pravom jazdnom pruhu, nie je dôvodná. Pokiaľ poukázala na rýchlosť motorového vozidla a to od 67,3 km/h do 69,6 km/h, ktorá bola znalcom vypočítaná zo stôp miesta dopravnej nehody, teda od momentu reakcie vodiča vzhľadom na dĺžku brzdnej dráhy, podľa nej bolo povinnosťou správneho orgánu vykonať dokazovanie tak, aby bol náležite zistený skutkový stav a aby bolo možné zákonne a spravodlivo rozhodnúť, čo sa v jej prípade podľa nej nestalo. Podľa obvinenej rýchlosť vozidla nebola primeraná stave a povahe podmienok a stavu vozovky, vlastnostiam vozidla a nákladu, ako aj schopnostiam vodiča, podľa . Odkázal na porušenie povinnosti vodiča, ktorý pre vzdialenosť od miesta dopravnej nehody t. j. od zastávky autobusu, mal prispôsobiť jazdu pre tieto okolnosti a predísť nehode, ktorá sa stala v nočných podmienkach a za verejného osvetlenia, a za situácie, že na kabelke bol reflexný prvok. Obvinená považovala za potrebné zistenie znalca overiť vykonaním rekonštrukcie a tvrdila, že naraziac do ľavej časti vozidla ako chodec bola zachytená ľavým predným blatníkom motorového vozidla a odhodená do stredu vozovky. Žalovaný namietanú okolnosť týkajúcu sa stavu viditeľnosti chodca s reflexnými prvkami na kabelke a rýchlosti jazdy motorového vozidla hodnotil podľa záverov a podkladov v znaleckom posudku znalca.

8. Pokiaľ ide o dostatočne zistený skutkový stav v spojení s hodnotením právneho posúdenia veci, žalovaný odkázal na skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu v konaní o priestupku, podľa ktorého obvinená svojim konaním porušila svoju zákonnú povinnosť podľa , a ako aj ustanovenia o cestnej premávke. Preto bola uznaná dôvodne za vinnú zo spáchania priestupku podľa zákona o priestupkoch. Žalovaný na strane 4 ods. 3 svojho rozhodnutia a pokračujúc na strane 5 vymenoval všetky materiály z obsahu administratívneho spisu, týkajúce sa námietok žalobkyne uvedených v odvolaní, ktoré mali slúžiť na úplné zistenie skutkového stavu a vytvoriť priestor pre právne posúdenie veci správnym orgánom.

Citujúc poukázal na povinnosti chodca, ktorý je povinný pred vstupom do vozovky presvedčiť sa, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa na vozovke bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany a doplnil aj ustanovenie , podľa ktorého porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví, alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Žalovaný odkázal na správnym orgánom prvého stupňa hodnotenú rekonštrukciu dopravnej nehody, a na znalecký posudok č. 20/2017 v znení jeho doplnenia 25/2018 vypracovaný znalcom Ing. U. H.. Ohľadne nezrovnalostí týkajúcich sa možností rozhľadových pomerov vodiča a v tejto súvislosti správnosti reakcie vodiča motorového vozidla uviedol, že (správny orgán) vykonaná rekonštrukcia by nevniesla do prípadu nové fakty, lebo obvinená si nepamätá z predmetnej nehody nič, s poukazom na jej vypočutie z 13.10.2018. Žalovaný zhrnul, že obvinená ako účastníčka cestnej premávky vstúpila na vozovku mimo prechodu chodcov. O vzdialenosti vozidla vypovedala, že na svoj vstup do vozovky a prechod cez ňu sa nepamätá. Žalovaný odkázal a uviedol zistenia z jednotlivých dokumentov administratívneho spisu, ako ich uviedol aj správny orgán prvého stupňa a vyslovil záver, že prvostupňový správny orgán vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, postupoval v súlade a so zásadami konania o priestupkoch a zastával názor, že priestupok bol dostatočne zistený a objasnený a dôkazné prostriedky sú postačujúce na vydanie rozhodnutia. Podľa žalovaného podklady pre vydanie rozhodnutia správny orgán získal v dostatočnom rozsahu vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci ale aj výpoveď samotnej žalobkyne. Odvolávajúc sa na zákonnú úpravu, t. j. zákon o správnom konaní č. 71/ 1967 a jeho ustanovenie , , , konštatoval, že dôkazy boli vyhodnotené správne a vo vzájomnej súvislosti s odkazom na spisový materiál.

9. Pokiaľ išlo o otázku rekonštrukcie dopravnej nehody, ktorú požadovala z dôvodu podľa nej existujúcich nezrovnalostí v znaleckom posudku č. 20/2017 a jeho doplnku č. 25/2018, znalca Ing. U. H., mal i za to, že vykonávanie rekonštrukcie nebolo nevyhnutným a odkázal na znenie znaleckého posudku aj na fakt, ako obvinená právne zastúpená vypovedala a poukázal na obsah výpovede obvinenej z 13.10.2018, kedy uviedla, že sa na nehodu nepamätá, vie len toľko, že došla do Turne ku benzínovej pumpe, na viac sa nepamätala a napokon mal za to, že mala dostatok priestoru na predloženie návrhov na vykonanie dokazovania. Vychádzajúc z dohľadových pomerov, tak ako uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí, mal za to, že znaleckým posúdením v rôznych podmienkach podobným tým, v ktorých sa nachádzala dopravná situácia pred miestom dopravnej nehody a miestom zrážky chodkyne a motorového vozidla, správny orgán prvého stupňa získal dostatočný obraz o pohybe vozidla, o možnostiach vozidla a jeho vodiča i o možnostiach, schopnostiach a stave žalobkyne. Pripomenul, že výhľadové jej pomery v čase vstupu na ľavý okraj vozovky vo vzdialenosti od vozidla od 169 do 139 metrov jej umožňovali dostatočný rozhľad o bezpečnom vstupe na tomto vozidle a dávali možnosť vykonať prechod cez cestu. Mal za to, že znalec sa zaoberal možnosťami zabráneniu zrážke a pritom vychádzal zo stôp získaných z miesta nehody a konštatoval reakcie vodiča.

10. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, ktorá sa týkala záverov znaleckého posudku a posúdenia primeranosti rýchlosti jeho jazdy a spôsobu jazdy na komunikácii, na ktorej došlo k dopravnej nehode, vzhľadom na miesto zrážky, žalovaný uviedol, že k nehode došlo 88 metrov od prechodu pre chodcov a zastávky autobusu. Odkázal na závery technických meraní znalca vyhodnotených v znaleckom posudku a jeho dodatku, ako aj na vzájomné znalosti účastníkov konania o výpovedi samotnej obvinenej, ako postupovala pri vstupe na vozovku, čo mala oblečené a podobne. Vychádzajúc z požiadaviek súvisiacich s nariadením rekonštrukcie, významu posúdenia reflexného prvku na kabelke žalobkyne z hľadiska reakcií vodiča dôvodil, že táto sa nielen nepamätala na udalosti tesne pred dopravnou nehodou, ale uvádzala iné oblečenie ako tvrdila v súvislosti so svojim návrhom na vykonanie rekonštrukcie. Preto žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa v dôsledku týchto okolností dôvodne nepokladal za prínosné vykonať rekonštrukciu k posudzovanej veci pre získanie spoľahlivého zisteného skutkového stavu. Uviedol, že pokiaľ si žalobkyňa nepamätala, čo mala oblečené, a mení svoju výpoveď a nepamätala na okolnosti za akých vstupovala na vozovku, zrejme by nevedela vierohodne konštatovať akým spôsobom mala otočenú kabelku, na ktorej mal byť reflexný prvok, či nebola napr. kabelka otočená z opačnej strany, ako reflexný prvok na kabelke bol umiestnený.) Vychádzajúc z bodu 2.2. znaleckého posudku dodal, že znalec uviedol: “Vzhľadom k skutočnosti, že vodič motorového vozidla Dácia Dokker pri svojej jazde nereagoval na reflexný prvok umiestnený na kabelke chodkyne N. L.H., reagoval v primeranej vzdialenosti na možný dohľad na tmavo oblečeného chodca (ktorý bol potvrdený pri realizácii dopravnej nehody znalcom a príslušníkmi ODI Košice na viditeľnosť do vzdialenosti 22,9 m), potom s

pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bol uvedený reflexný prvok chodkyňou prekrytý a pre vodiča neviditeľný.“

11. V uvedenej súvislosti pripomenul, že k dopravnej nehode došlo vo večerných hodinách v mesiaci február v roku 2017, v krvi žalobkyne bolo namerané 1,91 promile, čo sa hodnotí ako stredný stupeň opitosti, a teda nie je možné v takomto stave očakávať objektívnu výpoveď vychádzajúc z pamäťovej schopnosti žalobkyne po takom časovom odstupe, z ktorej by mohol správny orgán vychádzať s ohľadom na jej námietky. Z ohľadom na exaktne uvedené fakty, na základe meraní z miesta dopravnej nehody, pripomenul, že znalec sa zaoberal nenáhlym aj náhlym spôsobom pohybu, zisťujúc vzdialenosť potrebnú pred stretom vozidla a žalobkyne, konštatoval že, tomuto stretu bolo možné zabrániť náhlou, ale primeranou reakciou vodiča. Na strane 10 ods. 2 uvádza žalovaný k odvolacej námietke, záver znaleckého posudku a diagram znázorňujúci správanie sa aktérov, pre hodnotenie dohľadnosti vodiča a chodca v nočných podmienkach bez verejného osvetlenia. Žalovaný konštatoval záver, že vykonanie rekonštrukcie neprenesie nič na zistenom skutkovom stave, resp. nezmení závery vychádzajúce zo znaleckého posudku znalca G.. H..

12. Žalobkyňa tiež namietala, že z fotodokumentácie malo vyplynúť, že motorové vozidlo na krajnicu pri cúvalo, že rýchlosť nebola správne vypočítaná, a uviedla, že to ničím neodporuje jej tvrdeniam, že zámerom rekonštrukcie je vytvoriť situáciu, za ktorej vodič motorového vozidla mal zopakovať urobený uhýbaví manéver, pričom tak mal obvinenú zraziť pri stredovej čiare. Žalovaný o tejto otázke vychádzal zo zistení správneho orgánu prvého stupňa a to, z vyhodnotenia výsluchu svedkov a najmä vodiča motorového vozidla, ale aj tvrdení samotnej žalobkyne. Pokiaľ ide o miesto zrážky, bolo podľa neho zrejmé z administratívneho spisu, že k zrážke vozidla a chodkyne malo dôjsť vozidlom 1 meter od stredovej čiary a nie pri stredovej čiare, (ako uvádza samotná žalobkyňa odkázal na str. 19 posudku, kde sa k tomuto vyjadril znalec).

13. Žalovaný uviedol, že posudzoval i odvolaciu námietku obvinenej týkajúcu sa procesného pochybenia správneho orgánu prvého stupňa, súvisiaceho s predvolaním obvinenej na pojednávanie, ktorá mala za to, že jej predvolanie na pojednávanie osobne nebolo doručené, v čom videla závažné porušenie jej práv na právnu ochranu. Žalovaný konštatoval, že táto bola právne zastúpená a predvolanie na pojednávanie jej osobne bolo doručované, na deň 15.05.2019, ale zásielka nebola obvinenou prevzatá v odbernej lehote a tým zásielka s predvolaním sa vrátila správnemu orgánu ako nevyzdvihnutá. Uviedol, že zistil, že o termíne pojednávania pred správnym orgánom prvého stupňa bol informovaný jej právny zástupca a termín pojednávania bol aj ustálený po vzájomnej dohode medzi právnym zástupcom a správnym orgánom prvého stupňa.

Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

14. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala obe napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné a nesprávne, z dôvodov uvedených v , , , vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a pritom namietala aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Tvrdila, že nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie veci a vyššie uvedené procesné pochybenia sú dostatočné dôvody pre zrušenie rozhodnutí správnych orgánov. Navrhla, aby súd zrušil rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-KDI2-52/2019-P zo dňa 23.07.2019, ako aj rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie, č. ORPZ-KS- ODI2-269/2017-P zo dňa 04.06.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a jej priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 15. Žalobkyňa v správnej žalobe totožne ako vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa konštatovala opakovane, nedostatočné zistenie skutkového stavu. Poukázala na fakt, že vodič motorového vozidla zn. Dácia Dokker sa pohyboval rýchlosťou od 67,3 km/h. až 69,6 km/h, ktorá bola neprimeraná okolnostiam v cestnej premávke, t.j. vodič viedol vozidlo rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku primeraná. Poukázala i na to, že v doplnení k znaleckému posudku č. 20/2017, znalec na strane 5 zobrazil diagram znázorňujúci dohľadnosť vodiča na chodca v nočných podmienkach bez verejného osvetlenia pri zapnutých stretávacích svetlách. V zmysle diagramu je viditeľnosť chodca s reflexnými prvkami v rozsahu 200 m. V závere Doplnenia k označenému znaleckému posudku znalec

konštatoval, že pri reflexnom prvku na kabelke obvinenej, mal vodič motorového vozidla Dácia Dokker, možnosť svoje vozidlo zastaviť, a to nenáhlym spôsobom vo vzdialenosti 47,4 m až 85,2 m pred miestom zrážky a náhlym spôsobom vo vzdialenosti 69,3 m až 108 m pre miestom zrážky. Žalobkyňa konštatovala, že k Doplneniu k znaleckému posudku č. 20/2017 došlo z dôvodu, že znalec opomenul pri vypracovaní znaleckého posudku prihliadať na skutočnosť, že žalobkyňa mala na sebe reflexný prvok. Existencia reflexného pásiku na kabelke žalobkyne podľa žalovaného nie je sporná, sporná je jeho viditeľnosť, poloha a držanie kabelky samotnou žalobkyňou, pretože žalobkyňa si na priebeh nehody nepamätá a vodič podľa výpovedi reflexný pásik nevidel a poukázala na ust. Správny poriadok. „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania."

16. Uviedla, že nevykonaním rekonštrukcie dopravnej nehody navrhnutej žalobkyňou nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Pri rozhodovaní o vine z priestupku nemôže správny orgán vychádzať iba z pravdepodobnosti určitej skutočnosti. Toto tvrdenie žalobkyne, súvisí aj s ďalšou námietkou vznesenou v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku, kde žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v Doplnení k znaleckému posudku č. 20/2017, znalec na strane 5 zobrazil dohľadnosť vodiča na chodca v nočných podmienkach bez verejného osvetlenia pri zapnutých stretávacích svetlách a viditeľnosť osoby s reflexnými prvkami v rozsahu 200 m.

17. Ďalej vykonaným dokazovaním by bolo podľa žalobkyne preukázané, že vodič motorového vozidla Dácia Dokker sa pohyboval rýchlosťou, ktorá bola v danom úseku vyššia ako primeraná. V súvislosti s touto námietkou sa žalovaný nesprávne zaoberal vyhodnotením námietky ak v tejto súvislosti poukazoval na existenciu reflexného prvku a jeho pravdepodobnú neviditeľnosť zo strany vodiča a poukazoval na opitosť chodkyne. Podľa nej pre stanovenie primeranej rýchlosti (a zároveň v danej situácii maximálne dovolenej) sú významné nasledovné ustanovenia „ Podľa „ Vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1 (...)."Podľa , Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. "V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.11.2000, sp. zn. , podľa ktorého: „Chodec nie je prekážkou cestnej premávky, s čím súvisí povinnosť vodiča motorového vozidla správať sa k ostatným účastníkom cestnej premávky ohľaduplne. Súčasťou povinnej ohľaduplnosti vodiča voči chodcom je aj povinnosť predvídať, že sa chodec náhle objaví z miest, ktoré sú - najmä v meste - rôznym spôsobom zakryté, napr. zaparkovanými vozidlami, vozidlami hromadnej dopravy stojacimi na zastávkach, ale tiež pomalšie sa pohybujúcimi vozidlami, ktoré sú predchádzané. Podľa žalobkyne prechádzala na cestu v okolí autobusovej zastávky, kde je možné predpokladať zvýšený pohyb chodcov. Má za to, že ak by sa vodič venoval náležíte vedeniu motorového vozidla a išiel primeranou rýchlosťou v zmysle ust. , mohol zrážke zabrániť (opätovne žalobkyňa poukazuje na možnosti zastavenia vodiča motorového vozidla náhlym spôsobom a nenáhlym spôsobom). 18. Ďalej žalovaný podľa žalobkyne nesprávne vyhodnotil procesné pochybenie správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti s doručovaním písomností. Predvolanie na ústne pojednávanie o priestupku zo dňa 15.05.2019 nebolo doručené obvinenej, iba právnemu zástupcovi. Podľa názoru žalovaného e-mailová komunikácia medzi správnym orgánom prvého stupňa a právnym zástupcom žalobkyne je postačujúca, pretože právny zástupca žalobkyne mal vedomosť o termíne ústneho pojednávania v zmysle e-mailu zo dňa 22.05.2019 a žalobkyňa si zásielku v odbernej lehote neprevzala, a tým neboli porušené práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Poukázala na ust. , podľa ktorého „ ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu." Žalobkyňa v tomto prípade mala niečo vykonať, teda zúčastniť sa ústneho pojednávania o priestupku. Z dikcie ust. Správneho poriadku jednoznačne vyplýva povinnosť správneho orgánu doručiť písomnosť aj účastníkovi konania. 19. Žalobkyňa má tak za to, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že svojím konaním sa dopustila priestupku podľa ust. V konaní pred správnym orgánom prvého stupňa nebola odstránená spornosť viditeľnosti resp. neviditeľnosti reflexného prvku žalobkyne. Ďalším pochybením správneho orgánu prvého stupňa, bolo porušenie povinností pri správnom doručovaní písomnosti orgánom verejnej správy v konaní o prejednanie priestupku.

20. Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.01.2020 žalovaný uviedol, že svojím rozhodnutím zo dňa 23.07.2019 pod č.: KRPZ-KE-KDI2-52/2019-P preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolí pod č.: ORPZ-KS-ODI2-269/2017-P zo dňa 04.06.2019. Žalovaný uviedol, že zmenil piaty odsek rozhodnutia o priestupku, tým, že ho vypustil. K žalobným námietkam žalobkyne uvedených v žalobe žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že uvedené námietky sú totožné s námietkami uvedenými žalobkyňou v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku má zato, že vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.: KRPZ-KE- KDI2-52/2019-P zo dňa 23.07.2019 sa podrobne zaoberal každou odvolacou námietkou, uvedenou v odvolaní, a žiadna z jej námietok neostala bez reakcie, preto na záveroch vyjadrených v rozhodnutí o odvolaní žalovaný trval a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný bol toho názoru, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dôkazné prostriedky zhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán rozhodol po zhodnotení všetkých dôkazov, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že N. L. porušením ustanovenia , , , s poukázaním na ustanovenie o cestnej premávke, naplnila skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zákona SNR číslo o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Právne hodnotenie správneho súdu 21. Správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, podľa Správneho poriadku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preto túto podľa zamietol. Termín vyhlásenia rozsudku oznámil na verejnej tabuli súdu 5 dní pred jeho vyhlásením.

22. Podľa 195 správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti aj za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.

Podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ: - a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo - b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

Podľa , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a ďalej je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písm. a/ - k/ poruší všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov

- Správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Správny súd zdôrazňuje, že v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

24. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správne orgány v priebehu správneho konania dostatočne zistili skutkový stav veci, vyvodili z neho aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Napadnuté rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.06.2013 sp. zn. ).

25. Z obsahu správnej žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca namietal zákonnosť napadnutých rozhodnutí v celom rozsahu z dôvodov uvedených v , , . Žiadal zrušiť rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č.KRPZ-KE-KDI2-52/2019-P zo dňa 23.07.2019 a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie, č. ORPZ-KS- ODI2-269/2017-P zo dňa 04.06.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 26. Správny súd poukazuje na tieto časti administratívnych rozhodnutí správnych orgánov v ktorej odkázali na obsah výpovede obvinenej z 13.10.2018, kedy uviedla, že sa na nehodu nepamätá, vie len toľko, že došla do Turne ku benzínovej pumpe, na viac sa nepamätala a napokon mal za to, že mala dostatok priestoru na predloženie návrhov na vykonanie dokazovania. Správny súd poukazuje na to, že znaleckým posúdením v rôznych podmienkach podobným tým, v ktorých sa nachádzala dopravná situácia pred miestom dopravnej nehody a miestom zrážky chodkyne a motorového vozidla už správny orgán prvého stupňa získal dostatočný obraz o pohybe vozidla, o možnostiach vozidla a jeho vodiča ako aj o možnostiach, schopnostiach a stave žalobkyne, pričom výhľadové pomery v čase vstupu na ľavý okraj vozovky vo vzdialenosti od vozidla 169 do 139 metrov jej umožňovali dostatočný rozhľad o bezpečnom vstupe na vozovku a dávali jej možnosť vykonať prechod cez cestu. Vychádzajúc z požiadaviek súvisiacich s nariadením rekonštrukcie, dôvodili správne orgány, že obvinená žalobkyňa sa nielen nepamätala na udalosti tesne pred dopravnou nehodou, ale uvádzala iné oblečenie ako tvrdila v súvislosti so svojim návrhom na vykonanie rekonštrukcie a správny orgán prvého stupňa v dôsledku týchto okolností nepokladal za prínosné vykonať rekonštrukciu k posudzovanej veci pre získanie spoľahlivého zisteného skutkového stavu. Návrh vykonať rekonštrukciu k posudzovanej veci bol zo strany správneho orgánu odmietnutý z dôvodu, že vykonaná rekonštrukcia by nevniesla do prípadu nové fakty, práve preto, že žalobkyňa si nepamätala vôbec nič z predmetnej nehody s poukazom na vypočutie obvinenej zo dňa 13.10.2018. Správne orgány sa s predmetným návrhom vysporiadal v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 04.06.2019, kde uviedol, že k návrhu na doplnenie dokazovania, vykonania rekonštrukcie dopravnej nehody, ktorý podal JUDr. Tomáš Tomčovčík - právny zástupca obvinenej a správny orgán zastával názor, že znalec z odboru doprava cestná G.. U. H. sa vysporiadal so všetkými náležitosťami obsiahnutými v spisovom materiály, viď: Znalecký posudok 20/2017 a jeho doplnenia: doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 20/2017 (číslo úkonu 25/2018), doplnenie č. 2 znaleckého posudku č. 20/2017. Konštatoval, že právny zástupca mal dostatok času a priestoru, aby svoje námietky k dokazovaniu uviedol už v predložených návrhoch na dokazovanie znalcom. Poukázal i tu na opätovné prepočutie obvinenej zo dňa 13.10.2018 v mieste jej trvalého bydliska, kde menovaná uviedla, že si pamätá z nehody len toľko, že došla do Turne ku benzínovej pumpe a už si viac nepamätá nič. Správny súd s odkazom na správneho poriadku konštatuje, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Žalovaný dal do pozornosti znalecký posudok č. 20/2017 znalca z odboru doprava cestná Ing. U. H., ktorý v bode 2.2 predmetného znaleckého posudku okrem iného uvádza, cit.: „Vzhľadom k skutočnosti, že dopravnou nehodou nebol nijakým spôsobom mechanický porušený dosvit reflektorov vozidla Dácia Dokker, bolo možné znalcovi v spolupráci s príslušníkom ODI, ktorý dopravnú nehodu realizoval vykonať zameranie pohľadových pomerov za autentických nočných podmienok s dosvitom reflektorov vozidla, ktoré bolo účastné na dopravnej nehode. Aktuálne poveternostné podmienky v čase dopravnej nehody nijakým spôsobom neznižovali viditeľnosť do diaľky a neovplyvňovali možný dohľad obidvoch účastníkov dopravnej nehody". Z vykonaného zamerania dohľadových pomerov vykonaných priamo na mieste dopravnej nehody bola zhotovená fotodokumentácia. Rozhľadové pomery z miesta vykročenia chodkyne z ľavej krajnice do vozovky sú na rovnom úseku vozovky veľmi dobré, bez miest zakrytého rozhľadu, takže chodkyňa mala možnosť registrovať z jej pravej strany prichádzajúce motorové vozidlo počas celej doby prechádzania cez vozovku. Na základe vyššie uvedeného aj odvolací správny orgán uviedol, že má zato, že rozhľadové pomery tak vodiča vozidla Dácia Dokker, ako aj žalobkyne boli znalcom podrobne rozobraté v znaleckom posudku č. 20/2017, s ktorým bol právny zástupca žalobkyne oboznámený. K námietke, že sa vodič motorového vozidla zn. Dácia Dokker pohyboval rýchlosťou až 69,6 km/h, ktorá však bola neprimeraná okolnostiam v cestnej premávke, t.j. vodič viedol vozidlo rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku primeraná, a to vzhľadom na list. , a že znalec pri vypracovaní tohto posudku opomenul prihliadnuť na existenciu reflexného prvku na kabelke obvinenej z priestupku, odvolací správny orgán potom uviedol, že tvrdenie obvinenej o neprimeranej rýchlosti vodiča vozidla Dácia Dokker nie je ničím podložené. Prvostupňový správny orgán za účelom vysporiadania sa s námietkami právneho zástupcu obvinenej, týkajúcich sa existencie reflexného prvku požiadal o doplnenie znaleckého posudku znalca Ing. U. H., (znalecký úkon č. 25/2018,

ako aj v dodatku č. 2 (znalecký úkon č. 32/2018) zaoberal existenciou reflexného pásiku na kabelke v čase dopravnej nehody. V tejto súvislosti sa poukazuje na fotodokumentáciu predmetnej kabelky, z ktorej je zrejmé, že predmetný reflexný prvok je malých rozmerov, nachádzal sa na kovovej pracke na remienku predmetnej kabelky. Obvinená v zápisnici - pokračovanie zo dňa 13.07.2018, ktorá bola spísaná v mieste jej bydliska za prítomnosti jej právneho zástupcu, po zákonnom poučení, ktorému porozumela uviedla, cit.: „Ja si pamätám z nehody len toľko, že som došla do Turné ku benzínovej pumpe a už si viac nepamätám nič." Na otázku správneho orgánu, cit.: „Čiže z dopravnej nehody si nič nepamätáte?" odpovedala, cit. „Vôbec". Na otázku správneho orgánu, cit.: „Nepamätáte si ani kde ste prechádzali cez cestu, čo ste mali oblečené?" odpovedala, cit.: „Pamätám si iba, že pri pumpe som sa napila pálenky, viac nič. Oblečené som mala čierne čižmy s ružovými šnúrkami, mala som tmavo modré rifle, čiernu vetrovku na rukávoch s červenými pásmi. Cez telo na pravej strane som mala prehodenú čiernu kabelku na ktorej mám reflexnú pásku." Na otázku v akej polohe mala žalobkyňa pravú ruku, cez ktorú mala prehodenú kabelku s reflexným prvkom uviedla, že si to nepamätá. V tejto súvislosti sa poukazuje na nezrovnalosť v tvrdení obvinenej, týkajúcej sa farebného prevedenia vetrovky, ktorú mala oblečenú v čase dopravnej nehody, ako aj sama žalobkyňa uviedla, že predmetná vetrovka bola čiernej farby, na rukávoch s červenými pásmi, pričom z fotodokumentácie oblečenia právny zástupca obvinenej v čase dopravnej nehody vyhotovenej v nemocnici - Úrazová chirurgia Košice, kde bola po dopravnej nehody prevezená, je predmetná vetrovka červenej farby s čiernymi pásmi na rukávoch. Aj znalec v dodatku č. 1. znaleckého úkonu č. 25/2018. v odpovedi na otázku č. 3. týkajúcu sa predmetného reflexného prv ku uviedol, cit.: ..V prípade, že by reflexný prvok v zmysle fotodokumentácie na nosiči CD (ktorý sa nachádza ako príloha v znaleckom posudku č.: 20/2017) pod číslom DSC_0084.jpg bol pre vodiča vozidla Dácia Dokker viditeľný t.j. nezakrytý t.j. že na reflexný prvok dopadalo svetlo zo svetlometov vozidla Dácia Dokker a tak vodič mal možnosť registrovať jasný bod na okraji vozovky, resp. neskôr vo vozovke na vzdialenosť cca 200 m a mal možnosť získať podstatnú informáciu o prítomnosti chodca. Súčasne, ale dal do pozornosti fotodokumentáciu na totožnom nosiči CD pod číslom DSC_0082.jpg, kde je kabelka otočená z opačnej strany a reflexný prvok na pravej strane kabelky vôbec nie je reflexný, naopak je treba ho na kabelke „hľadať". Poukázal na výpoveď chodkyne, ktorá na otázku správneho orgánu, či pravú ruku mala voľne spustenú pri tele, alebo si ňou pridržiavala kabelku, odpovedala, že si to nepamätá. Z uvedeného vyplývalo podľa znalca, že vzhľadom k skutočnosti, že vodič motorového vozidla Dácia Dokker pri svojej jazde nereagoval na reflexný prvok umiestnený na kabelke chodkyne, ale reagoval v primeranej vzdialenosti na možný dohľad na tmavo oblečeného chodca a z pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bol uvedený reflexný prvok chodkyňou prekrytý a teda pre vodiča neviditeľný." V tejto súvislosti sa poukazuje na tú skutočnosť, že na jednej strane si obvinená na priebeh ani vznik dopravnej nehody vôbec nepamätá, nepamätá si ani to, čo mala na sebe oblečené, pričom na strane druhej si ale pamätala, že mala čiernu kabelku prevesenú cez telo na pravej strane, na ktorej sa nachádzal reflexný prvok. V tejto súvislosti sa poukazuje na tú skutočnosť, že chodkyňa bola v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané toxikologickým vyšetrením zo dňa 01.03.2017, pričom z výsledku dodanej vzorky krvi bola stanovená koncentrácia etylalkoholu 1.91 g/kg. t.j. 1.91 promile. Podľa znalcov z odboru zdravotníctvo sa takáto hladina hodnotí ako stredný stupeň opitosti, pri ktorom dochádza k výraznému ovplyvneniu vnímania, emocionálnych pochodov a myslenia. V danom stupni opitosti teda dochádza k predĺženiu reakčného času na zrakové a sluchové podnety, poruchám priestorového videnia, pozornosti, orientácie, koordinácie pohybov s potácavou chôdzou a neschopnosťou udržiavania rovnováhy spojenou s pádmi ako aj k zvýšeniu sebavedomia, zníženiu sebakontroly a hrubým poruchám správania sa so zlostnými afektmi. K námietke, cit.: „V Doplnení k znaleckému posudku č. 20/2017, znalec na strane 5 zobrazil diagram znázorňujúci dohľadnosť vodiča na chodca v nočných podmienkach bez verejného osvetlenia pri zapnutých stretávacích svetlách. V zmysle diagramu je viditeľnosť chodca s reflexnými prvkami v rozsahu 200 m. Záver Doplnenia k znaleckému posudku č. 20/2017, konštatuje, že pri reflexnom prvku na kabelke obvinenej, mal vodič motorového vozidla Dácia Dokker, možnosť svoje vozidla zastaviť: -nenáhlym spôsobom vo vzdialenosti 4.4 m až 85.2 m pred miestom zrážky -náhlym spôsobom vo vzdialenosti 69.3 m až 108 m pred miestom zrážky. “Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu nie je možné zistiť polohu reflexného prvku nachádzajúceho sa na kabelke obvinenej v čase. keď vstúpila, resp. prechádzala cez vozovku. Polohu reflexného prvku nevedela uviesť ani obvinená, nakoľko si z dopravnej nehody vôbec nič nepamätá. Vodič vozidla Dácia Dokker H. Y. v zápisnici o výpovedi svedka zo dňa 03.08.2018 na otázku správneho orgánu, či registroval nejaký reflexný prvok na osobe, odpovedal, že nie. Viditeľnosťou predmetného reflexného prvku sa zaoberal aj znalec v dodatku znaleckého posudku č. 1.2. kde zobrazil diagram viditeľnosti oblečenia v prípade použitia reflexného materiálu, pričom popísal jednotlivé fázy vnímania a možnosti reakcie vodiča pri jednotlivých vzdialenostných odstupoch vozidla od chodca. Z predmetného diagramu je zrejmé, že viditeľnosť chodca

oblečeného v reflexnom materiály v nočných podmienkach je na vzdialenosť 200 m, pričom obvinená nebola oblečená v reflexnom materiály, mala len jeden malý reflexný pásik na remienku kabelky, čo podľa názoru odvolacieho správneho orgánu nemožno považovať za reflexné oblečenie. Zo spisového materiálu vplýva, že obvinená mala oblečené tmavo modré rifle a červenú v vetrovku s čiernymi pásmi na rukávoch. Podľa predmetného diagramu je chodec v modrom oblečení viditeľný na vzdialenosť 18 m a v červenom na 24 m. Odvolací správny orgán vychádzajúc z predmetného diagramu mal za to, že v uvedenom prípade možná viditeľnosť obvinenej v čase dopravnej nehody vodičom vozidla Dácia Dokker bola v rozmedzí 18 m až 24 m, čo korešponduje aj so záverom znaleckého posudku, kde znalec v odpovedi na otázku č. 5 (str. 27). okrem iného uviedol, cit.: „ Vodič mal z interiéru vozidla Dácia Dokker možnosť prvý krát zaregistrovať „chodca na vozovke" v prípade zapnutých stretávacích svetiel len vo vzdialenosti 22.9 m od miesta zrážky“. "K námietke, že správny orgán musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak. aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť a že z fotodokumentácie uskutočnenej na mieste dopravnej nehody na ktorej sa nachádza auto zn. Dácia Dokker je viditeľné, že motorové vozidlo na krajnicu pri cúvalo z miesta zrážky, čím aj rýchlosť vodiča bola nesprávne vypočítaná a podľa jeho výpovede mal urobiť ohýbací manéver, avšak obvinenú zrazil pri stredovej čiare, sa konštatuje, že vychádzajúc z predloženého spisového materiálu a z plániku z miesta dopravnej nehody, ako aj z popisu fotodokumentácie je zrejmé, že vozidlo Dácia Dokker bolo zakreslené v náčrtku z miesta dopravnej nehody v jeho konečnej polohe. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpovede samotného vodiča vozidla Dácia Dokker H. Y., ktorý v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 06.03.2017, ktorý uviedol, že hneď nato vozidlo zastavil pri pravej krajnici, len niekoľko metrov za zrážkou s chodcom, zapol výstražné smerovky vystúpil som z vozidla, aby som sa presvedčil čo sa vlastne stalo, nakoľko sa to zbehlo veľmi rýchlo. "Na základe vyššie uvedeného žalovaný mal za to, že tvrdenie nie je ničím podložené. K námietke, že vodič motorového vozidla mal podľa jeho výpovede urobiť ohýbací manéver, avšak obvinenú zrazil pri stredovej čiare odvolací správny orgán uviedol, že z náčrtku a plániku z miesta dopravnej nehody obsiahnutého v spisovom materiály je zrejmé že k zrážke chodkyne s vozidlom došlo 1 m od stredovej čiary, nie ako uvádza obvinená, pri stredovej čiare". K reakcii vodiča na vzniknutú situáciu v cestnej premávke sa vyjadril aj znalec v znaleckom posudku č. 20/2018 (str. č. 19) cit.: „Na základe zamerania možnej dohľadnosti vodiča na mieste dopravnej nehody, stanoveného miesta zrážky a konečného postavenia vozidla Dácia Dokker na vozovke je možné konštatovať, že vodič motorového vozidla pri zapnutých stretávacích svetlách reagoval na chodkyňu prítomnú vo vozovke včas a reagoval primeraným spôsobom, t.j. brzdením vozidla plným brzdným spomalením vozidla Dácia Dokker a strhnutím riadenia vpravo. "K námietke, týkajúcej sa zásady náležite zisteného skutkového stavu veci. odvolací správny orgán uvádza, že s predmetnou námietkou sa už vyššie vysporiadal. K námietke žalobkyne, že považuje za nevyhnutné poukázať na procesné pochybenie správneho orgánu a to, že predvolanie na ústne pojednávania o priestupku zo dňa 15.05.2019 nebolo doručené obvinenej, iba právnemu zástupcovi, ale podľa ust. § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu, odvolací správny orgán uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán zaslal obvinenej predvolanie zo dňa 15.05.2019, ktorým predvolal obvinenú na ústne pojednávanie o priestupku na deň 31.05.2019, avšak predmetná zásielka sa prvostupňovému správnemu orgánu vrátila s poznámkou pošty, cit.: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.". Taktiež zo spisového materiálu je zrejmé, že o konaní ústneho pojednávania bol listom zo dňa 15.05.2019 upovedomený aj právny zástupca obvinenej ktorý predmetné upovedomenie prevzal dňa 20.05.2019, čo potvrdil svojím podpisom. Je teda zrejmé, že obvinená bola prvostupňovým správnym orgánom riadne a včas predvolaná cestou Slovenskej pošty, avšak zásielku si v odbernej lehote neprevzala, ale právny zástupca, ktorý na základe plnej moci jemu udelenej plnomocenstvom zo dňa 16.03.2017 obsiahnutom v spisovom materiály, bol o ústnom pojednávaní riadne a včas upovedomený. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 20.05.2019, 22.05.2019 a 03.06.2019, z ktorej je zrejmé, že termín ústneho pojednávania bol po vzájomnej dohode medzi právnym zástupcom a prvostupňovým správnym orgánom stanovený na deň 04.06.2019 v čase o 13.30 hod. Právny zástupca bol prostredníctvom emailovej komunikácie dňa 22.05.2019 v čase o 15:22 hod., cestou ktorej bol zvolený termín ústneho pojednávania akceptovaný prvostupňovým správnym orgánom požiadaný, aby o preložení termínu ústneho pojednávania informoval svoju klientku. Taktiež bol požiadaný, aby prvostupňovému správnemu orgánu potvrdil prijatie emailu, čo aj urobil a to dňa 22.05.2019 v čase o 15:58 hod.. Z predmetného ústneho pojednávania bolo vyhotovené prvostupňovým správnym orgánom rozhodnutie o priestupku, ktoré bolo okrem právneho zástupcu doručované aj obvinenej, ktoré si ale menovaná taktiež v odbernej lehote neprevzala a zásielka sa vrátila prvostupňovému správnemu orgánu s poznámkou pošty „zásielka

neprevzatá v odbernej lehote". Na základe vyššie uvedeného mal odvolací správny orgán za to, že práva a právom chránené záujmy, ako aj jej právneho zástupcu porušené neboli. V tejto súvislosti odvolací správny orgán dával do pozornosti ustanovenie zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Je teda vecou každého účastníka konania, ako a v akom rozsahu tieto svoje využije.

27. Preto správny súd k jednotlivým námietkam stručne zhŕňa: Správny súd uvádza, že rýchlosť vozidla bola stanovená za daných podmienok znalcom vychádzajúc zo stôp vozidla. Znalec uviedol, že dohľadnosť vodiča na chodca v nočných podmienkach bez verejného osvetlenia pri zapnutých stretávacích svetlách bola v rozsahu 200 m. Žalobkyňa nedôvodne namietala, nenáležite zistený skutkový stav, keďže žalobkyňa mala za to, že ani v Doplnení k znaleckému posudku č. 20/2017 znalec neprihliadal skutočnosť, že žalobkyňa mala na sebe reflexný prvok. V doplnku k znaleckému posudku č. 20/2017, s poukazom na to, čo znalec konštatoval o reflexnom prvku na kabelke obvinenej, nebolo definované, či vodič mohol vidieť reflexný prvok na kabelke žalobkyne, v závislosti od polohy jej držania, a či teda a tak vozidlom mohol zastaviť nenáhlym, alebo náhlym spôsobom pred miestom zrážky. Je zrejmé že o otázke reflexného prvku žalované správne orgány uzavreli, že bol umiestnený tak, že vodič ho nevidel, a v tomto zmysle vyhodnotili nedôveryhodnosť ďalších tvrdení žalobkyne, ktorá sama pôvodne nevypovedala o tejto okolnosti, lebo si ju nepamätala. 28. Správny súd pripomína, že správny orgán uviedol zistené z výpovede žalobkyne, ktorá si na rozhodujúce fakty uvádzané v žalobe nepamätala. Miesto zrážky bolo stanovené 1m od stredovej čiary. Vstup do vozovky zo strany žalobkyne nebol zodpovedný a bol vykonaný mimo prechodu pre chodcov, v stave opilosti žalobkyne.

29. Správny súd zastáva názor, že v skutočnosti znalec zobrazil diagram znázorňujúci dohľadnosť vodiča na chodca v nočných podmienkach bez verejného osvetlenia pri zapnutých stretávacích svetlách s reflexnými prvkami v rozsahu 200 m. V závere Doplnenia k znaleckému posudku č. 20/2017, znalec konštatoval, že pri reflexnom prvku na kabelke obvinenej, mal vodič motorového vozidla Dácia Dokker, možnosť svoje vozidlo zastaviť a to nenáhlym spôsobom vo vzdialenosti 47,4 m až 85,2 m pred miestom zrážky a náhlym spôsobom vo vzdialenosti 69,3 m až 108 m pre miestom zrážky. K nenáležite zistenému skutkovému stavu neprispela žalobkyňa, ktorá si rozhodujúce okolnosti vstupu do vozovky a stret s vozidlom nepamätala, preto nie je možné konštatovať, že znalec opomenul pri vypracovaní znaleckého posudku a porušil povinnosť prihliadať na skutočnosť, že žalobkyňa mala na sebe reflexný prvok, pri stanovení rýchlosti jeho jazdy, pred dopravnou nehodou. 30. Pre správny súd je významnejší argument, že pre stanovenie primeranej rýchlosti (a zároveň v danej dôkaznej situácii sú významné nasledovné otázky právneho posúdenia zisteného skutkového stavu podľa ust. a . ,,Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad." Vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h a žalobkyňa poukázala i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.11.2000, sp. zn. . „Chodec nie je prekážkou cestnej premávky, s čím súvisí povinnosť vodiča motorového vozidla správať sa k ostatným účastníkom cestnej premávky ohľaduplne. Meranie znalca, nenaznačilo neprimeranosť jazdy vodiča v mieste a čase vzniku nehody. 31. K námietke žalobkyne, že prechádzala na cestu v okolí autobusovej zastávky, kde je možné predpokladať zvýšený pohyb chodcov, preto mal vodič venovať náležite vedeniu motorového vozidla a ísť primeranou rýchlosťou v zmysle ust. a , aby mohol zrážke zabrániť náhlym spôsobom alebo nenáhlym spôsobom svojej reakcie, správny súd dodáva, že to, či vošla žalobkyňa na vozovku náhlym spôsobom bolo posúdené znalcom v konfrontácii z výpoveďou žalobkyne. Fakt, že si žalobkyňa vstup do vozovky nepamätala, spochybňuje jej samotná výpoveď a to rovnako platí aj o tom, v akej polohe držala svoju kabelku s reflexným prvkom. Tieto okolnosti zisťovania skutkového stavu, boli správnymi orgánmi podľa súdu posúdené na základe vyhodnoteného dokazovania v prospech záveru, že žalobkyňa ako chodkyňa sama vstúpila do vozovky mimo priechod pre chodcov, bez predchádzajúceho posúdenia o bezpečnom vstupe na vozovku. Preto ďalšie zisťovanie o polohe reflexného prvku bolo využité meranie a hodnotenie znalcom a ďalšie podklady by už znalec nemohol hodnotiť na podklade objektívnych podkladov. Správny súd pripomína, že v konaní ide o konanie o priestupku žalobkyne, ktorý spáchala. Pokiaľ ide o prípadnú protiprávnu účasť vodiča

motorového vozidla na vzniku dopravnej nehody, správne orgány nedospeli na základe odvolacích námietok, ani v konaní o priestupku k týmto záverom.

32. Pokiaľ ide o nesprávne vyhodnotenie procesného pochybenia správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti s doručovaním písomností, správny súd dodáva, že predvolanie na ústne pojednávanie o priestupku zo dňa 15.05.2019 nebolo doručené obvinenej, ale bolo jej doručované, ktoré doručenie bolo žalobkyňou zmarené, z akých dôvodov neuvádza ani právny zástupca, ktorý vzal termín pojednávania na vedomie po dohode so správnym orgánom. Ustanovenie § 25 ods. 5 Správneho poriadku ustanovuje, že ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj účastníkovi konania, vzhľadom na zhora uvedené, bola preto táto povinnosť doručovania splnená, ako to vyplýva z administratívneho spisu. 33. Podľa názoru správneho súdu vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že svojím konaním sa dopustila priestupku podľa ust. V konaní pred správnym orgánom prvého stupňa bola spornosť viditeľnosti resp. neviditeľnosti reflexného prvku žalobkyne posúdená, ako nepravdepodobná a návrh na vykonanie dôkazu pokladal prvostupňový správny orgán za nadbytočný. 34. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodovali na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a spáchanie predmetného priestupku žalobcom v správnom konaní bolo dostatočne preukázané. Podľa názoru súdu žalobcom uplatnená argumentácia nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Námietky a argumenty obsiahnuté v žalobe korešpondujú s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal a to tak citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Správny súd pokladá napadnuté rozhodnutie žalovaného za riadne a dostatočne odôvodnené, na základe výsledkov vykonaného dokazovania, pričom skutkové závery vychádzali práve z tohto, a boli základom pre právne posúdenie veci v konaní o priestupku žalobkyne.

35. Na tomto mieste správny súd uvádza, že v konaní o priestupku pochopiteľne ide o správne trestanie, v ktorom sa prvky a zásady trestného práva a trestného procesu uplatňujú. V posudzovanej veci sa žalobkyňa pokúšala nastoliť v podobe žalobných námietok otázku zásahu do jej procesných práv nedoručením predvolania na nariadenie pojednávania o priestupku a nastolením spolu zavinenia na vzniku dopravnej nehody vodičom motorového vozidla presadzoval pohľad oslabenia zodpovednosti žalobkyne za spáchaný priestupok. Žalobkyňa bola kvalifikovane zastúpená v konaní o prejednaní priestupku, jej práva podľa správneho súdu neboli porušené ani v otázke hodnotenia primeranej rýchlosti jazdy vodiča motorového vozidla, v dôsledku stretu s ktorým, došlo k dopravnej nehode a to v dôsledku zhoršenej viditeľnosti žalobkyne, pre tmavé oblečenie a náhlosť jej vstupu do vozovky mimo prechodu pre chodcov v stave, ako to bolo zistené v konaní o priestupku. Správny súd dáva do pozornosti, že sa svojim konaní žalobkyňa dopustila priestupku porušením povinnosti a v zmysle ustanovenia zákona SNR číslo o priestupkoch sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustila tým, že porušila všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku, pretože podľa Zákona o cestnej premávke „Žalobkyňa ako účastníčka cestnej premávky porušila povinnosť správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozila bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom bol povinná prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno - technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. V zmysle Zákona o cestnej premávke ,,Mimo prechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo prechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. V zmysle Zákona o cestnej premávke „Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. V zmysle ustanovenia zákona o cestnej premávke je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Správny súd na základe zhora uvedeného o vykonaných dôkazoch, ktoré boli zistené a získané zákonným

spôsobom, ako aj z výsledkov ústneho pojednávania o priestupku mal za to, že bolo preukázané, že žalobkyňa svojim konaním spáchala priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch. Vodič mal z interiéru motorového vozidla Dácia Dokker možnosť prvý krát zaregistrovať „chodca na vozovke" v prípade zapnutých stretávacích svetiel len vo vzdialenosti 22,9 m od miesta zrážky a za situácie jeho zistenej rýchlosti merania náhleho a nenáhleho vstupu žalobkyne do vozovky, kde došlo k dopravnej nehode, teda medzi obcou Dvorníky a Turňa a podľa znalca jeho jazda nebola posúdená ako dôvod jeho neprimeranej reakcie v danej dopravnej situácii.

36. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol. Je toho názoru, že žalobné námietky žalobkyne nie sú dôvodné a rozhodnutia orgánov verejnej správy sú dostatočne odôvodnené a založené na obsahu administratívnych spisov správnych orgánov, z ktorých je zrejmé vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav ako i skutkové závery, ktoré boli základom právneho posúdenia veci orgánmi verejnej správy. Správny súd nenašiel ani dôvod postupovať nad rámec žalobných námietok v zmysle .

37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by mohol spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.