Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/3/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 8.073,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -95 zo dňa 17. júna 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o povolení zaplatiť istinu s príslušenstvom v splátkach po 140 eur mesačne, v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 8.315,46 eura a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 8.252,24 eura od 25.10.2018 do zaplatenia v splátkach po 140 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške 484 eur do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1 Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , (v ďalšom texte „“), , , (v ďalšom texte „“), , o spotrebiteľských úveroch (v ďalšom texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a Nariadenia vlády č. v znení účinnom v čase omeškania.

1.2 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca a žalovaný platne uzavreli písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie peňažných prostriedkov pre žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný úver spotreboval, avšak riadne nesplatil. Žalovaný nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporoval. Zmluvný vzťah medzi sporovými stranami má spotrebiteľský charakter, súd preto z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca - banka má nárok na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru, vtedy nastal čas vrátenia zvyšku poskytnutých peňažných prostriedkov a nastala splatnosť úrokov - od toho času je žalovaný v omeškaní a žalobca má nárok na úrok z omeškania. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Priznal preto žalobcovi na nesplatenej úverovej istine 8.073,23 eura a úrok s poplatkami výhradne do času zosplatnenia úveru, zároveň súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej

úverovej istiny odo dňa navrhovaného žalobcom, pretože žalovaný sa s úhradou preukázateľne dostal do omeškania. Vo zvyšku nároku žalobu zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o splátkach prihliadol aj na finančnú a sociálnu situáciu žalovaného, a preto mu povolil splácať dlh v splátkach. V prípade, že sa žalovaný omešká s čo len jednou splátkou, stane sa jeho dlh splatný v celosti.

1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie, tak že žalobcovi ako úspešnej strane sporu (v podstatnom rozsahu - neúspech mal v časti príslušenstva, z ktorého sa inak súdny poplatok ani neplatí) priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v plnom rozsahu a v súlade s Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „“). Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 484 eur.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote v zamietajúcej časti a v časti priznaných splátok odvolaním žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie tým, že napadnutá časť rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Žalobca vecne dôvodil tým, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal pritom na ustanovenia a . Podľa žalobcu z ustanovenia vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá podľa neho oporu v právnych predpisoch. Následne žalobca poukázal na početné rozhodnutia krajských súdov SR, z ktorých v citovaných statiach zvýraznil závery podporujúce ním uvedený názor. Žalobca tiež zdôraznil, že či už oznámenie veriteľa, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy, nevylučujú, aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru aj úroky z omeškania.

2.2 K splátkam istiny žalobca uviedol, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité, ak súd prvej inštancie priznal plnenie v splátkach, avšak svoj názor nepodložil náležitou právnou argumentáciou a nepodložil riadne vykonaním dokazovaním. Súd prvej inštancie umožnil žalovanému splácať dlh v splátkach po 140 eur mesačne, pričom žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia splátok. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie svojvoľne rozhodol bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovaného. Pri určení mesačnej splátky vo výške 140 eur bude žalovaný splácať iba istinu 4,8 roka a takéto rozhodnutie by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú možnosť splácať dlh v splátkach. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou .

2.3 Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je ochotný platiť, ale ešte teraz má veľké zdravotné problémy, nevie riadne pracovať a bojuje aj so životom. Na záver požiadal o odloženie platenia splátok na 2 alebo 3 mesiace.

4. Žalobca v odvolacej replike vyjadril nesúhlas so žiadosťou žalovaného o odloženie splátok a poukázal na to, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval možnosť pripustenia splátok. Vzhľadom na čas od podania žaloby mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať, a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej - takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný v priebehu súdneho konania neprejavil žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne plniť. Žalobca má za to, že v danom prípade nie sú naplnené odôvodnené dôvody pre priznanie plnenia v splátkach, zohľadňujúc výšku dlhu, pričom poukázal aj na ľahostajný prístup žalovaného k plneniu si svojich zmluvných povinností.

5. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval, že má veľký problém so zdravotným stavom, nikdy v živote nemal takú situáciu, že by neplatil svoje dlhy. Chce riadne platiť, k pôžičke mal aj poistenie CARDIF pre takéto príležitosti. Bol takmer rok práceneschopný a platil riadne pôžičku aj poistenie, ale poisťovňa mu neplnila poistenie, pretože bol už v minulosti s chorobou práceneschopný.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec v zrušenej časti vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie istiny vo výške 8.073,23 eura, úroku 179,01 eura, úroku z omeškania 3,22 eura, úroku 6,90 % ročne z istiny 8.073,23 eura od 25.10.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 8.073,23 eura od 25.10.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 179,01 eura od 25.10.2018 do zaplatenia, poplatkov za poistné v sume 6,32 eura a náhrady trov konania. Svojho nároku sa žalobca domáhal s odôvodnením, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 04.01.2017 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver 9.500 eur. Žalovaný nedodržal svoje zmluvné povinnosti, žalobca preto úver zosplatnil listom zo dňa 24.10.2018. Nárok žalobcu predstavoval ku dňu zosplatnenia úveru (24.10.2018) nezaplatenú úverovú istinu 8.073,23 eura, úrok 179,01 eura, úrok z omeškania 3,22 eura, poplatky 60 eur (neuplatnené) a poplatky za poistenie 6,32 eura. V písomnom podaní zo dňa 07.01.2019 žalobca uviedol, že žalovaný na úverovej istine splatil do zosplatnenia sumu 1.426,77 eura.

8. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na rozsah odvolania žalobcu je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti priznaných splátok, v časti zamietnutia žaloby a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

9. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, v akej zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 8.073,23 eura, úroku 179,01 eura, úroku z omeškania 3,22 eura, poplatkov za poistenie vo výške 6,32 eura, teda nároku vyčísleného spolu v sume 8,261,78 eura. Súd prvej inštancie priznal výrokom I. žalobcovi 8.315,46 eura s príslušenstvom a výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Z čoho však suma 8.315,46 eura pozostáva a ako sa k tejto sume súd prvej inštancie dopracoval, uvedené v dôvodoch rozhodnutia nie je. V odseku 14 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie po citácii rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. uvádza, že „...priznal v zmysle žalobného návrhu žalobcovi na nesplatenej úverovej istine 8.073,23 eur a úrok s poplatkami výhradne do času zosplatnenia úveru, zároveň súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej úverovej istiny odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s úhradou preukázateľne dostal do omeškania. Vo zvyšku nároku súd žalobu zamietol.“ Ako teda odvolací súd konštatuje, nie je možné z dôvodov napadnutého rozsudku vyvodiť, aké nároky (po ich vyčíslení) súd žalobcovi priznal a čo je teda predmetom zamietajúceho výroku napadnutého odvolaním. Porovnaním žaloby, výroku I., zamietajúceho výroku II. a vyššie uvedeného odôvodnenia v odseku 14 napadnutého rozsudku je zrejmé, že zamietajúca časť rozhodnutia sa vzťahuje minimálne na žalobcom nárokovaný úrok 6,90 % ročne z istiny 8.073,23 eura od 25.10.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov v sume 179,01 eura od 25.10.2018 do zaplatenia. V tomto rozsahu, vychádzajúc z odôvodnenia odvolania, napadol rozsudok súdu prvej inštancie žalobca, odvolací súd preto preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti.

10. Žalobca ako odvolateľ odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení

vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver.

11. Základnou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť v odvolacom konaní s poukazom na odvolaciu námietku žalobcu, bola otázka danosti nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru žalobcom - teda danosť nároku na zmluvný úrok vo výške 6,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.073,23 eura od 25.10.2018 do zaplatenia a danosť nároku na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov v sume 179,01 eura od 25.10.2018 do zaplatenia.

12. Odvolací súd konštatuje, že uvedená právna otázka prešla v súdnej praxi vývojom, pričom priamo sa k otázke nároku na úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vyjadril Najvyšší súd SR až vo veci sp. zn. zo dňa 16. júna 2020, keď dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia , , či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru, pričom , ani , nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny a dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

13. Podľa Čl. ods. 2 je právna istota stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami. Takouto najvyššou súdnou autoritou nepochybne je aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.

15. S poukazom na citované ustanovenie Čl. 2 ods. 2 prvá veta sa odvolací súd stotožňuje s vyššie uvedenou argumentáciou Najvyššieho súdu SR a konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzal z odlišného právneho názoru (avšak až do uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu prevládajúceho v rozhodovacej činnosti krajských súdov i súdov nižšieho stupňa), čím jeho rozhodnutie v napadnutej časti zmluvných úrokov po zosplatnení úveru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne nevyplýva, akú sumu mal žalovaný zaplatiť z dôvodu zmluvného úroku ako ceny peňazí do konečnej splatnosti úveru a akú sumu z uvedeného dôvodu zaplatil. Z prehľadu úhrad a ich započítania, predložených žalobcom súdu prvej inštancie pritom vyplýva, že ide o anuitné splátky, teda splátky pri ktorých sa nemení výška splátky počas obdobia splácania úveru,

mení sa len pomer medzi výškou istiny a výškou úroku v jednotlivej splátke, keď na začiatku splácania úveru je vyšší pomer úroku oproti istine, ku koncu doby splácania je väčší pomer istiny oproti úroku. Nie je teda možné, aby súd jednoduchým matematickým výpočtom zistil, akú sumu zaplatil žalovaný z dôvodu zmluvných úrokov a akú sumu mal do konečnej splatnosti úveru ešte na úrokoch zaplatiť. Až po zistení uvedených údajov - pričom dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi - za dohodnuté obdobie splácania úveru je možné zistiť, akú sumu je ešte žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi z dôvodu zaplatenia zmluvného úroku odo dňa predčasnej splatnosti úveru do zmluvne dohodnutej konečnej splatnosti úveru.

17. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov v sume 179,01 eura od 25.10.2018 (po predčasnom zosplatnení úveru) do zaplatenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie v zmysle ktorého sú úroky a úroky z omeškania príslušenstvom pohľadávky. Súdna prax riešila aj otázku možnosti požadovať úroky z omeškania z úrokov (zmluvných), pričom Najvyšší súd Českej republiky konštatoval (sp. zn. publikované pod R (Č) 5/2006), že ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) v prípade omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (dohodnutých zmluvných úrokov); tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny. V zmysle citovaného rozhodnutia je potrebné sa vyrovnať aj s vyššie uvedeným nárokom žalobcu.

18. Odvolací súd napokon dáva žalobcovi za pravdu aj v tej časti jeho odvolacích námietok, v rámci ktorej poukázal na nedostatočnosť odôvodnenia priznania splátok žalovanému. Súd prvej inštancie povolil žalovanému zaplatiť priznanú istinu v sume 8.315,46 eura v splátkach po 140 eur mesačne, pričom v odseku 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa obmedzil len na konštatovanie, že „S prihliadnutím na finančnú a sociálnu situáciu žalovaného mu súd povolil splácať dlh v splátkach. V prípade, že sa omešká s čo len jednou splátkou, stane sa jeho dlh splatný v celosti.“ Aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pretože neobsahuje konkrétne dôvody, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia . Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že je namieste určiť žalovanému lehotu na plnenie dlhšiu ako tri dni, bolo jeho povinnosťou presvedčivo tento svoj záver zdôvodniť (porovnaj judikát publikovaný pod R 87/1966).

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

21. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia v napadnutej časti výroku I. o povolení možnosti splátok žalovanému, v zamietajúcom výroku II. a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a v zmysle mu vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne preskúma v zrušenom rozsahu a v tomto rozsahu sa bude zaoberať vecnou a právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, pričom preskúma nároky žalobcu na zmluvný úrok z istiny po zosplatnení úveru a úrok z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov v zmysle záverov vyššie uvedených rozhodnutí súdnych autorít (Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. publikované pod R (Č) 5/2006), Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. ). V časti žiadosti žalovaného o povolenie splátok je potrebné preskúmať pomery žalovaného tak, aby bolo možné o povolení splátok rozhodnúť súladne s citovaným judikátom R 87/1966.

Dokazovanie vykonané v ďalšom konaní je potrebné komplexne vyhodnotiť, následne vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením riadne odôvodniť s prihliadnutím na konkrétne zistenia vo veci.

24. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania ( ). V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti ustanovenie 262 , podľa ktorého súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhoduje o nároku na náhradu trov konania (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).