Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. A., nar. XX. P. XXXX, trvale pobytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: JUDr. M. A., nar. X. Z. XXXX, trvale pobytom L. L. XXX, a otca: J. B., nar. XX. T. XXXX, trvale pobytom L. L. XXX, o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 18. septembra 2020 č.k. -205, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. s účinnosťou od 3. decembra 2019 zvýšil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého J. A., nar. XX. P. XXXX zo sumy 120 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky; II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 03. decembra 2019 do 30. septembra 2020 v sume 794,84 eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 33 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok; III. týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. - 206 z 23. septembra 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. - 220 z 29. septembra 2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -263 z 26. januára 2015; IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , , a , , , a o rodine (ďalej len „“); a , , a (ďalej len „“). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením dokladov o výdavkoch predložených matkou, lustráciou príjmu otca a jeho manželky, lustráciou príjmu matky a jej manžela, rodnými listami maloletých detí, sobášnymi listami oboch rodičov maloletého, daňovými priznania matky za roky 2016 - 2019, pravidelnými vecnými výdavkami matky a otca so zabezpečením bývania a chodu ich domácností, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. v spojení s dopĺňacím rozsudkom a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. , ako aj ďalšími listinnými dôkazmi. Vecne dôvodil, že od ostatného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, na strane maloletého dieťaťa ako aj na strane matky maloletého J.. Maloletý J. v čase ostatného rozhodnutia o výživnom bol žiakom 5. ročníka základnej školy a jeho výdavky súd ustálil na bežné pravidelné výdavky ako cestovanie do K. (21,62 eur), stravné v škole (31,28 eur), školné (5 eur) a mimoriadne pravidelné výdavky v sume 184,98 eur (aikido, akvaristika, angličtiny, psychiatričku, hypermobilita nôh s ortopedickými vložkami, výdavky súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom. Matka v čase ostatného rozhodnutia dosahovala príjem z výkonu advokátskej činnosti približne

vo výške 600 eur mesačne. Otec v čase ostatného rozhodnutia o výživnom mal pozastavenú živnosť, bol zamestnaný v spoločnosti CS, s. r. o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 307,97 eur, ktorý nedosahoval ani výšku vtedajšej minimálnej mzdy. Preto súd vychádzal z príjmu otca v sume 607 eur v hrubom, ktorá predstavovala v roku 2013 priemernú mesačnú mzdu v odvetví stavebníctvo (zdroj N.) a pri zohľadnení výdavkov otca, na ktorých sa má v jednej polovici podieľať aj jeho priateľka, súd určil výživné tak, aby nepresahovalo 30 % z potencionálneho príjmu otca v sume 120 eur mesačne. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného otca pre maloletého J. mal súd prvej inštancie za preukázané, že maloletý J. je žiakom 1. ročníka Strednej priemyselnej školy stavebnej v Trnave. Výdavky na maloletého J. predstavujú spolu sumu pozostávajú z bežných pravidelných výdavkov ako sú školské obedy 33 eur, desiata v škole do 40 eur, oblečenie a obuv v sume 40 eur mesačne, školské pomôcky v sume 10 eur mesačne, hygienické potreby 20 eur mesačne, lieky - vitamíny 15 eur mesačne, telefón 10 eur mesačne a strava cca 200 - 210 eur mesačne, plus náklady na ortopedické vložky (ploché nohy). Matka a maloletý J. žijú v spoločnej domácnosti s manželom matky, ktorá sa 5. marca 2016 vydala a pribudli jej dve vyživovaciu povinnosti k maloletému H., nar. XX. P. XXXX a k P., nar. X. T. XXXX. Matka ustálila svoj príjem z výkonu advokácie v sume 1.000 až 1.200 eur mesačne, ktorý sa približuje jej zisku, za súčasného poukázania na jej zhoršený zdravotný stav v dôsledku výkonu povolania v nočných hodinách. Manžel matky ako ošetrovateľ je toho času na rodičovskej dovolenke s maloletým P. A., ktorého nateraz neprijali do materskej školy. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý sa oženil a ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. M. B.. Otec od posledného rozhodnutia začal podnikať najprv ako murár a počas roku 2017 podľa vlastného vyjadrenia sa primárnym predmetom podnikania stalo podlahárstvo. Z výkonu podnikania dosahuje nepravidelný príjem, ktorý sa v priemere v čase rozhodovania súdu pohybuje na úrovni 90 eur mesačne. Manželka otca je poberateľkou rodičovského príspevku pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletej M., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, aktuálne vo výške 394,95 eur spolu s prídavkom na dieťa. Otec špecifikoval pravidelné mesačné výdavky s domácnosťou na sumu min. 878 eur mesačne a to: hypotéka v sume 160 eur, elektrina 69 eur, plyn 89 eur, telefón 30 eur, výživné na maloletého J. 120 eur, internet 12 eur, poistenie PZP 11,66 eur mesačne (140 eur ročne), SIPO 4,64 eur, odvody otca do zdravotnej poisťovne 70,21 eur, PHM 30 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 10,25 eur, náklady so škôlkou ZRPS 40 eur ročne, školné v škôlke 15 eur mesačne, strava v škôlke 21,36 eur a tiež nepravidelné mimoriadne výdavky súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom maloletej M. (batérie cca 2 x mesačne 7,59 eur, nepremokavá plachta, poduška, antialergický paplón - 48,50 eur podľa potreby, odvlhčovacie tablety 2,2 eur mesačne, doprovod v prípade hospitalizácie mal. M. 9 eur na noc) a ošatenie - obuv podľa potreby 20 - 30 eur mesačne. Súd prvej inštancie otcom prezentovanému mesačnému príjmu neuveril, s poukazom na to, že mzda podlahára sa u 10 % pohybuje na úrovni 678 eur a u 90 % na úrovni 1.819 eur v hrubom. Z vykonaných aktuálnych lustrácií pracovných ponúk mal súd preukázanú inzerciu práce pre murárov a pokládku plávajúcej podlahy v Trnave so mzdou 1.500 eur v Trnave, prípadne v inom okrese vo výške 1.000 eur mesačne. Súd tiež poukázal na aktuálnu hodinovú sadzbu pre podlahára v Trnavskom kraji, a to 3,50/hod. K uvedenému bolo potrebné zohľadnil aj čestné prehlásenie predložené matkou osoby vykonávajúcej maliarske/natieračské práce s príjmom cca 2.100 eur v čistom, aktuálnu pracovnú ponuku na miesto pre pomocné, prípravné a dokončovacie stavebné práce s predpokladaným príjmom 1.800 eur pre spoločnosť Mochaba, s. r. o. ako aj potvrdenie od spoločnosti BEST HOME s. r. o. so sídlom v Trnave o aktuálnej voľnej pozícii pre podlahára so živnostenským listom s odmenou od 1.500 eur do 2.000 eur mesačne. Z vyjadrenia spoločnosti Vlkostav, s. r. o. mal súd preukázané, že príjem podlahárov je vo všeobecnosti vyšší ako príjem murárov a pohybuje sa spravidla v sume prevyšujúcej sumu 1.800 eur mesačne (v čistom). Otec súdu netvrdil skutočnosti o jeho príjme, z ktorých by súd ako pravdivých mohol aj bez preukázania vychádzať a svoje zárobkové pomery ani nepreukázal žiadnou listinou, tak ako ho na to súd vyzval. Z takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u maloletého J. došlo k podstatnej zmene pomerov, keď jeho výdavky zodpovedajú výdavkom dospievajúce chlapca, ktorý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výdavky na maloletého J. od posledného rozhodnutia vzrástli tak o infláciu cien tovarov a služieb, ako aj o výdavky späté so štúdiom na strednej škole a o výdavky ako je krúžok, kozmetička, doučovanie a strava u dospievajúceho chlapca. Matke pribudli tri nové vyživovacie povinnosti (manžel, dve maloleté deti vo veku do 6 rokov) a jej príjem z výkonu advokácie v sume 1.000 - 1.200 eur mesačne sa súdu javil ako primeraný. Otec podniká, a podľa názoru súdu jeho príjem presahuje 1.500 eur mesačne, ako najnižšia aktuálna pracovná ponuka v oblasti stavebníctva pre podlahára. Otcovi od posledného rozhodovania súdov pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti na manželku a maloletú M., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, avšak navštevuje materskú školu dva roky vždy na pol dňa, zatiaľ čo manželka nie je ani čiastočne zamestnaná, resp. nedosahuje žiaden iný príjem z dohody či inej pracovnej činnosti. Manželia oboch rodičov maloletého

J. sú toho času na rodičovskej dovolenke, počas súdneho konania poberajú štátnu sociálnu dávku (rodičovský príspevok) v rovnakej výške. Súd považoval za dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému J., ktorý má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni, ktorá sa pri uplatnení princípu potencionality príjmu javila ako vyššia u otca než u matky. Súd pritom zohľadnil aj nepriaznivý zdravotný stav maloletej M., výdavky otca na jej výživu (škôlka pobyt 15 eur + strava 21,36 + režijné náklady 2 eurá + výdavky na zdravotné pomôcky do 60 eur, ak k zakupovaniu posteľného prádla dôjde raz za mesiac a pol, ZRPŠ 3,5 eura mesačne). Nakoľko o maloletú M. sa primárne stará matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke, otec má možnosti plne sa venovať zárobkovej činnosti podlahára. Od poslednej súdnej úpravy výživného uplynulo viac ako päť rokov a maloletý J. je žiakom strednej školy. Súd porovnal pomery otca a pomery matky v čase rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. s aktuálnymi pomermi oboch rodičov a dospel k záveru, že u otca je dôvodné zvýšenie jeho povinnosti prispievať na výživu maloletej J.. Zhodnotením osobných pomerov povinného otca (dve nové vyživovacie povinnosti k manželke a dieťaťu), jeho zárobkových možností a schopností (1.800 eur ako aktuálne ponúkaný príjem podlahára na živnosť i bez živnosti ako zamestnanca) mal súd za to, že zvýšenie povinnosti otca prispievať na výživu maloletého J. o 80 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne je primerané, a suma 200 eur mesačne zodpovedá vyššie uvedeným odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, pričom aj pri zohľadnení vyživovacej povinnosti k maloletej M. nepresahuje 20 % z jeho potencionálneho príjmu. Takýmto zvýšením výživného vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 03. decembra 2019 do 30. septembra 2020 vo výške 794,84 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 33 eur splatných spolu s bežným výživným po stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; účastníci náhradu trov konania ani nežiadali priznať.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu otec maloletého s návrhom na zmenu tak, že výživné pre maloletého J. sa zníži zo sumy 200 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Otec v odvolaní poukazuje na to, že súdom zvýšené výživné pre maloletého je pre neho a jeho rodinu likvidačné. Rozhodnutie súdu na základe matkou tvrdených skutočností považuje za skreslené. Matka od začiatku súd zavádza deklarovaným príjmom, preto mal súd vychádzať pri určení príjmu matky z priemerného zárobku advokáta vo výške 4.300 eur mesačne. Otec má za to, že obaja rodičia by mali prispievať na výživu svojho dieťaťa v rovnakom rozsahu, preto pokiaľ otec prispeje sumou 200 eur, matka rovnakou sumou, k čomu sa pripočítajú prídavky na dieťa a daňový bonus, mesačná suma na výživu maloletého by tak predstavovala celkom sumu 447, 67 eur, čo je podľa názoru otca neprimerane vysoká suma. Otec poukázal na nepriaznivý zdravotný svojej dcéry, ktorý si vyžaduje zvýšené výdavky a pre ktoré sa otec nemôže zamestnať ako zamestnanec. Zároveň poukazuje aj na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu dovoľuje vykonávať len ľahšie práce. Nie je správne vychádzať z priemerného príjmu podlahára vo výške 1.800 eur mesačne, pretože otec takýto príjem nie je schopný dosahovať. Možnosť dosahovať príjem je ovplyvnená aj koronavírusom, pre ktorý otec nemôže riadne pracovať a s financovaním jeho domácnosti mu vypomáhajú rodičia. Otec tiež poukázal na to, že v čase, kedy žil spoločne s matkou maloletého a maloletým J. svojpomocne postavil rodinný dom, ktorý prenechal matke a maloletému, čím obaja dostali od neho plnenie nad rámec vyživovacej povinnosti.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca popiera otcom uvádzané skutočnosti o likvidačnej výške výživného. Otec po rozhodnutí súdu prvej inštancie začal na maloletého J. prispievať sumou 200 eur + 33 eur titulom zameškaného výživného, z čoho usudzuje, že je v jeho možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť v takomto rozsahu. Nie je pravda, že by matka vlastnila dve kancelárie. Matka má prenajatú jednu kanceláriu, ktorá je zároveň jej sídlom. Matke pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom obe tehotenstvá sprevádzali komplikácie, preto bola jej schopnosť pracovať znížená. Matka má zároveň zákonnú povinnosť spolupracovať s Centrom právnej pomoci, v dôsledku čoho jej neostáva potrebný čas na výkon svojho povolania a platiacich klientov. Nie je pravdou ani to, že by otec prenechal matke nehnuteľnosť, ktorú sám postavil, pretože táto vždy bola a je vlastníctvom matky, nikdy nepatrila ani do BSM. Otec opomína skutočnosť, že výška jeho vyživovacej povinnosti sa neodvíja od príjmu matky, ale od majetkových pomerov otca, jeho možností a schopností. Otec svoje príjmy aj napriek výzve súdu nijako nepreukázal, svoje mesačné výdavky vyčíslil sumou 878 eur, ktoré je schopný zvládať s deklarovaným príjmom 90 eur a štátnym príspevkom na dieťa. Maloleté M. chodí do škôlky, pričom jej matka nepracuje ani na polovičný úväzok, z čoho možno usúdiť to, že otec dosahuje také príjmy, aby matka nemusela pracovať vôbec. Poukazuje na zaužívanú prax súdov, kedy súd pri určení výživného vychádza zo sumy 25% až 30% čistého príjmu povinného rodiča. S poukazom na uvedené by preto 25% z príjmu otca predstavovala suma 500 eur na dve maloleté deti, t.j. minimálne suma 250 eur pre

maloletého J.. Matka aj napriek tomu proti rozsudku odvolanie nepodala, pričom rozhodnutie o zvýšení výživného ponecháva na úvahu odvolacieho súdu. Matka tiež poukazuje na to, že otec okrem výživného o maloletého neprejavuje už dlhé roky záujem, vyživovaciu povinnosť si okrem stanoveného výživného neplní nijako, odmieta matke prispieť na iné výdavky maloletého. Len suma potrebná na doučovanie maloletého predstavuje 110 eur, t.j. viac ako polovicu otcom uhrádzaného výživného. Záverom matka poukázala na vyjadrenie otca po pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ktorý jej doslovne uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie je spokojný, počítal so zvýšením výživného na 300 eur, preto boli so svojou manželkou pripravení hradiť aj sumu 300 eur.

4. Procesný opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zvýšenie výživného pre maloletého je v záujme maloletého, nakoľko od poslednej úpravy uplynulo 6 rokov a tým aj k zrejmej zmene pomerov na strane maloletého.

5. Otec v replike k vyjadreniu matky poukazuje na to, že zvýšené výživné otec hradí z príspevku - predĺženého rodičovského príspevku, ktorý dostáva manželka otca na maloletú M.. Suma, ktorú ustáli súd prvej inštancie ako príjem otca je extrémne vysoká, takýto zárobok by otec nedosiahol ani v prípade, keby pracoval v zahraničí. Otec pracuje ako živnostník, jeho prácu nezastrešuje žiadna firma, ktorá by mu zadávala zákazky, t.j. nemá prácu každý deň. Pracuje vždy, keď sa mu podarí získať nejakú zákazku, a tiež keď mu to zdravotný stav dovolí. Neodmieta žiadnu zákazku, i keď je ďalej od jeho bydliska. Svoj čas si musí zorganizovať tak, aby mohol dcérou chodiť na potrebné lekárske vyšetrenia kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu. Maloleté M. chodí do škôlky, na 4 hodiny denne, za ten čas sa otec spolu so svojou manželkou postarajú o domácnosť, a pripravia pomôcky na edukačné cvičenie. Pokiaľ ide o sumu, ktorú matka hradí na doučovanie maloletého J., otec jej ponúkol pomoc, a to bezplatnú, kedy maloletého doučí predmet on, čo však matka odmietla s odôvodnením, že nejde o peniaze, ale o to, aby sa otec s maloletým nestretol. Všetky podklady preukazujúce príjmy otca otec súdu doložil. Opätovne poukazuje na nepriaznivú finančnú situáciu a to, že pri financovaní domácnosti otcovi a jeho rodine pomáhajú príbuzní. Zároveň otec popiera tvrdenia matky o tom, že na výživu maloletého neprispieva inak ako plnením si vyživovacej povinnosti. Tiež poukazuje na okolnosti realizácie styku otca s maloletým a to, že matka dlhé roky bráni otcovi v styku s maloletým J..

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou -otcom maloletého dieťaťa ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania ( ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolania otca je nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( ).

7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. je zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého J., nar. XX. P. XXXX zo sumy 120 eur mesačne, ostatne určeného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -206 zo dňa 23. septembra 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -220 zo dňa 29. septembra 2014 a v spojení s rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu č.k. -263 zo dňa 26. januára 2015 na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 3. decembra 2019 (t.j. od podania návrhu).

8. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody s prihliadnutím na odvolacie námietky otca preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 120 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 3. decembra 2019 a určil zročné výživné za obdobie od 3. decembra 2019 do 30. septembra 2020 vo výške 794,84 eur, ktoré povolil otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 33 eur splatnými spolu s bežným výživným, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a preskúmanie správnosti výroku o trovách konania.

9. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

11. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. , ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v .

12. Podľa , , a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie a to i potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe, rodič ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti je povinný prispievať na výživu svojich detí sumou vo výške 25% až 30% z jeho netto príjmu, zohľadňujúc odôvodnené potreby toho ktorého dieťaťa, s tým, že výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, respektíve uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.

15. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd prvej inštancie správne previedol porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Podstatná zmena pomerov bola dostatočne preukázaná, keďže súd prvej inštancie podrobne skúmal pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnal ich s aktuálnymi pomermi a dôsledne porovnal zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb, rodičov maloletého, manželky otca maloletého porovnal zistené aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase ostatného rozhodovania, a správne dospel k záveru o podstatnej zmene pomerov v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne.

16. V konaní bol nesporný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie podrobne uvedený v bode 1. tohto rozhodnutia.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému J. správne vyhodnotil schopnosti a možnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletého ako aj odôvodnené potreby maloletého, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie ustálené ako pravidelné mesačný výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého vo výške 368 eur. Tu treba poukázať, že v tejto sume však ešte neboli zahrnuté nepravidelné výdavky matky na maloletého ako napr. kaderník, kozmetička, doučovanie, záľuby a ďalšie. Pokiaľ ide o príjem otca, odvolací súd považuje za správne, keď súd prvej inštancie ustáli ako priemerný mesačný príjem otca sumu 1.800 eur. Táto suma zodpovedá zárobku pokladača podlahových krytín, ktorú činnosť otec na základe živnosti vykonáva. Súd pritom správne vychádzal nielen z verejne dostupných zdrojov, ale i zo zabezpečených čestných prehlásení a informácií subjektov, ktoré sa na danú profesiu špecializujú, a ktoré riadne preukázali, aký príjem je možné v tejto profesii v príslušnom kraji (tu v Trnavskom kraji) priemerne dosahovať (č.l. 105-112). Otec aj napriek nesúhlasu, resp. popieraniu možnosti dosahovať takýto príjem súdu počas celého konania aj napriek výzve relevantne nepreukázal svoje príjmové pomery, v dôsledku čoho vznikla dôvodná pochybnosť o skutočných príjmoch otca, a jeho osobných a majetkových pomeroch. Rovnako nepreukázal ani zníženú schopnosť vykonávať pracovnú činnosť kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu, na ktorý poukazoval (až) v odvolaní. Správne súd zohľadnil aj príjem matky v rozsahu cca 1.000-1.200 eur, pričom tento príjem matky (s poukazom na spoluprácu s Centrom právnej pomoci) považoval za primeraný. Matka spoluprácou s uvedeným subjektom objektívne stráca možnosť dosahovať vyšší príjem svojou vlastnou klientelou. Matke pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti, a to k manželovi, ako aj dvom maloletým deťom pochádzajúci z manželstva, ktoré sú výživou odkázané na matku.

18. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu otca o tom, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 90 eur, pričom ďalší príjem do rodiny otca je iba rodičovský príspevok, ktorý poberá jeho manželka na maloletú M. vo výške 394,94 eur. Sám otec všetky svoje (svojej rodiny) náklady vyčíslil sumou 878 eur mesačne (v ktorých nebola zahrnutá ani základná strava!), teda je zjavné, že výdavky otca takmer dvojnásobne presahujú príjem do jeho rodiny, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o skutočných príjmoch otca. Otec síce uvádzal, že náklady na domácnosť im pomáhajú financovať ich príbuzní, toto tvrdenia však nijako nepreukázal, a odvolaciemu súdu sa javí ako málo pravdepodobné, vzhľadom na údajne dlhodobý trend nízkeho príjmu otca.

19. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením otca, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti chápe ako rovnakú povinnosť tak otca ako matky, pokiaľ ide o jej finančné vyjadrenie. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že pri určení vyživovacej povinnosti súd neprihliada len na finančné plnenie, ktoré povinný rodič poskytuje oprávnenému dieťaťu, ale aj na iné formu plnenia. Maloletý J. žije so svojou matkou, jej manželom a dvoma mladšími súrodencami v spoločnej domácnosti. Matka maloletému poskytuje osobnú starostlivosť v podstate od narodenia, stará sa o chod domácnosti, dohliada a pomáha maloletému s plnením si školských povinností, zabezpečuje starostlivosť oň vo všetkých smeroch, pričom takouto formou si čiastočne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Tu je nutné zdôrazniť, že táto forma starostlivosti o dieťa je postavená na roveň finančným plneniam. Okrem uvedeného však matka rovnako ako otec poskytuje maloletého i finančné plnenia, uhrádza náklady spojené so štúdiom, záľubami, zvýšené výdavky pre nepriaznivý zdravotný stav, stravovanie mimo domova, náklady na cestu do školy, úhrady za telefón, ktoré presahujú výšku zvýšeného výživného otca, preto tvrdenia otca, že sumou 200 eur pokrýva všetky odôvodnené potreby maloletého nie je správna a ani dôvodná.

20. Pokiaľ ide o otcom deklarovanú zníženú schopnosť dosahovať vyšší príjem pre zdravotné postihnutie mal. M., na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že matka maloletej M. je na predĺženej rodičovskej dovolenke pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletej. Primárnym dôvodom je teda zdravotný stav maloletej, a je to matka, ktorá je z uvedeného dôvodu nezamestnaná (a to ani na čiastočný úväzok, keďže maloletá trávi 4 hodiny denne v predškolskom zariadení), poberajúca príspevok. Z uvedeného dôvodu by teda mala matka zabezpečovať zvýšenú starostlivosť o maloletú, keďže z tohto dôvodu nepracuje. Odvolací súd nespochybňuje nepriaznivý zdravotný stav maloletej, v konaní však nebolo preukázané (o čom napokon svedčí aj fakt, že maloletá M. riadne navštevuje predškolské zariadenie), že by zdravotný stav vyžadoval celodennú prítomnosť oboch rodičov a poskytovanie starostlivosti oboma rodičmi. Otec ako povinná osoba z vyživovacej povinnosti musí rovnako zodpovedne pristupovať k jej plneniu voči všetkým svojim deťom. Nemožno akceptovať to, že otec vyvíja nepomerne vyššiu snahu o zabezpečenie starostlivosti o jedno z detí, a v dôsledku toho nepristupuje s rovnakou zodpovednosťou i k starostlivosti k druhému, rovnako výživou odkázanému dieťaťu.

21. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd dodáva, že pokiaľ by mal zvýšené výživné pre maloletého J. vyjadriť percentuálne v kontexte s ustálenou praxou 20% - 30% príjmu povinného rodiča, suma 200 eur (t.j. denne cca 6,50 eura) predstavuje pri príjme otca 1.800 eur (pretože takýto príjem je otec objektívne schopný svojou prácou dosahovať) predstavuje len 11 % z jeho príjmu, čo je pod samou spodnou hranicou najnižšej možnej miery, akou má otec povinnosť prispievať na výživu všetkých nezaopatrených detí. Len pre upresnenie, rozsah 20 % až 30 % z príjmu otca predstavuje sumu 360 eur až 540 eur, čiže v rozmedzí tejto sumy je aj povinnosť otca prispievať na výživu všetkých svojich nezaopatrených detí.

22. Súdom prvej inštancie určené výživné otcovi vo výške 200 eur (denne cca 6,50 eura) zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam ako i odôvodneným potrebám maloletého J. vo veku blížiacom sa dospelosti.

23. K vyjadreniam otca o marení styku s maloletým J. jeho matkou a okolnostiach spolužitia, ako aj k investíciám do majetku matky maloletého odvolací súd dodáva, že tieto mal otec možnosť riešiť zákonným spôsobom, a to či už návrhom na výkon rozhodnutia (ktorý nepodal) ako aj dohodou s matkou maloletého o vyporiadaní, resp. náhrade za investície do majetku matky, v zmysle § 76 ods. 2 druhá veta, ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Preto sú tieto skutočnosti pre rozhodnutie v tomto konaní irelevantné.

24. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými otcom maloletého, a to už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

25. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol o zvýšení výživného, o účinnosti zvýšenia, o zročnom výživnom, o povolení splátok i o náhrade trov konania.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa alebo podľa . V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.

27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).