Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-4-2021.pdf
PDF · 127.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: E. V., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X, G., zastúpená: Advokátska kancelária MÉSZÁROS BARIAKOVÁ s. r. o., so sídlom AK, Zvolen, P. O. Hviezdoslava 344/23, IČO: 52 488 047 a manžela: P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. Y. XXX, zastúpený: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., so sídlom AK Považská Bystrica, Centrum 23, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: L. V. a T. P. V., obaja narodení XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako opatrovníkom, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 9. septembra 2020, č. k.: 37P/296/2017 - 971, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e okrem výrokov o trovách konania.
II. Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výrokoch, ktorými súd rozhodol o trovách účastníkov a o tom, že o trovách dôkazov rozhodne samostatným uznesením, a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „Súd manželstvo navrhovateľky E. V., rod. D., nar. XX. XX. XXXX a manžela P. V., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku 8, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X rozvádza. Súd maloleté deti V., T. P. a L., obaja nar. XX. XX. XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach majú obaja rodičia. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí V., T. P., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 130,- € mesačne a L., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 130,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi V., T. P. a L., obaja nar. XX. XX. XXXX každú stredu a sobotu v kalendárnom týždni v časovom rozmedzí od 19.00 hod. do 19.30 hod telefonicky, alebo prostredníctvom aplikácie umožňujúcej videohovor. Matka je povinná zabezpečiť uvedenú formu kontaktu telefonicky alebo prostredníctvom aplikácie umožňujúcej videohovor poskytnutím telefónneho čísla otcovi, zabezpečením telefonického zariadenia, ako aj zariadenia s aplikáciou umožňujúcou videohovor a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletých detí V., Kevina P. a L., obaja nar. XX. XX. XXXX pri styku s otcom. Súd návrh opatrovníka maloletých detí na uloženie informačnej povinnosti matke zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. O trovách dôkazov súd rozhodne samostatným uznesením.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, mal. deti žiadala zveriť do svojej výchovy. Poukázala aj na to, že má známosť, žijú v spoločnej domácnosti. Manžel sa viackrát vyhrážal samovraždou, bol voči nej agresívny. Manžel najskôr nesúhlasil s rozvodom, popieral, že sa správal agresívne, pričom potvrdil, že sa vyhrážal samovraždou Tiež potvrdil, že hrával automaty v roku 2011, narobil dlhy. Následne s rozvodom súhlasil, maloleté deti žiadal zveriť do striedavej starostlivosti, resp. do jeho starostlivosti. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie a upozornil na nie dobrý vzťah maloletých detí k otcovi, pričom sa nechcú s ním stretávať z dôvodu jeho agresívneho a nepredvídateľného správania. Navrhol deti zveriť matke. 3. Okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dospel k záveru, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, ktoré dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Na základe znaleckého dokazovania zistil, že otcovi bola odporučená ambulantná liečba z dôvodu diagnostikovania paranoidnej schizofrénie. Znalci podmienili stretávanie sa otca v budúcnosti podmienkou, že otec nastúpi liečbu, čomu sa však bráni. Z tohto dôvodu odporučili obmedziť stretávanie sa otca s deťmi z dôvodu možného negatívneho vplyvu otca na zdravý vývoj detí. Súd zároveň prihliadol na vyjadrenia detí, ktoré vyplynuli z ich vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom, súdom, či pred znalcami. Z dokazovania vyplynulo, že deti otca spočiatku neodmietali, avšak pocit istoty a bezpečia nachádzajú u matky a novej rodiny vytvorenej s priateľom matky, ku ktorému majú pozitívny vzťah a naopak. Súd predložené dôkazy otcom nepovažoval za také, ktoré by zvrátili výsledky znaleckého dokazovania vykonaného znalcami, keď otec proti záveru znalkýň postavil len lekárske správy, naviac, ak napr. psychológ urobil závery v oblasti psychiatrie, čo nemožno akceptovať. Podľa odporučenia súd formu stretávania obmedzil nateraz na telefonáty a videohovor. Výživné určil na základe zistených potrieb detí a majetkových pomerov rodičov, zvlášť otca, ktorý bol živnostníkom a z daňového priznania za rok 2018 vykázal príjmy zo živnosti 50.109 EUR, výdavky 20.000 EUR. Otec ukončil živnosť dňa 17. 9. 2019 a od 18. 9. 2019 je zamestnancom spoločnosti JP Rent, s.r.o., Slovenská Ľupča. Navrhovateľka je od 11. 3. 2019 zamestnaná v spoločnosti MITERA, s.r.o., Poprad s príjmom 472,23 EUR v čistom za obdobie január - júl 2020, k tomu poberá prídavok na deti vo výške 49,90 EUR. Navrhovateľka s deťmi býva v G. v byte patriacom priateľovi, otec býva v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z príjmu deklarovaného otcom vo výške 570 EUR mesačne s tým, že súhlasil s platením výživného vo výške 130 EUR. Súd zamietol návrh opatrovníka na uloženie informačnej povinnosti, keďže matka otca informuje. Vo veci aplikoval § 18, § 19 ods. 1, § 23, § 24, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 75 ods. 1 a § 25 ods. 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 a § 54 CMP. 4. Proti rozsudku sa odvolal manžel navrhovateľky (otec mal. detí). Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať patriace mu procesné práva. Odvolanie podal proti všetkým výrokom. Na odporučenie znalkýň sa chcel dať liečiť a tak vyhľadal odbornú pomoc. Absolvoval vyšetrenie u C.. C. a C.. E., pričom záznamy z vyšetrení predložil konajúcemu súdu. Podľa záverov oboch vyšetrení u neho nie sú prítomné známky incipientnej paranoidnej poruchy, či psychotickej poruchy, diagnostikovanú paranoidnú schizofréniu je možné považovať za vysoko nepravdepodobnú, resp. je možno ju vylúčiť. Psychiatričkou C.. C. bolo konštatované, že je bez prejavov duševné poruchy. Nebol teda dôvod zahájiť s ním psychoterapiu. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako potvrdenie samotný znalkýň počas ich výsluchu na pojednávaní, že psychiater vie vždy diagnostikovať psychickú poruchu, postupy síce nie sú presne dané, no paranoidnú schizofréniu vie s určitosťou diagnostikovať, sú závery znaleckých posudkov nesprávne. Súd mal preto pristúpiť na vykonanie nového znaleckého dokazovania, keďže psychická diagnóza bola rozhodujúca pre určenie zverenia do starostlivosti niektorému z rodičov a následného určenia styku otca s deťmi. Je si vedomý toho, že lekárska správa nie je na úrovni znaleckého posudku, vypracovanie znaleckého posudku je značne časovo náročné a nebol schopný si zabezpečiť znalecký posudok na posúdenie jeho psychického stavu riadne a včas v priebehu konania. Nakoľko súd nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie, znemožnil mu konať pred súdom a tým porušil právo na spravodlivý proces. Podľa jeho názoru pre nesprávne závery znaleckých posudkov súd nesprávne rozhodol o zverení maloletých detí do starostlivosti matky a nezaoberal sa možnosťou zveriť deti do starostlivosti otca vzhľadom na diagnostikovanú jeho psychickú poruchu a tiež na to nadväzujúce výroky o styku s maloletými, a určení výšky výživného, ktoré považuje za neprimerane vysoké. Nebolo v konaní preukázané, že maloleté deti majú z neho strach a styk s nimi by vážne ohrozoval ich zdravý duševný vývoj aj pri diagnostikovanej poruche. 5. V replike manžel doplnil, že S maloletými deťmi mal vždy dobrý vzťah, nikdy im neublížil a nebol na ne ako aj na matku detí agresívny. Poprel, že by navrhovateľku napadol, táto klame. Keď mal deti
u seba počas víkendov, vždy bolo o ne dobre postarané. Chodil s nimi na výlety, učil sa, do kostola. Deti majú izbu, herňu, zakúpil veci na cvičenie a zábavu, bicykle, snowbordové výstroje, stolný futbal, futbalové lopty, kamery na prilby, fotoaparát, smart hodinky, trampolínu, bazén, záhradné hojdačky, virtuálne okuliare a rôzne spoločenské hry. Na D. Y. deti boli v dobrovoľnom hasičskom zbore, majú tam veľa kamarátov, navštevovali tam základnú školu. Aj napriek tomu, že pracuje ako robotník, deťom sa dostatočne venoval, pokiaľ sa nemohol, venovali sa im starí rodičia. Namietal, že matka rozvrátila rodinu, pretože si našla priateľa. Taktiež vyslovil podozrenie, že s deťmi manipuluje. Za vhodné pre deti považuje ideálnu striedavú starostlivosť. 6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Podľa jej názoru súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav veci. Procesný postup súdu bol zákonný a správny, súd svojím postupom umožnil účastníkom konania uskutočňovať ich procesné práva. V rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, svoje právne úvahy dostatočne vysvetlil, vysporiadal sa aj s relevantnými tvrdeniami účastníkov konania a vykonanými dôkazmi, pričom rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý. Podľa jej názoru tvrdenia manžela nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť rozsudku. 7. K rozhodnutiu o rozvode uviedla, že v bode 38 odôvodnenia súd správne uviedol, že bola preukázaná existencia objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi a bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií. Zhodne uviedli, že od apríla 2018 spoločne nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne a netrávia spolu čas ako rodina, intímne spolu nežijú od roku 2017. Bolo preukázané, že manželstvo je len formálnym zväzkom. Sa hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd považoval okrem iného aj manželovo nevhodné, agresívne správanie voči nej, ktorého svedkom boli aj maloleté deti, čo vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12. 7. 2018, v ktorej maloletý T. uviedol, že s bratom videli, ako manžel navrhovateľku škrtil. Nakoniec manžel s rozvodom sa súhlasil. Navrhovateľka preto nevidí dôvod, prečo manžel podáva odvolanie aj do výroku o rozvode. 8. Vo vzťahu k rozhodnutiu o zverení maloletých detí poukázala na závery znaleckých posudkov C.. K. č. 28/2019 a znaleckého posudku C.. O. B. ako aj pribratej konzultantky z odboru psychológie C.. E. V. č. 15/2020. Podľa jej názoru prvoinštančný súd postupoval správne, keď zamietol návrh manžela na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu a realizovania styku s deťmi. Vo svojom rozhodnutí súd správne konštatoval, že v konaní boli vykonanými znaleckými dokazovaniami dostatočne jasne preukázané všetky pre vec relevantné skutočnosti, pričom v znaleckých posudkoch boli použité znalecké metódy, postupy a z nich vyplývajúce závery, o ktorých súd nemá dôvody pochybovať. V konaní tvrdila, že lekárska správa C.. C., na ktorú sa manžel odvoláva, nemôže byť porovnávaná so znaleckým dokazovaním, keďže v danom prípade išlo len o čiastkové vyšetrenie, pričom C.. C. nemala k dispozícii ani kompletný spisový materiál. C.. C. ako aj C.. E. pri vypracovaní svojich správ vychádzali len z tvrdení poskytnutých im manželom bez toho, aby vykonali aj vyšetrenie navrhovateľky a maloletých detí. Pokiaľ ide o správu C.. E. z psychologického vyšetrenia manžela, psychológ nemal oprávnenie vyjadrovať sa k psychiatrickým diagnózam, čo deklarovala aj znalkyňa C.. M. K. pri svojom výsluchu na súde. S týmito tvrdeniami sa stotožnil aj súd. Znalecké posudky sú preskúmateľné a závery v nich uvedené sú odôvodnené vedeckými postupmi a znaleckými metódami. Znalci sa v podstatných skutočnostiach zhodli. 9. K námietke o možnosti zverenia detí otcovi navrhovateľka uviedla, že tvrdenia otca sú zavádzajúce. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, po ktorom bolo preukázané, že maloleté deti majú s navrhovateľkou najbližší vzťah, najväčšiu citovú väzbu, pocit opory a bezpečia. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne pochybenia. Naopak, dokazovaním bolo preukázané, že manžel trpí vážnou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej by pri jej neliečení mohol negatívne vplývať na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí. Zo znaleckého posudku C.. M. K. č. 28/2019 ako aj vyšetrením sociálnej pracovníčky bolo zistené, že maloleté deti majú z manžela strach a nechcú sa s ním stretávať. 10. Pokiaľ otec namieta, že nebol schopný zabezpečiť kontrolný znalecký posudok z dôvodu časového obmedzenia, a preto mal súd z dôvodu rozporu lekárskej správy C.. C. a správy z psychologického vyšetrenia C.. E. vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, uviedla, že ak manžel nebol schopný z hľadiska časového zabezpečiť si posudok, neznamená to, že súd bol povinný vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, pričom poukázala na § 207 CSP, podľa ktorého súd vykoná kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom iba v prípade, ak sú závery znalcov v zrejmom rozpore, alebo v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie. V danom prípade však súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol kontrolné znalecké dokazovanie vzhľadom na závery znaleckých posudkov C.. M. K. č. 28/2019 a C.. B. č. 15/2020, ktoré neboli v zrejmom rozpore, práve naopak, znalci sa v záveroch týkajúcich sa osobnosti manžela zhodli. Znalkyňa C.. B. uviedla,
že neliečenie diagnostikovanej psychickej choroby u manžela môže negatívne ovplyvňovať psychický, fyzický vývoj a bezpečnosť detí ako aj priaznivý vývoj ich vzájomného vzťahu. Keďže manžel sa v priebehu konania na súde prvej inštancie vyjadril, že liečbe sa nepodrobil, nakoľko podľa jeho názoru žiadna liečba nebola potrebná, súd správne rozhodol v súlade s vyjadreniami znalkyne C.. B., keď zveril maloleté deti navrhovateľke. 11. Pokiaľ manžel namieta neprimerane vysoké výživné, súd rozhodol správne, pričom vychádzal z § 73 Zákona o rodine, prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí a na možnosti manžela. Preukázané bolo, že je v jeho možnostiach prispievať určeným výživným, pričom sám manžel uviedol, že jeho príjem prestavuje 570 EUR mesačne, zároveň zdôraznila, že zo správy sociálneho šetrenia zo dňa 13. 8. 2020 vyplynulo, že manžel sám uviedol, že je v jeho možnostiach platiť na každé maloleté dieťa výživné vo výške 130 EUR. 12. K námietke manžela, že nebolo preukázané, že maloleté deti majú z neho strach, uviedla, že toto tvrdenie je zavádzajúce a v rozpore so skutočnosťami, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním. Zo znaleckého posudku C.. M. K. č. 28/2019 bolo preukázané, že obidve maloleté deti majú z manžela strach z jeho nepredvídateľného správania, nevedia, čo od neho môžu očakávať a obávajú sa jeho verbálneho, agresívneho správania. Strach z manžela bol preukázaný aj zo správy sociálneho šetrenia zo dňa 13. 8. 2020, keď obidve deti sociálnemu pracovníkovi uviedli, že manžel býva výbušný až agresívny. Z tejto správy vyplýva, že správanie manžela býva nepredvídateľné a obidve deti uviedli, že sa s otcom nechcú stretávať. Zo znaleckého dokazovania bolo konštatované, že osobný styk manžela nie je vhodné upraviť, kým nepodstúpi psychiatrickú liečbu svojho ochorenia a jeho zdravotný stav nebude stabilizovaný. Rozhodnutie súdu je tak v súlade so záujmami maloletých detí. Taktiež za správne považuje rozhodnutie o neuložení informačnej povinnosti vzhľadom na to, že manžel takýto návrh nepodal a dokazovaním bolo preukázané, že je dostatočne informovaný o maloletých deťoch. Preto žiadala rozsudok potvrdiť vo všetkých výrokoch ako vecne správny. 13. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca odporučil odvolaciemu súdu rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Podľa jeho názoru skutkový stav bol v rámci konania riadne zistený, najmä zo znaleckých vyšetrení a následných posudkov predložených znalcami. Maloleté deti sú dlhodobo v starostlivosti matky, majú k nej vytvorené najbližšie citové väzby, v prostredí, v ktorom dlhodobo žijú, sú socializované. Zverenie do starostlivosti matky je v ich najlepšom záujme. Otec trpí duševnou poruchou, ktorej existenciu popiera, pričom táto pri zanedbaní liečby predstavuje pre deti riziko ohrozenia ich zdravého vývinu, preto úrad poukázal na to, že je nevyhnutné, aby sa otec v záujme maloletých detí podrobil ambulantnej liečbe, aby do budúcna mal možnosť podieľať sa osobne na výchove detí a nedošlo k úplnému odcudzeniu a pretrhnutiu väzieb. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP okrem výrokov, ktorými rozhodol o trovách konania. Rozhodnutie vo výrokoch o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. d), § 391 ods. 1 CSP. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správne príslušné právne normy. Otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neuvádzal počas konania, iba zopakoval niektoré argumenty. V odvolaní ako odvolací dôvod uvádza nesprávne skutkové zistenia, ktoré spočívajú v nevykonaní kontrolného znaleckého dokazovania. Okresný súd veľmi citlivo pristúpil k hodnoteniu dôkazov, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, svoje úvahy dôsledne odôvodnil. So závermi, ktoré vyplynuli zo znaleckého dokazovania a záverov znalkýň sa súd dostatočne v odôvodnení rozsudku vysporiadal, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd hodnotí každý dôkaz samostatne, preto aj znalecký posudok je len jedným z vykonaných dôkazov, a súd musí prihliadať pri rozhodovaní na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, teda aj na ďalšie zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov. Sem patria napríklad aj správy zo šetrení opatrovníka, výsluch detí apod. Súd vychádzal zo znaleckých posudkov, znalkyne na pojednávaní aj vypočul. Znalkyne zhodne zaujali postoj k predloženým otázkam a zhodne dospeli k záveru, že nateraz nie je vhodné osobné stretávanie sa otca s deťmi. Okresný súd sa dostatočne vyporiadal s námietkou otca, prečo nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie, prečo predložené lekárske správy otcom nepovažoval za také dôkazy, ktorý môžu spochybniť, či vyvrátiť závery, ktoré
súd vyvodil z vykonaného znaleckého dokazovania. Závery okresného súdu sú dostatočne logické, akceptujúce podstatné okolnosti interakcie medzi účastníkmi. 17. Podľa § 207 CSP ods. 1 ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. Podľa ods. 2 v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. V zmysle ods. 3 návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. 18. Nová právna úprava už explicitne neobsahuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným znalcom, tzv. kontrolný znalecký posudok tak, ako bolo upravené v § 127 ods. 2 OSP. Civilný sporový poriadok však nevylučuje, aby bol podaný ohľadom posúdenia tých istých skutočností ďalší znalecký posudok, keďže zákon výslovne predpokladá existenciu rozporu záverov znalcov (pozri § 207 ods. 3 CSP) a nie je výslovne uvedené, že by malo ísť len o rozpor tzv. súkromného znaleckého posudku (§ 209 CSP) a znaleckého posudku podľa § 207 CSP. Aj znalecký posudok musí súd hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky, domáhať sa vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi, a v prípade pochybností nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom (Winterová, A. a kol. Civilní právo procesní. 6. aktualizované a doplněné vydání. Praha: Linde, 2011, s. 249). Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t. j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Súd svoje rozhodnutie založil nielen na záveroch znaleckých posudkov, ale aj výsluchu účastníkov, správ kolízneho opatrovníka, pričom prihliadol na najlepší záujem maloletých detí, pričom prihliadol aj na názory detí podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne (ods. 1). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (ods. 2). Podľa článku 4 prvej a druhej vety Základných princípov súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. 19. Ak má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku. Okresný súd takto postupoval, posudok bol doplnený a znalkyne aj vypočuté v konaní. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd odstránil rozpory, ktoré nastali počas konania, vychádzal z viacerých posudkov, teda posudok bol podrobený kontrole druhým znalcom, pričom bolo preukázané, že rozpory neexistujú. Za daného stavu nie je povinnosťou súdu nariaďovať tzv. kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré v novej právnej úprave absentuje. Treba zdôrazniť, že dané konanie je nesporové, kedy súd môže konať aj nad rámec návrhov, predovšetkým v záujme detí, čo aj vykonal. 20. V danom prípade nenastal stav, na ktorý poukazuje manžel, teda, žeby existovali dva rozdielne znalecké posudky, ako správne podotkla vo vyjadrení aj navrhovateľka. Znalecké posudky boli v zhode a manželom navrhovateľky predložené dôkazy boli len listinné dôkazy, lekárske správy, ktoré neboli vyhotovené ako súkromný znalecký posudok, teda nešlo o znalecký posudok, ktorý by spochybnil závery vykonaného znaleckého dokazovania. Okresný súd správne vyhodnotil dôkazy predložené otcom, pričom je dôležité, že pre znalecké posudky sa vyžadujú vyššie odborné znalosti a zodpovednosť vyhotoviteľa, ako tvorcu lekárskej správy, pričom bolo konštatované, že pri vyhotovení týchto správ lekár nedisponoval dostatkom informácií, neboli vypočuté deti, navrhovateľka ani neboli použité vedecké metódy na dosiahnutie poznatkov. 21. Okresný súd veľmi správne prihliadol na vzťah maloletých detí k otcovi ako aj na ich vyjadrenie, pričom pri rozhodovaní bral zreteľ na najlepší záujem maloletých detí, čo aj zdôraznil, pričom svoje závery odôvodnil aj s poukazom na odporúčania, ktoré vyplynuli z vykonaného znaleckého dokazovania. 22. Odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa (oznámený pod č. 104/1991 Zb.), keď podľa čl. 3 musí pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Podľa čl. 12 bod 1 štát musí dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. 23. Okresný súd takto postupoval, prihliadol na názor detí, ktorý je logický a vychádza zo svojho vzťahu k rodičom. Vzhľadom na vek detí a ich vyspelosť možno prihliadať na ich názory. Deti svoje názory
boli schopné dať najavo, jednoznačne sa vyjadriť. Nebolo preukázané, že deti by boli manipulované, či ovplyvňované matkou, skôr daná tendencia bola zistená u otca. V zmysle čl. 12 bod 2 Dohovoru sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Toto právo bolo v konaní náležite aplikované. Odvolací súd zdôrazňuje, že v záujme detí rozhodne nie je ich stresovanie, zaťahovanie do vzájomného problému rodičov, ale vytvorenie takých podmienok, aby deti nemuseli byť zaťažované, stresované z konfliktu rodičov, kde bola zistená nedostatočná komunikácia, zvlášť neochota otca detí podrobiť sa liečbe a tak vytvoriť do budúcna lepší predpoklad na rozvoj vzťahov s deťmi a aj na rozšírenie styku, čo ani matka nepopiera, avšak to podmieňuje akceptáciou zdravotného stavu otca ním bez zľahčovania danej situácie. Vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu súdy sa snažili o zlepšenie komunikácie, avšak bezvýsledne. Dané skutočnosti logicky vyústili k záverom, ako ich uviedol okresný súd. 24. Otec sa odvolal proti všetkým výrokom, hoci v odvolaní konkrétne neargumentoval voči správnosti výroku o rozvode, neuviedol žiaden argument, prečo za súčasnej situácie by manželstvo nemalo byť rozvedené, naviac za situácie, ak bolo preukázané, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Odvolací súd preto rozhodnutie o rozvode považoval za správne. 25. Manžel navrhovateľky zrejme uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1. písm. b), e) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b)) a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností( písm. d)). Ako bolo vyššie uvedené, súd koná v najlepšom záujme detí, súd prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, vykonal rozsiahle znalecké dokazovanie, taktiež aj dôkazmi predloženými manželom, lekárskymi správami. Súd za daného stavu nepochybil, ak nenariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Treba dodať, že nie je ani v záujme maloletých detí ich neustále ich vystavovať stresu z vypočúvania a vyšetrovania. Ak otec namieta, že matka deti manipuluje, v konaní bolo preukázané, že tomu tak nie je, práve naopak, táto tendencia bola zistená u otca, ktorý zaťahuje deti do vzájomných sporov rodičov. Taktiež nebola preukázaná závislosť matky na požívaní alkoholu, čo namieta otec. Z dokazovania bolo preukázané, že vhodnejším rodičom je matka, aj preto, že došlo k narušeniu vzťahu otca detí s nimi, a to predovšetkým vo vzťahu nepredvídanosti chovania, atakov, ktoré otec detí bagatelizuje, ktoré však deti veľmi citlivo vnímajú a čo dostatočne dali najavo. Za danej situácia už vôbec neprichádza do úvahy striedavá starostlivosť, čo je vylúčené už obmedzením styku. O zverení detí navrhovateľke okresný súd rozhodol správne a rozhodnutie patrične odôvodnil. 26. V odvolaní otec všeobecne namieta výšku výživného, nič konkrétne však neuvádza. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ako živnostník zarábal podstatne viacej, teda výška, z ktorej sa pri výživnom vychádzalo je odôvodnená aj týmto zistením. Nakoniec, manžel navrhovateľky s určeným výživným súhlasil. Súd sa bližšie v rozhodnutí nezaoberal otázkou, prečo sa otec detí vzdal výhodnejšieho zamestnania, podnikania, zjavne v dôsledku súhlasu otca s výživným. Pokiaľ podal odvolanie k informačnej povinnosti, takýto návrh otec ani nepodával, v odvolaní ho bližšie nekonkretizoval. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že otec by mal akceptovať zistené skutočnosti, pokúsiť sa o doporučenú liečbu a vytvoriť tak predpoklady pre nápravu a obnovenie stretávania sa s deťmi, na čo poukázal aj okresný súd, pretože terajšie obmedzenie nie je trvalé a v plnom rozsahu záleží len od otca, ako sa k veci postaví. Je v záujme detí, aby dochádzalo k stretávaniu sa s otcom, avšak za situácie, kedy deti nebudú v strese a obáv z chovania otca. Z vyjadrení navrhovateľky nevyplynulo, že by v stretávaní sa detí s otcom bránila, podmienila to však absolvovaním liečby tak, ako odporučili znalkyne. Osobné útoky na navrhovateľku do budúcna nemajú žiadny zmysel a môžu len sťažiť situáciu, kedy je nanajvýš vhodné, aby sa komunikácia medzi rodičmi dostala na slušnú úroveň. 27. Odvolací súd zrušil rozhodnutie vo výrokoch o trovách konania z dôvodu, že okresný súd nepostupoval správne ak rozhodol o trovách konania účastníkov a zároveň o tom, že o trovách dôkazov rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie o poslednom výroku nijako neodôvodnil, len poukázal na rozsah znaleckého dokazovania. Civilný sporový poriadok neprevzal právnu úpravu a tolerovanú rozhodovaciu prax v tom, že po rozhodnutí o trovách konania účastníkov je možné následne ešte rozhodovať o trovách dôkazov, teda v danom prípade trovách, ktoré vznikli štátu vyplatením znalečného. 28. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 29. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Súd v nesporových konaniach rozhoduje o nároku, aj o výške trov konania v jednom rozhodnutí, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Predmetné tak predstavuje výnimku zo všeobecného procesného postupu, ktorý platí v súlade s § 262 CSP v sporovom konaní. Meritórne rozhodnutie tak bude obsahovať aj výrok o základe, aj výrok o výške trov. Podľa § 57 CMP o trovách štátu rozhoduje súd aj bez návrhu. Ak je nariadené znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a ani jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu, resp. preddavok v celom rozsahu trovy nepokrýva, súd môže rozhodnúť, že účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu a ktoré neboli kryté preddavkom. Z hľadiska dokazovania podľa CMP, kde sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, nie je podmienkou vykonania dôkazu samotné zloženie preddavku. Súd môže rozhodnúť, ktorého z účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu. Zároveň však platí ust. § 58 CMP, teda aj o trovách konania štátu je potrebné rozhodnúť najneskôr v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nie je teda správny taký postup, ak okresný súd rozhodne vo veci samej, kde rozhodne aj o trovách konania medzi účastníkmi, napr. podľa § 52 a nasl., a až následne bude rozhodovať o trovách konania štátu (o trovách dôkazov, ako to uviedol okresný súd), pretože by tak rozhodoval o náhrade trov vzniknutých znaleckým dokazovaním až po rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo je v rozpore s ust. § 58 CMP. 31. Pretože okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne postupoval, porušil citované ustanovenia, odvolací súd zrušil výroky o trovách konania a vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie o trovách účastníkov a štátu, keď o trovách štátu nemôže byť rozhodované separátne a samostatne, pretože tento postup nevyplýva zo žiadneho ustanovenia CMP, poťažne CSP. Súd tak v jednom rozhodnutí rozhodne o trovách účastníkov aj o trovách konania štátu. Podľa § 396 ods. 3 CSP zároveň okresný súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. 32. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).