Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/8/2024

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 386 553, právne zastúpený: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 659 746, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IZA-48-12-2.2/P-E 22, 24-23, registračné č. spisu: IPZA/IPZA_OBOZP/KON/2023/4942 zo dňa 11. decembra 2023 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20. decembra 2023, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 01.02.2024 dožadoval zrušenia opatrenia žalovaného, a to protokolu Inšpektorátu práce Žilina (ďalej len „Inšpektorát práce“) č. IZA-48-12-2.2/P-E 22, 24 – 23, registračné č. spisu: IPZA/IPZA_OBOZP/KON/2023/4942 zo dňa 11. decembra 2023 (ďalej len „Protokol“), v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 20. decembra 2023 (ďalej len „Dodatok k Protokolu“) a priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný dňa 11.12.2023 vydal Protokol, v ktorom skonštatoval u žalobcu nedostatky na úseku pracovnoprávnych vzťahov, a to konkrétne, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neumožnil pôsobenie Odborovej organizácie Skutočné odbory INA (ďalej len „OO Skutočné odbory INA“) na jeho pracoviskách. K uvedenému nedostatku podľa Protokolu došlo tak, že po oznámení zámeru OO Skutočné odbory INA na vykonanie kontroly u žalobcu v jeho priestoroch podľa (ďalej len „“) dňa 08.11.2023, listom zo dňa 07.11.2023, a potom čo nedošlo medzi žalobcom a OO Skutočné odbory INA k dohode o termíne vstupu, žalobca neumožnil OO Skutočné odbory INA vstup do jeho priestorov aj napriek tomu, že sa dňa 10.11.2023 tohto vstupu členovia odborového orgánu OO Skutočné odbory INA dožadovali. Uvedený postup žalobcu bol v Protokole vyhodnotený ako rozpor s . Žalovaný v Protokole prijal opatrenie, ktorým nariadil žalobcovi umožniť pôsobenie OO Skutočné odbory INA na jeho pracoviskách. Súčasne žalovaný uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin (t. j. nedostatkov) a povinnosť doručiť Inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 30 dní od ukončenia výkonu inšpekcie. V reakcii na Protokol podal žalobca žalovanému v určenej lehote vyjadrenie, v ktorom namietal, že neporušil svoju povinnosť a umožnil pôsobenie OO Skutočné odbory INA na jeho pracoviskách, a teda ide o nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu vydal žalovaný Dodatok k Protokolu, v ktorom konštatuje, že vo vzťahu medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou nemá povinnosti iba zamestnávateľ, ale aj odborová organizácia. Tá je okrem iného povinná dodržiavať účel a termín vstupu do priestorov

zamestnávateľa, povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, osobitné predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa a samozrejme aj všeobecné zásady dobrých mravov. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ nie je oprávnený prijať zákaz vstupu do svojich priestorov pre fyzické osoby vykonávajúce činnosti pre odborovú organizáciu (t. j. aj pre OO Skutočné odbory INA) len na základe vlastného rozhodnutia.

3. V podanej správnej žalobe žalobca najmä zdôrazňuje, že pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa a nárok na vstup do priestorov zamestnávateľa sú dve odlišné práva a dva odlišné nároky rôzneho rozsahu, pričom žalovaný tieto nesprávne stotožňuje. Skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu a odborovej organizácii pôsobiť na pracovisku neznamená, že zamestnávateľ musí odborovému orgánu bez ďalšieho vždy umožniť vstup do svojich priestorov. Podľa názoru žalobcu ak žalovaný riešil len otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo OO Skutočné odbory INA na vstup do priestorov žalobcu mal svojim opatrením riešiť iba to, či nariadi umožniť vstup do priestorov, a nie samotné pôsobenie OO Skutočné odbory INA, ktoré inak žalobcom narušené nebolo. Žalovaný tak svojim opatrením uložil žalobcovi povinnosť širšie ako bol predmet inšpekcie práce, ktorá bola zavŕšená vydaním opatrenia, čím žalovaný tiež zasiahol do práv žalobcu. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že v pracovnoprávnom vzťahu medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou pôsobiacou na pracovisku u tohto zamestnávateľa majú zákonné povinnosti obe strany, teda ako zamestnávateľ, tak aj odborová organizácia. OO Skutočné odbory INA však počas výkonu kontroly porušila viaceré interné predpisy platné u žalobcu.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe skonštatoval, že zo všeobecne záväzných právnych predpisov, predovšetkým z ustanovení a , jednoznačne vyplýva fakt, že zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku, ak medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia takejto odborovej organizácie. Odborová organizácia pôsobiaca u zamestnávateľa má okrem iného právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa súvisiacich s účelom vstupu, aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, na účel uplatňovania práv zamestnancov. Legitímnym účelom pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa je najmä uplatňovanie práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov pre zamestnancov a zlepšovanie ich pracovných podmienok. Pokiaľ sa zamestnávateľ dôvodne domnieva, že niektoré fyzické osoby vykonávajúce činnosti v mene OO Skutočné odbory INA sledujú iné záujmy, ako je legitímny účel pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa, alebo ak tieto osoby nedodržiavajú predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, prípadne iné predpisy a tým predstavujú ohrozenie pre oprávnené záujmy zamestnávateľa, zamestnávateľ sa môže obrátiť v tejto veci na všeobecný súd a žiadať obmedzenia pre takéto fyzické osoby. V rámci svojej pôsobnosti žalovaný kontroluje konanie na strane zamestnávateľa. V momente, kedy je ustanovená odborová organizácia, žalovaný má kompetenciu skúmať, či jej zamestnávateľ umožňuje vykonávať jej právomoci. Žalovanému neprináleží skúmať, či odborová organizácia slúži štandardnému účelu. Podľa žalovaného zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne prijať zákaz vstupu do svojich priestorov pre fyzické osoby vykonávajúce činnosti pre odborovú organizáciu len na základe vlastného rozhodnutia. Práva odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa sú jasne definované v ustanoveniach . Žalovaný zastáva názor, že vykonávať oprávnenia odborovej organizácie nie je možné bez toho, aby členovia odborovej organizácie mohli vstúpiť na pracoviská zamestnávateľa, u ktorého je odborová organizácia oprávnená pôsobiť. Žalovaný preto naďalej zastáva názor, že žalobca sa neumožnením vstupu členom OO Skutočné odbory INA na pracoviská žalobcu dopustil podstatného obmedzenia zákonného práva odborovej organizácie na jej pôsobenie u žalobcu. Žalovaný sa následne nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že si zamieňa pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa s jej právom na vstup do jeho priestorov. Podľa názoru žalovaného nie je možné oddeliť umožnenie pôsobenia OO Skutočné odbory INA u žalobcu od umožnenia vstupu je členov na pracoviská. Protokol nie je konštitutívnym rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, hoci je spôsobilý do jeho právneho postavenia zasiahnuť najmä vo forme uložených preventívnych opatrení. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov však vyplýva, že súdny prieskum protokolu z inšpekcie práce sa vykonáva najmä vo veci uloženia konkrétnych povinnosti kontrolovanému subjektu, s cieľom preskúmania, či uloženými opatreniami orgán verejnej správy nezasiahol do právneho postavenia kontrolovaného subjektu a do jeho právom chránených záujmov autoritatívnym príkazom v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný má z administratívneho spisu z výkonu inšpekcie práce za to, že skutkový stav bol inšpektorom

práce dostatočne a spoľahlivo zistený a že postup žalovaného v rozsahu vyhotovenia Protokolu a Dodatku k Protokolu bol v súlade so o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), a týmto postupom nebol žalobca ukrátený na právach.

5. Predmetom súdneho prieskumu je v zmysle správnej žaloby posúdenie zákonnosti Protokolu a Dodatku k Protokolu. Protokol z inšpekcie práce je preskúmateľný súdom len v rozsahu prieskumu zákonnosti uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V predmetnej veci inšpektor práce v súlade s ustanovením a Zákona o inšpekcií práce nariadil žalobcovi ako kontrolovanému subjektu umožniť OO Skutočné odbory INA na svojich pracoviskách a v súlade s uložil žalobcovi i) povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a ii) doručiť Inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 30 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.

6. Primárne správny súd posudzoval v súlade s (ďalej len „“) splnenie procesných podmienok, teda podmienok za ktorých môže konať a rozhodnúť.

7. Podľa ; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

8. Podľa ; správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

9. Pri posudzovaní, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, treba vychádzať predovšetkým z pozitívneho a negatívneho vymedzenia predmetu tohto prieskumu. Podľa sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V doterajšej praxi nebolo sporné, že o obsahu protokolu z inšpekcie práce možno uvažovať len ako o opatrení orgánu verejnej správy. Podľa sa opatrením orgánu verejnej správy rozumie správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Takisto nie je sporné, že žalovaný je podľa a orgánom štátnej správy, teda orgánom verejnej správy v zmysle , a že opatrenia ukladané v protokole z inšpekcie práce ukladá žalovaný v rámci výkonu verejnej správy na úseku inšpekcie práce podľa citovaného zákona.

10. Podľa ; u zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia, má odborový orgán právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pritom má právo najmä kontrolovať, ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne utvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej práce, pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie zamestnávateľa pre zamestnancov a kontrolovať hospodárenie zamestnávateľa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.

11. Podľa ; zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku, ak medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia tejto odborovej organizácie.

12. Podľa ; zamestnávateľ je povinný umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa, súvisiacich s účelom vstupu, aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, na účel uplatňovania práv zamestnancov; táto osoba je povinná v nevyhnutnom rozsahu dodržiavať, vzhľadom na účel vstupu, povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia, osobitné predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa. Odborový orgán je povinný oznámiť zamestnávateľovi osobu konajúcu v mene odborovej organizácie, účel a termín vstupu do priestorov zamestnávateľa.

13. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len nariadenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu (žalobcovi) už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv (uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 4 decembra 2023). Obdobne je tomu aj v tomto prípade, keď žalovaný v súlade s ust. a nariadil žalobcovi umožniť pôsobenie OO Skutočné odbory INA na svojich pracoviskách. Toto opatrenie, uvedené v Protokole, nemení právne postavenie žalobcu a nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov. jasne definuje, že zamestnávateľ (v tomto prípade žalobca) je povinný umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku, ak medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia tejto odborovej organizácie. Ako jedna z esenciálnych zložiek pôsobenia odborovej organizácie u žalobcu ako zamestnávateľa je i umožnenie vstupu do jeho priestorov aj osobám, ktoré nie sú jeho zamestnancami, ak tieto osoby konajú v mene odborovej organizácie (v tomto prípade OO Skutočné odbory INA), v ktorej sú združení jeho zamestnanci, za účelom uplatňovania práv zamestnancov, napr. preverovanie pracoviska za účelom kontrolovania povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ( ). Túto povinnosť žalobcovi ustanovuje . Je teda namieste konštatovať, že uložené opatrenie v Protokole neodoberá žalobcovi žiadne právo, nezužuje jeho rozsah, ani spôsob výkonu jeho práv, ale len zdôrazňuje dodržiavanie jeho zákonnej povinnosti obsiahnutej v ust. a . Hoci žalobca subjektívne vníma uplatňovanie vyššie uvedeného oprávnenia odborovej organizácie ako vykonávanie práva šikanóznym spôsobom s následným porušovaním jeho interných predpisov, nemožno tento úsudok spájať s porušením práv alebo právom chránených záujmov žalobcu vydaním Protokolu, ktorý uloženým opatrením len deklaratórne stvrdzuje povinnosť žalobcu. Nemožno preto napadnutý Protokol v znení jeho Dodatku klasifikovať ako opatrenie, ktoré by zasahovalo do práv žalobcu a malo tak za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Ide o opatrenie predbežnej povahy, ktorým nie sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Oprávnenia inšpektora práce majú preventívny, nie sankčný charakter.

14. V zmysle ustanovenia platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Na základe vyššie uvedeného tak správny súd konštatuje, že žalobou napadnutý akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý predmet súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Preto správny súd žalobu podľa odmietol ako neprípustnú.

15. Pretože žaloba bola odmietnutá, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa .

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením ( ).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ), v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.