Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-11-2021.pdf
PDF · 98.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného U. B. pre zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 odsek 1 písmeno h), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. apríla 2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný
U. B., nar. XX.X.XXXX X. P., trvale bytom Y. XXX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 1.10.2020 o 23:20 hod. v katastri obce Y. na parcele č. 1404, zapísanej na liste vlastníctva č. 1557, v mieste pod nadjazdom nad železničnou traťou, vedúcim z obce Y. do miestnej časti X., vedľa koľaje č. 1 v km 72,750, s prineseným nožom vypáčil a otvoril dve betónové kocky nachádzajúce sa v betónovom žľabe a na oboch miestach s prinesenými pákovými kliešťami v tomto žľabe prestrihol elektrický kábel č. 139 typ AJ-2Y(L)2YDB2Y 3 x 4 x 0,9, ktorý bol pod napätím, tento si postupne vyťahoval, strihal na cca 1,5 metrové kusy a ukladal vedľa koľaje s úmyslom jeho odcudzenia, ďalej prestrihol elektrický kábel č. 313 typ AJ-2Y(L)2YDB2Y 5 x 4 x 1,4, ktorý bol vedený v tom istom žľabe a taktiež pod napätím, v dôsledku čoho v období od 23:25 hod. dňa 1.10.2020 do 11:50 hod. dňa 2.10.2020 spôsobil obmedzenie vlakovej dopravy s následným meškaním vlakov v úseku trate X. M. - P., nakoľko znefunkčnil napájanie a ovládanie traťového zabezpečovacieho zariadenia predzvestí Pr1L, Pr2L umiestnených na železničnej trati, ako aj snímač osí slúžiacich na detekovanie prítomnosti železničných koľajových vozidiel, čím spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, a. s. so sídlom Bratislava, Klemensova 8 spôsobil poškodením škodu v celkovej výške 593,46 eur,
t e d a
- úmyselne ohrozil prevádzku podobného všeobecne prospešného zariadenia a spôsobil nám poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia,
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á ch a l
- zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 odsek 1 písmeno h), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 286 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno d), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona a s použitím per analogiam § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno d), písmeno g), písmeno j) a písmeno k) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosti spočívajúce v príkaze:
- nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
- v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze,
- podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:
- nôž o dĺžke čepele 22 cm,
- rukavice čierno krikľavozelenej farby so žltým olemovaním,
- pákové kliešte modrej farby o dĺžke 90 cm s rukoväťou,
- pílka na železo s červenou rúčkou o dĺžke 50 cm.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 škodu vo výške 593,46 eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala pod Pv 557/20/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 12.2.2021 obžalobu na U. B. pre zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 odsek 1 písmeno h), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.4.2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 557/20/2204 zo dňa 12.2.2021. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať, a poškodeného, ktorý sa k vyhláseniu nevyjadril. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
Oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné:
Obžalovaný spôsobenú škodu uznal, čo do dôvodu aj výšky a podľa svojich schopností ju chce uhradiť.
Obžalovaný žije u rodičov, navštevuje Strednú odbornú školu regionálneho rozvoja v E. v odbore záhradník, pričom v školskom roku 2020/2021 k 23.4.2021 vymeškal 84 hodín, z toho 61 neospravedlnených a do dištančného vzdelávania sa nezapája. Okrem nedbalej školskej dochádzky nemá v škole vážnejšie výchovné problémy. V období od februára do júna 2020 bol obžalovaný zamestnaný v spoločnosti W. F., F.. E.. D..
Obžalovaný nemá v registri trestov žiadny záznam. V registri priestupkov má obžalovaný pred skutkom záznamy o 8 priestupkoch v doprave od mája 2019 do septembra 2020 s pokutami od 10 eur po 150 eur za rýchlosť jazdy, za jazdu technicky nespôsobilým vozidlom, za jazdu na červenú a iné. Za dopravnú nehodu zo 16.6.2019 bola obžalovanému uložená pokuta 200 eur so zákazom činnosti na 6 mesiacov. Po spáchaní skutku v období od decembra 2020 do apríla 2021 má obžalovaný v registri priestupkov záznamy o 9 priestupkoch v doprave so sankciami od napomenutia po 400 eur, a to za dopravnú nehodu z 2.3.2021. Obžalovaný je vlastníkom motorového vozidla BMW.
Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Podľa § 286 odsek 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na štyri roky až osem rokov.
Podľa § 36 písmeno d) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ páchal viac trestných činov. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal a ktoré zodpovedalo aj dokazovaniu vykonanému v prípravnom konaní, kde sa obžalovaný ku skutku priznal, tento oľutoval a podrobne opísal okolnosti jeho spáchania.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom obžalovanému musel byť s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody za zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 5 rokov. Obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest, nakoľko jedným skutkom spáchal zločin aj prečin.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný prineseným náradím odstránil elektrické káble, ktoré napájali a ovládali traťové zabezpečovacie zariadenie na železničnej trati, čím spôsobil priamu materiálnu škodu vo výške 195,89 eur a náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu v sume 397,57 eur, teda škodu v celkovej výške 593,46 eur. Pohnútkou obžalovaného bolo odcudzené káble speňažiť. Obžalovaný konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol za žiadny trestný čin odsúdený, skutok spáchal ako 19 ročný, žije s rodičmi, študuje na strednej škole, kde výchovné problémy nemá, avšak zanedbáva dochádzku. Obžalovaný sa pred skutkom aj po skutku v pomerne krátkej dobe dopustil viacerých priestupkov na úseku dopravy. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno d) Trestného zákona, nakoľko trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých a táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, prihliadnuc na to, že na jeho výchovu by mala okrem rodičov vplývať aj škola, v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní priznal a čin oľutoval a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže v prípravnom konaní podrobne opísal okolnosti skutku a na súde urobil vyhlásenie o vine. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, nakoľko spáchal dva trestné činy (zločin podľa § 286 Trestného zákona a prečin podľa § 245 Trestného zákona) S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba najprísnejšie trestného zločinu podľa ustanovenia § 286 odsek 2 Trestného zákona v trvaní od 4 do 8 rokov menila tak, že horná hranica trestnej sadzby sa znižovala o jednu tretinu, teda na 6 rokov a 8 mesiacov.
Vo vzťahu ku konaniu v danej veci je potrebné uviesť, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali záver, že skutok je trestným činom a tento spáchal obžalovaný, ktorý sa k spáchaniu skutku v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní priznal, preto prokurátor na hlavnom pojednávaní mohol konať o dohode o vine a treste, ktoré právo nevyužil, hoci na to boli splnené všetky zákonné podmienky. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd per analogiam s poukazom na stanovenie § 39 odsek 2, písmeno d) Trestného zákona ukladal obžalovanému trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste. V tejto súvislosti súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017), kde sa okrem iného konštatuje, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom prípade aj učinil. Dolná hranica trestnej sadzby tak mohla byť s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížená o jednu tretinu, teda z 4 rokov na 2 roky a 8 mesiacov. Zohľadniac vyššie uvedené okolnosti skutku, spôsobenú škodu, kde priama materiálna škoda nedosiahla ani 200 eur, avšak s nákladmi na uvedenie veci do pôvodného stavu bola škoda takmer 600 eur, prihliadnuc na osobu obžalovaného, ktorý je študentom a doposiaľ nebol trestaný, má súd za to, že pre prevýchovu a nápravu
obžalovaného, ktorá bude podmienená uloženými povinnosťami, aj pre ochranu spoločnosti, keďže obžalovaný sa doposiaľ žiadnej majetkovej protiprávnej činnosti nedopustil, keďže priestupky má len na úseku dopravy, bude postačovať aj trest kratšieho trvania, a to vo výmere 2 rokov a 10 mesiacov, teda o dva mesiace vyššom ako je znížená dolná hranica trestnej sadzby, keďže súd mal obžalovanému ukladať trest v sadzbe 2 rokov a 8 mesiacov až 6 rokov a 8 mesiacov. Obžalovanému súd dáva možnosť preukázať, že uložený trest kratšieho trvania pod dolnú hranicu trestnej sadzby, bude mať na neho spolu s uloženými povinnosťami dostatočný výchovný účinok tak, aby viedol riadny život. Z hľadiska účelu trestu má súd za to, že pre obžalovaného je výchovnejšie uloženie trestu odňatia slobody vo výmere, ktorú možno podmienečne odložiť s uložením primeraných povinností, ktoré ho povedú k riadnemu spôsobu života, k dokončeniu štúdia na strednej škole, k následnému získaniu zamestnania. Uložený trest podľa súdu spĺňa aj úlohu generálnej prevencie, keďže vedie k lepšej prevýchove ako výkon trestu odňatia slobody a súčasne núti obžalovaného vyvinúť aktivitu spojenú so zaplatením škody ako aj dokončením vzdelania a zamestnaním sa.
Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, spáchané priestupky v doprave nesúvisia s predmetnou trestnou činnosťou, súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a obžalovanému určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov, nakoľko takto určenú skúšobnú dobu považuje za potrebnú, aby obžalovaný preukázal, že už povedie riadny život a nebude sa dopúšťať žiadneho protiprávneho konania ani vo forme opakovaných priestupkov na úseku dopravy. Osobitne súd obžalovaného upozorňuje, že aj opakované porušovanie dopravných predpisov, možno posúdiť ako nevedenie riadneho života obžalovaným. Dĺžku skúšobnej doby vo výmere 3 roky súd určil s ohľadom na potrebu dlhší čas vplývať na správanie obžalovaného, keďže ani spáchanie skutku v danej veci a vznesenie obvinenia neprimäli obžalovaného, aby korigoval svoje správanie na úseku dopravy, kde sa aj po skutku opakovane dopúšťal priestupkov, čo z časti svedčí o ľahkovážnom postoji obžalovaného k právnym predpisom. Počas skúšobnej doby by mal obžalovaný v maximálnej miere dodržiavať všetky právne predpisy, aj tie na úseku dopravy. Okrem toho má súd za to, že je potrebné dlhší čas sledovať správanie obžalovaného a dohliadať nad uloženými povinnosťami.
Keďže súd obžalovanému podmienečne odkladal výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom uložil mu zároveň primerané povinnosti spočívajúce v príkaze nahradiť spôsobenú škodu, v príkaze získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze, kde má obžalovaný možnosť riadne dokončiť štúdium na strednej škole, v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, čo môže obžalovaný uskutočniť po ukončení štúdia, keďže je v 3. ročníku. Obžalovanému bola uložená aj povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo psychologickému poradenstvu, ktoré by ho malo viesť k dodržiavaniu všetkých právnych predpisov, ale aj k riadnej školskej dochádzke a dokončeniu štúdia a následnému zamestnaniu sa. Tieto uložené povinnosti majú zvýrazniť východné pôsobenie trestu a zabezpečiť, aby sa obžalovaný snažil riadne ukončiť štúdium, následne sa zamestnať a nahradiť spôsobenú škodu. Uložené povinnosti je obžalovaný povinný splniť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Súd obžalovanému spolu s trestom odňatia slobody ukladal aj trest prepadnutia vecí, a to noža, rukavíc, pákových klieští a pílky, ktoré patria obžalovanému a tieto použil na spáchanie skutku. Vlastníkom predmetných vecí sa stane Slovenská republika.
Vzhľadom na to, že súd obžalovaného odsudzoval pre trestný čin, ktorým spôsobil Železniciam Slovenskej republiky škodu v sume 593,46 eur, uložil mu, aby ju poškodenej spoločnosti nahradil, nakoľko poškodená spoločnosť si nárok riadne a včas uplatnila. Spôsobená škoda pozostáva z priamej materiálnej škody vo výške 195,89 eur a z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu v sume 397,57 eur, teda je v celkovej výške 593,46 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a náhrade škody je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.