Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-75-2021.pdf
PDF · 71.5 KB
Case nature
Subarea
3Cob/75/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu ČEZ Slovensko, s.r.o., Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 797 332, práv. zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému FIN.M.O.S., a.s., Pekná cesta 19, 831 05 Bratislava, IČO: 35 925 094, práv. zast. Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava, IČO: 50 289 934, o zaplatenie 243,86 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/274/2019-74 zo dňa 4.5.2020, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/274/2019-74 zo dňa 4.5.2020 v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č.k. 26Cb/274/2019-74 zo dňa 4.5.2020 konanie zastavil, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu vo výške 9,80 EUR cestou Slovenskej pošty, a.s.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na Okresný súd Pezinok dňa 25.9.2019, postúpenou súdu dňa 5.12.2019 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zviazal žalovaného na zaplatenie istiny 243,86 EUR s príslušenstvom a nahradenia trov konania, titulom neuhradenej ceny dodanej elektrickej energie. Vyjadrením k žalobe zo dňa 19.11.2019 žalovaný uviedol, že žalovanú istinu v sume 243,86 EUR dňa 16.11.2019 uhradil, pričom nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania považuje za neoprávnený. Dňa 26.3.2020 bolo súdu doručené podanie, ktorým žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom potvrdil, že žalovaný dňa 19.11.2019, teda po podaní žaloby, svoj dlh v celom rozsahu uhradil. V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania, a preto nebol potrebný súhlas žalovaného a súd konanie podľa ustanovení C.s.p. zastavil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia 256 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý podal žalobu dôvodne, pretože žalovaný zaplatil uplatňovanú pohľadávku až po podaní žaloby, priznal nárok na náhradu trov konania.
3. Proti II. výroku uznesenia podal včas odvolanie žalovaný a uviedol, že už vo svojom vyjadrení k žalobe poprel, že by mu žalobca niekedy doručil doklad „Vyúčtovanie úrokov z omeškania“, doklad č. 0000001000011641 (variabilný symbol 2100936800) z 20.2.2019, ktorým si žalobca vyúčtoval úroky z omeškania so zaplatením faktúry, spolu vo výške 465,87 EUR. Tento doklad žalovanému doručený nebol. Nebol mu doručený ani iný dokument, ktorým by si žalobca nárok na tieto úroky z omeškania u žalovaného uplatnil a žalobca doručenie žiadneho takéhoto dokladu žalovanému nijako nepreukázal. Žalobca predložil spolu so žalobou kópiu výzvy na zaplatenie zo dňa 4.9.2019, ktorou žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.
Táto výzva však neobsahovala okrem sumy žiadnu inú špecifikáciu (právny titul) uplatňovaného nároku, ani číslo faktúry alebo iného dokladu, preto žalovaný nemohol vôbec identifikovať, o akú pohľadávku ide. Žalovaný záväzok voči žalobcovi v takejto výške (ani iné neuhradené záväzky voči žalobcovi) neevidoval, keďže „Vyúčtovanie úrokov z omeškania“ ani výzva alebo iný podobný dokument o uplatnení tohto nároku žalobcu mu zo strany žalobcu nikdy nebol doručený. Žalovaný až po doručení žaloby prvý krát zistil, že si žalobca voči nemu takýto nárok uplatňuje a sumu 243,86 EUR bezodkladne dňa 16.11.2019 uhradil žalobcovi bankovým prevodom. Žalovaný teda nezavinil začatie súdneho sporu, pretože pokiaľ by si žalobca pred podaním žaloby riadne svoj nárok na úhradu predmetných úrokov z omeškania u žalovaného uplatnil, mohol tým súdnemu sporu predísť. Z týchto dôvodov navrhol súdu rozhodnúť podľa ustanovenia § 257 C.s.p. tak, že neprizná náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
5. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
9. V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Vyžaduje sa tu zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej úkon, resp. správanie malo za následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. O tom, či bol návrh dôvodne podaný, pritom treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí (napr. splní žalovanú povinnosť). Keď má správanie, ktoré spôsobilo (vyvolalo) zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť vždy o procesnú situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že k splneniu žalovanej povinnosti žalovaným (16.11.2019), a to bez ohľadu na okolnosti splnenia tejto povinnosti popísané v jeho odvolaní, došlo až po podaní žaloby v predmetnej veci. Žalobca teda podal žalobu dôvodne, pretože žalovaný zaplatil uplatňovanú pohľadávku až po podaní žaloby, pričom žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu úhrady žalovanej pohľadávky. Odvolací súd poukazuje na to, že aj v odvolaní žalovaný poukázal na to, že žalobca predložil spolu so žalobou kópiu výzvy na zaplatenie zo dňa 4.9.2019, ktorú však neevidoval a následne zaplatil žalovanú sumu až po podaní žaloby.
11. Nakoľko teda procesné zavinenie za zastavenie konania /spočívajúce v splnení žalovanej povinnosti žalovaným až po podaní žaloby/ možno v tomto prípade pričítať žalovanému, z procesného hľadiska platí, že žalovaný svojim správaním zavinil zastavenie konania, a preto je povinný podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. nahradiť trovy, ktoré žalobca na uplatnenie svojho práva v konaní účelne vynaložil. V danom prípade preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď žalovanému, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
12. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie ust. § 257 C.s.p., ktorého aplikáciu síce navrhol žalovaný v rámci odvolania, ale ho bližšie
nezdôvodnil. Aplikácia tohto ustanovenia by prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, čo však v prejednávanej veci nebolo splnené. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zhode s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli, na základe čoho súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).