Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2021, v trestnej veci proti obžalovanému O. S. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa , alinea druhá, Tr. a pre zločin skrátenia dane a poistného podľa , Tr. , o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 11.12.2020 jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe

obžalovanému O. S., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., P. XXXX/XX,

u k l a d á

Podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a súčasne u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona p o v i n n o s ť spočívajúcu v povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti výkonu podnikateľskej činnosti na dobu 5 (piatich) rokov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obž. O. S. uznaný vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa , alinea druhá, Tr. a v bode 2 v jednočinnom súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného podľa , Tr. na tom skutkovom základe, že

ako jediný konateľ spoločnosti Z., s.r.o., so sídlom XX. D. XXX, A., IČO XX XXX XXX, ktorá spoločnosť bola mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH),

1. podal dňa 25. októbra 2006 za spoločnosť na Daňový úrad Prešov II daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca september 2006, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane a z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku a nadmerný odpočet DPH v rovnakej výške 1.425.000,- SK (47.301,33 €) na základe faktúry č. 2006009002 zo dňa 15.9.2006 od dodávateľa V., s.r.o., O. 3, G., za odber hračiek napriek tomu, že k zdaniteľnému plneniu na základe uvedenej faktúry nedošlo, preto v zmysle (ďalej zákon o DPH) spoločnosti nevznikol nárok na odpočítanie dane, čím pre spoločnosť takto neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie DPH v úmysle zadovážiť si tak neoprávnený finančný prospech vo výške 1.425.000,- Sk (47.303,33 €), k vyplateniu nadmerného odpočtu však z dôvodu daňovej kontroly nedošlo

2. podal dňa 4. decembra 2016 za spoločnosť na Daňový úrad Prešov II daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca október 2006, v ktorom vykázal daň vo výške 137.300,- Sk, odpočítanie dane vo výške 1.076.350,- Sk a daňovú povinnosť vo výške 504.950,- Sk, odpočítanie dane vo výške 1.076.350,- SK, odpočítanie dane vo výške 1.076.350,- SK a uplatnil si nadmerný odpočet DPH vo výške 939.050,- SK ( €), k vyplateniu ktorého z dôvodu daňovej kontroly nedošlo, pričom pri daňovej kontrole daňový úrad zistil, že vystavil a do daňového priznania zaúčtoval dodávateľskú faktúru č. 1010/2006 zo dňa 10.1.2006 pre odberateľa B. V. CZ, s.r.o., za dodávku hračiek vo fakturovanej sume 7.600.000,- Sk, z ktorej bola DPH v sume 1.444.000,- Sk, s oslobodením od dane, hoci k dodaniu tovaru do iného členského štátu nedošlo a teda v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH nevznikol nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru od iného členského štátu, ani nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH, na základe čoho daňový úrad určil za zdaňovacie obdobie október 2006 daňovú povinnosť vo výške 1.581.300,- SK

- podal dňa 25. januára 2007 na Daňový úrad Prešov II daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca december 2006, v ktorom si daň vo výške 1.012.394,- Sk, uplatnil odpočítanie dane vo výške 2.047.858,- Sk a nadmerný odpočet DPH vo výške 1.035.464,- Sk (34.371,10 €), k vyplateniu ktorého z dôvodu daňovej kontroly nedošlo, pričom pri daňovej kontrole daňový úrad zistil, že vystavil a do daňového priznania zaúčtoval faktúru č. 2006009 zo dňa 12.12.2006 od dodávateľa V., s.r.o., G., zo dodávku hračiek v sume odpočítania dane 1.1.64.890,- Sk, hoci k dodaniu hračiek ani k nároku na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH nedošlo, ako aj faktúru č. 1512/2006 zo dňa 15.12.2006 za dodávku hračiek na celkovú sumu 5.100.000,- Sk, s oslobodením od dane, hoci k dodaniu tovaru do iného členského štátu nedošlo a preto daňový úrad z nej určil DPH vo výške 969.000,- Sk a určil za zdaňovacie obdobie december 2006 daňovú povinnosť vo výške 1.981.394,- Sk

- podal dňa 20. februára 2007 za spoločnosť na Daňový úrad Prešov II daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca január 2007, v ktorom si uplatnil daň vo výške 120.080,- Sk, odpočítanie dane vo výške 950.000,- SK a nadmerný odpočet DPH vo výške 829.920,- Sk (27.548,29 €), k vyplateniu ktorého z dôvodu daňovej kontroly nedošlo pričom pri daňovej kontrole daňový úrad zistil, že daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane vo výške 5.950.000,- Sk z faktúry č. 200701008 od dodávateľa V., s.r.o., za dodávku hračiek, hoci k dodávke hračiek a teda ani k nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH nedošlo, ďalej vystavil a do daňového priznania zaúčtoval vyšlú faktúru č. 0902/2007 zo dňa 10.1.2007 pre odberateľa B. V. CZ, s.r.o., za dodávku hračiek vo fakturovanej sume 5.100.000,- Sk, z ktorej bola daň z pridanej hodnoty v sume 969.000,- Sk (32.164,90 €), s oslobodením od dane, hoci nie je preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu a teda v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH nevznikol nárok na oslobodenie od dane na základe čoho daňový úrad určil za zdaňovacie obdobie január 2007 daňovú povinnosť vo výške 1.089.080,- Sk,

čím takto si obvinený za spoločnosť Z., s.r.o., za zdaňovacie obdobia september, október a december 2006 a január 2007 neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 4.230.334,- Sk (t.j. 140.421,36 €), hoci za zdaňovacie obdobia október a december 2006 a január 2007 mu vznikla daňová povinnosť k DPH v celkovej výške 4.650.874,- Sk (154.410,61 €).

Za to mu bol podľa § 277 ods. 4, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody o výmere troch rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona

v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti výkonu podnikateľskej činnosti na dobu ôsmych rokov.

Proti výroku o treste tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. Podľa jeho názoru neboli v konaní dané podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, keďže síce ide o skutok z roku 2006, avšak trestné stíhanie začalo v roku 2010, pričom obvinenie bolo vznesené 24.05.2016 a obžaloba bola podaná 07.07.2017. Okresný súd pochybil, keď obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, pretože síce obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 19.12.2007 až po spáchaní žalovaného skutku, avšak pre skutok, ktorý spáchal 08.09.2004, teda pred spáchaním žalovaného skutku, pričom na tomto závere nemení nič, že sa vo vzťahu k uvedenému odsúdeniu na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Okresný súd taktiež pochybil, ak spolu s uložením probačného dohľadu neuložil aj povinnosť, či obmedzenie v zmysle § 51 ods. 2 Tr. zákona. Berúc do úvahy uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť prísnejší nepodmienečný trest, prípadne podmienečný trest s probačným dohľadom, ale s uložením primeranej povinnosti, či obmedzenia v zmysle § 51 ods. 2 Tr. zákona.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia , podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že v konaní nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Krajský súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie tak, ako to predpokladá ust. . Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané, pričom uviedol aj ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k záveru prezentovanému vo výroku svojho rozhodnutia.

Konajúci súd pri ukladaní úhrnného trestu prihliadal na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy a na jeho pomery. Za poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona vyhodnotil tú skutočnosť, že pred spáchaním trestných činov viedol riadny život. Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona vyhodnotil to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. S prihliadnutím na dĺžku trestného konania priznal obžalovanému aj dôvody pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Správne postupoval okresný súd, keď vzhľadom na to, že trest bol ukladaný za dva trestné činy prichádzalo do úvahy uloženie trestu podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého sa ukladá úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné ukladať úhrnný trest podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona, keďže páchateľ sa potrestá odňatím slobody od 7 rokov do 12 rokov.

Konajúci súd rovnako správne aplikoval priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, keď u obžalovaného vyhodnotil spáchanie zločinov neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, alinea druhá, ods. 4 Tr. zákona a skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, ako viac trestných činov.

S priznanou poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v § 36 písm. j) Tr. zákona, ktorá spočíva v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život, sa odvolací súd nestotožnil. Z trestného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 19.12.2007 plynie, že obžalovaný bol uvedeným rozhodnutím odsúdený zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 pre skutok spáchaný 08.09.2004, pričom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 08.10.2008. Z odpisu registra trestov ďalej plynie, že na obžalovaného sa vo

vzťahu ku predmetnému trestnému rozkazu, hľadí akoby nebol odsúdený. Berúc do úvahy konštatované je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke prokurátora, že obžalovanému nemožno vzhľadom na uvedené zistenie priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Uvedenému záveru nebráni ani skutočnosť, že sa na obžalovaného vo vzťahu ku uvedenému trestnému rozkazu hľadí akoby nebol odsúdený.

Za danej situácie, ak prevažoval pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, mal konajúci súd aplikovať sprísňovaciu zásadu uvedenú v § 38 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorej sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadby, a preto prichádzalo do úvahy uloženie trestu v upravenej trestnej sadzbe 8 rokov 8 mesiacov až 12 rokov.

Pri rozhodovaní o výmere trestu následne odvolací súd v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zavinenie a pohnútku obžalovaného, ako aj na jeho osobu, pomery a možnosti jeho nápravy. Od spáchania žalovaných skutkov sa obžalovaný síce dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona, z ktorého spáchania bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 28.11.2012, právoplatným 07.03.2013, k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, avšak aj vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu sa hľadí na obžalovaného, akoby nebol odsúdený. Navyše nedopustil sa ani ďalších priestupkov čo plynie nielen z odpisu registra trestov, ale i z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov. Obžalovaný je riadne zamestnaný a vedie usporiadaný rodinný život, v ktorom žije s družkou a svojim dieťaťom v spoločnej domácnosti.

Rovnako správne postupoval okresný súd, keď pri ukladaní trestu prihliadal na dobu spáchaných skutkov, ktoré boli posúdené ako trestné činy. Obžalovaný ich spáchal v dobe od 25.10.2006 do 20.02.2007, čo znamená, že trest sa mu ukladal po takmer vyše 14 rokoch od spáchania ostatného skutku. Je síce faktom, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie až 2016, avšak trestné stíhanie začalo už v roku 2010, pričom uvedená skutočnosť sama o sebe nemôže byť na ujmu obžalovaného, keďže je úlohou a zodpovednosťou štátu zisťovať a odhaľovať trestné činy a páchateľov odsudzovať v primeranom čase, navyše dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, a ktoré boli podkladom pre rozhodnutie boli v dispozícii príslušných štátnych orgánov oveľa skôr. Odvolací súd pri ukladaní trestu prihliadal však ešte na jednu okolnosť prípadu, a to skutočnosť, že k samotnému obohateniu obžalovaného nedošlo, aj keď nie pričinením obžalovaného. Tieto zistenia boli potom podkladom pre aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona ako zadosťučinenie za dlhšie trvajúce konanie. Tým sa v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd naplnil účinný prostriedok nápravy za porušenie práva na spravodlivý proces, ktorý v sebe zahŕňa aj právo prerokovať vec v primeranej lehote od spáchania skutku.

Vychádzajúc z uvedeného a po zhodnotení všetkých uvedených skutočností, ako aj skutočnosti, že obžalovaný žije v súčasnosti usporiadaným rodinným životom a má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, aj odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu je u obžalovaného možné dosiahnuť i trestom odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý nie je spojený s okamžitým jeho výkonom, a preto mu jeho výkon odložil na skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Taktiež mu uložil primeranú povinnosť v zmysle § 51 ods. 2 Tr. zákona spočívajúcu v povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Uložením primeranej povinnosti odvolací súd napravil pochybenie okresného súdu, ktorý primeranú povinnosť, resp. primerané obmedzenie vo výroku o treste neuložil. Za účelom dosiahnutia účelu trestu uložil krajský súd v zmysle § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona aj trest zákazu činnosti výkonu podnikateľskej činnosti na dobu piatich rokov.

Keďže krajský súd tento trest považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, uzavrel, že na prevýchovu obžalovaného nie je potrebné nateraz pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Rovnako mal odvolací súd za to, že uvedený trest je trestom nielen zákonným, ale aj primeraným, so zreteľom aj na spôsobené následky, a tiež dostatočným pre zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným tým, aby sa mu zabránilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a vytvorili sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

So zreteľom na zistenie, že boli porušené ustanovenia pri aplikácii priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj pri ukladaní primeraných povinností a obmedzení v rámci podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, čo malo za následok nesprávne stanovenie trestnej sadzby a nesprávne určené podmienky ukladaného probačného dohľadu, odvolací súd na podklade odvolania prokurátora, ktorý ho podal v neprospech obžalovaného, zrušil v napadnutom rozsudku postupom podľa , , výrok o treste a následne sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.