Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-5-2024.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/5/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, so sídlom 9. mája 479/40, 987 01 Poltár, IČO: 00 196 231, právne zastúpený: JUDr. Michal Matala, advokát, so sídlom T.G.Masaryka 8, 984 01 Lučenec, IČO: 42 306 141, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. – F., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP6/2023/041811-002 zo dňa 6. novembra 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP6/2023/041811-002 zo dňa 06.11.2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, pozemkového a lesného odboru (ďalej aj len „okresný úrad“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. OU-LC-PLO1-2023/000255-016 zo dňa 01.08.2023, ktorým bol podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“ alebo „zákon č. 504/2003 Z. z.“) určený vznik podnájomného vzťahu k pozemkom vyčleneným rozdeľovacím plánom č. 36049905-81/2023 v k. ú. D. v prospech doterajšieho prenajímateľa A. B. C..
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Tento návrh žalobca zdôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi vznikla závažná ujma, značná hospodárska a vysoká finančná škoda, ktorá by bola trvalá a v prípade, že by bol žalobca úspešný v konaní pred správnym súdom, nebolo by možné navrátenie do predošlého stavu. Ešte pred rozhodnutím žalovaného totiž žalobca vykonal sejbu pšenice ozimnej tvrdej na predmetných pozemkoch, pričom v poľnohospodárstve sa agrotechnické termíny sejby a zberu plodín musia dodržiavať a zabezpečiť plánovanie obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy v zmysle platných právnych predpisov. Na sejbu žalobca vynaložil nemalé finančné prostriedky jednak v súvislosti so zakúpeným osivom ako i poľnohospodárskymi prácami. Okamžitým výkonom rozhodnutia mu hrozí skutočná škoda ako aj ušlý zisk. Cena osiva použitá a pripadajúca na dotknuté podnájomné pozemky predstavuje 752,50 eur a predpokladaný príjem žalobcu z úrody by bol 7320 eur. Ako dôkaz žalobca pripojil faktúru č. 5223010237 zo dňa 11.10.2023 o nákupe osiva pšenice ozimnej.
3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že podľa neho nie sú v tomto prípade naplnené zákonné dôvody na uznanie odkladného účinku správnej
žaloby a navrhuje tento návrh zamietnuť. Žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca pristúpil k osevu predmetných plôch napriek skutočnosti, že vedel o skutočnosti uplynutia dohodnutej doby nájmu.
4. V mene ďalšieho účastníka konania sa vyjadrila jeho zástupkyňa v konaní pred orgánom verejnej správy – p. G. E., ktorá však nepredložila platné splnomocnenie pre toto konanie. Napriek tomu súd konštatuje, že ide o nejasné vyjadrenie, nepojednávajúce o návrhu na odkladný účinok správnej žalobe.
5. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP; správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
9. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie.
11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe postavil na skutočnosti, že na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu zasial osivo v hodnote 752,50 eur, z ktorého sa po zbere úrody predpokladá príjem v hodnote 7320 eur. Tým, že by došlo k okamžitému výkonu napadnutého rozhodnutia, t. j. vydaniu a vyprataniu podnájomných pozemkov v prospech doterajšieho prenajímateľa (súčasne aj vlastníka pozemkov), vznikla by mu závažná ujma v podobe finančnej škody.
12. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
14. V danom prípade ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, nie na plnenie (zaplatenie peňažnej čiastky), ale ide o špecifické rozhodnutie, ktorým došlo k určeniu (s právnymi účinkami vzniku) podnájomného vzťahu k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa v zmysle § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z., zároveň k uloženiu povinnosti nájomcu vypratať pozemky, na ktorých má vzniknúť podnájomný vzťah, najneskôr do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odkladný účinok by teda predstavoval pozastavenie účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia prejavujúce sa v nemožnosti rozhodnutie vykonať, ako aj vydať naň nadväzujúce rozhodnutie orgánov verejnej správy. Žalobca tvrdí, že bez priznania odkladného účinku mu vznikne vysoká finančná škoda, ako aj ušlý zisk. Vychádza pri tom z predpokladu, že nezoberie úrodu z vykonanej sejby pšenice ozimnej. Ustanovenie § 12a ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. upravuje, že doterajší prenajímateľ začne užívať pozemky podľa odseku 2 (pri uzatvorení podnájomnej zmluvy) po zbere úrody, ak sa účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú inak. Obdobne postupuje úrad aj pri rozhodnutí o určení podnájomného vzťahu, keď v rozhodnutí v zmysle § 12a ods. 12 písm. d) citovaného zákona uvedie najneskoršiu lehotu, do ktorej má nájomca povinnosť vypratať pozemky, keď lehotu stanoví buď do 30 dní od zberu úrody, alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, podľa okolností veci, a to podľa toho, čo nastane neskôr, avšak do konca kalendárneho roka, ak úroda nebola založená alebo pozberaná. V čase rozhodovania prvostupňového orgánu (01.08.2023) bola na podnájomných pozemkoch zasiata repka olejná, preto prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní určil lehotu na vypratanie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom aj tu bol priestor na uzatvorenie dohody medzi účastníkmi konania, k čomu však nedošlo.
15. Odkladný účinok správnej žaloby je zabezpečovací procesný prostriedok. Ide o výnimočné rozhodnutie, keďže sa ním prelamujú právne účinky právoplatného administratívneho rozhodnutia, na ktoré, pokiaľ nie je právne korektným spôsobom zrušené, treba hľadieť ako na zákonné a vecne správne. Základným účelom odkladného účinku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované aj základné práva toho, koho sa takéto rozhodnutie tiež týka. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o priznaní odkladného účinku, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
16. Podľa zmluvného dojednania účastníkov konania nájomná zmluva bola uzavretá od 01.01.2013 do 31.12.2017. Nakoľko rok pred uplynutím času nedošlo k výzve na vrátenie prenajatého pozemku, obnovila sa na určitý čas, na ktorý bola uzavretá, teda nájom sa skončil uplynutím predĺženej lehoty dňa 31.12.2022. Táto skutočnosť bola nájomcovi zrejmá, ako aj dôvod určenia najneskoršej lehoty okresným úradom na vypratanie pozemkov, na ktorých zriadil podnájomný vzťah. Žalobca sa domáha zohľadnenia hroziacej škody, ktorá mu podľa neho vznikne pri vykonaní právoplatného rozhodnutia tým, že osial nanovo pozemky. Žalobca tak urobil, hoci vedel o skončení doby nájmu, keď práve z tohto dôvodu a pre neuzavretie dohody v zmysle § 12a ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., okresný úrad podľa § 12a ods. 8 tohto zákona rozhodol, že vzniká podnájomný vzťah, a teda hroziace následky, o ktorých tvrdí žalobca, pokiaľ by k nim hypoteticky aj došlo (ide len o odhad žalobcu), si týmto privodil sám.
17. Správny súd zastáva názor, že žalobca v návrhu neuviedol také skutkové okolnosti, ktorými by preukázal dostatočnú identifikáciu tvrdeného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nijako nepreukázal, že mu hrozí priama a závažná ujma v podobe finančnej škody. Z návrhu žalobcu možno konštatovať, že v tomto prípade ide len o hypotetickú hrozbu vzniku vysokej finančnej škody, keďže aj sám žalobca uvádza, že zo zasiateho osiva iba predpokladá príjem v hodnote 7320 eur. Žalobca ďalej v podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako nepreukázal skutočnosť, že konaním doterajšieho prenajímateľa alebo inej osoby mu evidentne hrozí, že úrodu zo zasiateho osiva nepozbiera. Žalobcom prezentovaná hrozba finančnej škody nie je tak jednoznačne preukázaná.
18. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle zákonných podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aplikujúc ustanovenie § 188 SSP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)