Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-84-2021.pdf
PDF · 140.69 KB
Case nature
Subarea
9Co/84/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobkyne K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. R. D., T. XX/X, bydlisko a adresa na doručovanie H. XX, zást. JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Bajzova 2, proti žalovanému S. D., nar. XX.XX.XXXX, H.V. XX, zast. JUDr. Tomášom Baulovičom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Kupeckého 4, IČO: 52 012 492, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 7C/24/2021
- 10 zo 17. marca 2021 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. Uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do domu súp. č. XX postaveného na parcelách č. XXX/X O. Č.. XXX/X C. J.. Ú. H., V. H., V. J. - V., zapísaného na LV č. XX, nachádzajúceho sa na adrese H. XX, XXX XX, II. uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval na pozemky, parcely registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 162 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1 344 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 129 m2 v kat. území H., obci H., V. J. - V., zapísané na LV č. XX, nachádzajúce sa na adrese H. XX, XXX XX, III. zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, IV. vyslovil, že žalovaný môže podať na súde proti žalobkyni návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, že žalovaný môže podať na súde proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené a V. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne, podaným uňho 16.3.2021, ktorým sa domáhala, aby neodkladným opatrením zakázal žalovanému vstupovať do domu súp. č. XX postavenému na parcele č. XXX/X, do domu súp. č. XX postavenému na parcele č. XXX/X a na pozemky, parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, XXX/X O. XXX/X, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, C. J.. Ú. H., V. H., V. J. - V., nachádzajúce sa na adrese H. XX, XXX XX, a aby uložiť žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnila tým, že s manželom E. D., R.. XX.X.XXXX, T. D. H. XX a spoločnými tromi maloletými
deťmi bývajú na adrese H. XX, v rodinnom dome súp. č. XX, ktorý je postavený na parcele XXX/X a je evidovaný na LV č. XX J.. Ú.. H., ku ktorému prináleží pozemok parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1 344 m2 a stavba súp. č. XX slúžiaca ako dielňa a garáž postavená na parcele XXX/X. Rodinný dom ako aj k nemu prináležiace nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve jej manžela a žalovaného tak, že každý je spoluvlastníkom v podiele 1/2. Žalovaný je bratom jej manžela teda jej švagrom a aj on obýva predmetný rodinný dom. Majú spoločný vstup do domu, do dielne a garáže a spoločnú záhradu na pozemku parc. č. XXX/X. Medzi ňou a žalovaným, ktorý požíva alkoholické nápoje v neúmernom množstve, dochádzalo často k hádkam, vyhrážal sa jej napadnutím. Svoje vyhrážky uskutočnil, keď ju X.X.XXXX fyzicky napadol na dvore a spôsobil jej zlomeninu „ľavej ruky“. K incidentu došlo na dvore rodinného domu pri dielni, keď chcela odložiť kábel natiahnutý cez záhradu až do dielne. Domnievala sa, že ho manžel zabudol odložiť. Následne zistila, že kábel natiahol žalovaný napriek tomu, že mu to viackrát zakázali, lebo si púšťal v noci v dielni nahlas hudbu a susedia sa potom sťažovali. Kábel chcela odpojiť, začala ho navíjať, švagor ho chcel uvoľniť, naťahovali sa o kábel, pričom sa jej kábel zaplietol okolo rúk. Požiadala žalovaného nech kábel uvoľní, lebo jej spôsobuje bolesť, na čo on kábel začal ťahať silnejšie, udrela sa pritom o dvere, spadla na zem, nevedela si vyslobodiť ruky, na čo žalovaný kábel stále silnejšie uťahoval. Následne chytil ďalšiu časť kábla a udrel ju ním po chrbte. Uvedené sa odohralo v prítomnosti jej maloletého syna. Keď sa pozbierala zo zeme a oznámila žalovanému, že volá políciu, žalovaný ušiel. Polícia zadržala žalovaného a v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. ho vykázala zo spoločného obydlia. Policajti jej oznámili, že žalovaný pri výsluchu uviedol, že urobí čokoľvek, aby ju z rodinného domu dostal. Na žalovaného podala trestné oznámenie a prežíva veľký strach, že sa žalovaný opätovne vráti do rodinného domu a bude fyzicky ohrozovať ju, jej manžela a maloleté deti. Žalovaný nemá žiadne zábrany, svoje vyhrážky potvrdil, keď ju napadol X.X.XXXX. Podľa nej správanie žalovaného zasiahlo nielen do jej fyzickej integrity, ale nepriaznivo vplýva i na jej psychický stav - trpí nespavosťou a strachom, že pri opätovnom stretnutí jej žalovaný spôsobí ďalšie zranenia. Vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia políciou je len na dobu 10 dní, po jej uplynutí nič nebráni žalovanému, aby sa vrátil do rodinného domu a pokračoval v atakoch na jej osobu. Spolužitie so žalovaným v spoločnom rodinnom dome je neznesiteľné kvôli jeho správaniu. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia a dočasným zákazom vstupu žalovanému do domu a priľahlej stavby a pozemku, ako aj uložením zákazu priblíženia sa k jej osobe, by sa zabezpečilo bezpečné prostredie pre ňu ako aj jej manžela a maloleté deti, bez násilných zásahov zo strany žalovaného. Navrhované neodkladné opatrenie bude zárukou pre ňu a jej rodinu, aby mohli spokojne užívať nehnuteľnosť a poskytuje dostatok právnej ochrany pred útokmi žalovaného, ktoré by mohli nastať, ak by sa mal možnosť vrátiť do rodinného domu. Vykázanie žalovaného z obydlia uskutočnené príslušníkmi policajného zboru X.X.XXXX jednoznačne osvedčuje potrebu dočasne upraviť pomery a zabezpečiť jej ochranu pred žalovaným. Právne návrh odôvodnila § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy, a to výpis z LV č. XX k. ú. H. U. XX.X.XXXX, lekársku správu - nález z 9.3.2021 K.. I. W., potvrdenie o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach - okolie, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ T. R. D. U. X.X.XXXX Č.. XXXXXX. Lustráciou žalobkyne v registri obyvateľov SR súd zistil, že je vydatá, jej partnerom je E. D., R.. XX.X.XXXX, je matkou 3 maloletých detí a od 2.6.2020 je prihlásená k prechodnému pobytu na adrese H. XX, V. J. - V.. Z výpisu z LV č. XX J.. Ú.. H. z 16.3.2021 súd zistil, že žalovaný a E. D., R.. XX.X.XXXX, D. H. Č.. XX sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2, domu súp. č. XX na parcele č. XXX/X a na parcele č. XXX/X, pozemkov, parciel registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 162 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1 344 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 129 m2, a to titulom darovacej zmluvy C. XXXX/XX U. XX.X.XXXX. Z kópie katastrálnej mapy J..Ú. H. súd zistil, že uvedené pozemky parc. č. 132/1, 132/4 a 132/5 navzájom susedia. Lekárskou správou - nálezom z X.X.XXXX K.. I. W. žalobkyňa osvedčila, že X.X.XXXX V. XX.XX H.. bola vyšetrená na ambulancii traumatológie pohotovostnej služby Nemocnice Košice - Šaca, kde v rámci anamnézy uviedla napadnutie švagrom, bolesti prstenníka a malíčka ľavej ruky, a bola jej diagnostikovaná zlomenina krčka V. metatarzu záprstnej kosti ľavej ruky. Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia vydaným OR PZ v Košiciach - okolie, odborom poriadkovej polície, OO PZ Turňa nad Bodvou z X.X.XXXX Č.. XXXXXX žalobkyňa osvedčila, že žalovaný bol X.X.XXXX V. XX.XX H.. vykázaný políciou zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne, a to jednoposchodového rodinného domu súp. č. XX C. V. H., V. J. - V., na dobu 10 dní, že žalovaný napriek výzve neodovzdal policajtovi kľúče od spoločného obydlia, že žalovaný sa bude zdržovať na adrese V. Ú. Č.. XXX, XXX XX H., telefonický kontakt neuviedol, a adresa na doručovanie písomností vykázanej osobe je Obecný úrad č. XXX, XXX XX H., I.. Vychádzajúc z § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e), f), a
h), § 329 ods. 1 prvá veta a § 329 ods. 2 C.s.p. (ich znenie citoval), zo skutkových tvrdení žalobkyne v podanom návrhu zistil, že žalobkyňa, jej manžel, deti a žalovaný, ktorý je jej švagrom, spoločne obývajú rodinný dom súp. č. XX C. V. H., ktorého vlastníkmi sú manžel žalobkyne a žalovaný. Z výpisu z LV č. XX J..Ú.. H. a kópie katastrálnej mapy obce H., V. J. - V. súd zistil, že pozemky parc. č. XXX/X O. XXX/X sú zastavané rodinným domom súp. č. XX a pozemok parc. č. XXX/X je k nim priľahlý, podľa skutkového tvrdenia žalobkyne užívaný ako spoločná záhrada. Urobil záver, že žalobkyňa dôvodné podozrenie žalovaného z násilia voči jej osobe a ohrozenie svojej telesnej integrity konaním žalovaného osvedčila hore listinnými dôkazmi, a to potvrdením polície o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia
- rodinného domu súp. č. XX v obci H., V. J. - V. na obdobie od X.X.XXXX po dobu 10 dní a lekárskou správou z X.X.XXXX o jej ošetrení v zdravotníckom zariadení s diagnózou zlomenina inej záprstnej kosti ľavej ruky po násilnom sa správaní žalovaného k nej, preto súd návrhu žalobkyne vyhovel a podľa § 325 ods. 2 písm. e) zakázal žalovanému dočasne vstupovať do domu súp. č. XX C. V. H., V. J. - V. a na k nemu priľahlé pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X O. XXX/X podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., a zároveň zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov podľa § 325 písm. h) C.s.p., tak ako je uvedené vo výrokoch I. až III. uznesenia. Podľa § 337 C.s.p. poučil žalovaného o možnosti podať na súde návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 C.s.p.) a o možnosti podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, tak ako je uvedené vo výroku IV. uznesenia. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. g), t.j., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. h) t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Žalovaný nesúhlasil so skutkovým stavom opísaným žalobkyňou v konaní pred súdom prvej inštancie, považuje ho za zavádzajúci, neobsahujúci niektoré dôležité skutočnosti spôsobilé ovplyvniť dôvodnosť aplikácie ustanovenia o neodkladnom opatrení. Citujúc znenie § 366 písm. d) C.s.p., poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že mu ako odvolateľovi nebolo bez jeho viny umožnené prostriedky procesnej obrany uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, uvádza skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie v danej veci. Uviedol, že je pravdou, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/2 nasledovných nehnuteľnosti: - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcelách registra C, parcelného čísla XXX/X O. XXX/X, - pozemky registra C, parcelného čísla XXX/X, XXX/X O. XXX/X, zastavané plochy a nádvorie nachádzajúce sa v okrese J. - V., V. H., katastrálnom území H., evidované okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XX (ďalej len "nehnuteľnosti"). Druhú polovicu spoluvlastníckeho podielu vlastní brat žalobkyne. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli žalovaný so svojim bratom ako dar od svojho otca. Nehnuteľnosť obsahuje dve bytové jednotky, dielňu a garáž a záhradu. Bytovú jednotku na 1. nadzemnom podlaží obýva brat žalovaného so žalobkyňou ich deťmi. Bytovú jednotku na 2. nadzemnom podlaží obýva žalovaný spoločne s rodičmi žalovaného a jeho brata. Vstup do bytových jednotiek je zabezpečený dvoma samostatnými vstupmi z 1. nadzemného podlažia, pričom žalovaný s rodičmi pri vstupe musia použiť predsieň, aby sa dostali ku schodom smerujúcim k svojej bytovej jednotke na 2. nadzemnom podlaží. Inak do užívania bytovej jednotky na 1. nadzemnom podlaží nezasahujú. Zvyšná časť nehnuteľnosti (garáž, dielňa, záhrada) je užívaná spoločne. Žalovaný pri užívaní nehnuteľností rešpektuje dohodnuté pravidlá spoluužívania. Vo vzťahu k žalobkyni, svojmu bratovi a ich deťom, ale aj svojim vlastným rodičom, sa správa slušne, nie je agresívny, hlučný, neporiadny, nepožíva alkoholické nápoje, ktoré by ovplyvňovali jeho správanie, alebo by inak narúšal súkromie, pokojné spolunažívanie susedov, či fyzickú alebo psychickú integritu žalobkyne a členov jej rodiny. Žalovaný trávi voľný čas napríklad v dielni, kde vyrába, upravuje a opravuje veci, ktoré sa potom využívajú v rámci obhospodarovania a starostlivosti o nehnuteľnosti alebo uspokojovanie svojich vlastných potrieb duševnej povahy. Pri tejto činnosti počúva rádio, ktoré si napája pomocou svojho predlžovacieho kábla do zásuvky mimo tejto dielne. Činnosť v dielni vykonáva výlučne cez deň tak, aby nerušil večerný či nočný kľud. Hudbu taktiež nepúšťa neprimerane hlučno. Sťažnosti od susedov neeviduje. Náklady na elektrinu síce znáša manžel žalobkyne, avšak jeho otec E. D., R.. XX.XX.XXXX znáša ostatné náklady na energie za plyn a vodu, či náklady na daň z nehnuteľnosti. Pokiaľ niekto narúša harmonické spoluužívanie nehnuteľností, je to práve žalobkyňa, ktorá svojim správaním
narúša vzťahy v rodine žalovaného tým, že opakovane vyvoláva konfliktné situácie, vyhľadáva inak bezvýznamné príčiny sporov (dôkaz: Vyhlásenie svedka, otca žalovaného E. D., R.. XX.XX.XXXX, Výpis z registra trestov žalovaného). Dňa XX.XX.XXXX žalovaný podobne ako inokedy trávil deň tak, že opravoval bicykel v dielni, pričom počúval hudbu napojenú pomocou predlžovacieho kábla do zásuvky nachádzajúcej sa mimo dielne. Predlžovací kábel bol uložený tak, aby nikomu neprekážal a nikoho neohrozoval. Žalobkyňa napriek tomu, že žalovaný nikoho nerušil, neohrozoval a venoval sa svojej činnosti bez predchádzajúcej výstrahy vypla žalovanému rádio tak, že vytiahla predlžovací kábel z elektrického napájania mimo dielne, pričom zhodila rádio žalovaného z police na zem a začala ho ťahať von z dverí. Táto okolnosť podnietila žalovaného chytiť predlžovací kábel, zastaviť žalobkyňu v zničení rádia tým, že by ho ťahala po zemi a opýtať sa žalobkyne, prečo tak koná. Príčinu konania žalobkyne sa mu nepodarilo zistiť. Konanie žalovaného nebolo v žiadnom prípade agresívne či násilné. Žalovaný bol iba zaskočený neočakávateľným správaním žalobkyne. Žalobkyňa si vopred kábel omotaný okolo ruky úmyselne, aby mohla čo najsilnejšie vytrhnúť rádio žalovaného. Žalobkyňa pri svojom agresívnom potiahnutí kábla v snahe o vyvinutie čo najväčšej sily neudržala stabilitu a bez pričinenia žalovaného spadla, čím si pravdepodobne mohla privodiť zranenie. Žalovaný sa o kábel žalobkyne ani nenaťahoval. Žalovaný okamžite po páde žalobkyne odišiel preč mimo domu a záhrady. Po návrate domov ho zadržala polícia a ponechala ho cez noc v cele predbežného zadržania, napriek tomu, že vysvetlil, čo sa stalo. Polícia ho tiež z nepochopiteľného dôvodu vykázala z obydlia. Pred týmto incidentom, pri ktorom žalovaný trvá na tom, že sa žiadnym spôsobom nepričinil o zranenie žalobkyne, nebol účastníkom žiadneho podobného incidentu. Nikdy vo vzťahu k žalobkyni agresívne nevystupoval, nikdy sa jej nevyhrážal, nikdy nepožíval alkoholické nápoje v neúmernom množstve, aby pod jeho vplyvom obťažoval okolie. Tvrdenia žalobkyne o údajných vyhrážkach žalovaného, o jeho fyzickom útoku, požívaní alkoholických nápojov, obťažovaní susedov hlukom alebo o nepriaznivom psychickom stave žalovanej, či o jej strachu o žalovaného, sú nepravdivými prostriedkami procesného útoku žalobkyne, ktoré nie sú preukázané, ale ani nedosahujú potrebnú úroveň ich osvedčenia pre vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaný pri práci v dielni nikoho nerušil, podľa návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, ani sama žalobkyňa nevedela, že žalovaný je v dielni, ale myslela si, že kábel tam nechal jej manžel. Z uvedeného vyplývajú dve podstatné skutočnosti. Prvou je, že využívanie vonkajšieho napájania pomocou predlžovacieho kábla bežne využíva aj žalobkyňa a jej manžel. Druhou je, že žalovaný nemal hudbu neprimerane hlasno, keďže ho žalobkyňa nepočula ani z bezprostrednej blízkosti. Žalovaný teda iba užíval dielňu v súlade s jeho spoluvlastníckym právom, do ktorého mu žalobkyňa iba ako iní oprávnení užívateľ nehnuteľností neoprávnene násilne zasiahla. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ mal súd prvej inštancie na základe tvrdení žalobkyne za osvedčenú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia tohto druhu, pochybil pri vyhodnocovaní splnenia podmienok. Vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 C.s.p. (jeho znenie citoval). Zdôraznil, že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenie sú dve základné skutočnosti. Právny záujem navrhovateľa a primeranosť zásahu. Právny záujem na neodkladnom opatrení osvedčuje jeho navrhovateľ, t.j. navrhovateľ musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán, resp. osvedčiť obavu ohrozenia exekúcie. Primeranosť zásahu musí posúdiť súd. Neodkladné opatrenie je primerané, ak obsahom výroku nedochádza k nedôvodnému alebo neprimeranému zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou tej osoby, ktorej z nariadené ho neodkladného opatrenia plynie povinnosť niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. V prejednávanej veci mal za to, že opísanými prostriedkami procesnej obrany účinne spochybnil naliehavosť neodkladnej úpravy, ako aj primeranosť nariadeného neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založila na vlastných tvrdeniach, ktorých pravdivosť nepreukázala, a podľa jeho názoru ani len neosvedčila. Poukázal na to, že listina, ktorá obsahuje len informácie tvrdené samotnou osobou, ktorá sa na základe tam obsiahnutej informácie domáha prospechu sama pre seba, bez možnosti akejkoľvek revízie alebo overenia pravdivostnej hodnoty zachytených informácií, nemôže byť spôsobilá osvedčiť skutočnosti rozhodné pre priznanie nároku. Takejto povahy sú lekárska správa ako aj potvrdenie o vykázaní z obydlia. Žalobkyňa tvrdené skutočnosti opiera len o lekársku správu z ošetrenia zo dňa XX.XX.XXXX z traumatologickej ambulancie Nemocnice Košice - Šaca a.s. (ďalej len "lekárska správa") a potvrdenia OOPZ Turňa nad Bodvou č. XXXXXX o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len "potvrdenie o vykázaní z obydlia"). Z obsahu lekárskej správy objektívne vyplýva len to, že žalobkyňa utrpela zlomeninu prsta ľavej ruky. Ostatné, pre vydanie neodkladného opatrenia nevyhnutné skutočnosti, ktoré by mali osvedčovať naliehavú potrebu žalobkyne dočasne upraviť vzťahy so žalovaným vyplývajú iba z časti anamnéza, kde sa bez bližšieho skúmania službu konajúcim lekárom zaznamenalo výlučne to, čo povedala žalobkyňa. Tieto dôležité skutočnosti , ktoré
by mali osvedčovať naliehavú potrebu žalobkyne dočasne upraviť vzťahy so žalovaným, však nemali oporu v lekárskej správe. Poznamenal, že z predmetnej lekárskej správy objektívne s ohľadom na mechanizmus zranenia nevyplýva ani len to, že by bolo zrejmé, aby bolo zranenie spôsobené cudzím zavinením, a už vôbec nie to, aby sa jednalo o úmyselné agresívne konanie, tak ako ho opisovala žalobkyňa. Pri dlhšie trvajúcom napätí spôsobenom tvrdeným uškrcovaním zlomeného palca je možno s ohľadom na intenzitu očakávateľných pomliaždením dôvodne predpokladať zjavnú poznateľnosť takéhoto agresívneho konania lekárom traumatológom, ktorý sa pri výkone svojej práce pravdepodobne bežne stretáva s rozsahom bežného, ale aj násilného zranenia. Takýto záver v lekárskej správe nie je uvedený ani z jeho obsahu nevyplýva. V lekárskej správe absentuje tiež aj záznam o údajnom zranení chrbta, kde mal údajne žalobkyňu udrieť káblom, o ktorý sa so strany naťahovali. Ak ho mala žalobkyňa záujem usvedčiť je otázne, z akého dôvodu si nenechala ošetriť aj zranenia spôsobené údajnými údermi káblom, ktoré by museli byť v danom čase poznateľné, ak mali spôsobiť žalobkyni tvrdený strach z ďalšieho útoku žalovaného. Jediné do úvahy prichádzajúce vysvetlenie je, že k žiadnemu takému útoku nedošlo. Ani z obsahu potvrdenia o vykázaní z obydlia nevyplývajú žiadne objektivizované skutočnosti osvedčujúce pravdivosť tvrdení žalobkyne. Poukázal na to, že príslušníci OO PZ konali iba na základe tvrdení žalobkyne, pričom žalobkyni sa ako údajne ohrozenej osobe neodôvodnene priznala faktická vyššia miera vážnosti tvrdenia. Príslušníci OO PZ svoj postup nemali založený na žiadnych priamych či nepriamych dôkazoch, ako napr. svedeckých výpovediach, predchádzajúcich hlásených útokoch, trestnoprávnu či priestupkovo-právnu delikventnosť žalovaného, o ktorú by sa mohli argumentačne oprieť alebo iných objektivizovaných skutočností osvedčujúcich potrebnú mieru pravdepodobnosti pre takého jeho údajné konanie. Bol vykázaný zo svojho len na základe tvrdenia žalobkyne, pričom z obsahu predmetného potvrdenia o vykázaní z obydlia nevyplýva, či polícia predtým, ako ho z obydlia vykázala, vykonala akékoľvek šetrenie odôvodňujúce zvolený postup, resp. či vôbec nejaké šetrenie vykonala. Súd pritom nie je takýmto potvrdením o vykázaní z obydlia viazaný a má sám vyhodnocovať zistené rozhodné skutočnosti. Preto podľa jeho názoru aj príslušníci OO PZ konali v rozpore právnymi predpismi, pretože k vykázaniu z obydlia sú podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov len v prípade, "ak možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky". S ohľadom na absenciu prechádzajúcich hlásení o eventuálnych protiprávnych správaní žalovaného, ako aj s ohľadom na jeho povesť, a jeho nekonfliktnosť a dodržiavanie predpisov o spolunažívaní dôvody pre takéto konanie neboli naplnené. Žalovaný mal za to, že len jeho úmyselné konanie cielené na telesnú integritu žalobkyne s úmyslom privodiť jej zranenie, by mohlo odôvodniť vydanie napadnutého rozhodnutia. Takéto skutočnosti nemohol mať súd za osvedčené, pretože z predložených listín nevyplývali. Bez osvedčenia takýchto okolností nemožno považovať splnenie prvej základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia (naliehavú potreba úpravy pomerov) za splnenú. V kontexte nedostatku osvedčenia naliehavosti potrebnej okamžitej úpravy je akékoľvek obmedzenie práva žalovaného neprimerané. Obzvlášť neprimerané sa javí, ak na základe neosvedčených skutočností (len tvrdených žalobkyňou) dochádza zo strany súdu k zásahu do práva na nedotknuteľnosť obydlia ako aj vlastníckeho práva. Za dôvod hodný osobitného zreteľa je to, že súd k takémuto nezákonnému zásahu došlo v období sviatkov Veľkej noci, kedy si aj on chcel vychutnať prítomnosť blízkych (svojich rodičov), napriek tomu bol nútený hľadať si za dnešného núdzového stavu náhradné ubytovanie, ktoré je v zásade nedostupné. Vzhľadom k tomu, že výrok zakladajúci procesný neúspech bol z jeho strany napadnutý odvolaním a výrok o trovách je od rozhodnutia o odvolaní závislý, bolo dôvodné odvolaním napadnúť aj výrok IV. a V. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vrátiť späť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie alebo, rozhodnutie zmeniť, návrh na nariadenia neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. K odvolaniu zároveň pripojil vyhlásenie svedka E. D. zo 06.04.2021 (č.l. 21 spisu).
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že k nehnuteľnosti je možné vybudovať samostatný vchod, ktorým by žalovaný prechádzal na druhé poschodie, ktoré obýva. Tým by sa možno eliminovali jeho opakované útoky na jej rodinu a zásahy do súkromia ako aj práva na rodinný a osobný život. Tvrdila, že žalovanému však súčasný stav vyhovuje, pretože v spoločných priestoroch dochádza k vzájomným stretom, pri ktorých sa jej žalovaný vyhráža, ohrozuje ju, nadáva jej a osočuje ju. Dôrazne popiera tvrdenia o tom, že žalovaný rešpektuje dohodnuté pravidlá spolunažívania, že sa k nej a ich rodine správa slušne, nie je agresívny, neporiadny a že neužíva alkoholické nápoje. Práve naopak. Žalovaný je nezamestnaný, práve z dôvodu, že nadmerne užíva alkoholické nápoje. Celý deň sa potom prechádza po nehnuteľnosti a vyvoláva konflikty a vzájomné hádky, ktoré naposledy XX.XX.XXXX vyústili až do fyzického napadnutia. Tvrdila, že žalovaný v odvolaní opisuje udalosť zo dňa XX.XX.XXXX v rozpore s
objektívnou skutočnosťou, že jeho opis postráda logické súvislosti a len spleťou slov žalovaného, že nie je daný absolútne žiadny dôvod, prečo by mala z ničoho nič vytrhnúť žalovanému kábel zo zásuvky tak, ako to uviedol. Kábel najskôr potiahla, pretože si myslela, že tam nedopatrením ostal natiahnutý cez dvor až do dielne. Potom si všimla, že je zapojený v zásuvke, kde ho pripojil žalovaný. Už v minulosti sa pritom na žalovaného sťažovali susedia, pretože púšťal rádio tak nahlas, že tým obťažoval celé okolie, a navyše, elektrinu v dome platia výlučne oni s manželom. Kábel preto začala stáčať, že ho odloží, keď ho na druhej strane chytil žalovaný a celou silou ho potiahol. Je nezmyselným tvrdenie žalovaného, že si kábel úmyselne omotala okolo ruky, pričom neudržala stabilitu, spadla a pritom si mala spôsobiť zranenie v podobe zlomeniny záprstnej kosti. Navyše si žalovaný v opise deja sám odporuje, keď na jednej strane uvádza, že chytil predlžovací kábel v snahe zastaviť ju "v zničení rádia" a ďalej tvrdí, že sa o kábel ani nenaťahoval. O opaku pritom svedčí aj to, že bol ponechaný v cele predbežného zadržania a bol na 10 dní vykázaný zo spoločného obydlia. Do pozornosti dala, že ak by si zranenie spôsobila sama, rozhodne by si v nemocnici nedovolila uviesť do záznamu, že jej zranenie zapríčinil žalovaný. Nejednalo sa pritom o jediný incident vyvolaný žalovaným. Napr. v lete roku 2020 žalovaný vylomil a vytrhol dvere ich hospodárskeho domčeka a hodil ich susedovi do plota. V novembri 2020 musel zakročiť jej manžel, pretože žalovaný začal rozoberať ich prístrešok, a keď sa ho opýtala, či musí všetko zničiť, začal jej nadávať a napokon do nej sotil. Keď ho neskôr našiel v obci jej manžel, pohádali sa a žalovaný mu s takou razanciou udrel po čelnom skle, až prasklo. Podrobnejšie správanie sa žalovaného vie popísať jej manžel, ktorého čestné prehlásenie predkladá v prílohe. V minulosti bol žalovaný tiež uznaný vinným z priestupku proti majetku, keď z ich dielne odcudzil pracovné náradie vo vlastníctve jej manžela. Sám žalovaný sa k skutku priznal a potvrdil, že náradie odviezol autom do obce A. O. K. R. D., kde ho predal neznámym ľuďom. Urobil tak podľa vlastných slov preto, že mal dlhy a nemal peniaze na ich splatenie. Mala za to, že takéto správanie dáva jasný obraz o žalovanom, ktorý nemal morálne zábrany okradnúť vlastnú rodinu a predať jej majetok cudzím ľuďom. Rozhodnutie OÚ Košice- okolie pod č. OU-KS- OVVS-20 17/004865 predkladá v prílohe tohto vyjadrenia. Správanie sa žalovaného popísala vo svojom vyhlásení aj jej matka a sestra, ktoré boli priamo svedkom jeho agresívneho konania, jej osočovania a nadmerného požívania alkoholu a ďalších maximálne nevhodných atakov. Tieto vyhlásenia predkladá v prílohe vyjadrenia. Preto tvrdenia žalovaného o jeho morálnom kredite, slušnom vystupovaní, mravnom živote a neužívaní alkoholických nápojov sú klamstvom, ktoré preukázateľne vyvracajú ňou predložené dôkazy. Zdôraznila, že je matkou troch detí, ktoré boli mnohokrát svedkom nevhodného správania sa žalovaného. Má pritom odôvodnené obavy, že žalovaný, najmä pod vplyvom alkoholu, jej opätovne ublíži, alebo jej deťom. Žalovaným na svoju obranu predložené vyhlásenie svojho otca E. D. st., nemá relevantnú výpovednú hodnotu, pretože je plné preukázateľne nepravdivých tvrdení. Napr. svedok konštatoval, že žalovaný je teraz nezamestnaný, no žije usporiadaným spôsobom života. Žalovaný pritom nemal prácu už ani v r. 2017 (čo vyplynulo aj z rozhodnutia OÚ KE-okolie) a ani sa aktívne nesnažil si prácu nájsť, má dlhy a to aj v dôsledku nadmerného užívania alkoholu. Takýto spôsob života rozhodne nemožno pokladať za usporiadaný. Ďalej svedok vyslovil, že žalovaný dodržiava nočný kľud. Oni sa pritom permanentne stretávajú so sťažnosťami susedov na neprimeraný hluk v neskorých nočných hodinách. Otec žalovaného, okrem toho uviedol, že jeho syn nepácha trestné činy ani priestupky. O opaku pritom svedčí rozhodnutie OÚ KE-okolie, ktoré predkladá. Rozhodnutí o spáchaní priestupkov by pritom bolo omnoho viac, ale s manželom sa snažili byť k žalovanému maximálne zhovievaví a nechceli s každým problémom kontaktovať políciu. Toho času aj spomínaným fyzickým napadnutím sa však správanie žalovaného natoľko vyhrotilo, že sa pre nich stalo neúnosným a hlavne po tom, ako bol žalovaný vykázaný z obydlia má ona aj jej rodina strach, že sa im žalovaný pomstí. Pod vplyvom alkoholu je jeho správanie ešte agresívnejšie, nevypočítateľné, a žalovaný vtedy nepozerá ani na mal. deti. Zastáva preto názor, že ňou popísané skutkové okolnosti jednoznačne zakladajú zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko odopretím ochrany jej práv prostredníctvom urgentného zásahu súdu by mohlo dôjsť k nezvratným následkom. K nesprávnemu právnemu posúdenie veci a konštatovaniu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založila len na vlastných tvrdeniach, ktorých pravdivosť podľa názoru žalovaného nepreukázala, a ani len neosvedčila, s týmto tvrdením nesúhlasila. Zdôraznila, že účelom neodkladného opatrenia je predbežná a rýchla úprava právnych a faktických pomerov strán. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila lekársku správu a potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia. Žalovaný tvrdí,
že z lekárskej správy nevyplýva mechanizmus zranenia, ani cudzie zavinenie. Okrem toho namieta, že ošetrujúci lekár mohol rozpoznať následky agresívneho konania a takýto záver zaznamenať aj do lekárskej správy. Hypotézy prezentované žalovaným vo vzťahu k lekárskemu ošetreniu zrejme pramenia z neznalosti predpísaných postupov. Lekár, ktorý ju prijímal , nemal žiadnu povinnosť zisťovať mechanizmus zranenia, navyše je nemysliteľné, aby lekár pri bežnom príjme určoval, či sa jednalo o zavinenie cudzou osobou, alebo nie. Námietka žalovaného je tak absolútne neopodstatnená. Lekárska správa je pritom riadnym a súdnou praxou akceptovateľným dôkazným prostriedkom. Do pozornosti tiež dala, že svojím podpisom potvrdila správnosť ňou uvedených skutočností v rámci podanej anamnézy. Nemá pritom dôvod čokoľvek skresľovať, alebo zatajovať, pretože si je vedomá, že ide o vážnu situáciu, ktorá by v prípade uvedenia nepravdivých skutočností mohla mať negatívne následky. Stojím si preto za tým, že všetky skutočnosti, ktoré lekárovi uviedla, sú pravdivé a stali sa tak, ako ich popísala ako ošetrujúcemu lekárovi tak aj súdu. Žalovaný jej ďalej vytýka aj to, že si nedala ošetriť "zranenia chrbta". Opäť je zrejmé, že žalovaný sa len účelovo snaží spochybniť jej tvrdenia. Nikdy nevyslovila, že ju žalovaný na chrbte zranil. Žalovaný ju po chrbte udrel. V čase jej ošetrenia zlomeniny záprstnej kosti neboli na chrbte viditeľné stopy, a preto toto konanie žalovaného osobitne neriešila. Čo sa týka potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, žalovaný zastáva názor, že príslušníci OO PZ postupovali v rozpore s § 27 a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, žalovaný vyslovil, že podľa neho neboli naplnené zákonné dôvody na jeho vykázanie zo spoločného obydlia, v tejto súvislosti opäť poukázala na predloženú lekársku správu o zlomenine, ktorú jej žalovaný spôsobil, na svedecké prehlásenia, ako aj na staršie rozhodnutie OÚ KE - okolie, ktoré v prílohe predkladá. Tieto dôkazy jednoznačne vyvracajú tvrdenia prezentované žalovaným a preukázateľne svedčia o správnom postupe OO PZ. Navyše do pozornosti tiež dala, že žalovaný aj v čase príchodu policajnej hliadky sa správal agresívne a vyslovil, že urobí všetko preto, aby ju dostal z domu. V súlade s čl. 6 základných princípov C.s.p. považovala za potrebné zohľadniť povahu prejednávanej veci, kedy sa domáha práva na ochranu života a zdravia, ktoré má prednosť pred právom povinného na ochranu jeho vlastníckych práv. Nepovažuje za ohrozené právo žalovaného na obydlie, nakoľko v danom prípade je opodstatnené ho vylúčil z užívania dotknutých nehnuteľností, pričom zo zistených skutočností nevyplýva, že by žalovaný nemal objektívnu možnosť zabezpečiť si iné bývanie. Nariadené neodkladné opatrenie v znení vydanom súdom prvej inštancie je jediným účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky ich vážne narušených vzťahov a násilia zo strany žalovaného. Na základe predložených dôkazov pokladá tak za dostatočne osvedčenú naliehavú potrebu zásahu súdu do ich pomerov. V čase nariadenia neodkladného opatrenia boli splnené všetky zákonné podmienok pre vydanie uznesenia. Rozhodnutie súdu je správne a legitímne a preto navrhuje uznesenie 17.03.2021 v celom rozsahu potvrdiť. Zároveň k vyjadreniu pripojila vyhlásenie svedka E. D.O. K.. z 20.04.2021, vyhlásenie svedkyne S. K. z 19.04.2021 a vyhlásenie svedka Q. J. z 19.04.2021 (č.l. 39 až 44 spisu).
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. ) - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a uznesenie zmenil podľa § 388 C.s.p., lebo neboli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia ani jeho zrušenie. V prejednávanej vec bol naplnený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. t.j., že súd vec nesprávne právne posúdil, t.zn. použil správny právny predpis, avšak ho nesprávne aplikoval.
7. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dôvodné podozrenie žalovaného z násilia voči jej osobe a ohrozenie jej telesnej integrity konaním žalovaného osvedčila (listinnými dôkazmi, t. j. potvrdením polície o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia a lekárskou správou z XX.XX.XXXX), že zo strany žalovaného došlo k násilnému správaniu voči nej , z dôvodu ktorého súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
8. Nevstupovanie do domu alebo bytu pri dôvodnom podozrení takejto osoby z násilia a aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená, podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) C.s.p., je formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi a dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického
násilia. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hock. Pokiaľ ide o účinky tohto druha neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ ide o zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto, zákon vyslovene vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie približovania sa na určitú vzdialenosť (písm. h) ako menej závažnej a menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená a túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť, pričom kumulácia neodkladných opatrení podľa § 320 ods. 2 písm. e) až h) C.s.p. nie je vylúčená.
9. Je potrebné zdôrazniť, že právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu a je silnejšie ako vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo, resp. užívacie právo nehnuteľnosti, ktoré by vyplývalo z podielového spoluvlastníctva žalovaného, avšak len v tom prípade, ak by žalobkyňa ako navrhovateľka osvedčila vierohodným a nespochybniteľným spôsobom, že hrozí zo strany žalovaného vo vzťahu k jej osobe fyzické alebo psychické násilie, resp., že sa žalovaný takéhoto konania dopúšťa, resp. hrozí, že sa takéhoto konania v budúcnosti aj dopúšťať bude, resp., že je vo vzťahu k nej a prípadne členom jej rodiny dôvodne podozrivý z násilia. Násilie nemusí byť len fyzické (telesné) ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálne týrania (vyhrážania, deprimovania, ponižovanie), pričom násilný je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti. Domáce násilie vzniká v súkromí rodiny a môže smerovať od ktoréhokoľvek člena rodiny, ku ktorémukoľvek inému členovi rodiny, môže sa ho dopúšťať muž voči žene, žena voči mužovi, rodič voči dieťaťu, dieťa voči rodičovi a pod.
10. Listinné dôkazy, z ktorých súd vychádzal a na základe ktorých urobil záver o potrebnosti predbežnej úpravy práv a povinností žalobkyne a žalovaného, že je dôvodné podozrenie žalovaného z násilia voči jej osobe a ohrozenie jej telesnej integrity, (potvrdenie polície o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia a lekárska správa z XX.XX.XXXX) neosvedčujú skutočnosti tvrdené žalobkyňou, ktoré súd považoval za relevantné pre vyhovenie jej návrhu, a to, že sa vo vzťahu k nej dopustil, resp. že v budúcnosti hrozí, že žalovaný sa bude dopúšťať psychického, resp. fyzického násilia.
11. Z obsahu žalobkyňou predloženej lekárskej správy vyplýva len to, že žalobkyňa XX.XX.XXXX uviedla ošetrujúcej lekárke napadnutie XX.XX.XXXX V. XX.XX hodine, v ktorom uviedla, že údajne mala obtočený kábel okolo ľavej ruky a za ktorý ho silne potiahol jej švagor a že od vtedy má bolesti prstenníka a malíčka ľavej ruky. Následne ošetrujúca lekárka konštatovala diagnózu zlomeninu krčka V. metatarzu vľavo. Uvedená lekárska správa nenasvedčuje a nepreukazuje hodnoverným spôsobom, ako došlo k poraneniu žalobkyne, zakladá sa len na jednostrannom tvrdení žalobkyne, ktoré, o.i., žalovaný poprel. Údajne obtočený kábel okolo ľavej ruky, za ktorý mal silne potiahnuť jej švagor - žalovaný aj v prípade, ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, samé o sebe nenasvedčuje tomu, že by z jeho strany došlo k takému fyzickému násiliu voči žalobkyni, vzhľadom na jeho intenzitu, resp. opakovanosť útoku (o. i., ťažko možno vyhodnotiť vzájomné sa „ťahanie o kábel“ za fyzické násilie), ktoré by bolo potrebné upraviť formou neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci nebolo osvedčené žalobkyňou násilie, alebo hrozba násilia voči nej a členom jej rodiny zo strany žalovaného. Z tohto dôvodu nie je potrebná navrhovaná predbežná úprava súdnym rozhodnutím voči žalovanému ako k spoluvlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti. Z dôkazov predložených žalobkyňou a jej tvrdení uvedených v návrhu odvolaciemu súdu nevyplynulo, že sa stala obeťou násilia, resp. že jej násilie zo strany žalovaného hrozí. Ani v potvrdení policajného orgánu o vykázaní zo spoločného obydlia z XX.XX.XXXX, nie sú uvedené žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré v danom čase opodstatňovali vykázanie žalovaného z obydlia na 10 dní. Aj vyššie uvedené a stranami sporu predložené svedecké prehlásenia, a to až v odvolacom konaní, nesvedčia o dopúšťaní sa násilia, resp. o jeho hrozbe žalovaným voči žalobkyni. Tieto skôr svedčia o vzájomných rodinných sporoch a nezhodách, vyplývajúcich zo spôsobu užívania spoločnej nehnuteľnosti, z nezrovnalostí pri vzájomnom spolužití rodín žalovaného a žalobkyne a ich rodičov, ako aj z názorov žalobkyne o nevhodnom spôsobe života žalovaného a jeho správania sa voči nej a jej manželovi. Požívanie alkoholických nápojov žalovaným samé o sebe, vzájomné nezhody pri užívaní garáže v rodinnom dome a „ťahanie“ sa o rádio s káblom, ktoré je príliš hlučné, nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom. Uvedené nezhody neosvedčujú, či už fyzické, psychické násilie žalovaného alebo ich hrozbu voči žalobkyni. Vzájomné nezhody a rodinné „šarvátky“ neopodstatňujú vo veci tak vážny zásah do ľudských práv žalovaného, ktorým je obmedzenie
spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a jeho práva na obydlie, čo by napokon mohlo prispieť aj k nežiadúcemu spoločenského javu - bezdomovectvu u žalovaného. Z uvedených dôvodov nie sú opodstatnené dôvody pre nariadenie neodkladného aj vo vzťahu k jeho výrokom II. a III., t.j., dočasne nevstupovať na pozemky špecifikované v tomto výroku a zákaz žalovaného priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s určitými obmedzeniami (uvedenými vo výrokovej časti uznesenia). Nezanedbateľná je aj tá skutočnosť, že predmetný rodinný dom má dve samostatné bytové jednotky a, že žalovaná užíva spolu s rodinou iný byt, ako žalovaný, do ktorého by nemal vstupovať.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie a návrh ako nedôvodný zamietol.
13. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
14. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu bola priznaná proti neúspešnej žalobkyni náhrada trov konania v celom rozsahu.
15. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).