Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-188-2020.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/188/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: U. T., nar: XX.X.XXXX, bytom B. XX/XX, F. nad V., v konaní o zaplatenie 436,23 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 436,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 402,29 EUR od 18.07.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou v upomínacom konaní (upravené zákonom č. 307/2016 Z.z.), doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.05.2020, domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 436,23 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 402,29 eur od 18.07.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 13.02.2017 uzatvorili žalobca v právnom postavení veriteľa a žalovaný v právnom postavení dlžníka zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1732226060 (ďalej aj„ zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj „OP“), pričom všetky súčasti zmluvy o úvere sú uložené v registri OpP vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, pod číslom OpP 1OpP/78/2018. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 19 700,- eur (ďalej aj „istina“). Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného splnením úveru, žalobca v zmysle ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 24.05.2018 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil a to ani len čiastočne. Jednotlivé splátky žalovaného do zosplatnenia úveru sú uvedené v aktuálnom stave úveru, v časti „Zaplatené splátky“, vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9zákona č. 486/2001 Z. z. o bankách v platnom znení.
3. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že pred podaním žaloby výzvou opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný však do dnešného dňa žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradil. V súlade so zmluvnými dokumentmi vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi aj úroky. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 12,50 % ročne. Napriek tomu, že v súlade s obchodnými podmienkami, je žalobca v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, žalobca si neuplatňuje voči žalovanému zmluvné úroky po zosplatnení úveru. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému od momentu zosplatnenia úveru len zákonné úroky z omeškania a to v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V nadväznosti na uvedené je výška úroku z omeškania určená vo výške 5,00 %. Určujúcim dátumom pre začatie úročenia zákonným úrokom a to percentom z dlžnej istiny úveru po jeho zosplatnení, je deň nasledujúci po zosplatnení úveru.
4. Žalobca konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné sumy: a) istinu vo výške 402,29 eur, b) vyčíslený úrok z istiny vo výške 2,- eur (ide o súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru), c) zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 402,29 eur od 18.07.2018 do zaplatenia, d) poplatky vo výške 31,94 eur.
5. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v upomínacom konaní dňa 09.06.2020 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP). Nakoľko žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk a ani na základe vykonaného šetrenia z dostupných lustrácii upomínací súd nezistil inú adresu žalovaného, upovedomil a vyzval žalobcu v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), aby v lehote do 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 ZoUK, upomínací súd dňa 27.10.2020 postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie.
6. Súd žalobu spolu s prílohami zaslal žalovanému na vyjadrenie dňa 26.01.2021 na adresu trvalého pobytu, odkiaľ sa súdu vrátila zásielka s poznámkou doručovateľa „adresát zásielky je neznámy“. Následne bola žaloba s prílohami doručovaná žalovanému prostredníctvom príslušného obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky, pričom z výsledkov správy o doručovaní vyplynulo, že na adrese trvalého pobytu žalovaného sa žalovaný nezdržiava. Z uvedených dôvodov nebolo možné písomnosti žalovanému doručiť.
7. Následne súd žalobu s prílohami žalovanému doručil postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
8. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- EUR.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- EUR, súd v súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
10. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Žalobca uzatvoril dňa 20.02.2017 so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere „dobrá pôžička“ č.1767160445 (ďalej len ,,zmluva“), predmetom ktorej je poskytnutie úveru žalovanému vo výške 1.000,- eur. Žalovaný sa ho zaviazal splatiť v 20-tich mesačných splátkach po 50,- eur, počnúc 20.03.2017 a
potom vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 0,00 %, termín konečnej splatnosti ku dňu 20.10.2018, priemerná hodnota percentuálnej mieri nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 11,39 %. Celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť bola uvedená v zmluve vo výške 1.000 eur. Úver bol dohodnutý bez poistenia. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky.
13. Žalovaný si svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnil. Žalobca listom zo dňa 20.06.2018 upozornil žalovaného, že pohľadávky banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere sú viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 202,66 Eur, ktorá pozostáva z omeškanej splátky vo výške 200,00 Eur, poplatkov vo výške 22,94 Eur a poistného vo výške 0,00 Eur. Zároveň žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v prípade, ak nedôjde k uhradeniu dlžnej sumy. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 17.07.2018 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 436,23 Eur (z toho suma 402,99 Eur dlžná istina, suma 2,00 Eur úrok, suma 31,94 Eur poplatky za upomienky a suma 0,00 Eur poistné) v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
14. Žalovaný k dnešnému dňu z poskytnutého úveru vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.000,- eur, pričom uhradil spolu sumu vo výške 597,71 eur vrátane poistného (ako vyplýva zo žaloby, platobnej histórie úverového účtu žalovaného - listina „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2020“ z č. l. 12, z vyjadrení žalobcu). Po vyhlásení úveru za splatný žalobcom, už žalovaný neuhradil žiadnu sumu.
15. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.
17. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré samá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu
zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
21. Súd preskúmaním zmluvy z hľadiska ochrany spotrebiteľa zistil, že táto obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaný dôvod ani výšku nároku nespochybňoval. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy žalobcom súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. Ako vyplýva z platobnej histórie úverového účtu žalovaného - listina „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2020“, žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.000,- eur z poskytnutého úveru, pričom uhradil spolu sumu vo výške 597,71 eur, vrátane poistného. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom, zo sumy vo výške 436,23 eur, na ktorej úhradu ho vyzval žalobca, žalovaný neuhradil svoj záväzok ani čiastočne. Z vyššie uvedeného dôvodu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 436,23 eur.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
24. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 402,29 eur od 18.07.2018 (za začiatok omeškania žalovaného súd považuje deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom, t. j. 18.07.2018) do zaplatenia.
25. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP, keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania. O ich výške sa rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.