Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CoP-65-2020.pdf
PDF · 138.12 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. H., nar. XX. Q. XXXX, bytom ako matka, zast. procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - V. A., nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom J. F. XXXX/XX, B., zast. advokátkou: JUDr. Alexandra Machanová, so sídlom Mierové námestie 19, Senec a otec - Q. H., nar. X. V. XXXX, trvale bytom Z. K. XXX/XX, X., zast. advokátom: JUDr. Vladimír Vágó, so sídlom Kpt. Nálepku 724, Galanta, o návrhu na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 19. júna 2020 č. k. 22P/26/2019-451, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým B. každý párny kalendárny týždeň od stredy od 14:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení a po skončení styku maloleté dieťa odovzdá v mieste bydliska matky; každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 14:00 hod. do utorka do 8:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení a po skončení styku maloleté dieťa odovzdá v školskom zariadení; každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v školskom zariadení a po skončení styku maloleté dieťa odovzdá v mieste bydliska matky, s výnimkou jarných prázdnin, letných prázdnin, Veľkonočného pondelka v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. a obdobia od 24.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 10:00 hod., počas ktorých platí osobitná úprava styku otca s maloletým. Počas jarných prázdnin, letných prázdnin, Veľkonočného pondelka v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. a obdobia od 24.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 10:00 hod. je otec oprávnený stýkať sa s maloletým počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka od 10:00 hod. nepretržite do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., počas Veľkonočného pondelka každý nepárny kalendárny rok od 10:00 hod. do 14:00 hod., počas Veľkonočného pondelka každý párny kalendárny rok od 14:00 hod. do 18:00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od 10:00 hod. do 8.7. do 10:00 hod., od 15.7. od 10:00 hod. do 23.7. do 10:00 hod., od 1.8. od 10:00 hod. do 8.8. do 10:00 hod., od 15.8. od 10:00 hod. do 23.8. do 10:00 hod., v období od 24.12. do 26.12. každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 10:00 hod do 25.12. do 10:00 hod a v období od 24.12. do 26.12. každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 10:00 hod. Počas jarných, letných prázdnin, Veľkonočného pondelka a obdobia od 24.12. do 26.12. si otec maloleté dieťa prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdá maloleté dieťa v určenom čase v mieste bydliska matky s výnimkou, ak sa maloleté dieťa podľa bežnej úpravy styku nachádza u otca
(výrok I.); návrh otca na zrušenie výroku rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30P/24/2016-63 zo dňa 15.12.2016, ktorým sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky zamietol (výrok II.), zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 30P/24/2016-63 zo dňa 15.12.2016 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom (výrok III.); priznal znalkyni PhDr. Linda Katona, PhD., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, s miestom výkonu činnosti Svornosti 54, Nové Zámky, za účasť na pojednávaní odmenu v sume 49,67 eur (výrok IV.); upravil učtáreň Okresného súdu Galanta, aby po právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 49,67 eur poukázala na účet znalkyne PhDr. Linda Katona, PhD., vedený v peňažnom ústave: L. A., a.s., J.: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, var. symbol X/XXXX zo štátnych rozpočtových prostriedkov (výrok V.); otcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Galanta sumu 478,35 eur titulom náhrady trov štátu, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.), upravil učtáreň Okresného súdu Galanta, aby po právoplatnosti rozsudku poukázala sumu vo výške 21,64 eur zo zaplateného preddavku, evidovaného pod položkou registra D14/65/2019 matke maloletého dieťaťa na jej účet vedený v H. J.: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (výrok VII.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 49 ods. 1, 2 a 3, § 52, § 57, § 58, § 121 C.m.p. (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), § 24 ods. 1, 2 a 4, § 36, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení), § 3, § 14 ods. 4, § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, § 7, § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vyjadreniami oboch rodičov a ich právnych zástupcov, vyjadrením procesného opatrovníka, znalkyne PhDr. Lindy Katony PhD., tiež vypočutím maloletého B., znaleckým posudkom, oboznámením sa s výsledkami nariadeného výchovného opatrenia, hodnotením žiaka vypracovaným triednou učiteľkou, diagnostickou správou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Galanta z 1.3.2019 a 20.1.2020. Z takto vykonaného dokazovania zistil, že maloletý B. pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému boli upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 30P/24/2016-63 zo dňa 15.12.2016, právoplatným dňa 3.1.2017, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým každú stredu párneho týždňa od 14:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v predškolskom zariadení a po skončení styku ho odovzdá v bydlisku matky; každý pondelok nepárneho týždňa od 14:00 hod. do utorka do 18:00 hod. a piatok nepárneho týždňa od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v predškolskom zariadení a po skončení styku ho odovzdá v bydlisku matky, v ostatnom sa ponecháva na dohodu rodičov. Matka žije s maloletým a so svojím manželom W. A. v prenajatom byte v B. za mesačnú sumu 320 eur. Matka pracovala do 24.2.2020 v spoločnosti H. s.r.o., kde ukončila pracovný pomer z dôvodu jej zdravotného stavu. Priemerný mesačný príjem matky v tejto spoločnosti za rok 2018 a január 2019 bol vo výške 776,61 eur. Od 28.1.2019 bola matka na PN, čo mal súd za preukázané PN-kou matky, ako aj oznámením Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 4.11.2019. Súd mal preukázané na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 7.3.2019, že matke vznikol od 7.2.2019 nárok na nemocenské vo výške 19,09721 eur na deň. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.1.2020 vyplýva, že matka mala nárok na nemocenské od 7.2.2019 do 31.12.2019 a za toto obdobie jej bola vyplatená suma v celkovej výške 6.264,80 eur. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 2.3.2020 má súd za preukázané, že matka bola od 25.2.2020 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovni zo dňa 17.4.2020 vyplýva, že matka má od 25.2.2020 nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 35,6413 eur. Z lekárskej správy zo dňa 30.3.2020 a z odborného posudku o invalidite zo dňa 30.3.2020 mal súd preukázané, že u matky je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že výška invalidného dôchodku je 324,10 eur mesačne. Matka poberá prídavok na maloletého. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, vlastní jedno motorové vozidlo Ford Fiesta. Otec žije so svojou maloletou dcérou N. v byte v X., ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca. Otec je od 1.5.2018 zamestnaný v spoločnosti E., s.r.o. ako kuchár s priemerným mesačným príjmom za obdobie od 5/2019 do 4/2020 vo výške cca 531 eur. Otec si mesačne privyrobí na tringeltoch sumu vo výške cca 150 eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej N. H., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu
Galanta č. k. 8C/198/2008-193 zo dňa 14.10.2010 zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výživné nebolo určené. Otec vlastní jedno motorové vozidlo Opel Zafira. Otec svoje mesačné výdavky špecifikoval ako poplatky spojené v bývaním 160 eur, elektrina 23 eur, RTVS 4,64 eur, plyn 5 eur, hypotéka 282 eur, poistenie 23,23 eur mesačne na obe maloleté deti. Maloletý B. je žiakom 3. ročníka ZŠ, jeho zdravotný stav je dobrý, navštevuje krúžok florballu. Matka vyčíslila bežné mesačné výdavky maloletého nasledovne ako pomerné výdavky na bývanie 106,67 eur, strava 100 eur, investičné životné poistenie 22,73 eur, školský klub detí 10 eur, vreckové okolo 10 eur, oblečenie 40 eur, poplatok za floorball 15 eur štvrťročne. V čase rozhodovania Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/24/2016 maloletý navštevoval materskú školu, matka žila v byte s terajším manželom. Matka bola zamestnaná v spoločnosti H. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom cca 575 eur za obdobie od 6/2016 do 10/2016. Do 31.5.2016 bola matka zamestnaná v spoločnosti B. W. s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 588 eur, a to za obdobie od 1/2016 do 5/2016. Otec maloletého žil spolu so svojou dcérou, ktorá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Otec pracoval v spoločnosti UNIM-LH, spol. s r.o. s čistým mesačným príjmom 328,31 eur. Otec mal výdavky: nájomné 160 eur, plyn 5 eur, RTVS 4,64 eur. Otec uviedol, že platí hypotéku mesačne vo výške 400-450 eur a vlastnil byt v X..
4. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby zúžil styk otca s maloletým dieťaťom na rozsah navrhovaný matkou maloletého dieťaťa, pričom zároveň nie je v jeho záujme ani to, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa ponechať úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v platnosti tak, ako bol tento styk upravený rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 30 P/24/2019-63 zo dňa 15.12.2016 s potrebou úpravy styku počas prázdnin a sviatkov a zúžiť styk otca s maloletým dieťaťom o jedno popoludnie v nepárnom kalendárnom týždni. Počas konania nebol preukázaný hlavný argument matky za úpravu styku otca s maloletým, a to zhoršenie prospechu maloletého a správanie maloletého v škole. Uvedené nemalo súvis s tým, ako sa realizoval styk maloletého s otcom. Uvedené vyplýva z hodnotenia triednej učiteľky maloletého zo dňa 21.5.2020, podľa ktorého sa správanie maloletého v škole zmenilo odkedy má maloletý novú triednu učiteľku. Znalkyňa v konaní uviedla, že problémy maloletého súvisia s genetickou predispozíciou maloletého, pasívnym spôsobom trávenia času. V konaní tiež nebolo preukázané, že by maloletý v čase, kedy je u otca trávil čas u svojej starej matky. Maloletý počas niekoľkých pohovorov ani raz neuviedol, že by mu vadilo tráviť čas so svojou starou matkou alebo že by s ňou trávil veľa času. Práve naopak, maloletý uviedol, že je s babkou rád, má s ňou dobrý vzťah, hráva sa s ňou. Zároveň maloletý ako jediné negatívum takejto úpravy styku uviedol iba striedanie tašky. Znaleckým skúmaním bolo preukázané to, že maloletý má pozitívny vzťah k obom rodičom, je preňho dôležité, aby trávil čas s oboma rodičmi, avšak zároveň konštatovaním, že maloletý má o niečo bližší vzťah k svojej matke. Maloletý menil svoje predstavy o tom, koľko času má tráviť s otcom a koľko s matkou podľa toho, v sprievode ktorého rodiča prišiel na pohovor, avšak keď prišiel s otcom tak uviedol, že chce striedanie týždeň alebo že chce, aby trávil čas narovnako s oboma rodičmi (čo odzrkadľuje želanie otca), ale keď prišiel s matkou, tak u znalkyni uviedol, že chce celý prvý týždeň byť u matky a druhý chcel rozdeliť medzi oboch rodičov. Maloletý uviedol svoju predstavu odlišne od želania oboch rodičov (t. j. nezrkadlil presne predstavy svojich rodičov), keď želanie matky je úprava styku každý druhý víkend a želanie otca je striedavá osobná starostlivosť. Práve pre bližší vzťah maloletého k matke, mal súd za to, aby trávil čas rovnako u otca ako u matky a preto súd ponechal styk otca s maloletým v platnosti počas párneho týždňa tak, ako bol upravený predchádzajúcim rozsudkom, teda od stredy od 14:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod., aby maloletý mal zachovanú možnosť v tento týždeň aktívne tráviť čas aj s otcom, keďže maloletý je po zvyšný čas párneho týždňa u matky. V nepárnom týždni okrem času od piatku od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod. súd upravil styk otca od pondelka od 14:00 hod., kedy si otec maloletého prevezme v školskom zariadení do nasledujúceho utorka do 8:00 hod., kedy maloletého odovzdá v školskom zariadení, keďže maloletý následne trávi čas v škole. Súd tak zúžil styk otca práve o čas, ktorý otec trávil s maloletým v utorok po škole, nakoľko mal za to, že v nepárnom týždni je potrebné maloletému vniesť viac stability do tohto týždňa a zmeniť tak pôvodnú úpravu styku, keďže v nepárnom týždni je maloletý u otca aj od piatka do nedele a súd má za to, že je vhodné, aby sa čas v utorok maloletému nekúskoval tak, že ho otec príde prevziať do školy o 14:00 hod. alebo neskôr, naučí sa s ním a následne ho o 18:00 hod. zoberie k matke. Súd mal za to, že je vhodnejšie pre maloletého, aby ho zo školy v utorok prevzala matka a maloletý sa už nemusel opätovne prenášať z miesta na miesta, teda od jedného rodiča k druhému, hlavne s ohľadom na to, že v nepárny týždeň trávi maloletý následne 3 dni u matky a potom tri dni u otca. Súd má za to, že takáto úprava styku je v záujme maloletého a v súlade s jeho
potrebami. Súd zároveň vzhľadom k vyjadreniam rodičov upravil styk otca s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin, jarných prázdnin, Veľkonočného pondelka a dní 24.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 10:00 hod., nakoľko mal za to, že táto úprava je v záujme maloletého, keď rodičia budú mať možnosť zobrať maloletého na dovolenku na dlhší čas, keďže ako uvádzala matka, mala problémy dohodnúť sa s otcom na dlhšie trvajúcej dovolenke. Súd upravil styk počas uvedeného obdobia tak, ako to uviedli rodičia maloletého, keďže rodičia sa na tejto úprave vedeli dohodnúť a súd zároveň mal za to, že takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletému, súd konštatoval, že v konaní nebola preukázaná zmena pomerov na strane otca, matky ani maloletého dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zrušenie výživného, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Argumentáciu otca o tom, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 30P/24/2016-63 zo dňa 15.12.2016 bol maloletý zverený de facto do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a určenie výživného je vzhľadom na príjem otca nespravodlivé, súd neprijal. Súd v danom prípade schválil rodičovskú dohodu, ktorú na pojednávaní uzatvorili rodičia maloletého dieťaťa a je irelevantné, že bol pomerne rozsiahly styk otca s maloletým upravený ako styk a nie ako zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, keďže aj v prípade striedavej osobnej starostlivosti je možné určiť výživné rodičovi.
5. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.), čo odôvodnil právne poukazom na § 52 C.m.p.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie výlučne čo do výroku I. a III. (v časti úpravy styku otca s maloletým B.) podal včas odvolanie otec, ktorý namieta nesprávne zistenie skutkového stavu. Návrh matky maloletého považuje za účelový v snahe docieliť zredukovanie styku otca s maloletým. Poukazuje na to, že maloletý bol síce ostatným rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti matky, styk sa však de facto realizuje ako striedavá osobná starostlivosť. Aj napriek tomu je otec povinný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 100 eur. Otec sa svojim návrhom domáhal zosúladenia právneho stavu so stavom skutkovým. Nesúhlasí so záverom súdu o nezmenených pomeroch na strane otca, pretože dcéra otca maloletého sa v decembri 2017 presťahovala natrvalo k otcovi, a teda výlučne otec sa o maloletú stará, čo sa odrazilo bezprostredne vo zvýšení jeho výdavkov. Zmena nastala aj pokiaľ ide o zamestnanie, otec si našiel nové zamestnanie práve preto, aby mohol lepšie zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť. Zrušenie vyživovacej povinnosti otec navrhol práve z dôvodu podania návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti maloletého B.. V priebehu konania bol zabezpečený znalecký posudok, a napokon aj znalkyňa konštatovala vhodnosť nariadenia striedavej osobnej starostlivosti o maloletého B.. Otec tiež poukazuje na vyjadrenia maloletého, ktorý sa mal v jeho prítomnosti viackrát vyjadriť, že mu vyhovuje realizácia styku tak, ako toho čas prebieha, čiže striedavá osobná starostlivosť. Maloletý sa pred súdom vyjadril presne tak, ako navrhovala matka, avšak na otázku súdu prečo, nevedel uviesť. Po pojednávaní sa maloletý vyjadril, že si vôbec neuvedomuje čo na súde vypovedal, bol unavený, noc predtým nespal. Znalkyňa aj po vykonaní početných dôkazov naďalej zotrvala na názore, že v najlepšom záujme maloletého je zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ako dôvod zhoršenia prospechu v škole označila viacero dôvodov, genetika, striedavá osobná starostlivosť, negatívny vzťah s triednou učiteľkou. Od januára 2020 sa však nielen správanie, ale aj prospech maloletého zlepšili, ktorú skutočnosť potvrdila nielen triedna učiteľka maloletého, ale aj samotná matka. Podľa názoru otca matka maloletým manipuluje, preto ten vypovedal na súde v zhode s návrhom matky. Pokiaľ ide o vyjadrenia procesného opatrovníka, otec vzniesol pochybnosti o jeho nestrannosti. Znalkyňa tiež uviedla, že neexistujú žiadne negatívne dôvody na strane otca, ktoré by vylučovali striedavú osobnú starostlivosť. Záver súdu o nevhodnosti rovnako stráveného času maloletého s oboma rodičmi je tak v príkrom rozpore s výsledkami znaleckého skúmania. Otec navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že maloletého B. zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s určením intervalu osobnej starostlivosti tak, ako otec uvádza v odvolacom návrhu. Zároveň navrhuje, aby osobitná úprava styku ostala nezmenená, t. j. realizovala sa tak, ako rozhodol súd v napadnutom rozsudku.
7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že svojim návrhom sa domáhala zmeny úpravy styku, nie zmeny zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, preto sa súd otázkou zmeny zverenia ani nemal zaoberať. Rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo len k malej korekcii oproti ostatnej úprave styku otca s maloletým. Otec má tendenciu za všetko viniť svoje okolie, najmä matku, nie je možné s otcom produktívne spolupracovať a kooperovať, pričom práve spolupráca je predpokladom úspešného a širokého styku otca s maloletým. V konaní bolo preukázané, že otec
matku nerešpektuje, znevažuje ju, spochybňuje a neustále na ňu útočí. Otcova dcéra z predošlého vzťahu s ním síce žije v spoločnej domácnosti, je však zverená do striedavej osobnej starostlivosti a otec má k tomuto dieťaťu určené výživné. Matka sa domnieva, že rozhodnutie žiť v domácnosti otca má pôvod vo voľnom režime u otca. Matka má za to, že otec disponuje dostatočnými prostriedkami na to, aby si riadne plnil vyživovaciu povinnosť k obom svojim deťom. B. pri príprave do školy preferuje práve matku, z otca má strach, je unavený z neustáleho premiestňovania sa, pociťuje konflikt lojality. Maloletý si neustále balí veci, žije z cestovnej tašky, takto spôsob života je náročný nielen pre maloleté dieťa, ale i pre dospelého človeka. Maloletý je vtiahnutý do konfliktu rodičov, keď otec odmieta rešpektovať jeho želanie mať stabilný domov. Ďalšie tvrdenia otca považuje matka za účelové a klamlivé. Komunikácia a akákoľvek spolupráca s otcom je vylúčená kvôli jeho povahovým vlastnostiach, čo dosvedčujú aj jeho výhrady voči procesnému opatrovníkovi. Podľa TENENET-u je zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti absolútne nevyhovujúce. Záverom dodáva, že otec odmietol rešpektovať úpravu styku s maloletým počas letných prázdnin čo matke znemožnilo s maloletým vycestovať a absolvovať mimo domova dlhší pobyt. Matka navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.
8. Otec v replike k vyjadreniu matky zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní. Uviedol, že znalkyňa konštatovala snahu maloletého o lojalitu k obom rodičom, preto sa vyjadruje odlišne podľa toho, u ktorého rodiča je a tiež aj vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého. Otec si je vedomý, že maloletý má rovnako rád oboch rodičov, nesnaží sa však zúžiť styk maloletého s matkou. Pokiaľ ide o plnenie si školských povinností, otec maloletého vedie k samostatnosti, nechá maloletého, aby si sám vypracoval domáce úlohy, pokiaľ však potrebuje pomoc, pomôže mu. Nie je pravdou, že si maloletý neustále balí veci. Balí si len školské pomôcky, pretože aj v domácnosti otca má zabezpečené a nakúpené veci. Nie je pravdou tiež to, že by otec zmaril matke dovolenku s maloletým. Otec pobyt pri mori vzhľadom na situáciu nepovažoval za vhodnú, čo sa napokon aj potvrdilo. Pokiaľ ide o výchovné opatrenie, jeho účelom nebolo posúdiť vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti. Záverom opätovne poukazuje na závery znaleckého skúmania o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p. zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - otcom maloletého dieťaťa (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.
10. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie 1/ dôvodnosti návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým B. ako aj 2/ dôvodnosti návrhu otca na zverenie maloletého B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zrušenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému, súd prvej inštancie v tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie skutkového stavu, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. dodáva:
11. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 22P/26/2019 je 1/ návrh matky maloletého B. na zmenu úpravy styku otca s maloletým a súčasne aj 2/ návrh otca maloletého B. o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému.
12. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie námietky otca maloletého dieťaťa preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zmenil ostatné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t. j. rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 30P/24/2016-63 z 15.12.2016 v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že o úprave styku otca s maloletým B. rozhodol v zmysle výrokov I. a III. Rozsudok je v ostatnej odvolaním nenapadnutej časti výrokov právoplatný, a tým vylúčený z odvolacieho prieskumu.
13. Primárne je potrebné uviesť, že otec vo svojom odvolaní (a rovnako matka vo vyjadrení k odvolaniu otca) neuviedli žiadne nové, už pred súdom prvej inštancie neprezentované skutočnosti. V zásade ide o kopírovanie vyjadrení otca z prvoinštančného konania, s ktorými námietkami sa už veľmi podrobne, relevantne a dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Pretože rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, je nadbytočné, aby odvolací súd znova opakoval správne skutkové ako i právne závery súdu prvej inštancie.
14. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Súd starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96 zo dňa 8.7.2003).
17. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
19. K samotnému návrhu, resp. dôvodom, pre ktorý matka žiadala zúžiť styk otca s maloletým sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a síce, že takéto dôvody v konaní preukázané neboli. Ako dôvody zmeny správania a tiež školského prospechu bol označený negatívny vzťah žiak - triedny učiteľ (v tomto prípade maloletý B. oproti triednej učiteľke) a tiež genetická predispozícia. Po zmene triednej učiteľky sa správanie ako aj prospech maloletého upravilo, stabilizovalo a je na požadovanej úrovni. V tejto súvislosti je tiež nutné dodať, že neprimerané správanie a zhoršené výsledky neboli spozorované práve v dňoch, resp. v čase, kedy mal byť maloletý v osobnej starostlivosti otca, z čoho možno usúdiť, že tieto negatíva nemožno pripisovať otcovi a jeho starostlivosti. Správanie a prospech maloletého boli hodnotené počas dlhšieho časového obdobia, teda kontinuálne, nielen v určené (s otcom strávené) dni, čo len potvrdzuje záver o tom, že striedanie starostlivosti o maloletého nebolo dôvodom jeho správania. Pokiaľ ide o genetickú predispozíciu, znalkyňa u oboch rodičov indikovala negatívne prejavy (hysterizmus, nedostatok empatie, psychopatizmus), čo bezprostredne vplýva na maloletého. Znalkyňa síce vylúčila, že by realizácie striedavej osobnej starostlivosti o maloletého mala negatívny vplyv na maloletého, na druhej strane je nutné podotknúť, že averzia rodičov, ich konfliktný vzťah, nedostatok pochopenia a vcítenia sa do maloletého mohli pokojne viesť k zmenám jeho správania. V konaní bolo preukázané, a to nielen znaleckým skúmaním, výsledkami pohovorov pred
ÚPSVaR, ale aj vyjadreniami samotného maloletého B., že má pozitívny vzťah k obom rodičom, oboch má rovnako rád, s oboma rodičmi chce tráviť voľný čas, u oboch mu je dobre. Za takýchto okolností nie je vhodné a ani v záujme maloletého, aby jeho styk s otcom bol výrazne obmedzený a zúžený. Pokiaľ ide o úpravu styku nad rámec bežnej úpravy, t. j. počas sviatkov a prázdnin, súd prvej inštancie správne prihliadol na vyjadrenia oboch rodičov o potrebe takejto úpravy a nakoniec rozhodol v súlade s návrhmi oboch rodičov, ktorí sa na úprave styku nad rámec bežnej úpravy dohodli.
20. K samotnej úprave styku odvolací súd dodáva, že takto súdom prvej inštancie upravený styk otca s maloletým nebráni dohode rodičov o tom, aby sa styk realizoval prípadne aj iné dni, resp. v inom rozsahu. Treba mať na zreteli to, že je v prospech maloletého, aby posilňoval a rozvíjal citové väzby s oboma rodičmi. U maloletého bol zistený prítomný konflikt lojality, pre ktorý sa o jeho prianiach ako by sa styk mal realizovať vyjadroval čiastočne rozporuplne, prípade zahmlievaním, vyhýbaním sa odpovede. Uvedenému by rodičia maloletého mali venovať dostatočnú pozornosť, pretože ide o reakciu maloletého na požiadavky a predstavy rodičov, s ktorými sa nevie vysporiadať tak, aby neublížil ani jednému z rodičov. Je potrebné a v danom prípade sa javí ako nevyhnutné, aby sa rodičia zdržali akýchkoľvek negatívnych prejavov jeden voči druhému, aby viedli maloletého k tomu, že styk s oboma rodičmi je v jeho prospech, nevyvíjali na maloletého nátlak a posilňovali v ňom dôležitosť role druhého rodiča, bez zbytočného osočovania, vytýkania nedostatkov a chýb, ako aj krívd z minulosti. K uvedenému je možné dôjsť len s primeranou mierou sebareflexie, naslúchaním potrieb maloletého, o ktorého v tomto konaní ide, pretože od rozchodu rodičov uplynula značná doba na to, aby títo dokázali rozlíšiť partnerskú a rodičovskú rovinu svojho vzťahu.
21. Pokiaľ ide o návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, odvolací súd dodáva:
22. Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
23. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
24. Pod pojmom striedavá osobná starostlivosť rozumieme žitie dieťaťa striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale, ktorý je rôzny, a to na základe dohody medzi rodičmi alebo na základe rozhodnutia súdu.
25. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred danej schémy, pričom striedavá osobná starostlivosť nemôže byť paušálne využívaná ako forma „spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi rodičov. Záujem a potreby konkrétneho dieťaťa je preto potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa. To potvrdzuje i Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým interpretoval čl. 3 ods. 1 Dohovoru: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa vec týka, nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“
26. Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať, je potrebné predovšetkým zohľadniť osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vyrovnať so záťažou, ktorú rozpad rodiny a eventuálne nastolená striedavá osobná starostlivosť, ktorá prináša i stratu doterajšieho zázemia a bezpečie domova, bez pochyby predstavuje. Je treba brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa a hodnotu danou stálosti výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám i v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade je treba
vziať do úvahy - a to predovšetkým u malých detí - ktorý z rodičov sa o dieťa doposiaľ staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa tú osobu, ku ktorej je citovo pripútané a ktorej dlhodobá neprítomnosť je pre neho frustrujúca a nevhodná.
27. Z ustanovenia § 24 ods. 2 ZoR vyplývajú základné hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené. Prvým predpokladom je jednoznačný záujem maloletého dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, čo v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 ZoR znamená, že záujmom dieťaťa je v prvom rade právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Druhým je lepšia možnosť zaistenia základných potrieb dieťaťa, čo však z aplikácie inštitútu vyraďuje deti, ktorých rodičia trvale vytvárajú vzájomné nepriateľské prostredie. Pri takýchto rodičoch nie je predpoklad, že budú spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb dieťaťa. Treťou podmienkou je spôsobilosť rodičov osobne sa starať o maloleté dieťa, čo je dané fyzickým alebo psychickým zdravotným stavom rodiča, kvalitou výchovného pôsobenia na dieťa, existujúcim prostredím v domácnosti pre výchovu maloletého dieťaťa. Štvrtým predpokladom pre takéto rozhodnutie súdu je záujem o osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, pretože v prípade, ak rodič žiada len právo styku s maloletým dieťaťom, nemožno ho súdnym rozhodnutím donútiť k osobnej starostlivosti o dieťa (W., B. 2011. Zákon o rodine. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H.BECK, 2011, str. 110).
28. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka bola označená ako mierne preferovaný rodič, preto súd správne nerozhodol v súlade s návrhom otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. V tomto prípade bola síce striedavá osobná starostlivosť znaleckým skúmaním označená ako vhodná, tu je však potrené dodať, že znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz, pričom k hodnoteniu nemôže pristúpiť súd selektívne. Znalecký posudok (resp. závery z neho vyplývajúce) musí súd vyhodnotiť v kontexte všetkých zadovážených dôkazov, nie osamotene. Rovnako tomu bolo aj v tomto konaní. Striedavú osobnú starostlivosť nemožno chápať ako jednoduché rozdelenie starostlivosti o maloletého na rovnaký čas pre oboch rodičov, bez akéhokoľvek prihliadnutia na záujem maloletého. Striedavá osobná starostlivosť okrem predpokladov uvedených v odsekoch vyššie predpokladá aj schopnosť rodičov navzájom komunikovať o výchove a potrebách dieťaťa, čo v danom prípade splnené nebolo. Odvolací súd vnáša pochybnosť o vhodnosti takejto starostlivosti aj vzhľadom na genetickú predispozíciu maloletého, tiež možnosť opakovanej destabilizácie pokiaľ ide o správanie a prospech v školskom zariadení a v neposlednom rade to, že maloletý doposiaľ na takúto starostlivosť (kedy by mal byť s jedným rodičom po dobu celých 7 dní) zvyknutý nebol. Sám B. pred súdom uviedol, že u otca bol na celých 7 dní len jediný raz, a to v čase, kedy bola matka maloletého hospitalizovaná, podľa jeho slov sa mu takýto dlhý čas u otca nepáčil, bolo to preňho dlhé obdobie, chcel ísť za matkou. V tomto čase otec v určité dni pracoval, preto bol maloletý u starej matky (matky otca). Z uvedeného vyplýva, že sám maloletý takúto starostlivosť odmieta. Navyše otec nepreukázal, či by bolo v jeho možnostiach upraviť si pracovný čas tak, aby mohol maloletého v rozumnom čase vyzdvihnúť v školskom zariadení, ráno ho do školy odovzdať, teda plnohodnotne realizovať striedavú osobnú starostlivosť.
29. Práve pre všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výrokov I. a III. ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.
30. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).