Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Majerníkova 3/A, proti žalovanej: X. J., nar. X.X.XXXX, bytom L., G. XX/X, zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, M. Flengera 4, IČO: 40 353 729, o zaplatenie sumy 1 600 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. marca 2020 č. k. -151, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku vo veci samej a V. výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

V časti výrokov IV. a VI. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 3.3.2020 č. k. -151, pri právnom posúdení podľa , , , až 4, a , , , , , , , , , , , , , , a , , , o spotrebiteľských úveroch, Nar. vlády SR č. , a , , a , konanie v časti o zaplatenie sumy 1 050 eur s príslušenstvom pre späťvzatie žaloby žalobcom v tejto časti s poukazom na ust. a zastavil (výrok I. rozsudku).

2. Žalovanej bola súdom prvej inštancie uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 550 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 600 eur od 30.4.2016 do 9.8.2019, zo sumy 1 250 eur od 10.8.2019 do 9.9.2019, zo sumy 900 eur od 10.9.2019 do 30.9.2019, zo sumy 550 eur od 1.9.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II. rozsudku).

3. Vo zvyšku súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok III. rozsudku).

4. Takisto súd zamietol aj vzájomnú žalobu žalovanej (výrok IV. rozsudku).

5. Žalobcovi voči žalovanej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,54 % s poukazom na ust. a . Žalobca mal v tomto konaní pri žalovanej sume 1 600 eur s príslušenstvom a priznanej sume 550 eur s príslušenstvom, úspech v rozsahu 70,77 % a žalovaná mala v tomto konaní úspech v rozsahu 29,23 %. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami, t. j. 41,47 % (70,77 % - 29,23 %) potom predstavuje celkový pomer úspechu žalobcu v tomto konaní. O výške priznaného nároku

na náhradu trov konania rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe nepriznal, pretože žalobcovi v súvislosti so vzájomnou žalobou žiadne trovy nevznikli (výrok VI. rozsudku).

7. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že v danom konaní nebolo sporným to, že jeho účastníci dňa 29.4.2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa , na ktorú sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona ako aj Obč. zák. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení danej spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu vlastnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Akceptujúc obsah ust. Obč. zákonníka je potrebné na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Keďže účastníkom vzťahu bol spotrebiteľ, je potrebné aplikovať na právny vzťah všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Tieto ustanovenia sa použijú vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, z tohto dôvodu súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 29.4.2015.

8. Pokiaľ ide o výpočet výšky RPMN, tak tento údaj v predmetnej zmluve nie je správny, pretože žalobca pri jeho výpočte vychádzal iba z odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov v sume 448 eur a opomenul vziať do úvahy dohodnuté úroky za poskytnutie úveru. Podľa sa na účely výpočtu RPMN použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré je povinný spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov určených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. V zmluve sa uvádza výška RPMN 28 %, ktorá však nekorešponduje s realitou, keďže dohoda o zmluvnom úroku za poskytnutie úveru predstavovala 68,50 %. Čo sa týka RPMN táto môže byť minimálne rovnaká, alebo vyššia ako bol dojednaný úrok. V danom prípade ide zo strany žalobcu o zámerne nesprávne uvedený údaj a výpočet v neprospech spotrebiteľa, preto predmetný úver súd posúdil ako bezúročný a bez poplatkov podľa o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Ďalej podľa názoru súdu predmetná zmluva neobsahuje údaj podľa , t. j. údaj o termínoch, počte a výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd ust. cit. zák. vyložil eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.33. Podľa tohto výkladu zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Obč. zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Riešením tohto problému sa zaoberal aj NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 22.2.2018 a následne aj v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 17.4.2018. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva EÚ vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ, sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento právny účinok smernice nie je absolútny, pretože eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona. V opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. Zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva sa usilovali dospieť k takému riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zároveň zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Z tohto rozsudku ďalej vyplýva, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do

zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že bola transformovaná smernica 2008/48/ES v celom jej rozsahu, zámerom zákonodarcu bez pochýb nebolo, aby ust. bolo v rozpore s čl. 10 ods. 2 smernice. V zmluvách uzatváraných podľa , nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich bol uvádzaný presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ predmetné ust. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa ním nestanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne, ale ich iba uvedie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a poplatky. Zákonom z 12.10.2017 č. došlo medziiným aj k zmene ust. , že sa s účinnosťou od 1.5.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvencia splátok“. Ani pri eurokonformnom výklade ust. nie je možné prijať ten záver, že predmetná úverová zmluva spĺňa náležitosti ust. cit. zák., pretože v nej absentuje uvedenie výšky splátky, počet splátok a termíny splatnosti jednotlivých splátok. Zmluva v danom prípade tieto údaje neobsahuje, pričom je uvedené len to, že zaväzuje žalovanú zaplatiť sumu 3 144 eur do 29.4.2016 bez bližšej špecifikácie jednotlivých splátok, ich počtu, výšky a termínu splatnosti. Z uvedeného dôvodu tak ide o strany žalobcu o zámerne nesprávne uvedené údaje priamo v zmluve, a preto predmetný úver súd posúdil ako bezúročný a bez poplatkov aj s poukazom na ust. Žalobca má potom iba nárok na vrátenie istiny úveru a z dôvodu konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd žalobu žalobcu ohľadne zaplatenia odplaty, úroku a poplatkov za upomienky považoval za nedôvodnú.

9. V prípade požadovaného úroku vo výške 68,50 ročne z dlžnej istiny a odplaty spotrebiteľského úveru nie je možné uplatnený nárok žalobcu považovať za dôvodný, pretože výška úrokovej sadzby v danom prípade podstatne, takmer desať násobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka. V rovnakom období bola totiž úroková sadzba za spotrebiteľské úvery 7,06 % ročne. Z uvedených dôvodov súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.4.2015 v časti odplaty vyhodnotil ako neplatnú s poukazom na ust. § 39 obč. zákonníka. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že predmetná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu neprijateľnej odplaty, pretože táto časť zmluvy (úrok z úveru) je oddeliteľná od ostatnej časti predmetnej zmluvy, a preto nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy.

10. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok v sume 33 eur z titulu dojednanej zmluvnej pokuty, súd ho nepovažoval za dôvodný. Takto dojednaná zmluvná pokuta je v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje dĺžku omeškania a ani sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní. Paušálne dojednanú zmluvnú pokutu preto vyhodnotil súd za odporujúcu dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka).

11. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo sporné poskytnutie úveru vo výške 1 600 eur žalovanej, ktorý úver je bezpoplatkový a bezúročný, pričom žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi (veriteľovi ) sumu 1 050 eur, súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi nesplatený úver vo výške 550 eur (1 600 eur - 1 050 eur - 550 eur) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd zároveň priznal žalobcovi aj ročný úrok z omeškania od 30.4.2016 do 9.8.2019, zo sumy 1 250 eur od 10.8.2019 do 9.9.2019, zo sumy 900 eur od 10.9.2019 do 30.9.2019, zo sumy 550 eur od 1.10.2019 do zaplatenia, zohľadniac úhrady žalovanej v priebehu konania, a to s poukazom na ust. Obč. zákonníka a nar. vlády č.

12. Súd sa nestotožnil s kompenzačnou námietkou žalovanej vznesenej voči pohľadávke žalobcu vo výške 550 eur, tvrdiac, že pred uzavretím zmluvy č. 404202390 dňa 29.4.2015 bolo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 1 812 eur, pričom je známe, že zmluvy žalobcu vždy porušovali práva spotrebiteľov a vždy boli bezúročné a bezpoplatkové. Vyplatením sumy 1 600 eur na základe zmluvy zo dňa 29.4.2015 sa bezdôvodné obohatenie znížilo na 212 eur a plnením v roku 2019 bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu vzrástlo na sumu 1 262 eur, ktorú sumu si z titulu bezdôvodného obohatenia započítava žalovaná proti pohľadávke žalobcu v sume 550 eur. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe dvoch zmlúv uzatvorených v roku 2013 a 2014 považoval súd za premlčaný, pretože objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb a vždy začína plynúť odvtedy, odkedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade by k bezdôvodnému obohateniu došlo najneskôr v roku 2014, resp. v roku 2015. Keďže podľa

§ 581 ods. 2 Obč. zákonníka nemožno započítať premlčané pohľadávky, súd vznesenú kompenzačnú námietku žalovanej uplatnenú v písomnom podaní zo dňa 6.12.2019 nepovažoval za opodstatnenú.

13. Vzájomnú žalobu žalovanej ohľadne zaplatenia sumy 1 050 eur titulom bezdôvodného obohatenia súd ako nedôvodnú zamietol, pretože suma ktorú zaplatila žalovaná žalobcovi vo výške 1 050 eur predstavuje plnenie, na ktoré sa žalovaná zaviazala žalobcovi na základe zmluvy o úvere č. 404202390 zo dňa 29.4.2015, a preto nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie. Povinnosť žalovanej tak naďalej v zmysle predmetnej zmluvy vrátiť poskytnutý úver v neuhradenom rozsahu naďalej trvá. Úvery na základe zmlúv č. 401000916 a č. 404201268 uhradila žalovaná už v roku 2014, a preto je potrebné považovať prípadný nárok žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia za premlčaný.

14. Súd nepovažoval za dôvodný nárok žalovanej na primerané finančné zadosťučinenie, keďže v konaní nezistil žiaden dôvod na takýto postup. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si neúspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej , s poukazom na ust. tohto zákona jej nebolo možné priznať primerané finančné zadosťučinenie.

15. Proti tomuto rozsudku v častiach jeho výrokov II., IV. a V. podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Poukázala na danosť odvolacích dôvodov podľa , , a .

16. Procesný postup podľa dodržal súd iba vo vzťahu k žalobe žalobcu. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovanej mal súd s poukazom na ust. v spojení s teleologickým výkladom prihliadnuť na účel zákona. V opačnom prípade sa tak stranám nevytvorila možnosť, aby k tomu, s čím ich mal súd prvej inštancie oboznámiť, prispôsobili ich ďalší procesný postup. Žalovaná poznala predbežné právne posúdenie vo vzťahu k uplatnenej žalobe žalobcu, avšak vo vzťahu k vzájomnej žalobe z jej strany predbežné právne posúdenie veci absentovalo. Takisto ani vo vzťahu k neskoršie uplatnenej kompenzačnej námietke na rozdiel od kompenzačnej námietky v podaní zo dňa 6.12.2019 žalovaná nemala možnosť prispôsobiť svoj procesný postup v spore, pretože k neskoršie podanej kompenzačnej námietke súdom predbežné právne posúdenie realizované nebolo.

17. Ďalej svojím odvolaním napáda nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku a extenzívne formalistický prístup súdu. Nie je správne, keď súd poskytol ochranu subjektu, ktorého činnosť je založená na porušovaní zákona. Súd síce správne posúdil plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k právu na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak nesprávne konštatoval, že žalovaná si započítala premlčanú pohľadávku. Nerealizáciou predbežného právneho posúdenia k vzájomnej žalobe nemohla žalovaná uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. V danom prípade pri nedostatočne zistenom skutkovom stave, súd nesprávne aplikoval niektoré ustanovenia viacerých právnych predpisov. Ak teda súd posúdil zmluvu ako platnú, nesprávne aplikoval na vec ním uvádzané právne predpisy. V danom prípade mal aplikovať ust. § 3 ods. 1 a § 39 Obč. zákonníka, o zákaze konať v rozpore s dobrými mravmi a o neplatnosti právnych úkonov odporujúcich dobrým mravom.

18. Nesprávneho právneho posúdenia sa prvoinštančný súd dopustil v súvislosti so započítaním vzájomnej pohľadávky žalovanej proti žalobkyni, ktoré s poukazom na ust. § 580 Obč. zákonníka považoval za nedôvodné, pretože žalovaná na započítanie uplatnila premlčanú pohľadávku. Pri vzájomnom započítaní zaniknú vzájomné pohľadávky účastníkov keď sú rovnakého druhu a vzájomne sa kryjú okamihom, keď sa stretnú. V danej prejednávanej veci nebolo rozhodujúce to, že v čase vznesenej kompenzačnej pohľadávky žalovanou išlo o premlčané pohľadávky tohto subjektu, pretože rozhodujúcim je zistenie súdu, či tieto pohľadávky žalovanej boli premlčané v čase, keď sa navzájom stretli s pohľadávkami žalobcu. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na obsah rozhodnutia NS ČR vydaného v konaní pod sp. zn. .

19. Za nesprávne žalovaná považuje aj rozhodnutie súdu o náhrade trov konania v tej časti, kde bolo konštatované procesné zavinenie žalovanej na zastavení konania, pretože v rozsahu 1 050 eur plnila žalobcovi až po podaní žaloby z jeho strany. Žalovaná plnila na základe nátlaku žalobcu. Žaloba okrem jej zjavnej nedôvodnosti je aj šikanózna, a preto súd pri aplikácii mal podanú žalobu žalobcom odmietnuť. Tu žalovaná poukázala na obsah nálezu ÚS ČR , bod 15. jeho odôvodnenia.

20. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že zdieľa ten názor, že napadnutý rozsudok vychádza zo správneho posúdenia veci.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., IV, V. a VI., akceptujúc pritom rozsah a dôvody podaného odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie žalovanej smerujúce voči vyhovujúcemu výroku (výrok II.) a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania (výrok V.) vyhodnotil za nedôvodné, s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o časť podaného odvolania žalovanej smerujúceho voči výroku napadnutého rozsudku ohľadne zamietnutia vzájomnej žaloby (výrok IV.) a tým aj vlastne proti súvisiacemu výroku o náhrade trov konania o vzájomnej žalobe (výrok VI.), v týchto častiach odvolací súd podané odvolanie žalovanej vyhodnotil za dôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

23. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu týkajúceho sa pôvodne zaplatenia sumy 1 600 eur s príslušenstvom, vo vzťahu k žalovanej v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov v zmysle , t. j. jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení špeciálneho hmotnoprávneho predpisu (, o spotrebiteľských úveroch), ako aj všeobecného hmotnoprávneho predpisu (Občiansky a ). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku vo veci samej (výrok II.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok V.) ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku vzťahujúci sa k potvrdeným výrokom, s ktorým sa stotožňuje ( ).

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v jeho potvrdenej časti odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie sa veľmi podrobným a až precíznym spôsobom vysporiadal s esenciálnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , účinného v čase uzatvorenia tejto zmluvy dňa 29.4.2015 medzi žalovanou a žalobcom. Vzhľadom na správne zistený a aj špecifikovaný rozsah týchto nedostatkov, súd prvej inštancie následne

predmetnú úverovú zmluvu dôvodne kvalifikoval v zmysle a za bezúročnú a bezpoplatkovú. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovanej prezentovanou v jej odvolaní, ktorá odôvodneniu napadnutého rozsudku vytýkala jeho nepresvedčivosť a extrémne formalistický prístup. Podľa názoru odvolacieho súdu vec prejednávajúca sudkyňa v rámci predmetného odôvodnenia napadnutého rozsudku dala z právneho hľadiska kvalifikovanú odpoveď na všetky tie otázky podstatného charakteru, ktoré vo vzájomnom kontexte boli dôvodom vynesenia rozsudku vo veci samej zo dňa 3. marca 2020 pod č. k. -151.

25. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ktoré sa odvíjalo od správnej aplikácie ust. , a , súdom prvej inštancie. Vzhľadom na celkový pomer úspechu, resp. neúspechu strán v tomto spore, súd prvej inštancie percentuálnym spôsobom správne určil aj celkový pomer úspechu žalobcu v danom spore vo výške 41,54 %. Takisto správne zaujal prvoinštančný súd aj stanovisko k zaplateniu sumy 1 050 eur žalovanou žalobcovi v priebehu tohto sporu, ktoré stanovisko malo zároveň aj podstatný vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v prospech žalobcu.

26. Pokiaľ ide o zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch IV. a VI., tu odvolací súd zvolil procesný postup v zmysle v spojení s , ktorý sa prejavil v zrušení prvoinštančného rozsudku v napadnutých výrokoch IV. a VI. s následným vrátením veci tomto súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Hlavným dôvodom zo strany odvolacieho súdu k zavedeniu tohto procesného postupu bolo procesné pochybenie súdu prvej inštancie v súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním vzájomnej žaloby žalovanej týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 050 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorým nesprávnym postupom súdu došlo v prípade žalovanej k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

27. V ďalšom konaní, predmetom ktorého bude už iba rozhodnutie o vzájomnej žalobe žalovanej, súd prvej inštancie s prihliadnutím na obsah ust. v spojení s bude aplikovať ten procesný postup ako v prípade rozhodovania o žalobe. Uvedené znamená, že súd prvej inštancie zrealizuje predbežné právne posúdenie k vzájomnej žalobe žalovanej, ktorá tým dostane čas a priestor k prispôsobeniu svojho procesného útoku, resp. obrany v ďalšom konaní, ako aj možnosť navrhnutia ďalších dôkazov. Tým, že tak súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o podanej vzájomnej žalobe žalovanej nekonal, porušil jej právo na spravodlivý proces vyplývajúce jednak z Listiny základných práv a slobôd ako aj z SR (čl. I).

28. Na margo uplatnenej kompenzačnej námietky žalovanou v tomto spore odvolací súd uvádza, že súhlasí s tvrdením žalovanej prezentovaným v jej odvolaní v tom smere, že v súvislosti s posudzovaním premlčania pohľadávky započítavanej do žalobnej pohľadávky, je dôležité vychádzať z toho, kedy došlo k stretu vzájomných pohľadávok a či v tomto čase bola pohľadávka uplatnená na započítanie premlčaná, a nie vychádzať iba z tej skutočnosti, že pohľadávka sa stala premlčanou. Aj napriek uvedenému, akceptujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku v bode 58, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa kompenzačnú námietku vznesenú žalovanou považuje za nedôvodnú. Dôkazom tohto je aj tá skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd vo výroku vo veci samej (výrok II.) ako vecne správny podľa , potvrdil.

29. Odvolací súd popri výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby (výrok IV.) zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania o vzájomnej žalobe (výrok VI.).

30. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).