Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-30-2021.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/30/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obž. Q. I., pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24.2.2021, sp. zn. 2T/96/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.4.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Q. I., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom zo dňa 24.2.2021, sp. zn. 2T/96/2020 rozhodol tak, že obžalovaného Q. I. uznal za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a, b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Za to ho odsúdil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a uložil mu i ochranný dohľad na dobu 1 roka. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do výroku o treste. Obžalovaný odôvodňoval svoje odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne (citácia): „V trestnej veci vedenej proti mne som podal proti rozhodnutiu OS Galanta sp.zn.č. 2T/96/2020 dňa 4.3.2021 odvolanie, ktoré si dovoľujem prostredníctvom svojho obhajcu takto odôvodniť, a žiadam, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste zrušil a uložil primeraný a spravodlivý trest. Napadnutým rozsudkom som bol uznaný vinným za pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. a, b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) a § 139 ods.1 písm. c) Tr. zákona. Za to mi súd uložil trest podľa § 360 ods.2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m), § 38 ods.2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zákona pre výkon uloženého trestu som bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods.2 a § 78 ods.1 Tr. zákona mi súd uložil i ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok ako je to uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Tento rozsudok bol oznámený jeho vyhlásením za mojej účasti, ako aj účasti môjho obhajcu dňa 24.2.2021. Proti tomu rozsudku som podal dňa 4.3.2021 čo do výroku o treste odvolanie, ktoré odôvodňujem nasledovne: Podľa môjho názoru mi súd vymeral neprimerane vysoký trest so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, s ktorým nesúhlasím. Pred súdom som urobil vyhlásenie, že som vinný zo spáchania skutkov a zároveň svoje konanie som oľutoval. Mal som zato, že tento môj postoj bude zohľadnený pri ukladaní trestu. Nestalo sa tak. Bol mi uložený trest, ktorý je neprimerane prísny, pričom som poukázal aj na moje zdravotné ťažkosti, keď aj počas výkonu väzby som bol hospitalizovaný. Trest odňatia slobody ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princípy úmernosti represie trestu, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu trestu prispieva aj
jeho preventívne pôsobenie. Neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo nielen na páchateľa, ale i na spoločnosť. V tejto súvislosti právna veda pritom už v minulosti opakovane vyslovila, že odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Mám zato, že uložený trest je neprimerane prísny a prekračuje mieru nevyhnutnú pre splnenie svojho účelu. Uvedomujem si dôsledky svojho protiprávneho konania a je pravdou, že prvý skutok som spáchal na druhý deň po prepustení z výkonu trestu pod vplyvom alkoholu ako reakciu na vyhlásenie rodiny, že sa postará o to, že nepobudnem dlho doma na slobode. Napriek tomu, že celý život som pracoval, rodina sa voči mne spikla a vyhovuje jej, keď som vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a preto ma neustále provokujú. Uvedomujem si však hodnotu osobnej slobody a po vykonaní trestu sa zariadim tak, aby som sa už prečinu nebezpečného vyhrážania nikdy nedopustil, lebo nebudem mať nato ani príležitosť.Nemám najmenšiu pochybnosť o správnosti mojej viny, ale nemôžem súhlasiť s výškou trestu - uloženým trestom, ktorý je neprimeraný. Prejavil som nad svojim konaním ľútosť, uvedomil som si protiprávnosť svojho konania a očakávam spravodlivý primeraný trest za súčasnej aplikácie § 39 Tr.zákona.“ Odvolací súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, na ktorom obhajca obžalovaného ako i obžalovaný zotrvali na podanom odvolaní, navrhli uložiť miernejší trest, pričom obžalovaný oľutoval svoje konanie a prejavil vôľu žiť normálny život, trest žiadal znížiť kvôli chorobám. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne. Trestnú sadzbu uvedenú v § 360 ods. 2 Trestného zákona prvostupňový súd
neupravoval v jej spodnej ani hornej hranici, nakoľko správne zistil vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bol tento celkovo 5 krát súdne trestaný, aj na podmienečné aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Okresný súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného. Berúc do úvahy všetky vyššieuvedené skutočnosti, že obžalovaný je recidivistom, ktorý bol okrem iného trikrát odsúdený za trestný čin nebezpečného vyhrážania, teda opakovane pácha druhovo rovnakú trestnú činnosť, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 20 mesiacov, uložený v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol skutkové zistenia, ktoré sa viažu k uloženému trestu, ako i úvahy, ktorými sa riadil pri ich hodnotení. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného o neprimeranom treste, o jeho prísnosti a odkaz na zásadu humanity, úmernosti represie trestu, odvolací súd plne poukazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu, ktoré je vyčerpávajúce, keď okresný súd sa správnym spôsobom vysporiadal aj s otázkou uloženia prípadného miernejšieho trestu. Obžalovaný argumentuje svojim zlým zdravotným stavom, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo správne poukázané na neschopnosť obžalovaného dodržať nariadenia a obmedzenia súdu ohľadom požívania alkoholických nápojov, a na doposiaľ neúčelné protialkoholické liečenie. Nasvedčuje tomu aj tá okolnosť, že obžalovaný sa trestnej činnosti začal dopúšťať jeden deň po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaný tvrdí, že sa prvého skutku dopustil pod vplyvom alkoholu v reakcii na snahu rodiny spiknúť sa proti nemu a dostať ho opätovne do výkonu trestu. Odvolací súd však podotýka, že obžalovaný musí mať vedomosti o vplyve alkoholu na jeho správanie, a preto sa mal a musí aj do budúcna takýchto reakcií vyvarovať, k čomu mohol dopomôcť aj výchovný vplyv ostatného výkonu trestu. Obžalovaného však od páchania trestnej činnosti zjavne neodradil ani výkon predchádzajúcich uložených trestov odňatia slobody, ani hrozba premeny trestu, ani hrozba opätovného, eventuálne prísnejšieho trestu odňatia, ak sa dopustí opätovne trestnej činnosti. Sú iné, avšak legálne spôsoby, ako riešiť svoju rodinnú situáciu a ako sa vysporiadať s prípadnými provokáciami voči jeho osobe. Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto tunajší súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.