Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/64/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená advokátom: JUDr. Pavel Novák, Fazuľová 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XXXX, K. D., 2/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, I. Q. XXXX, K. D., 3/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, K. D., zastúpený splnomocnencami: W. J., nar. XX.XX.XXXX a R. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. XXXX/XX, K. D., o zaplatenie 10.900,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -138 zo dňa 28.5.2019, vo výroku III., takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku III. a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1, 2, 3 uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 10.635,79 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% zo sumy 10.311,09 eur od 4.8.2016 až do zaplatenia, výrokom II. súd povolil žalovaným splácať pohľadávku žalobcovi po 150 eur mesačne počnúc s nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania pod následkom straty výhody splátok, výrokom III. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom IV. žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , a , účinnom v čase uzavretia zmluvy, , a , nariadenia vlády č.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 23.11.2010 zmluvu o splátkovom úvere č. 193758810 na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným splátkový úver vo výške 10.000 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť poskytnutý úver vo výške 140,59 eur mesačne vždy k 20 dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.11.2020. žalovaní svoj záväzok splnili iba čiastočne. Žalovaní podmienky pre splácanie riadne nedodržiavali a dostali sa so splácaním dlhu do omeškania. Žalovaní na nedodržanie platobnej disciplíny boli upozornení výzvou zo dňa 4.4.2014 a boli oboznámení s možnosťou vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru čím nastane platnosť celého úveru. Žalovaní napriek výzve nezaplatili žiadnu splátku, preto žalobca ku dňu 24.6.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť. V spise založenom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti datované dňom 29.4.2016 vyplýva oznámenie, že banka vyhlásila ku dňu 27.4.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Pohľadávka zo zmluvy vo výške 10.635,79 eur majú uhradiť dlžníci do 15 dní na číslo účtu.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že „zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že zmluva má všetky náležitosti požadované Zo spisu tiež vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Súd vyhodnotil všetky okolnosti prípadu a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne čo do istiny 10.635,79 eur nakoľko ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pohľadávka predstavovala istinu 10.635,79 eur. Rozdiel medzi žalovanou istinou 10.900,51 eur a pohľadávkou vyčíslenou vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca nezdôvodnil a nevysvetlil. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Žalovaní so zaplatením pohľadávky sa dostali do omeškania preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne v súlade s ust. a to od 4.8.2016 kedy sa žalovaní dostali do omeškania. Žalovaní sa dostali do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti teda dňom 4.8.2016. Žalobca žiadal priznať aj úrok vo výške 10,9% ročne a to zo sumy 8.631,79 eur od 4.8.2016 až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení súd opierajúc sa o už konštantnú judikatúru vyšších súdov, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Súd odkazuje na závery NS SR obsiahnuté v rozhodnutí R 59/1998, ktoré úsudky napokon akceptoval i ÚS SR v rozhodnutí sp.zn. z 18.9.2012. t.j. „pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru“. Žiada sa dodať, že pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak i lehotu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku prirodzene sledujú úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po splatnosti úveru (po ukončení zmluvného úverového vzťahu) úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je po splatnosti splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby mu dlžník zaplatil riadne úroky tak ako by ich mal splácať do konečnej poslednej splátky. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd čiastočne žalobu čo do požadovaných úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zamietol. Žalovaní žiadali vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu splácať pohľadávku v splátkach po 150 eur mesačne čo mu súd s poukazom na vyhovel. Žalobca mal v konaní plný úspech čo do istiny a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle “.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca voči výroku III. v časti o nepriznaní 10,90% úroku zo sumy 8.631,79 eur od 4.8.2016 do zaplatenia podľa a . Poukázal na bod 7.4.2. a 7.4.3. Všeobecných obchodných podmienok, a 369 ods. 1 , na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. . Uviedol, že úroky v tomto prípade sú osobitnou peňažnou náhradou súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov, úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka s plnením dlhu. Je potrebné rozlišovať medzi splatením úveru a zosplatnením úveru. Zosplatnenie úveru je určenie splatnosti celého dlhu v prípade, že si zmluvné strany dohodli vrátenie úveru v splátkach. Jedná sa o právo veriteľa, ktorým dlžník stráca výhodu splátok. Nie je to okamih, kedy veriteľ stráca právo na plnenie zo strany dlžníka, ani okamih kedy veriteľ stráca právo na úroky. Poukázal tiež na . Žalobca má právo požadovať od žalovaných riadne úroky po celú dobu poskytnutia úveru. Úrok predstavuje kompenzáciu pre veriteľa za to, že s požičaním peňazí sa zriekol možnosti ich používania a zároveň za to, že znáša riziko spojené s ich požičiavaním. Zmluvný vzťah medzi žalobcom

a žalovaným založený zmluvou o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom čo znamená, že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu zmluvných strán podlieha právnej úprave obsiahnutej v tretej časti . Obligatórne sa naň uplatní právna úprava ako lex specialis ku všeobecnej úprave obsiahnutej v . Žalobca má za to, že predmetnú úverovú zmluvu treba posudzovať podľa v zmysle a nasl. . Uplatňovanie zmluvných úrokov po zosplatnení úverovej pohľadávky je v súlade s právom, čo odôvodňujú aj tieto argumenty: nutná existencia dohody o úrokoch/úrok ako definičná pojmová náležitosť zmluvy o úvere, úroková sadzba v znení: „Dlžník je povinný platiť úroky veriteľovi od poskytnutia peňažných prostriedkov do ich vrátenia“, transparentnosť úrokovej dohody a neexistuje dôvod neplatnosti úrokovej dohody v zmysle . Podľa odvolateľa neexistuje žiaden všeobecne použiteľný argument, ktorý by umožňoval subsumovať úročenie zosplatnenej pohľadávky pred ktorúkoľvek zložku hypotézy právnej normy obsiahnutej v . Žalobca ďalej rozvádzal rozdielnu ekonomickú funkciu úrokov a úrokov z omeškania. Funkcia úrokov je cena za užívanie peňazí dlžníkom a funkciou úrokov z omeškania je sankcia za porušenie povinnosti dlžníka. Tieto funkcie sa neprekrývajú, nemajú spoločný prienik, nevylučujú sa a môžu pôsobiť popri sebe. Aj po zosplatnení pohľadávky peniaze naďalej užíva dlžník, mal by preto platiť cenu za ich užívanie až do ich reálneho vrátenia. Zosplatnením pohľadávky zmluva, právny vzťah, práva a povinnosti nezanikajú, právna norma vyplývajúca z nesleduje zánik záväzku, ale čas v ktorom má dlžník plniť. Záväzok zaniká až riadnym splnením, nie časom kedy malo byť plnené bez ohľadu na to aby plnené bolo, nie je tu ani žiaden dôvod na zánik nesplneného záväzku. Zánik záväzku je spojený až splnením dlžníka, preto z právnej normy obsiahnutej v ani právneho úkonu zosplatnenia a napokon ani z prejavu vôle účastníka, ktorý vykoná právo zosplatnenia, zánik záväzku vyvodiť nemožno, keďže k zániku záväzku nesmerujú a zánik záväzku nastane až reálnym splnením. Žalobca uvádza, že nemožno zamieňať s . Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej pohľadávky, ale len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky pod dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci. Zosplatnenie pohľadávky nie je špecifickým spôsobom zániku záväzkového vzťahu na rozdiel od odstúpenia od zmluvy. Podľa odvolateľa je absolútne vylúčené, aby prípadne súd vnucoval účastníkovi právneho vzťahu taký výklad právneho úkonu, ktorý je v rozpore s jeho bezprostredným obsahom, v rozpore s jeho vôľou a v rozpore s právnou normou na základe ktorej bol právny úkon vykonaný. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v súlade s nie je žiadnym odstúpením od zmluvy, ale výkonom iného práva, vykonaním ktorého dochádza výlučne k časovej zmene vo vzťahu k povinnosti splatiť poskytnutý úver vrátane úrokov z úverov a nemá žiadnu vecnú a obsahovú súvislosť s oprávnením zakotveným v . Podľa názoru žalobcu otázku kumulácie úrokov a úrokov z omeškania nie je možné podriadiť prieskumu spotrebiteľskej prijateľnosti pre výslovnú a komplexnú reguláciu týkajúcu sa úrokov v a v a 1a Nariadenia vlády č. , jednak preto, že sa jedná o výnimky podľa - hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny. Žalobca poukazuje na to, že ak by dlžník nemal platiť úroky po zosplatnení pohľadávky, pre dlžníka by bolo lacnejšie a spravidla výhodnejšie neplatiť splátky a dlžník by nebol motivovaný, aby prechodné ťažkosti riešil úsilím v prospech obnovenia riadneho splácania úveru, nakoľko stav po zosplatnení by bol pre neho lacnejší. Normatívna úprava úrokov a úrokov z omeškania nepripúšťa záver o hodnotovej pozornosti právneho poriadku a nedáva tak žiaden legitímny dôvod na dotvorenie práva sudcom. Žalobca poukazuje na to, že neexistuje ani ustálená ani relevantne odôvodnená súdna prax, ktorá zakazuje kumuláciu úrokov a úrokov z omeškania, existujú súdne rozhodnutia v prospech kumulácie a to rozhodnutie Najvyššie súdu SR publikovaného Zo súdnej praxe pod č. 55/1996 ako aj viaceré rozhodnutia krajských súdov. V prospech kumulácie sa vyjadruje aj napr. Ovečková O. a kol., 2. Komentár, tretie doplnené a prepracované vydanie. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že pri totožnej právnej úprave Česká republika dlhodobo a jednotne nepochybuje o prípustnosti úročenia pohľadávky po zosplatnení úrokmi a prípustnosti kumulácie úrokov z omeškania. Žalobca takisto uvádza, že podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú záväzok jednej strany veriteľa na žiadosť druhej strany dlžníka poskytnúť peňažné prostriedky, určenie výšky peňažných prostriedkov, ktoré majú byť poskytnuté a záväzok druhej strany poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť z poskytnutých prostriedkov

úroky. Povinnosť platiť úroky je imanentnou súčasťou zmluvy o úvere a priamo z nej vyplýva, zmluva o úvere nemôže byť bezúročná, povinnosť platiť úroky je kogentnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia . Argumenty žalobcu potvrdzujú, že úroky po zosplatnení úverovej pohľadávky sú v súlade s právom a v súlade s právom je aj súčasné uplatňovanie úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku III. ohľadom nepriznania 10,9% riadneho úroku zo sumy 8.631,79 eur od 04.08.2016 do zaplatenia zmenil tak, že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 10,9% riadny úrok zo sumy 8.631,79 eur od 04.08.2016 do zaplatenia a zároveň nahradiť trovy odvolacieho konania v plnej výške.

6. Žalovaní odvolanie nepodali, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku III. a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania zrušiť ( ) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

8. Súd prvej inštancie už právoplatným prvým a druhým výrokom preskúmavaného rozsudku ( veta prvá ) uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.635,79 eur s úrokmi z omeškania výške 5% ročne zo sumy 10.311,09 eur od 4.8.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, súd povolil žalovaným povinnosť splácať po 150 eur mesačne. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý zamietajúci tretí výrok a závislý výrok o nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne žalobu vo zvyšku zamietol.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej vo vzťahu k úrokom na právnom závere, že žalobcovi prislúcha právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru len do času zosplatnenia úveru.

10. Žalobca s týmto jeho záverom nesúhlasil dôvodiac najmä tým, že je potrebné rozlišovať medzi splatením úveru a zosplatnením úveru, žalobca má právo požadovať od žalovaných riadne úroky po celú dobu poskytnutia úveru, uplatňovanie zmluvných úrokov po zosplatnení úverovej pohľadávky je v súlade s právom, v súlade s právom je aj súčasné uplatňovanie úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení. Aj po zosplatnení pohľadávky peniaze naďalej užíva dlžník, mal by preto platiť cenu za ich užívanie až do ich reálneho vrátenia.

11. Z odvolania je teda zrejmá nesúhlasná argumentácia voči právnemu posúdeniu nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru. Z rozhodovacej praxe odvolacích súdov vyplýva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru. Kumulácia zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je predmetom odbornej diskusie, keďže jednoznačné legislatívne riešenie absentuje. Z ust. a vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná (uvedené odznelo v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16.6.2020).

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v aktuálnom rozhodnutí sp. zn. poukázal na skutočnosť, že pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy, čo znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave úverovej zmluvy absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V veta prvá je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia , , či Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Veriteľ však peňažné prostriedky nemá ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. NS SR v uznesení sp. zn. ďalej argumentoval, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ust. . Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda. Jeho právo zostáva zachované, po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. NS SR v rozhodnutí dospel preto k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

13. Podľa odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej (ktorým nepriznal veriteľovi zmluvné úroky po zosplatnení úveru v spotrebiteľskej veci) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného právnym názorom odvolacieho súdu vychádzajúceho z rozhodnutia NS SR sp. zn. , je vykonať dokazovanie za účelom posúdenia nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení úveru (popri úrokoch z omeškania). NS SR v rozhodnutí sp. zn. dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Preukázaný skutkový stav na základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie podriadi pod platnú právnu úpravu, v zmysle ktorej je dlžník povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov ( ) a konečný okamih povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov zodpovedá dohode zmluvných strán o zmluvnom úroku pri riadnom plnení povinnosti dlžníka, zaplatiť tento zmluvný úrok ako cenu peňazí.

15. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa , vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

16. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobcu, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

17. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania ( ) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, pričom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vezme súd prvej inštancie dôsledne na zreteľ zásadu úspechu vo veci.

19. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).