Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41P-70-2020.pdf
PDF · 75.21 KB
Case nature
Subarea
41P/70/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ U. P., nar. XX.X.XXXX a 2/ E. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom F. XXX/XX, F., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., detí rodičov - matka: nebohá H. P., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, otec: neuvedený, v konaní o ustanovenie poručníka, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Notársky úrad Mgr. Martiny Sobinkovičovej v dedičskej veci vedenej na Okresnom súde F. A. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, po nebohej H. P.Á., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX podal dňa 2.7.2020 podnet na ustanovenie poručníka maloletým deťom poručiteľky.
2. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že v konaní o dedičstve zistil, že poručiteľka bola matkou maloletých a otec maloletých je podľa evidencie obyvateľov neznámy. Maloleté deti poručiteľky prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľke. Zároveň zistil, že matka poručiteľky (stará matka maloletých) J. P., rod. V., X.. X.X.XXXX, trvale bytom F. XX, F. žije a vzhľadom na rodinné vzťahy by bolo vhodné ustanoviť ju za poručníka maloletých detí, avšak nemá informáciu o aktuálnom pobyte J. P., ani maloletých detí.
3. Uznesením sp.zn. XXP/XX/XXXX zo dňa 22.3.2021 tunajší súd začal konanie o ustanovenie poručníka bez návrhu.
4. Kolízny opatrovník predložil tunajšiemu súdu správu zo dňa 12.4.2021, z ktorej na základe informácii od Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vyplýva, že britský sociálny orgán pôsobiaci v rámci mestského zastupiteľstva v G. začal konanie týkajúce sa maloletých detí U. C. E. P., ktoré v súčasnosti žijú s ich nevlastným otcom v G.. Pani H. P. bola jedinou osobou, ktorá disponovala rodičovskými právami k maloletým deťom, U. C. E. sa narodili v F.. Adresa pobytu maloletých na území SR bola F. XXX/XX, F., G. P.. V roku 2014 sa maloleté deti spolu so svojou matkou presťahovali do Y. L., kde odvtedy žijú. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže požiadalo o sociálne šetrenia rodinných príslušníkov na území SR, ktorí by mohli prevziať starostlivosť maloletých detí, nakoľko matka detí zomrela, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa však nepodarilo zistiť žiadnych príbuzných. Maloleté deti ostávajú vo Y. L. a sú v procese zverovania druhovi matky, s ktorými žili v domácnosti. Zo správy kolízneho opatrovníka ďalej vyplýva, že aj starí rodičia zo strany nebohej matky J. P. C. Y. P. sa nachádzajú vo Y. L.. Z informačných systémov úradu vyplýva, že stará matka detí J. P. v roku 2013 osobne oznámila, že sa sťahujú do zahraničia, konkrétne do Y. L..
5. Z obsahu spisu jasne vyplýva, že maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú v R. F.Ľ.. Vzhľadom na skutkové okolnosti je zrejmé, že ide o vec s medzinárodným prvkom, a preto je súd povinný sa predovšetkým vysporiadať s otázkou danosti právomoci súdov Slovenskej republiky konať a rozhodnúť v danej veci.
6. Podľa čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 161 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) sa Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie") uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. 11. Podľa článku 1 ods. 2 Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa. 12. Aj napriek vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie je nevyhnutné aplikovať Nariadenie rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. V zmysle oddielu dva, článku 8 ods. 1 predmetného nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 13. Súd dodáva, že dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ zavádza prechodné obdobie, ktoré začne nasledujúci deň po dni Brexitu, teda 1.februára 2020 a potrvá do 31. decembra 2020. Počas trvania prechodného obdobia sa vzťahy so Spojeným kráľovstvom spravujú naďalej únijným právom, Spojené kráľovstvo na základe dohody o vystúpení zostáva súčasťou colnej únie a vnútorného trhu EÚ bez možnosti rozhodovania v európskych inštitúciách. Právo EÚ upravuje oblasť rodičovských práv a povinností v Nariadení (ES) č. 2201/2003 (nariadenie Brusel 2a). V oblasti úpravy rodičovských práv a povinností má nariadenie veľmi širokú pôsobnosť. Vzťahuje sa na tradičné formy rodičovských povinností vo vzťahu rodiča a dieťaťa a to napr. právo styku , určenie pobytu dieťaťa, opatrovníctva, ochrany majetku dieťaťa, schválenie dohody o vyporiadaní dedičstva, vycestovanie dieťaťa alebo umiestnenie dieťaťa do ústavnej alebo pestúnskej starostlivosti. Súčasne poskytuje pravidlá právomoci súdov a uznávania a výkonu rozhodnutí na území členských štátov. Všeobecne platí, že súdy pri rozhodovaní vychádzajú z obvyklého pobytu dieťaťa v čase podania návrhu. V zmysle Dohody o vystúpení sa bude podľa uvedeného nariadenia postupovať aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a to v súdnych konaniach začatých pred skončením prechodného obdobia (t.j. súdne konania začaté do 31.12.2020).
14. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
15. Podľa bodu 12 citovaného nariadenia, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
16. V zmysle článku 17 citovaného nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
17. Pre úplnosť súd dodáva, že nariadenie neobsahuje definíciu pojmu „obvyklý pobyt“, iba naň odkazuje v čl. 8. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pojem obvyklý pobyt nie je konceptom právnym, ale skutkovým - to znamená, že iba jedna právna skutočnosť nešpecifikuje obvyklý pobyt - musí sa vyhodnotiť séria skutkových okolností konkrétneho prípadu. Obvyklý pobyt nie je trvalý pobyt či bydlisko, ale nemožno vylúčiť, že sú totožné. Je to miesto, kde osoba má centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný či sociálny život.
18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase začatia konania obvyklým pobytom maloletých detí je R. F., kde sa v roku 2014 spolu s matkou presťahovali a odvtedy tam žijú. Jedná sa tak o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie vo veci zastaviť. Rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností si vyžaduje rozsiahle dokazovanie a súdy štátu, v ktorom má maloleté dieťa obvyklý pobyt môžu rýchlejšie a účinnejšie chrániť jeho záujmy. Preto bude v najlepšom záujme maloletých detí, aby v danom rozsahu vo veci rozhodol príslušný súd podľa miesta ich obvyklého pobytu.
19. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 357 a § 362 ods. 1 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 365 ods. 1 a 2 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku).