Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/108/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Marekom Kotorom a členmi senátu JUDr. Danou Bystrianskou a JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: AKATYST, s.r.o., so sídlom Košické Oľšany 2, 044 42 Košické Oľšany, IČO: 45 265 488, právne zastúpený JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. IKO-36-36-2.4/P-A24,28-19, č. úlohy A 19 114 zo dňa 03.10.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 01.11.2019, doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote dňa 06.11.2019, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania opatrenia žalovaného č. IKO-36-36-2.4/P-A24, 28-19, č. úlohy A 19 114 zo dňa 03.10.2019 (protokolu o výsledku inšpekcie).

2. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný vykonal kontrolu na kontrolovanom mieste C.Š. G., T., a to dňa 28.08.2019 o 11.07 hod. so zameraním na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol č. k. -36-2.4/P-A24,28-19, č. úlohy: A 19 114, zo dňa 03.10.2019. V tomto protokole o výsledku inšpekcie práce sú opísané tvrdenia inšpektorov žalovaného a žalovaný uložil formou opatrenia povinnosti pre žalobcu. Dňa 17.10.2019 bol obsah protokolu so žalobcom prerokovaný. Žalobca sa po prerokovaní písomne vyjadril tak, že uviedol, že sa vyjadrí do 3 pracovných dni. Inšpektor práce s týmto v protokole súhlasil. Žalobca sa následne v stanovenej lehote písomne k protokolu vyjadril a toto vyjadrenie aj doručil žalovanému. Následne žalovaný vyhotovil dodatok č.1 k protokolu zo dňa 17.10.2019 a tento doručil žalobcovi.

3. V žalobe konštatoval, že žalovaný opatreniami uvedenými v protokole, predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 ZoIP. Svojim charakterom je teda podľa jeho názoru spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t. j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť do navrhovateľovej sféry práv a povinností. Žalobca bol toho názoru, že protokol bol vypracovaný na základe nesprávnych myšlienkových postupov, na základe nesprávneho výkladu citovaných právnych predpisov, na základe nedostatočného, nespoľahlivého a neobjektívneho zisteného skutkového stavu, zakladajúcich svojvoľnosť a je aj dôsledkom toho, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Protokol bol uzatvorený

doručením jeho dodatku č.1 žalobcovi. Žalobca sa domnieval, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť, nepreskúmateľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom vyššie uvedené rozhodnutie - protokol žalovaného, považoval za nezákonný, stav opísaný v protokole bol zistený nedostatočne a neobjektívne, žalovaný nesprávne právne posúdil skutkový stav a preto bol žalobca toho názoru, že predmetné rozhodnutie je nezákonné a predmetnými rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.

4. Podľa názoru žalobcu opatrenie vo vzťahu k žalobcovi má povahu tzv. sankcie, resp. rozhodnutia, ktoré ako také ukladá žalobcovi určité povinnosti. Tieto povinnosti, aby boli vynútiteľné a vykonateľné, musia byť podľa jeho názoru aj náležite identifikované, špecifikované, čo v danom prípade nebolo splnené. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť výroku protokolu - rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 2 písm. a) a b) ZoIP a uviedol, že v časti opatrenia protokolu Inšpektor práce nenariaďuje opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP, pretože nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce. Inšpektor práce ďalej v časti opatrenia protokolu v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 ZoIP uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu. Podľa žalobcu je zrejmé, že inšpektor práce môže v zmysle § 14 ods. 2 písm. b) ZoIP v protokole navrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) a taktiež môže uložiť povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, len ak uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i). Z časti opatrenia protokolu je podľa neho zrejmé, že inšpektor práce nenariadil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP a teda ani nemohol uložiť žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Takisto podľa žalobcu ani nemohol uložiť žalobcovi povinnosť predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 8 dni po uzatvorení protokolu, lebo je tam uvedené „...a uloží povinnosť...“, to podľa jeho názoru znamená, že na to, aby inšpektor práce uložil povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, musí byť uložená aj povinnosť nariadiť aj opatrenia podľa . Protokol, ani dodatok, podľa žalobcu neobsahuje údaj o tom, kedy bol protokol uzatvorený, potom aj z tohto dôvodu je uložená povinnosť pre žalobcu: „... predložiť inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 8 dni po uzatvorení protokolu...“ nepreskúmateľná, nezrozumiteľná a ako taká nevykonateľná. Navyše podľa žalobcu, ak inšpektor práce v protokole v súlade s ustanovením ZoIP uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach, tak mal povinnosť v zmysle ustanovenia ZoIP aj navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, čo inšpektor práce nevykonal a tak je protokol aj v tejto časti podľa neho nezrozumiteľný a nezákonný.

5. Za závažnú skutočnosť preukazujúcu podľa žalobcu zmätočnosť, nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a hlavne nevykonateľnosť protokolu a v ňom uložených povinnosti pre žalobcu považoval skutočnosť, že inšpektor práce v čase vyhotovenia a uzatvorenia protokolu do protokolu uviedol pre žalobcu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 8 dní po uzatvorení protokolu, pričom je podľa neho zrejmé, že v čase vyhotovenia (17.10.2019) a uzatvorenia protokolu (doručením dodatku č.1 k protokolu žalobcovi ) už boli odstránené zistené nedostatky, ako aj bolo odstránené zistenie porušení predpisov a ich príčin. Takéto opatrenie je potom podľa žalobcu nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a hlavne nevykonateľné, lebo v čase prerokovania a po uzatvorení protokolu žalobca nevedel akú písomnú informáciu, o akých prijatých opatreniach mal predložiť Inšpektorátu práce Košice. Nezrozumiteľnosť žalobca vidí v tom, že opatrenie neuvádza, aké opatrenia na nápravu má prijať žalobca na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin, neuvádza ktoré právne predpisy mal žalobca porušiť, ani neuvádza z akých príčin. Opatrenie je teda všeobecné, formálne a neurčité. Žalobca považoval uložené opatrenie za nevykonateľné, nesplňujúce požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre

výrok rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov nie je možné prijať žiadne opatrenia. Povinnosť dodržiavať právne predpisy je všeobecná. Nezrozumiteľnosť spočíva aj v tom, že opatrenie nešpecifikuje, ktoré príslušné ustanovenie právnych predpisov je tým ustanovením, ktoré má byť dodržiavané, ani ktoré konkrétne nedostatky má odstrániť.

6. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný mal opatrenie, ktorým uložil povinnosti pre žalobcu koncipovať úplne inak, ako ich koncipoval, napr. mohol uložiť povinnosť pre žalobcu, aby sa zistené porušenie predpisov v budúcnosti neopakovalo. Podľa názoru žalobcu, opatrenie, ktoré bolo vydané v danom prípade, je aj v rozpore s Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Dohovor v Čl. 6 ods. 1 uvádza, že v prípade akéhokoľvek trestného obvinenia treba poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Keďže nie je podľa jeho názoru zrejmé, aké opatrenie, na dodržiavanie akého ustanovenia právneho predpisu a akých príčin má žalobca prijať, z tohto dôvodu je následne aj ďalšie opatrenie

- predložiť Inšpektorátu práce informáciou o splnení opatrení na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin, ktoré bolo prijaté na základe protokolu, nepreskúmateľné. Keďže podľa žalobcu nie je zrejmé, aké opatrenie, respektíve aký konkrétny právny predpis a z toho plynúce opatrenie na jeho dodržiavanie malo byť prijaté, nie je podľa názoru žalobcu ani zrozumiteľný bod Opatrenia, ktorý rovnako je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. Žalobca vyššie uvedené vyjadrenie opiera o rozhodovaciu prax súdov SR, napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: zo dňa 16.04.2014, Uznesenie NS SR č.820/19/2014 zo dňa 30.09.2015. Podľa názoru žalobcu uvedený stav a konanie žalovaného sa javí ako nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Navrhol, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a taktiež uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

7. Preskúmavaným opatrením správneho orgánu č. IKO-36-36-2.4/P-A24, 28-19, č. úlohy A 19 114 zo dňa 03.10.2019 žalovaný, ako správny orgán, vydal Protokol o výsledku inšpekcie práce podľa a v nadväznosti na a , , o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorá bola vykonaná dňa 28.08.2019. Protokol o výsledku inšpekcie bol prevzatý konateľom žalobcu dňa 03.10.2019.

8. V preskúmavanom opatrení poukázal na tú skutočnosť, že výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov i znení neskorších predpisov. Hlavným predmetom činnosti žalobcu sú Ostatné špecializované stavebné práce i.n. (43990). Žalobca svoju činnosť zabezpečuje prostredníctvom 10 zamestnancov. U žalobcu nepôsobí zástupca zamestnancov a nie je vypracovaná kolektívna zmluva. Dňa 28.08.2019 o 11.07 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu AKATYST, s.r.o. - Košické Oľšany 2, 044 42 Košické Oľšany, pracovisko: C. G., T., kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu: 1./ S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX T., nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah. 2./ M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX.XXX XX T., nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah. 3./ E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX T., nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah.

9. Žalovaný ďalej poukázal na zistené nedostatky, a to že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 28.08.2019 o 11.07 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: M. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. T. XX, XXX XX T., S. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. T. XX, XXX XX T. a E. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. T. XX, ktorí pre zamestnávateľa vykonávali práce pri montáži plastových okien na pracovisku C. G., T., pričom nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 28.08.2019 o 11.07 hod. inšpekciou práce, nebola preukázaná dohodnutá odmena a doba trvania nelegálneho zamestnávania bola podľa zamestnancov E. T., M. T., S. T. odo dňa 26.08.2019 od 08.00 hod..

10. Rovnako dával do pozornosti aj výpovede jednotlivých pracovníkov. S. T. v zápisnici o podaní informácie uviedol: „Na pracovisku Š. G., T. vykonávam práce pri osádzaní nových okien a výspravky okolo nich. Robím tu od tohto pondelka od 26.08.2019 od cca 08.30 hod. a dnes od 08.00 hod., na práci som sa dohodol s C. C., firmu si presne nepamätám. Zatiaľ sme sa dohodli ústne na tejto práci, zatiaľ som nepodpisoval žiadnu zmluvu, ani dohodu. Robím tu spolu so svojimi synmi M. S. E. T.. Všetci tu pracujeme pre pána C.. Tiež tu pracujú od pondelka. Pracujeme tu všetci spolu pre C. C. OKLANDIA. Moji synovia tu robia pomocné práce, nosia okná.“ M. T. v zápisnici o podaní informácie uviedol: „Dnes v C. G. vykonávam montáž plastových okien. Dnes tu pracujem od 08.00 hod., pracujem tu od pondelka, t. j. 26.08.2019. Pracujem pre firmu OKLANDIA. Dohodu, ani pracovnú zmluvu som ešte nepodpisoval, doložil som len občiansky preukaz a čakám na dohodu. Prácu mi zadeľuje vedúci C. C., on ma tu aj poslal. Pracovné nástroje máme vlastné. Dohodli sme sa na odmene za 7,30 eur za bežný meter. Ráno tu chodíme spoločne s kolegami na aute. E. T. v zápisnici o podaní informácie uviedol: „Na ulici G. XX, T., G. C. Š. tu dnes od 08.00 mením okná. Robím tu od pondelka 26.08.2019. Na práci som sa dohol asi s konateľom firmy Oklandia s.r.o. Ešte som nepodpisoval dohodu, ani pracovnú zmluvu. Ráno som sem prišiel vlastným autom s 2 kolegami M. T. S. S. T.. Vedúci, ktorého voláme „Piti“, mi povedal čo tu budem robiť. Čakám na dohodu. Už som predložil občiansky preukaz. Odmenu som si dohodol 7,30 na 1m. Toho, s kým som sa dohodol, voláme „Piti“, neviem presne jeho meno.“

11. Konštatoval, že mu žalobca predložil k výkonu inšpekcie práce pracovné zmluvy uzatvorené so zamestnancami S. T., M. T. S. E. T. zo dňa 28.08.2019. Nakoľko zamestnanci v zápisniciach o podaní informácie uviedli, že pracovnoprávny vzťah ešte neuzatvorili, mal žalovaný za to, že tieto pracovné zmluvy boli uzatvorené až po výkone kontroly. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a na základe videozáznamu z výkonu inšpekcie práce mal inšpektor práce za to, že E. T., M. T. S. S. T. vykonávali dňa 28.08.2019 závislú prácu pre zamestnávateľa AKATYST, s.r.o., Košické Oľšany 2, 04442 Košické Oľšany na pracovisku C. G., T., bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu.

12. Žalovaný nenariadil opatrenie podľa , pretože nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce. Žalovaný v súlade s ustanovením uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 8 dní po uzatvorení protokolu.

13. Žalobca doručil žalovanému dňa 08.10.2019 písomné vyjadrenie k protokolu č. IKO-36-36-2.4/P- A24, 28-19, č. úlohy A 19 114 zo dňa 03.10.2019, kde uviedol, že nesúhlasí s obsahom protokolu, ani s postupom, aký vykonal žalovaný tak pri kontrole, ako aj pri jeho prerokovaní. K prerokovaniu protokolu podľa jeho názoru vôbec nedošlo. Žalovaný len požiadal kontrolovanú osobu, aby sa k nemu vyjadrila. Následne bol protokol len podpísaný a odovzdaný kontrolovanej osobe. Z protokolu je podľa žalobcu zrejmé, že inšpektor práce v protokole uvádza vyjadrenia menovaných osôb a pri úkone odovzdávania protokolu inšpektor práce na žiadosť kontrolovanej osoby neprerokoval zápisnice o podaní informácií spísanými s menovanými osobami. Z týchto zápisníc podľa jeho názoru vôbec nie sú zrejmé znaky závislej práce. Je podľa neho zrejmé, že menované osoby ani raz nespomenuli obchodné meno kontrolovanej osoby, práve naopak. Z vyjadrení menovaných osôb nie je podľa neho jednoznačne zrejmé, v koho mene pracovali, kto bol ich nadriadeným, komu sú podriadení, kto im dal pokyn na vykonávanie prác. Je zrejmé, že len sa asi dohodli s „G.“, že sa dohodli, asi s konateľom firmy Oklandia s.r.o.. Mal za to, že inšpektor práce zatajuje zápisnice o podaní informácie, ktoré v protokole cituje a tak nevie posúdiť, či inšpektor práce napísal do protokolu to, čo je uvedené v týchto zápisniciach. Zatajovanie zápisníc považoval za porušenie práva na obhajobu. Žalobcovi nebol prehratý videozáznam z vykonanej kontroly. Nebolo mu zrejmé, akým spôsobom menované osoby boli vypočúvané, resp. akým spôsobom podali informácie, ani správanie sa inšpektora práce ku kontrolovaným osobám, formulácie položených otázok, či menované osoby boli poučené o ich právach pred podaním informácií inšpektorovi práce. Navyše, vyjadrenia menovaných osôb sú podľa jeho názoru nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a ako také nemôžu byť použité na ďalšie konanie voči kontrolovanej osobe. Tvrdil, že inšpektor práce nedôsledne, nedostatočne a neobjektívne zistil skutkový stav a skutkový stav zaznamenal len tak, aby bol na škodu žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že protokol o výsledku inšpekcie práce neobsahuje popis skutkov s uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným skutkovým stavom. Protokol v časti určenia zistených nedostatkov sa zakladá len na formálnom jednostrannom konštatovaní inšpektora práce, bez ochoty akceptovať a zadokumentovať aj stav, ktorý v skutočnosti popiera zistenia inšpektora práce. Konštatovanie inšpektora práce v protokole považoval za

veľmi strohé a nedostatočné z dôvodu, že dokázanie nelegálnej práce je v prvom rade na inšpektorovi práce, z ktorého potom správny orgán dokazuje nelegálnu prácu v správnom konaní a ak inšpektor práce už pri kontrole značne pochybil, tak správny orgán nebude mať na dokazovanie jednoznačné dôkazy, že žalobca porušil ustanovenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom pri ustálení záveru, že malo dôjsť k vyžívaniu závislej práce, bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, nie je možne vychádzať len z tvrdenia inšpektora práce a že je potrebné posúdiť aj stav, na ktorý poukázal žalobca. Namietol aj protokol v časti opatrenia, lebo nevedel aké opatrenia má prijať a na odstránenie zistených akých porušení, akých predpisov a akých ich príčin. Z uvedených dôvodov žalobca ani nevedel akú správu má predložiť Inšpektorátu práce Košice, akú písomnú informáciu o akých prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 8 dní po uzatvorení protokolu. Najmä, ak v čase vyhotovenia protokolu už kontrolovaná osoba neporušila žiaden zákon.

14. V Dodatku č. 1 zo dňa 17.10.2019 k protokolu č. IKO-36-36-2.4/P-A24, 28-19 zo dňa 03.10.2019 žalovaný uviedol, že trvá na nedostatku, ktorý je uvedený v bode B1 v protokole o výsledku inšpekcie. K námietke prerokovania protokolu inšpektor práce uvádza, že protokol bol so zástupcom žalobcu prerokovaný v súlade s bežnou praxou. Protokol bol so zástupcom žalobcu prejdený v každej jeho časti a vysvetlený tak, aby sa k nemu vedel náležite vyjadriť už na mieste. Nakoľko zástupca žalobcu nevedel, čo má do vyjadrenia uviesť, bol mu poskytnutý čas na vyjadrenie v lehote 3 pracovných dní. Spis, ako aj videozáznam z výkonu inšpekcie práce, ktorý je súčasťou spisu, boli zástupcovi žalobcu k dispozícii. Celý spis aj so zápisnicami o podaní informácie bol na prerokovaní k nahliadnutiu, avšak zástupca žalobcu nepožiadal ani o prehratie videozáznamu z výkonu inšpekcie práce, ani o nahliadnutie do spisu. Čo sa týka žiadosti o prerokovanie zápisníc, nie je pravdou podľa žalovaného, že zástupca žalobcu žiadal o prerokovanie, resp. nahliadnutie do zápisníc, bolo mu vysvetlené čo kontrolované fyzické osoby vypovedali a prečo inšpektor práce vypracoval protokol na žalobcu a nie na živnosť C. C. OKLANDIA. Žalovaný nemal dôvod zatajovať nič, čo je súčasťou spisu. Celý spis, ktorého súčasťou je aj videozáznam (výkonu inšpekcie práce), bol k dispozícii k nahliadnutiu počas správneho konania. Žalobca mal právo doň na žiadosť nahliadnuť a robiť si z neho kópie podľa Zákon o správnom konaní (Správny poriadok). Zo zápisníc o podaní informácie síce nevyplýva, že kontrolované fyzické osoby robia pre firmu AKATYST, s.r.o., avšak je jasné, že na práci sa dohodli s C. C., resp. firmou OKLANDlA, čo je súčasťou obchodného mena C. C. ako živnostníka. Inšpektor práce ďalej konštatuje, že kontrolované osoby ani nemohli vedieť pre koho presne pracujú, nakoľko nemali ešte uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ďalším podstatným dôkazom, že tam kontrolované fyzické osoby pracovali pre AKATYST, s.r.o. je podľa žalovaného aj Zmluva o dielo č. 05/2019 uzatvorená medzi C. Š. G.O. XX, T. a AKATYST, s.r.o.. Fyzické osoby boli pred vypočutím poučené a otázky im boli kladené jasne a zrozumiteľne bez akéhokoľvek nátlaku. Boli vypočúvané nezávisle od seba a teda ich výpovede nemožno považovať ani za ovplyvnené. Nakoľko ide o spontánne ničím neovplyvnené výpovede kontrolovaných fyzických osôb a inšpektor práce považoval skutkový stav za dostatočne zistený, nevidel dôvod na vypočutie menovaných osôb. Uviedol, že žalobca má právo požiadať o vypočutie menovaných osôb v správnom konaní. V prípade chýbajúcej bližšej konkretizácie opatrení inšpektorom práce podľa neho platí, že je na účastníkovi konania, aby si zvolil konkrétny spôsob, postup alebo organizačné, či personálne opatrenia, aby došlo k odstráneniu porušovania predpisov a ich príčin. Teda je v danom prípade ponechaná voľnosť účastníkovi konania na voľbe spôsobu, akým dosiahne stav, ktorý sa neprieči právnym predpisom. Nakoľko bolo zistené porušenie právnych predpisov upravujúcich nelegálne zamestnávanie, je subjekt povinný správať sa tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k opätovnému porušeniu týchto právnych predpisov. V prípade kontrolovaného subjektu ide podľa žalovaného skôr o preventívny charakter, keďže v konkrétnom prípade boli nedostatky už odstránené, čo žalovaný preukázal doložením dohôd o pracovnej činnosti a taktiež kontrolou v registri Sociálnej poisťovne inšpektorom práce bolo zistené, že osoby sú riadne do tohto registra prihlásené. Inšpektor práce konštatoval, že žalobca v stanovených lehotách vo svojom stanovisku neuviedol iné skutočnosti a nepredložil už žiadne iné dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole a v tomto dodatku. Výkon inšpekcie práce týmto žalovaný považoval za ukončený a trval na zistenom porušení.

15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 02.03.2020 okrem iného uviedol, že časť opatrenia v protokole je uvedená štandardne, v súlade so zákonom o inšpekcii práce, ako aj internými predpismi inšpekcie práce a bola opakovane predmetom aj súdneho preskúmania. To znamená, že aj v prípade, že

už bol nedostatok odstránený, je zamestnávateľ povinný prijať opatrenia na odstránenie príčin týchto nedostatkov, aby sa vylúčilo ich opakovanie v budúcnosti. Inšpektor práce nemôže uložiť konkrétne opatrenia, nakoľko je na zamestnávateľovi, ako bude ďalej postupovať. Tento môže prestať využívať závislú prácu nelegálne zamestnávaných osôb, uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah, resp . nájsť iné riešenie v súlade so zákonom. V prípade nelegálneho zamestnávania je situácia špecifická v tom, že inšpektor práce nemôže navrhnúť konkrétne riešenie, napríklad uzatvoriť pracovnoprávny vzťah, nakoľko je zmluvná sloboda a nie je možné prinútiť zamestnanca, aby takýto vzťah uzatvoril. Podľa žalobcu je to iné ako napríklad v prípade nevyplatenia mzdy, stravného a podobne, kde je možné uložiť konkrétnu povinnosť. Tento právny názor je podľa žalobcu podopretý aj rozhodnutím súdov v danej veci. Ako príklad uviedol rozsudok Krajského súd u v Košiciach zo dňa 08.03.2018 sp. zn. l 7-75 a -40.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 06.04.2020 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, lebo z neho nie je zrejmé, v súlade s ktorými internými predpismi inšpekcie práce má byť časť opatrenia v protokole, keďže tieto predpisy nepozná a ani nevie, či sú v súlade s právnymi predpismi SR. Poukazoval na žalobné body, v ktorých náležite vysvetlil v čom vidí nesprávnosť, nezákonnosť a nepreskúmateľnosť postupu žalovaného, ak tento v protokole v časti opatrenia nenariadil žalobcovi opatrenie podľa , pretože nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce a následne ďalej v súlade s ustanovením zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 8 dní po uzatvorení protokolu. Nesúhlasil ani s vyjadrením žalovaného, že v zmysle citovaných ustanovení § a 14 v prípade, že už bol nedostatok odstránený, je zamestnávateľ povinný prijať opatrenia na odstránenie príčin týchto nedostatkov, aby sa vylúčilo ich opakovanie v budúcnosti, nakoľko žalovaný do protokolu v časti opatrenia neuložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin týchto nedostatkov tak, aby sa vylúčilo ich opakovanie v budúcnosti. Tento mu len uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin týchto nedostatkov, pričom je zrejmé, že v čase ukladania povinnosti (pri prerokovaní protokolu) boli aj nedostatky aj ich príčiny už odstránené.

17. Mal za to, že žalovaný sa snaží zavádzať súd vyjadrením, že ako to vlastne s opatreniami myslel, avšak v časti opatrenia tento úmysel absentuje. Bol toho názoru, že nemôže v rôznych dohadoch, domnienkach skúmať, čo vlastne žalovaný časťou opatrenia myslel, práve naopak uložené povinnosti musia byť dostatočne zrozumiteľné, preskúmateľné a uložené tak, aby boli aj vykonateľné, inak sú zmätočné. Rovnako nesúhlasil s vyjadrením žalovaného uvedeného v predposlednom odseku na prvej strane a nasl., nakoľko v tomto prípade je toto vyjadrenie irelevantné z dôvodu, že žalovaný sám uvádza, že ak mal na mysli, že ak uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin týchto nedostatkov tak, aby sa vylúčilo ich opakovanie v budúcnosti, tak toto vyjadrenie stráca význam. Navyše je zrejmé, že inšpektor práce nenariadil opatrenie podľa , pretože nedostatok zistený pri výkone inšpekcie práce bol odstránený v priebehu výkonu inšpekcie práce. Dodal, že na žalobných námietkach uvedených v žalobe trvá a uplatňuje trovy právneho zastúpenia aj za toto vyjadrenie.

18. Žalovaný v stanovisku (duplike) k vyjadreniu žalobcu (replike) zo dňa 29.04.2020 zotrval v celom rozsahu na pôvodnom vyjadrení k žalobe. Mal zato, že časť: Opatrenia v protokole je uvedená štandardne, v súlade so zákonom o inšpekcii práce, ako aj internými predpismi inšpekcie práce a bola opakovane predmetnom aj súdneho preskúmania. S poukazom na o inšpekcii práce uviedol, že v tomto prípade inšpektor práce nenariadil odstránenie nedostatku, nakoľko tento bol v čase prerokovania protokolu už odstránený.

19. Dodal, že aj v prípade, že už bol nedostatok odstránený, je zamestnávateľ povinný prijať opatrenia na odstránenie príčin týchto nedostatkov, aby sa vylúčilo ich opakovanie v budúcnosti (§ 14 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o inšpekcii práce). Inšpektor práce nemôže uložiť konkrétne opatrenia, nakoľko je na zamestnávateľovi, ako bude ďalej postupovať. Tento môže prestať využívať závislú práce nelegálne zamestnávaných osôb, uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah, resp. nájsť iné riešenie v súlade so zákonom. V prípade nelegálneho zamestnávania je situácia špecifická v tom, že inšpektor práce nemôže navrhnúť konkrétne riešenie, napríklad uzatvoriť pracovnoprávny vzťah, nakoľko je zmluvná sloboda a nie je možné prinútiť zamestnanca, aby takýto vzťah uzatvoril. Je to iné ako napríklad v prípade nevyplatenia mzdy, stravného a podobne, kde je možné uložiť konkrétnu povinnosti. Tento právny názor

je podopretý aj rozhodnutím súdov v danej veci (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 08.03.2018 a sp. zn. ).

20. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného v právnych medziach žaloby ( ) a v právnej konfrontácii žalobných bodov s obsahom argumentácie žalovaného orgánu verejnej správy a obsahu jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť v zmysle .

21. Správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v a žalobu zamietol.

22. Predmetom prieskumu v predmetnej veci je žalovaným vydané opatrenie č. IKO-36-36-2.4/P-A24, 28-19, č. úlohy A 19 114 zo dňa 03.10.2019 a postup žalovaného, ktorý vydal protokol po výkone kontrolnej činnosti o porušení Z. z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný, ako správny orgán, vydal protokol o výsledku inšpekcie práce podľa a v nadväznosti na a , , .

23. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

24. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

25. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

27. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

28. Ustanovenia až h) nevylučujú preskúmanie protokolu orgánu verejnej správy vydaného na základe zákonov kontrolnej činnosti, ktoré zasahujú do subjektívnych práv žalobcu ako kontrolovaného subjektu svojim obsahom (opatrenie orgánu verejnej správy).

29. Súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak

neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

30. Podľa , v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

31. Podľa protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

32. Podľa v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

33. Podľa protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

34. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

35. Úlohou správneho súdu bolo preskúmaním zákonnosti a postupu správneho orgánu posúdiť, či orgán verejnej správy orgán príslušný na výkon kontrolnej činnosti v oblasti Z. z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie opatrenia - Protokolu zo 03.10.2019 a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či opatrenie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia (opatrenia) správneho orgánu je podmienená aj zákonnosťou postupu správneho orgánu pred vydaním napadnutého opatrenia.

36. Správny súd konštatuje, že právne otázky a námietky žalobcu týkajúce sa zákonnosti postupu kontrolného orgánu pri zisťovaní, vyhotovovaní a prejednávaní protokolu je v konaní o preskúmanie opatrenia ako potencionálneho právneho základu na vyvodenie administratívnej zodpovednosti uložením pokuty za správny delikt zásadnou otázkou.

37. V prejednávanej veci hlavnou žalobnou námietkou je nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť preskúmavaného opatrenia žalovaného správneho orgánu.

38. Správny súd s prihliadnutím na žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe poukazuje na jednoznačné znenie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a z neho vyplývajúcu povinnosť zamestnávateľa mať s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, a to podľa právneho stavu daného znením tak v čase zisteného protiprávneho stavu u žalobcu (28.08.2019), ako aj v čase rozhodovania správneho súdu. Pokiaľ teda ide o hodnotenie hmotnoprávneho dôkazného stavu veci, podľa názoru správneho súdu je prvoradým pre možnosť vyvodenia administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi zistenie inšpektorov Inšpektorátu práce Košice, podľa ktorého v čase vykonania inšpekcie 28.08.2019 o 11.07 hod. žalobca nemal s osobami: 1. S. T., 2. M. T., 3. E. T., uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Uvedené osoby pritom v čase vykonania inšpekcie vykonávali práce v prospech žalobcu, čo nesporne vyplýva z obsahu zápisníc o podaní informácie podľa , ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise žalovaného.

39. Z obsahu dotknutých právnych úprav obsiahnutých v a v upravujúcich právne podmienky vykonávania inšpekcie práce a právnu úpravu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania jednoznačne vyplýva, že zákonodarca pri formulovaní obsahu jednotlivých právnych inštitútov vzťahujúcich sa na inšpekciu práce a nelegálneho zamestnávania mal na zreteli ním sledovaný zámer predchádzať nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu a zároveň odhaľovať porušenia právnych predpisov súvisiacich so zamestnávaním osôb na území Slovenskej republiky.

40. Podľa fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa poznámky (č. 7) k uvedenému zákonnému ustanoveniu osobitným predpisom, ktorý by mohol zamedziť povinnosti poskytnúť informácie danej fyzickej osobe a právnickej osobe v rámci inšpekcie práce, je o ochrane utajovaných skutočností. Dikcia v právne vymedzenom rozsahu predstavuje podľa názoru správneho súdu operatívny zákonný dôkazný prostriedok, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní skutočností súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ak teda na základe zistení inšpektorov práce obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie podľa dôjde následne k možnému začatiu správneho konania procesným postupom podľa správneho poriadku (na podnet správneho orgánu), dôkazy zadovážené v právnom režime tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa správneho poriadku. Takýto následný dôkazný postup by však mal povinnosť správny orgán zvoliť iba v prípade, ak by vykonávanie ďalších dôkazov v právnom režime správneho poriadku z hľadiska jeho potrebnosti a odôvodnenosti vyplývalo z konkrétneho skutkového a právneho stavu veci obsahujúceho pochybnosti správneho orgánu, ktoré by bol povinný v rámci ďalšieho dokazovania odstrániť. Správny súd nezistil pochybnosti v logickej argumentácii žalovaného obsiahnutej v jeho protokole zo 03.10.2019, týkajúcej sa porušenia právnych predpisov pri nelegálnom zamestnávaní osôb. Na druhej strane z obsahu opatrení prijatých žalovaným v predmetnom protokole o inšpekcii práce, vzhľadom na ich právnu povahu nevyplýva žiadny právne neadekvátny postih žalobcu na jeho subjektívnych právach v tomto štádiu danej administratívnoprávnej veci.

41. Správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa neobjektívne zisteného skutkového stavu uvádza, že žalobca zakladá svoje tvrdenia na formálnom konštatovaní bez vecného podloženia svojich tvrdení. Podľa správneho súdu bolo jasne preukázané, že práce boli vykonávané v pracovnom čase, čo bolo zachytené na nahrávke priloženej v administratívnom spise a v zápisniciach o podaní informácií. Námietka žalobcu v tomto ohľade sa teda nezakladá na reálnom podklade.

42. Preskúmavaný protokol je z pohľadu správneho súdu preskúmateľný a preukazuje naplnenia znakov závislej práce v čase kontroly. V opatrení protokolu bola uložená povinnosť žalobcovi, ktorý zamestnával kontrolované osoby. Žalobcom tvrdený rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nedôvodné. Protokol môže byť iba právnym

podkladom pre konanie a rozhodnutie o vyvodení administratívnej zodpovednosti, vychádzajúc najmä z obsahu zákona č o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to bez ohľadu na už existujúci stav vyvodenia administratívnej zodpovednosti.

43. Z administratívneho spisu žalovaného teda správny súd má za to, že posudzovaný protokol o výkone kontroly činnosti je spôsobilým a samostatným predmetom súdneho prieskumu. Prihliadnuc k vyššie uvedeným záverom správny súd preskúmal napadnuté opatrenie, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že správny orgán príslušný na rozhodnutie podľa zákona o inšpekcii práce postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (žalobcom) a preto protokol ako výsledok kontrolnej činnosti treba považovať za zákonný.

44. Správny súd zhodne s argumentáciou žalovaného konštatuje, že uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú skutkový stav, že zamestnanci nemali uzavretú žiadnu dohodu o pracovnej činnosti, ani pracovnú zmluvu. Uvedené osoby uviedli, že pracujú tretí deň a M. T. S. E. T. uviedli aj výšku odmeny. Ide podľa zistenia správneho súdu o informácie, ktoré uvedené osoby poskytli inšpektorátu práce priamo na mieste, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede a preto možno dôvodne predpokladať, že sú pravdivé. Pracovné alebo iné pracovnoprávne zmluvy by zakladali povinnosť žalobcu, ako zamestnávateľa, prihlásiť zamestnancov podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

45. Výsledky dokazovania vykonané inšpektorátom práce súd akceptuje bez pochybností o správnosti ich záverov o tom, že vyššia činnosť pre žalobcu evidentne vykazovala znaky závislej práce spadajúcej pod právny režim („Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.).

46. Správny súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na sféru administratívneho trestania v oblasti inšpekcie práce a právnej kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V preskúmavanej právnej veci ide o preskúmanie protokolu o výsledku inšpekcie práce podľa v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. -158 z 26.10.2017 konštatoval, že protokol a jeho dodatok č. 1 môžu byť podkladom pre postup inšpektorátu práce podľa (správne delikty) . Preto jeho obsah musí byť dostatočne jasný, zrozumiteľný, presvedčivý a aj pravdivý. Ako to vyplýva z bodov 7-14 odôvodnenia tohto rozsudku, takúto právnu charakteristiku možno dať preskúmavanému opatreniu žalovaného, podľa názoru správneho súdu, vo všetkých jeho častiach.

47. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne nezrozumiteľnosti výroku protokolu, nakoľko tento neobsahuje konkrétne opatrenia podľa , správny súd sa stotožňuje s argumentmi žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, že vzhľadom na tú skutočnosť, že bol nedostatok vytýkaný kontrolou už žalobcom odstránený v jej priebehu, žalovaný už nemohol uložiť konkrétne opatrenia, nakoľko je na samotnom zamestnávateľovi aké ďalšie opatrenia príjme v súvislosti so zistenými nedostatkami. V tomto prípade, aj keď nie sú opatrenia uvedené explicitne v predmetnom protokole, možno tieto vyvodiť z uloženej povinnosti - prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a to predovšetkým do budúcnosti, s ohľadom na ďalšie správanie sa žalobcu. Správny súd takéto vymedzenie opatrení pokladal za dostačujúce. Správny súd už vo svojej rozhodovacej činnosti poukázal na to, že vzhľadom na zmluvnú voľnosť nemohol nariadiť žalobcovi vykonať konkrétne opatrenie, teda uzavrieť pracovnú zmluvu, dohodu o vykonaní práce a podobne alebo vykonať iné opatrenie, keďže je na žalobcovi, aby zistené nedostatky odstránil a vzťahy s nelegálnymi zamestnancami dal do súladu so zákonom (rozsudok sp. zn. z 08.03.2018).

48. Rovnako správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018 podľa ktorého „ ....žalovaný v protokole jasne opísal nedostatky zistené pri vyšetrovaní príčin závažného pracovného úrazu, pričom presne špecifikoval v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti sťažovateľa. Preto ak s poukazom na jednoznačnú identifikáciu

nedostatkov žalovaný v dodatku č. 1 k protokolu uložil sťažovateľovi povinnosť tieto odstrániť či už v lehote ihneď a natrvalo alebo do 1 mesiaca, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Rovnako bolo potrebné ustáliť, že zo strany žalovaného došlo k navrhnutiu, resp. nariadeniu opatrení v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má sťažovateľ nápravu vykonať, ale stanovil cieľ, ktorý má sťažovateľ s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, čo považuje kasačný súd za postačujúce.“

49. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu zamietol procesným postupom podľa .

50. O trovách konania súd rozhodol podľa a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, ani žalovanému správnemu orgánu, nepriznal právo na náhradu trov konania.

51. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, posledná veta v znení , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí uviesť ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.