Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/49/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom D. XXXX/XA, XXX XX Y., proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX I. U., o zaplatenie sumy 71,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -88 zo dňa 25. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie odplaty vo výške 27,72 Eur, zmluvného úroku vo výške 41,70 % ročne zo sumy 99,00 Eur od 09.12.2015 do 31.12.2015, zmluvného úroku vo výške 41,70 % ročne zo sumy 71,00 Eur od 01.01.2016 do zaplatenia, poplatku za upomienky v sume 180,00 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 33,00 Eur, rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -88 zo dňa 25. júna 2020 v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti výroku I. m e n í rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -88 zo dňa 25. júna 2020 nasledovne:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 71,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 10.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 09.12.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 99,00 Eur. Prvoinštančný súd konštatoval, že v danom prípade bola v zmluve o úvere nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28%, pretože táto zohľadňuje navýšenie istiny úveru len o sumu 27,72 Eur definovanú v zmluve ako odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov, hoci celkové navýšenie úveru, t. j. celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom ( ) predstavovali sumu 69,00 Eur. Táto suma bola tvorená okrem odplaty vo výške 27,72 Eur aj zmluvným úrokom vo výške 41,70% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 41,28 Eur. V zmluve o úvere tak bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa, pretože táto mala byť uvedená minimálne vo výške 69% (výška ročnej percentuálnej miery nákladov pri odplate 27,72 Eur 28% + úrok 41,70%). Z tohto dôvodu považoval okresný súd poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa Ďalej súd prvej inštancie odkázal na ustanovenie a konštatoval, že výška odplaty uvedená v zmluve o úvere je v rozpore s definíciou odplaty podľa veta prvá nariadenia vlády SR č. V zmluve uvádzaná výška odplaty v sume 27,72 Eur totiž vôbec nezohľadňovala z celkového navýšenia úveru o sumu 69,00 Eur jeho časť vo výške 41,28 Eur, ktorú mal predstavovať vyčíslený zmluvný úrok. Súd vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie zostatku istiny úveru, ktorú žalobca žaloval vo výške 71,00 Eur, čo zodpovedá rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru v sume 99,00 Eur a výškou celkových úhrad v sume 28,00 Eur. Ďalej okresný súd postupom podľa skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Dospel pritom k záveru o premlčaní žalovaného nároku, v dôsledku čoho je nutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V danej súvislosti poukázal na tvrdenie žalobcu formulované v žalobe, že z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalovaný stratil výhodu splátok. Z tohto dôvodu vyvodil, že vrátenie úveru nebolo dohodnuté vo forme jednorazovej úhrady splatnej do 09.12.2016 (ako to vyplýva z obsahu úverovej zmluvy), ale bolo dohodnuté vo forme splátok, ktorých splatnosť musela nastať do 09.12.2016. Tomu zodpovedá aj fakt, že žalovaný urobil prvú a jedinú úhradu dňa 31.12.2015 ešte v rámci mesiaca, v ktorom bola uzavretá úverová zmluva. Táto úhrada bola vykonaná vo výške 28,00 Eur. Vydelením sumy celkovej čiastky úveru, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť (168,00 Eur), sumou prvej úhrady vo výške 28,00 Eur, je výsledkom číslo 6. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že zaplatenie celkovej čiastky úveru bolo dohodnuté v šiestich splátkach v mesačných intervaloch (pokiaľ ide o interval splátok, táto skutočnosť je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných veciach). Ak potom žalovaný uhradil prvú splátku dňa 31.12.2015 vo výške 28,00 Eur a ostatné splátky sa stali splatnými najneskôr v júni 2016, je zrejmé, že žaloba podaná dňa 06.12.2019 bola podaná po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa . Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 33,00 Eur, okresný súd poukázal na nekalú obchodnú praktiku žalobcu v zmysle O trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Odvolateľ uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 168,00 Eur s termínom splatnosti 09.12.2016. Ako je v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere špecifikované, splátka vo výške 168,00 Eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 99,00 Eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 27,72 Eur a úroku vo výške 41,28 Eur (41,70% zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku), čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle uvedeného je v zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov. Rovnako nie je správne konštatovanie absencie údaja o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, keďže tieto údaje sú zreteľne uvedené v bode 3. zmluvy o úvere. Na základe uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov keďže spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Ak žalovaný nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené právo však žalovaný nevyužil. Žalobca sa rovnako nestotožnil so závermi okresného súdu o premlčaní uplatneného nároku. Žaloba bola podaná v stanovenej lehote, t. j. ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol zo strany žalobcu odoslaný dňa 06.12.2019, teda nárok bol uplatnený včas a vzhľadom na to, že bolo v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené, že sa zaviazal k úhrade jednej splátky, dlh nemožno považovať za premlčaný.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil a konanie zastavil ( ). Následne preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa

ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle zmenil spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto rozhodnutia.

7. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že po vyhlásení rozsudku okresného súdu žalobca vzal žalobu späť, a to v časti uplatneného nároku na odplatu vo výške 27,72 Eur, zmluvného úroku vo výške 41,70% ročne zo sumy 99,00 Eur od 09.12.2015 do 31.12.2015, zmluvného úroku vo výške 41,70% ročne zo sumy 71,00 Eur od 01.01.2016 do zaplatenia, poplatku za upomienky v sume 180,00 Eur a v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,00 Eur, pričom žiadal, aby súd rozhodol o zvyšku žaloby tak, ako bolo uvedené v návrhu na začatie konania.

8. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť, a to po vyhlásení rozsudku okresného súdu, avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, postupoval odvolací súd v zmysle . Keďže žalovaný nevyslovil so späťvzatím nesúhlas z vážnych dôvodov, krajský súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie v dotknutej časti zrušil a konanie zastavil.

9. Pokiaľ ide o zvyšnú časť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že časť odvolacej argumentácie žalobcu sa netýka dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie totiž založil svoje rozhodnutie na závere, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj výšky odplaty v úverovej zmluve. Žalobca však v podanom opravnom prostriedku poukazoval na to, že tu „nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, keďže dlžník sa zaviazal uhradiť dlh jednou splátkou v sume 168,00 Eur dňa 09.12.2016. Odvolateľ tiež upriamil pozornosť na nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý mal konštatovať absenciu údaja o dobe trvania zmluvy a termíne splatnosti poskytnutého úveru. Takéto závery však vôbec nevyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov krajský súd ďalej nepreskúmaval závery okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože tieto neboli žalobcom spochybnené relevantnou odvolacou argumentáciou.

10. Pokiaľ však žalobca tvrdil, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, túto odvolaciu námietku považoval súd druhej inštancie za opodstatnenú. Splatnosť úveru bola medzi sporovými stranami dojednaná 09.12.2016 s tým, že v tento deň boli splatné finančné prostriedky v celku (neboli dohodnuté splátky). Žaloba bola vo veci podaná dňa 06.12.2019, teda včas. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zmienky žalobcu v žalobe o strate výhody splátok, konštatoval na základe poznatkov z vlastnej rozhodovacej činnosti, že medzi stranami bola uzavretá osobitná dohoda o splátkach, keďže žalobca tak postupoval v iných obdobných prípadoch. Takúto dohodu žalobca ani po urgenciách súdu nepredložil. Konajúci súd preto vyvodil z termínu a výšky prvej platby na daný úver, že tento bol splatný v júni 2016, a teda žaloba bola vo veci podaná po uplynutí premlčacej doby. Krajský súd mal za to, že pojem zistenie skutočností z „činnosti súdu“ ( ) znamená možnosť pre súd aplikovať isté fakty na prejednávanú vec, ktoré potvrdzujú existenciu právnej skutočnosti. Súd si ale nemôže domýšľať či konštruovať fakty, ktoré existujú len s určitou pravdepodobnosťou. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať úvahu okresného súdu o splatnosti splátok úveru za správnu. Pokiaľ si totiž sporové strany dohodli splatnosť úveru ku konkrétnemu dátumu a žiaden iný dôkaz popierajúci uvedené nebol v spore prezentovaný, potom treba posudzovať splatnosť finančných prostriedkov výlučne na podklade predložených dôkazov.

11. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že žalobca napokon až po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie predložil Dohodu o plnení v splátkach zo dňa 09.12.2015, ktorá skutočne upravila postupné splácanie finančných prostriedkov zo strany žalovaného, ktorá však zároveň regulovala postup pre prípad nedodržania splátkového kalendára. Táto dohoda zanikla od počiatku v prípade nesplácania úveru, z čoho vyplýva, že splatnosť sa má riadiť podľa pôvodne dohodnutých pravidiel, hoci paradoxne sa týmto splatnosť úveru predĺžila. Uvedené však v konečnom dôsledku znamená výhodu pre spotrebiteľa, ktorý mohol splácať finančné prostriedky po dlhší čas.

12. Vzhľadom na to, že žalobca relevantným spôsobom nepoprel argumentáciu súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (zároveň v časti úrokov a poplatkov bola žaloba vzatá späť) a súčasne odvolací súd dospel k presvedčeniu, že nárok žalobcu nie je premlčaný krajský súd zmenil prvoinštančné rozhodnutia tak, že žalobcovi priznal dlžnú istinu v sume 71,00 Eur (úver vo výške 99,00 Eur mínus splatená suma 28,00 Eur). Zároveň žalobcovi patria aj úroky z omeškania v zmysle v spojení s nariadenia vlády č. vo výške 5% ročne od

prvého dňa omeškania (t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru - 10.12.2016, nie 09.12.2016, ako sa to uvádza v žalobe). V ostatnej časti, konkrétne v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27,72 Eur od 09.12.2016 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 71,00 Eur za jeden deň - 09.12.2016 odvolací súd žalobu zamietol. V časti odplaty v sume 27,72 Eur došlo k späťvzatiu žaloby, z ktorého dôvodu nemožno považovať príslušenstvo tejto sumy za opodstatnený nárok, a to aj v spojení s konštatovaním, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca uplatňoval úrok z omeškania aj za 09.12.2016, kedy bol úver splatný; úroky z omeškania však možno uplatňovať až odo dňa omeškania, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti.

13. Pri rozhodovaní o trovách konania postupoval krajský súd podľa a , a ods. 1 . V časti zastavenia konania treba pričítať zavinenie na tomto spôsobe skončenia konania žalobcovi, pričom uvedené sa na účely posudzovania trov konania považuje za jeho neúspech. Žalobca mal úspech v časti, ktorej bolo žalobe vyhovené, zvyšná časť predstavuje úspech žalovaného. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 493,74 Eur (istina 71,00 Eur, odplata 27,72 Eur, zmluvný úrok vo výške 41,7% ročne zo sumy 99,00 Eur od 09.12.2015 do 31.12.2015 v sume 2,60 Eur, zmluvný úrok vo výške 41,70% ročne zo sumy 71,00 Eur od 01.01.2016 do vyhlásenia rozhodnutia krajského súdu predstavujúci sumu 157,76 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 98,72 Eur od 09.12.2016 do vyhlásenia rozhodnutia krajského súdu v sume 21,66 Eur, poplatok za upomienky v sume 180,00 Eur a zmluvná pokuta v sume 33,00 Eur). Žalobcovi bola priznaná suma 86,57 Eur (istina 71,00 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% z uvedenej sumy od 10.12.2016 do vyhlásenia rozhodnutia krajského súdu predstavujúci 86,57 Eur). V percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech žalobcu 17,53%, úspech žalovaného 82,47%, z čoho vyplýva čistý úspech žalovaného v rozsahu 64,94%.

14. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).