Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: NYESZO - TRADE s.r.o., so sídlom Banícka 703/16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 379 674, právne zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101490452/2020 zo dňa 28. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (alebo jeho časti) dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 17.01.2019 (deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 100075104/2019 zo dňa 08.01.2019). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100701959/2020 zo dňa 18.03.2020, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený fikciou doručenia dňa 08.04.2020. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril.

2. Vo vyrubovacom konaní Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) rozhodnutím č. 100964346/2020 zo dňa 01.06.2020 podľa a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 27 209,96 Eur na DPH podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 243,85 Eur a vyrubil daň v sume 26 966,11 Eur.

3. Žalobca v zdaňovacom období október 2018 deklaroval dodanie tovaru - LED pások a tonerov s oslobodením od dane v celkovej sume 163 259,75 Eur pre odberateľa Royal Invest Trade Kft., Harang utca 12, 103 7 Budapest, IČ DPH: HU16236738, Maďarsko (ďalej aj len „Royal Invest Trade Kft.“), a to na základe odberateľských faktúr: č. 180100098, dátum vyhotovenia 01.10.2018, č. 180100099, dátum vyhotovenia 03.10.2018, č. 180100100, dátum vyhotovenia 05.10.2018, č. 180100101, dátum vyhotovenia 08.10.2018, č. 180100102, dátum vyhotovenia 10.10.2018, č. 180100103, dátum vyhotovenia 12.10.2018, č. 180100104, dátum vyhotovenia 15.10.2018, č. 180100105, dátum vyhotovenia 18.10.2018, č. 180100106, dátum vyhotovenia 19.10.2018, č. 180100107,

dátum vyhotovenia 22.10.2018, č. 180100108, dátum vyhotovenia 29.10.2018, č. 180100109, dátum vyhotovenia 29.10.2018, č. 180100110, dátum vyhotovenia 30.10.2018 a č. č. 180100111, dátum vyhotovenia 31.10.2018. Na faktúrach bol uvedený údaj: „Plnenie je oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty s možnosťou odpočítania dane a forma úhrady „Príkazom“. Žalobca k faktúram doložil potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, doklady o medzinárodnej preprave tovaru

- CMR. Žalobca mal tovar nadobudnúť od spoločnosti MARCHIOL Kereskedelmi és Szolgáltató Kft., Reitter Ferenc utca 172-174, 1131 Budapest, IČ DPH: HU12463480.

4. Správca dane po preverení žalobcom deklarovaných obchodných transakcií (aj prostredníctvom podanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej maďarskej daňovej správe) dospel k záveru, že žalobca porušil § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH a nepreukázal splnenie zákonných podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože nepreukázal intrakomunitárne dodanie tovaru pre deklarovaný maďarský daňový subjekt. Podľa správcu dane splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) a c) Zákona o DPH nebolo dostatočne preukázané. Žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach bol reálne dodaný do iného členského štátu pre maďarského odberateľa Royal Invest Trade Kft.. Žalobca na predložených dokladoch o preprave tovaru v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH nemá uvedenú presnú adresu dodania tovaru, iba Magyargéc, pričom z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že miesto vyloženia v Magyargéc je neznáme, táto adresa nie je napojená na maďarský daňový subjekt Royal Invest Trade Kft.. Správca dane uviedol, že maďarský odberateľ bol povinný preukázať, že tovar skutočne prevzal a použil na účely jeho ďalšej podnikateľskej činnosti. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisov do záznamov dane z pridanej hodnoty, predložením dokladov o preukázaní prepravy, potvrdením o prijatí tovaru ešte nie je splnená požiadavka preukázateľnosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie a preukazovania podmienok oslobodenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania deklarovaných intrakomunitárnych dodávok zo Slovenska do Maďarska. Nakoľko správca dane počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nezistil splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, považoval dodávky tovaru pre deklarovaného dodávateľa Royal Invest Trade, Kft. za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 Zákona o DPH, pri ktorom vzniká daňová povinnosť dňom dodania tovaru v zmysle § 19 Zákona o DPH.

5. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101490452/2020 zo dňa 28.09.2020 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH sú stanovené striktne, pričom musia byť splnené dve základné hmotnoprávne podmienky, a to: tovar musí byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu EÚ osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte a zároveň musí prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa v inom členskom štáte. Pri oslobodení od dane nie je rozhodujúce kto vykonáva prepravu (t. j. dodávateľ, odberateľ alebo iná osoba), ale je rozhodujúce na koho účet sa táto preprava vykonáva (t. j. na účet dodávateľa alebo odberateľa). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý tento nárok uplatňuje, preukázal splnenie podmienok. Žalobcom predložené doklady boli vyhodnotené ako nevierohodné.

6. Žalovaný poukázal na to, že z dokladov o preprave (medzinárodné nákladné listy CMR a potvrdenia o prijatí tovaru) vyplýva, že preprava fakturovaného tovaru mala byť uskutočnená z prenajatých skladových priestorov nachádzajúcich sa v obci Želovce žalobcom prostredníctvom motorového vozidla Ford Galaxy, ev. č. MFS-176 a vodičom vozidla mal byť splnomocnený zástupca žalobcu pán J. J.. Žalobca až v odvolacom konaní predložil nájomnú zmluvu zo dňa 26.03.2018, uzatvorenú medzi nájomcom - deklarovaným odberateľom Royal Invest Kft. a prenajímateľom Magyargéc 2000 Kft., v zmysle ktorej mal mať odberateľ k dispozícii skladové priestory na adrese Rákóczi út. 62/B, Magyargéc. Žalovaný uviedol, že samotná zmluva nepreukazuje uskutočnenie dodávky ako ani odovzdanie tovaru na uvedenej adrese. Poukázal tiež na odpoveď maďarskej daňovej správy zaslanú na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosť Royal Invest Trade Kft. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje a od 08.04.2019 je v likvidácii. Spoločnosť Royal Invest Trade Kft. nemala vhodné miesto na skladovanie tovaru, adresa vyloženia v meste Magyargéc nebola maďarskej daňovej správe známa a nebolo možné ju spojiť s daňovým subjektom. Podľa maďarského správcu dane daňový subjekt na adrese sídla nikdy nevykonával činnosť, jedná sa o adresu spoločnosti poskytujúcej služby zriadenia sídla.

7. Ďalej žalovaný doplnil, že pokiaľ bol vodičom motorového vozidla vykonávajúceho prepravu J. J., tak vodič (ktorý je súčasne aj splnomocneným zástupcom daňového subjektu) musel vedieť, komu a kde konkrétne odovzdal prepravovaný tovar. Žalobca na vystavených potvrdeniach o prevzatí prepravovaného tovaru deklaroval, že odberateľ Royal Invest Trade Kft. tovar prevzal na adrese Harang utca 12, Budapešť, pričom na medzinárodných nákladných listom CMR bola uvedená ako miesto vykládky obec Magyargéc. Žalobca ako dodávateľ bol povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou a nie dokladom CMR (adresa dodania tovaru na dokladoch CMR bola uvedená „Magyargéc“ bez špecifikácie ulice a ostatných náležitostí). Žalobca dokladmi CMR deklaroval dodanie tovaru a jeho prevzatie odberateľom na miestach, ktoré sa neviažu k osobe deklarovaného príjemcu tovaru. V zmysle odpovede na medzinárodnú výmenu informácií je sídlo daňového subjektu Royal Invest Trade Kft. len virtuálne, preto nemohlo dôjsť k prevzatiu ani na adrese Harang utca 12, Budapešť, ktorá je uvedená na potvrdeniach o prijatí tovaru k faktúram.

8. K odvolacím námietkam o tom, že pokiaľ daňový subjekt Royal Invest Trade Kft. sa k daňovej kontrole nedostavil, tak toto nie je možné pripísať na ťarchu žalobcovi a že nie je súladné s legislatívou konštatovanie správcu dane, že odberateľ je povinný preukázať, že tovar skutočne prevzal a použil ho na účely svojej ďalšej podnikateľskej činnosti, žalovaný uviedol, že z odpovede maďarského správcu dane jednoznačne vyplynulo, že maďarský odberateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne obstaral tovar z iného členského štátu - zo Slovenskej republiky. Nepreukázal ani či je prijatie faktúrou deklarovaného tovaru predmetom jeho účtovníctva, pre zahraničného správcu dane je nekontaktný, v súvislosti s odberateľom existuje podozrenie zo zapojenia sa do reťazových obchodov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Žalobcom predložené doklady (doklady CMR, potvrdenia o prevzatí tovaru, faktúry a iné) sú použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. doklady sú vierohodné. Nepostačuje, aby zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH boli splnené tým, že sú len formálne uvedené na dokladoch. Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do Maďarska pre odberateľa Royal Invest Trade Kft. neprebehlo tak, ako to žalobca deklaroval odberateľskými faktúrami a dokladmi CMR. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavky preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom toho, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

9. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vyhodnotil žalovaný ako dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom s tým, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci a dostatočne vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, ako aj v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH v zmysle Zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane zistený v daňovej kontrole a vyhodnotený vo vyrubovacom konaní.

10. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

11. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

12. Žalobca poukázal na to, že maďarská daňová správa tvrdila, že spoločnosť Royal Invest Trade Kft. nemala vhodné priestory na uskladnenie tovaru, preto sa žalobca snažil získať dôkaz a v odvolacom konaní aj predložil nájomnú zmluvu medzi spoločnosťou Royal Invest Trade Kft. a spoločnosťou, ktorá jej prenajímala skladové priestory. Žalobca požiadal prenajímateľa o predloženie nájomnej zmluvy, ktorý spočiatku tento úkon odmietol s tým, že správca dane je oprávnený vyžiadať tento dokument, avšak po tom, čo v rámci medzinárodnej výmeny informácií bola podaná informácia, ktorá nekoreluje so skutočnosťou, bola žalobcovi nájomná zmluva predložená. Týmto žalobca vyvrátil tvrdenie maďarskej daňovej správy. Tieto skutočnosti si mohol zistiť správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií a následne už po obdržaní informácie mohol svoje rozhodnutie zrušiť a dať tieto skutočnosti prešetriť. Napriek tomu žalovaný zotrváva na svojich záveroch a tvrdí, že samotná zmluva nepreukazuje uskutočnenie dodávky ani odovzdanie tovaru.

13. Pokiaľ maďarský správca dane tvrdil, že adresa Magyargéc je neznáma, tak toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, ani to, že táto adresa nie je spojená s odberateľom. Tovar bol dodaný do skladu v obci Magyargéc a na CMR je uvedená adresa Magyargéc, len nie v presnej špecifikácii. Nie je teda možné tvrdiť, že adresa v CMR uvedená nie je. CMR obsahuje všetky náležitosti, ktoré musí obsahovať a žalovaný v odôvodnení rozhodnutia platnosť CMR ani nespochybnil. Skutočnosť, že odberateľ vo verejných registroch neuviedol skladové priestory neznamená, že s nimi nedisponoval. V danom prípade je sklad reálny, rovnako ako nájomný vzťah medzi prenajímateľom a odberateľom, avšak nie je splnená podmienka registrácie a v tejto podobe už žalovaný vyžaduje formalitu a nepostačuje mu realita.

14. Žalobca uviedol, že ním riadne nadobudnutý tovar následne odberateľ prevzal a aj ho zaplatil. Odberateľ bol založený 02.02.2018 a v čase, keď mu žalobca dodával tovar, nebol žiadnym spôsobom spochybnený, mal pridelené IČ DPH a nebol evidovaný v registri dlžníkov. To, že sa nedostavil k daňovej kontrole a že od 08.04.2019 je v likvidácii, nemožno pripisovať na ťarchu žalobcovi. Rovnako ako aj skutočnosť, že odberateľ nepredložil maďarskému správcovi dane žiadne dôkazy o nadobudnutí, prijatí a zaplatení tovaru. Podľa názoru žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil, že k reálnemu dodaniu tovaru došlo, nespochybnil CMR ani iné doklady a jediný dôkaz, ktorý použil, je absencia skladových priestorov odberateľa, čo žalobca vyvrátil.

15. Žalobca mal za to, že dodanie tovaru dostatočným spôsobom preukázal a správca dane ani žalovaný dodanie tovaru nevyvrátili. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach, keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, čiže nie na základe potvrdených skutočností. Žalobca v rámci daňovej kontroly tvrdil, že dostatočne preveril svojho obchodného partnera (platnosť registrácie IČ DPH, výpisy z OR) a prijal všetky rozumné opatrenia, čo žalovaný ani správca dane nepoprel a svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že žalobca konal vedome s rizikovými partnermi. Týmto žalobca vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi a dôkazné bremeno sa v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH presunulo na správcu dane. Správca dane ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný (i správca dane) a to že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane odberateľa. Z daňovej kontroly však nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených CMR a takéto tvrdenie rozhodnutie ani neobsahuje. Žalovaný ako aj správca dane predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH vyhodnotil ako formálne, teda nie falošné. CMR obsahujú všetky náležitosti a žalovaný ich platnosť ani nespochybnil. Zákon predloženie takýchto dokladov priamo predpokladá a predložením CMR dokladu je splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane. V prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva

medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte.

16. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný aj správca dane vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH. Žalobca tvrdil, že splnil podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH a preukázal dodanie tovaru nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte a zároveň žalobca preukázal prepravu, resp. odoslanie tovaru do iného členského štátu, a to predložením dokladov v zmysle Zákona o DPH - faktúrami, CMR dokladmi a vykonanie prepravy potvrdil aj prepravca. Zo strany žalovaného nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar a uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie od dane. Preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI síce dodanie tovaru žalobcom maďarskou spoločnosťou nebolo potvrdené (vzhľadom na jej nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov), avšak nebolo ani vyvrátené.

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Správca dane z dôvodu preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane preveroval skutočnosti súvisiace s fakturovaným dodaním tovaru pre deklarovaného odberateľa Royal Invest Trade Kft. v Maďarsku, a preto bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Maďarská daňová správa nepotvrdila intrakomunitárne nadobudnutie fakturovaného tovaru deklarovaným odberateľom Royal Invest Trade Kft. ako zdaniteľnou osobou a uviedla, že spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, má virtuálne sídlo, nepredložila žiadne doklady, nemala vhodné miesto na skladovanie tovaru, adresa vyloženia tovaru v obci Magyargéc nie je prepojená s daňovým subjektom. Zahraničný odberateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne obstaral tovar z iného členského štátu - zo Slovenskej republiky. Zahraničný odberateľ nepreukázal, či je prijatie faktúrou deklarovaného tovaru predmetom jeho účtovníctva, pre zahraničného správcu dane je nekontaktný, v súvislosti s odberateľom existuje podozrenie zo zapojenia sa do reťazových obchodov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za obchod je zodpovedný daňový subjekt, ktorý vystavil faktúru. Žalobcom predložené doklady (doklady CMR, potvrdenia o prevzatí tovaru, faktúry a iné) sú použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. doklady sú vierohodné. Nepostačuje, aby splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH boli splnené tým, že sú len formálne uvedené na dokladoch.

18. K námietkam týkajúcim sa nájomnej zmluvy žalovaný uviedol, že nájomná zmluva zo dňa 26.03.2018 bola žalobcom predložená až k odvolaniu, teda nie počas daňovej kontroly resp. vyrubovacieho konania. Pokiaľ bol vodičom motorového vozidla vykonávajúceho prepravu J. Rácz, tak vodič (ktorý je súčasne aj splnomocneným zástupcom žalobcu) musel vedieť, komu a kde konkrétne odovzdal prepravovaný tovar. Žalobca na vystavených potvrdeniach o prevzatí prepravovaného tovaru deklaroval, že odberateľ Royal Invest Trade Kft. tovar prevzal na adrese Harang utca 12, Budapešť, pričom na medzinárodných nákladných listoch CMR bolo ako miesto vykládky uvedená obec Magyargéc. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že predložená nájomná zmluva vyvracia tvrdenia maďarskej daňovej správy, ktorá v odpovedi na MVI uviedla, že daňový subjekt Royal Invest Trade Kft. nemá žiadne skladové priestory vhodné na skladovanie fakturovaného tovaru. Samotná zmluva nepreukazuje uskutočnenie dodávky, rovnako ani nepreukazuje odovzdanie tovaru na vyššie uvedenej adrese. Dodanie tovaru odberateľovi Royal Invest Trade Kft. nebolo potvrdené daným odberateľom a ani maďarskou daňovou správou.

19. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly správca dane žalobcovi dňa 10.10.2019 doručil výzvu na predloženie dôkazov konkretizovaných vo výzve, na ktorú žalobca nereagoval a dôkazy nepredložil. Okrem žalobcom predložených formálnych dôkazov, ktorými deklaroval splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 Zákona o DPH, sa v daňovej kontrole nepodarilo preukázať existenciu akýchkoľvek iných relevantných dôkazov o nároku na oslobodenie od dane. Predmetné doklady, ktoré mali preukazovať oslobodené dodanie tovaru, nie sú vierohodným dôkazom o tom, že tovar bol dodaný a prijatý deklarovaným odberateľom uvedeným na vystavenej faktúre. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho

úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a že boli splnené podmienky oslobodenia dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Nesplnenie podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Daňové doklady sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

20. Vo vzťahu k určeniu hranice, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.05.2018. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do Maďarska pre odberateľa Royal Invest Trade Kft. neprebehlo tak, ako to žalobca deklaroval vyhotovenými dokladmi (odberateľskými faktúrami a dokladmi CMR).

21. Žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo jednoznačne preukázané, že daňový subjekt NYESZO - TRADE s.r.o. reálne dodal tovar odberateľovi uvedenému na faktúre - spoločnosti Royal Invest Trade Kft. Správca dane správne vyhodnotil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH ako neoprávnené. Existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na faktúrach (Royal Invest Trade Kft.) a spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle zákona o DPH. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky oslobodenia od dane boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami.

22. Podľa žalovaného námietka týkajúca sa preukázania vedomosti žalobcu o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. zneužitia práva v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, je nedôvodná, pretože v danom prípade sa nejednalo o zneužitie práva a ani o účasť žalobcu na konaní vykazujúcom znaky daňového podvodu. Ako vyplýva zo žalobou napadnutých rozhodnutí a predloženého administratívneho spisu, správca dane na základe preverovaní vykonaných v daňovej kontrole vyhodnotil žalobcom uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 Zákona o DPH ako neoprávnené.

23. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, obsahujú uvedenie právnych predpisov, ktoré podľa daňových orgánov boli žalobcom porušené, ich vyhodnotenie vo väzbe na kontrolné zistenia, a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy aj dôkazy predložené žalobcom, avšak po ich vyhodnotení zistil, že nie sú spôsobilé pre priznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobcu zamietol.

24. Žalobca nevyužil právo zaujať repliku.

25. Účastníci konania nežiadali prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil iné dôvody pre nariadenie pojednávania podľa (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa dňa 28.04.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 21.04.2021.

26. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa zamietol.

27. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

30. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

31. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

32. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

(6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

33. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle nezistil. Pokiaľ žalobca len všeobecne, bez bližšieho ozrejmenia namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, takto uplatnený žalobný dôvod neumožňoval súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože žalobná námietka bola nekonkrétna a všeobecná.

34. Žalobné námietky, že daňové orgány nesprávne vec posúdili, keď dospeli k záveru, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane a žalobca preukázal, že tovar dodal nadobúdateľovi, ktorý bol v danom čase platiteľom DPH v inom členskom štáte a preukázal aj prepravu tohto tovaru do iného členského štátu predložením faktúr, CMR a dodacích listov, považuje správny súd za nedôvodné.

35. Podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku správcom dane bolo preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu a zároveň skutočnosť, že deklarovaný odberateľ nadobudol vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalobcu ako daňový subjekt zaťažovala povinnosť preukázať splnenie formálnych a zároveň materiálnych podmienok pre uplatnenie jeho práva. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.02.2016).

36. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.11.2016).

37. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.06.2018).

38. Žalobné námietky o nesprávnom právnom posúdení veci, o nedostatočne zistenom skutkovom stave a o tom, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore a administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, nie sú dôvodné. Žalobca predložil za účelom preukázania splnenia podmienok pre oslobodené dodanie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, CMR doklady a v odvolacom konaní aj nájomnú zmluvu o prenájme skladových priestorov deklarovaným odberateľom Royal Invest Trade Kft. v obci Magyargéc v Maďarsku. Za účelom preverenia žalobcom deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu EÚ správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií maďarskú daňovú správu. Všetky skutkové zistenia, ktoré vyplynuli zo žalobcom predložených dôkazov, ako aj z dôkazov obstaraných správcom dane, boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány dospeli po vyhodnotení skutkových zistení k preskúmateľným a správnym skutkovým záverom a rovnako vec správne právne posúdili. Daňové orgány spochybnili žalobcom predkladané dôkazy, toto spochybnenie dostatočným a preskúmateľným spôsobom popísali, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu ako na daňový subjekt. Žalobca následne dôkazné bremeno neuniesol. Úlohou daňových orgánov bolo preverenie splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre deklarované oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a postačovalo, ak daňové orgány uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií spochybnili. Žalobca preto nedôvodne vytýka daňovým orgánom nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, keď ich nezaťažovala povinnosť zistiť ako bolo deklarované dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu realizované ale len preveriť, či sú žalobcom deklarované tvrdenia pravdivé. Neobstoja preto ani žalobné námietky, v ktorých žalobca uvádzal, že zaobstarávaním dôkazov (nájomná zmluva) suploval povinnosti daňových orgánov. Žalobca bol ako daňový subjekt povinný preukázať splnenie zákonom stanovených formálnych aj materiálnych podmienok pre oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ, teda dôkazná povinnosť zaťažovala predovšetkým jeho.

39. Žalobca namietal, že tovar prepravil a dodal odberateľovi na adresu skladu v obci Magyargéc, čo preukázal dokladmi CMR a nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi jeho odberateľom a spoločnosťou, ktorá mu v obci Magyargéc prenajímala skladové priestory. Aj tieto jeho žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v Maďarsku, pričom tovar mal byť reálne dodaný (prepravený) žalobcom ako dodávateľom, a to splnomocneným zástupcom žalobcu J. J. na vlastnom motorovom vozidle zn. FORD GALAXY. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH bol žalobca ako daňový subjekt povinný v takomto prípade preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane okrem kópie faktúry aj potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou poverenou odberateľom, pretože žalobca deklaroval, že prepravu vykonal on sám prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na jeho vlastnom motorovom vozidle. V ustanovení § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH sú zároveň vymedzené náležitosti potvrdenia o prijatí tovaru: meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresa jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava; množstvo a druh tovaru; adresa miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu vykonáva dodávateľ; meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis a evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava. Žalobca takéto potvrdenia o prijatí tovaru ku každej z predložených faktúr priložil. Na potvrdeniach je ako odberateľ uvedená spoločnosť Royal Invest Trade Kft., identifikovaná adresou sídla a ako miesto dodania/prevzatia tovaru/skončenia prepravy je taktiež uvedený odberateľ Royal Invest Trade Kft. s adresou sídla: Harang utca 12, 1037 Budapest. Je teda nepochybné, že na potvrdeniach o prijatí tovaru, ktoré sú podstatným dôkazom pre preukázanie dodania tovaru deklarovanému odberateľovi, bola uvedená adresa sídla odberateľa v Budapešti, na ktorej ani nebolo reálne sídlo spoločnosti deklarovaného odberateľa, pretože išlo len o miesto určené pre doručovanie zásielok, na tomto mieste nemal deklarovaný odberateľ kancelárske ani skladové priestory a nemal tam ani zamestnancov. Všetky tieto zistenia daňových orgánov preto dostatočne spochybnili žalobcom deklarované dodanie tovaru odberateľovi preukazované faktúrami a potvrdeniami o prijatí tovaru. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný do skladových priestorov v obci Magyargéc, tieto skutočnosti z predložených potvrdení o prijatí tovaru, ako z podstatného dôkazu preukazujúceho dodanie tovaru, nevyplývajú.

40. Žalobca predložil okrem faktúr a potvrdení o dodaní tovaru aj CMR doklady, na ktoré sa odvoláva ako na dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia opakovane aj v správnej žalobe. K CMR dokladom je potrebné uviesť (ako správne uviedol aj žalovaný), že predloženie takéhoto dôkazu by bolo na mieste v prípade, ak by žalobca tovar prepravoval do iného členského štátu EÚ prostredníctvom iného subjektu a nie sám. Preto aj žalovaný správne vyhodnotil tieto dôkazy ako podporné. Smerodajným dôkazom v prípade žalobcom deklarovaného dodania tovaru je v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH potvrdenie o prijatí tovaru.

41. Aj pri akceptovaní CMR dokladov ako podporných dôkazov je nutné konštatovať, že na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru a na predložených CMR dokladoch nie sú uvedené rovnaké údaje. Na potvrdeniach o prijatí tovaru je ako miesto dodania tovaru uvedená adresa sídla deklarovaného odberateľa - adresa Harang utca 12, 1037 Budapest a na CMR dokladoch je uvedená nekonkrétna adresa Magyargéc, HU. Je uvedené iné miesto dodania tovaru na potvrdeniach o dodaní tovaru a iné na CMR dokladoch, navyše v CMR dokladoch nie je uvedená konkrétna adresa s uvedením ulice a popisného čísla v obci, na ktorej mal byť tovar odovzdaný. Žalobca v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v konkrétnostiach vôbec nepopísal, na základe akej dohody malo byť dohodnuté miesto odovzdania tovaru v obci Magyargéc a ako by vedel na akú konkrétnu adresu v tejto obci mal tovar dopraviť.

42. Žalobca nepreukázal, že tovar dodal odberateľovi v inom členskom štáte a prepravil ho do iného členského štátu. Daňové orgány správne vyhodnotili predložené doklady zo strany žalobcu ako zmätočné a spochybnili ich vierohodnosť. Žalobca mal uskutočnenie prepravy a dodanie tovaru preukázať potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Adresa sídla dodávateľa v Budapešti je uvedená nielen „v kolónke“ odberateľ ale aj „v kolónke“ miesto dodania tovaru/ prevzatie tovaru/skončenie prepravy. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z potvrdení o prijatí tovaru, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Taktiež je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že podstatný je CMR doklad, pretože žalobca podľa § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH mal predložiť potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou a tým preukázať dodanie tovaru platiteľovi do iného členského štátu EÚ.

43. Dodanie do obce Magyargéc je uvedené len na CMR dokladoch, ktorými ale nemalo byť preukazované dodanie tovaru podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH za tých skutkových okolností, ktoré boli v prejednávanej veci. Z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva, že odberateľ nemal evidovanú v tejto obci žiadnu prevádzku, nebola teda žiadna spojitosť deklarovaného miesta dodania tovaru v tejto obci s deklarovaným odberateľom. Žalobcom predložená nájomná zmluva ako dôkaz nepreukazuje sama o sebe dodanie tovaru do skladových priestorov v obci Magyargéc žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období. V CMR dokladoch nie sú konkrétne údaje o adrese, kde by mal byť tovar dodaný a žalobca nijako neobjasnil, na základe akej dohody a za akých okolností mal byť tovar do skladových priestorov v obci Magyargéc dodaný. Aj v prípade, že by bolo preukázané, že deklarovaný odberateľ mal prenajaté skladové priestory, nešlo by o priamy dôkaz preukazujúci konkrétne deklarované dodania tovaru v mesiaci október 2018. Zo žalobcom predložených dokladov konkrétne miesto odovzdania tovaru v obci Magyargéc nevyplýva, pričom dôkazné bremeno na jednoznačné a nepochybné preukázanie dodania tovaru odberateľovi v inom členskom štáte zaťažovalo predovšetkým žalobcu.

44. Žalobca ďalej namietal, že správca dane mu vytýkal, že odberateľ nemal vhodné skladové priestory, čo vyplynulo zo žiadosti o MVI. Po predložení nájomnej zmluvy o tom, že odberateľ mal v obci Magyargéc skladové priestory však daňové orgány tvrdili, že tento dôkaz nepreukazuje uskutočnenie dodávky tovaru a jeho odovzdanie odberateľovi. Ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Maďarská daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií uviedla, že odberateľ nemá registrovanú žiadnu prevádzku, a to ani v obci Magyargéc a nemal evidovaných ani zamestnancov, na výzvy správcu dane nereagoval. Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom priestorov deklarovaného odberateľa v obci Magyargéc, žalobca predložil v odvolacom konaní ako nový dôkaz, preto sa správca dane s vyhodnotením tohto dôkazu v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní nemohol zaoberať. Závery správcu dane tak zodpovedali skutkovým zisteniam, ktoré boli vyvodené z dôkazov obstaraných v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane. S predloženou nájomnou zmluvou sa zaoberal žalovaný, pretože túto ako dôkaz žalobca predložil až k odvolaniu. Žalovaný správne vyhodnotil, že nájomná zmluva sama o sebe nepreukazuje dodanie tovaru žalobcom odberateľovi do iného členského štátu EÚ, ako to už bolo konštatované v predchádzajúcich bodoch

tohto rozhodnutia. Pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ Zákon o DPH v § 43 stanovuje striktné podmienky a spôsob preukázania ich splnenia. Žalobca predložil faktúry, potvrdenia o dodaní tovaru a CMR doklady, pričom údaje na týchto predložených listinných dôkazoch nie sú navzájom v súlade. Závery daňových orgánov o ich zmätočnosti a spochybnení sú preto správne. Dodanie deklarované podľa predložených dokladov bolo správcom dane spochybnené, pretože na deklarovanej adrese dodania, uvedenej v potvrdení o prijatí tovaru, odberateľ mal len sídlo poskytnuté kancelárskym servisným centrom a na tejto adrese nemal deklarovaný odberateľ reálne žiadnu prevádzku a ani zamestnancov, išlo len o miesto, kde boli preberané zásielky. CMR doklady neboli nosným dôkazom, pretože v tomto prípade prepravu neobstarávala iná osoba, ale zabezpečoval ju samotný dodávateľ, preto preukázanie dodania tovaru malo byť dokladované potvrdením o prevzatí tovaru. Navyše na CMR dokladoch sa ako miesto dodania uvádza len názov obce bez konkrétnej adresy a tieto údaje sú v rozpore s potvrdením o prevzatí tovaru. Samotné dodanie tovaru žalobcovi od jeho dodávateľa z iného členského štátu nepreukazuje dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu.

45. Žalobca ďalej namietal, že daňové orgány mu nesprávne vytýkali, že odberateľ neprijal a nezúčtoval faktúry, ani nepotvrdil nadobudnutie tovaru, čo on nemohol ovplyvniť a v čase realizácie obchodov nebol odberateľ evidovaný ako daňový dlžník. Ani tieto žalobné námietky neobstoja. Správca dane a žalovaný v rozhodnutiach len uviedli, čo bolo o odberateľskom subjekte zistené, a to aj cez žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Tieto skutočnosti, oznámené maďarskou daňovou správou v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, ale neboli nosným dôvodom pre záver o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane, teda neboli žalobcovi pripísané na ťarchu. Daňové orgány preverovali splnenie podmienok stanovených v Zákone o DPH a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, pričom daňové orgány dospeli k preskúmateľným a správnym záverom o tom, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol. V prípade, že by žalobca jednoznačne a bez pochybností preukázal, že tovar dodal deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu EÚ, neboli by skutočnosti o nezaúčtovaní faktúr a prípadne aj o neodvedení dane deklarovaným odberateľom samy o sebe spôsobilé privodiť záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane. Daňové orgány všetky tieto skutočnosti v rozhodnutiach uvádzajú ako skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré boli následne hodnotené jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti s inými zistenými skutočnosťami.

46. Pokiaľ žalobca namietal, že daňové orgány nespochybnili existenciu tovaru a bolo preukázané dodanie tovaru, teda bol nedostatočne zistený skutkový stav, ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt. Dokazovanie správcu dane slúži na verifikáciu tvrdení uvádzaných daňovým subjektom. Daňové orgány nezisťujú, ako sa obchodná transakcia stala, len preverujú to, čo tvrdí daňový subjekt. Správca dane vykonal dostatočne dokazovanie, oznámil žalobcovi svoje pochybnosti a námietky spôsobom zodpovedajúcim Daňovému poriadku a tým sa dôkazné bremeno opäť presunulo na daňový subjekt - žalobcu. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný priestor na predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval alebo predkladal nejaké dôkazy a daňové orgány sa s nimi nevysporiadali. Absenciu tejto aktivity v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je možné nahradiť v konaní pred správnym súdom, pretože správny súd nie je súdom skutkovým, nie je ďalšou inštanciou administratívneho konania, vykonáva dôkazy v obmedzenom rozsahu, ktorý je daný preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, a vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného orgánu verejnej správy.

47. Žalobca namietal, že predložil doklady preukazujúce oslobodené dodanie a daňové orgány nezaložili svoje rozhodnutie na tom, že takéto doklady chýbajú, ale svoje rozhodnutie založili na tom, že predložením dokladov žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Ak žalovaný vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom ako formálne, tak bol nedostatočne zistený skutkový stav a vec bola nesprávne právne posúdená. Ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Je nepochybné, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno a úlohou daňových orgánov nebolo zistiť, ako sa žalobcom deklarované obchodné transakcie stali, ale len preveriť, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Daňové orgány pri preverovaní žalobcom tvrdených skutočností zistili také skutočnosti, ktoré vyvodili z vykonaného dokazovania, ktoré dostatočným spôsobom spochybnili vierohodnosť žalobcom tvrdených skutočností a predkladaných dôkazov. Nebolo úlohou daňových orgánov pri spochybnení žalobcom predložených dôkazov vykonávať ďalšie dokazovanie a obstarávať dôkazy na preukázanie žalobcových

tvrdení. Po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov opätovne zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu. Žalobca v odvolacom konaní predložil nájomnú zmluvu, ktorá mala preukazovať prenájom skladových priestorov deklarovaným odberateľom v obci Magyargéc. Týmto dôkazom ale žalobca neprelomil závery daňových orgánov, ktorými spochybnili deklarované dodanie tovaru, pretože tento dôkaz sám o sebe nepreukazoval žalobcom deklarované dodanie.

48. Žalobca ďalej namietal, že uniesol dôkazné bremeno, pretože doklady mali zákonom požadované náležitosti a teda preukázal nadobudnutie tovaru z Maďarska a dodanie tovaru do Maďarska. Predložil faktúry a CMR doklady, a teda vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno sa potom presúva na správcu dane a správca dane musí preukázať, že ide o falošný doklad, nestačí len spochybnenie. Ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ s tým, že správca dane musí preukázať, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že je súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, resp. že ide o zneužitie práva. Žalobca namietal, že nestačí spochybniť dopravu na taký skutkový záver, ako to urobil žalovaný. K týmto žalobným námietkam správny súd uvádza, že rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na záveroch o tom, že žalobca sa zúčastnil podvodu alebo že došlo k zneužitiu práva. Daňové orgány nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie dane preto, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky a dôkazy, ktoré žalobca na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie tovaru predložil, správca dane a žalovaný relevantným spôsobom spochybnili. Správca dane dostatočne preveril dôkazy predložené žalobcom a spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu, keď vyhodnotil predkladané dôkazy ako nevierohodné, najmä pokiaľ išlo o uvádzanie údajov o mieste dodania tovaru a za rozhodujúce považoval potvrdenie o prijatí tovaru. Dôkazné bremeno sa po relevantnom spochybnení žalobcom predložených dôkazov správcom dane presunulo opäť na žalobcu. Závery daňových orgánov sú logické a preskúmateľné. Dôkazné bremeno by zaťažovalo správcu dane v prípade, že by správca dane neuznal odpočítanie dane z dôvodu účasti žalobcu na podvode alebo z dôvodu zneužitia práva, ale tieto skutočnosti daňové orgány žalobcovi nepričítali. Žalobca v správnej žalobe pri tvrdení o unesení svojho dôkazného bremena opakovane upriamuje pozornosť na údaje uvedené v CMR dokladoch, pričom vôbec nereflektuje na to, že v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH mal v prípade, že tovar bol do iného členského štátu prepravený ním samým ako dodávateľom, preukazovať dodanie tovaru potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo jeho splnomocneným zástupcom s náležitosťami podľa Zákona o DPH. Žalobca pri takto realizovanej preprave nemal dôvod vystavovať CMR doklady. Na túto podstatnú časť argumentácie uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného žalobca nijako nereagoval a opätovne zdôrazňoval preukázanie prepravy CMR dokladmi. Z týchto dôvodov neobstoja ani žalobné námietky, v ktorých žalobca zdôrazňuje, že predložené CMR obsahujú všetky predpísané náležitosti a nebolo preukázané, že sú falošné. Navyše ani tvrdenie žalobcu o tom, že CMR doklady obsahujú všetky náležitosti, nie je pravdivé, pretože CMR doklady neobsahujú úplnú adresu, kde podľa tvrdenia žalobcu mal byť tovar dodaný, ale len všeobecné označenie obce v Maďarsku: Magyargéc, HU.

49. Ani žalobné námietky o tom, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na domnienkach keď uviedol, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, nie sú dôvodné. Ide o všeobecné nekonkrétne žalobné námietky, pričom nie je zrejmé, ktoré dôkazy nemali byť vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Ide len o vyjadrenie subjektívneho názoru žalobcu bez bližšej argumentácie. Žalobcom predložené dôkazy boli daňovými orgánmi vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

50. Správny súd preskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a poskytuje ochranu subjektívnym právam a právom chránených záujmom fyzických a právnických osôb. Úlohou správneho súdu, ako už bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, nie je nahrádzanie činnosti orgánov verejnej správy a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Úlohou správneho súdu taktiež nie je za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti nad rámec správnej žaloby. Žalobca mal ťažiskový priestor na predkladanie dôkazov a na uplatňovanie svojej obrany v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Správny súd nie je súdom skutkovým a dokazovanie vykonáva len za účelom preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom vychádza z toho skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného orgánu verejnej správy.

51. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu správnej žaloby a z dôvodov v nej uvedených, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

52. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.