Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: Ing. P. X., nar. XX. R. XXXX, trvalý pobyt Z. XXX/X, B. proti žalovanej: Ing. K. B., nar. XX. R. XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/XX, B., o 11.802,50 eur a o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z dňa 11. októbra 2019, č. k. -279, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej o vydanie hnuteľných vecí: Starý a Nový zákon (knihy), Život Ježiša Krista Božského Spasiteľa našeho (kniha), Čítania a evanjeliá na všetky nedele a sviatky (kniha), vysvedčenia žalobcu zo základnej a strednej školy, rozhodnutia o dedičskom konaní po dedovi a babke, otcovi, strýkovi (P. X.) a tete (U. I.) žalobcu a poštové známky p o t v r d z u j e a v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej o zaplatenie sumy 11.802,50 eur (II.) a v časti náhrady trov konania (III.) r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o vydanie hnuteľných vecí: 2 ks vchodové latkové dvere, 2 ks garážové sklopné zateplené brány, 3 ks elektrické svietidlá (okrúhle) a vypínače a zásuvky (garáže), 2 ks sklopné garážové dvere uteplené (polystyrén), univerzálny 120 l ohrievač vody (elektrický a TÚV), doskový radiátor 1000x600 mm s ventilom (kúpeľňa), plynový kotol EKO 20, vrátane elektrického čerpadla (pivnica), odvzdušňovacia nádoba na teplovodné kúrenie, zastavil (I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou po opakovaných zmenách žaloby (uznesenie zo dňa 14. augusta 2019) domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 11.802,50 eur a vydať žalobcovi hnuteľné veci: Starý a Nový zákon (knihy), Život Ježiša Krista Božského Spasiteľa našeho (kniha), Čítania a evanjeliá na všetky nedele a sviatky (kniha), vysvedčenia žalobcu zo základnej a strednej školy, rozhodnutia o dedičskom konaní po dedovi a babke, otcovi, strýkovi (P. X.) a tete (U. I.) žalobcu a poštové známky (od strýka žalobcu, po ktorom zdedil dom). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , , , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), , , , ( č. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že pôvodne sa žalobca domáhal iba vydania hnuteľných vecí (na pojednávaní dňa 11. júna 2018 žalobca doručil peňažné ohodnotenie hnuteľných vecí, s poukazom na vyjadrenia žalovanej, že okrem vecí, ktoré priznávala, veľa vecí zničila, resp. odcudzila, chce ich odcudziť - inzeráty žalovanej o predaji jeho vecí, a tiež vecí, ktoré nie je schopná vydať), v priebehu konania požiadal o náhradu hnuteľných vecí v peniazoch a súčasne zotrval na vrátení vecí, ktoré sa nedajú finančne ohodnotiť. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že 28. apríla 2010 chcel navštíviť v rodinnom dome svoju 91-ročnú matku, no na pozemok a do rodinného domu, v ktorom býval od roku 1966 sa

nedostal, pretože boli vymenené kľúče, pričom predpokladal, že ich vymenila žalovaná (neter), ktorá jeho matku navštevovala. O dva dni sa žalobca dozvedel, že rodičovský dom zmenil majiteľa a matka ani neter ho neinformovali. Preto zaslal mail, na ktorý odpovedala žalovaná 1. mája 2010 a iba jeden krát mu umožnila časť svojho majetku odniesť. Všetky predmetné hnuteľné veci sa nachádzajú v rodičovskom dome a v garážach (v B., M. XXX/X), ktoré tam mal uložené od roku 1966 (počas svojho trvalého pobytu v V. nemal priestory na uskladnenie vecí). Žalovaná za prítomnosti príslušníka policajného zboru vydala žalobcovi motorové vozidlo, ale bez náhradných dielov a ponechala si aj plastový kryt z vozidla. V rámci obrany tvrdila, že žalovanému bol zamedzený prístup do uvedeného domu 28. apríla 2010 na žiadosť jeho matky, ku ktorej sa zle správal a bral z domu veci, ktoré sa mu hodili, no nepatrili mu. Táto záležitosť bola riešená aj na Okresnom súdu Trnava v konaní o určenie rozsahu dedičstva. Písomné vyhlásenia nebohej matky žalobcu potvrdzujú vlastníctvo žalovanej k niektorým veciam, napr. klavír (matka opisuje nečestné spôsoby žalobcu, ako okradol žalovanú a jej sestru). Dňa 15. augusta 2012 sa uskutočnilo vydanie motocykla Jawa 50/23 žalobcovi osobne a následne vytlačenie nepojazdného vraku motorového vozidla Trabant 601, ktorý bol v garáži žalovanej, pretože žalobca na jej opakované výzvy nereagoval. Namietala, že žalobca nevedel o zmene majiteľa rodinného domu, keďže do apríla 2010 pravidelne navštevoval matku, ktorá mu o zmene povedala a od vtedy sa začalo jeho zlé správanie k nej. Od roku 1990 žalobca vlastnil v B. rodinný dom na ulici Z. X, ktorý mal celý k dispozícií pre seba a rodinu. Nie je pravdou, že by žalobca investoval finančné prostriedky do rodinného domu, jeho matka financovala takmer všetko a ešte mu finančne pomáhala. Elektronickou správou zo dňa 1. mája 2010 žalovaná vyzvala žalobcu prevziať svoje veci, uviedla posledný termín na vypratanie 15. mája 2010, avšak i po tomto dátume vyše dva roky čakala, aby si veci žalobca odniesol. Žalobca 10. mája 2010 si prišiel pre veci, umožnila mu prístup do všetkých priestorov domu, vzal si čo chcel, odviezol autom i prívesným vozíkom. Odvoz vykonal v rámci jedného dňa dva krát. Keďže sa viac neozval žalovaná myslela si, že o ďalšie veci z domu nemá záujem. Už listom zo dňa 8. marca 2010 prosila žalovaná žalobcu o vypratanie jej nehnuteľnosti, žalobca si list neprebral. Od uvedenej doby žalobca o vydanie veci nepožiadal, až predmetnou žalobou, keď s istotou vedel, že všetky nepotrebné veci žalovaná koncom augusta 2012 dala vyviesť na zberný dvor. Dom žalovaná prenajala a v roku 2015 predala. Súd prvej inštancie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v časti o vydanie niektorých hnuteľných vecí, konanie v tejto časti zastavil. V zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie konštatoval, že hnuteľné veci neboli žalobcom špecifikované dostatočne, určito a zrozumiteľne, aby bola vylúčená možnosť ich zámeny s inými hnuteľnými vecami, ale žalobcu nevyzýval na doplnenie podania, pretože došlo k zmene žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady hodnoty týchto hnuteľných vecí, ktoré ocenil. Reivindikačná žaloba (o vydanie veci) neprichádza do úvahy, ak žaloba smeruje proti tomu, kto vec zničil alebo spotreboval, pretože prestal existovať predmet žaloby a vlastníkovi veci vznikne nárok na náhradné peňažné plnenie vyjadrené cenou veci. Žalobca bol preto povinný preukázať nielen vlastníctvo predmetných vecí, ale aj ich hodnotu, ktorú si uplatnil v ním ocenenej výške. Žalobkyňa potvrdila, že disponuje len klavírom, ostatné veci nemá. Hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v dome nadobudla ústnym darovaním od matky žalobcu. Niektoré veci nikdy nevidela a nepozná ich, niektoré ponúkla na predaj cez internet alebo darovala, iné zase zostali v dome novým majiteľom. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru po vykonanom dokazovaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal svoje vlastníctvo k hnuteľným veciam. Ak by aj skutočne bol vlastníkom niektorých vecí, žalovaná ho preukázateľne vyzvala, aby si svoje veci z nehnuteľnosti odviezol, čo aj urobil 10. mája 2010. Ak si žalobca nevzal všetky veci, uvedené nemožno pričítať na zodpovednosť žalovanej. V prípade, že by žalobca aj preukázal vlastníctvo veci, nepreukázal ich hodnotu. Ocenenie jednotlivých vecí žalobca nepreukázal, keďže podľa názoru súdu prvej inštancie ide len o subjektívne ohodnotenie veci, pričom je logické, že nemohol preukázať hodnotu hnuteľných vecí odborným posúdením, či znaleckým posudkom, pretože nepreukázal vlastníctvo hnuteľných vecí, ktoré neboli dostatočne určito špecifikované. Žalobca k dôkazom preukazujúcich jeho vlastníctvo hnuteľných vecí uviedol, že niektoré doklady sa nachádzali v rodičovskom dome, do ktorého mu bol zabránený prístup a niektoré veci sám zhotovil. Podľa záveru súdu prvej inštancie tak žalobcovo domnelé vlastníctvo zostalo nepreukázané. Vo vzťahu k hnuteľnej veci klavír súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala svoje vlastnícke právo k nej, ktorú jej darovala matka žalobcu (ten tvrdil, že klavír dostal od otca). Podľa písomného vyjadrenia matky žalobcu táto kúpila klavír a dala ho žalovanej, aby sa jej deti naučili hrať. Žalovaná tiež preukázala, že motocykel - skúter TT 74-32 Jawa CZ 175 vlastnil jej otec X. X. a v roku 1990 ho zdedila spolu so svojou sestrou a matkou. Rovnako preukázala, že jej matka dala motocykel vyradiť z evidencie, ako aj platenie poistného za desiatky rokov (aj po roku 1970, hoci žalobca tvrdil, že vtedy mu ho otec žalovanej predal). Žalobca doklad o vlastníctve nepredložil, pričom tvrdil, že motocykel mu predal otec žalovanej ústnou zmluvou, hoci nedošlo k prepisu. Ohľadom bicykla Favorit žalovaná potvrdila, že jej

ho daroval žalobca, bicykel ale ukradli. Žalobca poprel darovanie žalovanej, avšak vlastníctvo bicykla nepreukázal, keď uviedol, že doklad o tom, že ho vlastnil sa nachádzal v dome aj s ostatnými dokladmi, do ktorého ho nepustili. Vo vzťahu k chladničke Calex súd prvej inštancie uviedol, že podľa kúpnej zmluvy zo 14. júna 2001 bol kupujúcim žalobca. Žalovaná namietala jeho vlastníctvo tvrdiac, že chladnička bola majetkom matky žalobcu, ktorá ho poprosila o zakúpenie, keď kúpu zrealizoval, doklad o kúpe jej neodovzdal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenie žalovanej sa skôr javí ako uveriteľné, pretože z kúpnej zmluvy vyplýva, že chladnička bola doručená na meno a adresu matky žalobcu (obdobne platilo aj o plynovom kotle, ako to vyplýva z písomného vyjadrenia matky žalobcu, že jej ho zakúpil, ale doklad nedal a bude tvrdiť, že kotol je jeho, avšak v časti vydania plynového kotla žalobca vzal žalobu späť). Žalobca preukázal, že žalovaná chladničku ponúkala na predaj na webovej stránke bazoš.sk. Súd prvej inštancie zopakoval, že ak by aj žalobca bol vlastníkom chladničky, nepreukázal jej hodnotu (85 eur). Žalovaná namietala výšku finančnej náhrady uplatňovanej žalobcom. Súd prvej inštancie odôvodnil nevykonanie navrhovaného dôkazu žalobcom výsluchom svedkov, s poukazom na neúčelnosť a nehospodárnosť (výsluchy svedkov by nemali dôkaznú silu preukázať, že žalobca označené hnuteľné veci vlastnil). Žalobca by však musel uniesť aj dôkazné bremeno, že žalovaná mu zadržiavala veci neprávom (bolo nesporné, že žalobca bol vyzvaný žalovanou na vypratanie vecí, k čomu aj došlo, pričom ak si nevzal všetky veci, ktoré považoval za svoje, nemohlo to byť pričítané za vinu žalovanej, ktorá bola obmedzovaná cudzími vecami vo vlastnej nehnuteľnosti a nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby takýto stav trpela). Žalobca podľa záveru súdu prvej inštancie hodnoverne a právne relevantne nepreukázal požadovanú hodnotu vecí (ocenenie vykonané ním samotným nie je dôkazom preukazujúcim hodnotu vecí). Dvaja svedkovia poskytli čestné vyhlásenie, ktoré bolo všeobecne vyhodnotené súdom prvej inštancie ako nedôveryhodné a účelovo vykonštruované. Žaloba bola preto v časti o zaplatenie sumy 11.802,50 eur zamietnutá. Vo vzťahu k žalobe o vydanie hnuteľných vecí, ktoré žalobca špecifikoval, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v spore nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej. Tá prislúcha v takomto spore osobe, ktorá má vec fakticky u seba, ale nemá na to právny dôvod. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná uvedené hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca domáha, nemá vo svojej dispozícii a preto nie pasívne legitimovanou stranou sporu. Ohľadom vysvedčení žalobcu žalovaná uviedla, že ak by ich mala, žalobcovi by ich vydala, rovnako tak rozhodnutia o dedičskom konaní. Žalobkyňa nepoprela tvrdenia žalobcu o inzerovaní vecí na webovej stránke bazoš.sk, že na predaj ponúkla knihu „Život Ježiša Krista Spasiteľa našeho“ z roku 1906, knihu „Čítania a evanjelia na všetky nedele a sviatky“ z roku 1879 a známky Slovenského štátu s pamätnými pečiatkami. Keďže nikto nemal o veci záujem a žalovaná pri prenájme a následnom predaji domu musela nehnuteľnosť vypratať, veci ponúkla na predaj cez internet. Źalobca nenavrhol žiadne dôkazy, že požadované hnuteľné veci sa stále nachádzajú v dispozícii žalovanej. Súd prvej inštancie k hnuteľným veciam, ktorých sa žalobca domáha uviedol, že okrem vysvedčení, žalobca v spore nepreukázal vlastnícke právo k týmto veciam (ani právo mať tieto veci u seba), teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Takouto legitimovanou osobou je vlastník veci alebo osoba, ktorá je oprávnená mať vec u seba. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. v spojení s , . Žalovaná bola v konaní úspešná, aj v časti ohľadom ktorej došlo k zastaveniu konania, v dôsledku späťvzatia žaloby, bolo dané zavinenie žalobcu, preto aj v tomto rozsahu žalobca nemal vo veci úspech. Žalovanej bola preto priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Podľa o výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci vo vedení pojednávania, neprotokolácii výpovedí, nevykonaní navrhnutých dôkazov, a preto aj nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Neprotokolovanie výpovedí je preukázané prostredníctvom zvukových záznamov z pojednávaní. Na elektronickú správu žalovanej zo dňa 1. mája 2010 o vypratanie vecí reagoval tak, že ho čiastočne uskutočnil dňa 10. mája 2010, potom mu už neumožnila odniesť majetok, ako ani prístup k nemu tam kde sa nachádzal. Dňa 15. augusta 2012 spolu s príslušníkmi polície si prišiel prevziať motocykel Jawa 23, manžel žalovanej vytlačil motocykel na ulicu a keď sa žalobca opýtal na ostatné veci, žalovaná mu majetok nevydala (súčasti vecí v spojení s motocyklom). Žalovaná nemala v úmysle mu ostatné veci vydať, na súdnom pojednávaní sa vyjadrila, že všetko boli vraky a nepotrebné veci, odniesla ich na zberný dvor. Niektorý majetok predávala na internetovej stránke Bazoš a ako stanovila ceny nepovedala. Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že motorové vozidlo Fiat 127, motocykel Jawa 23 sú vraky napriek tomu, že sú v evidencii Dopravného inšpektorátu a majú pridelené evidenčné číslo. Pôvodné motorové vozidlo má žalobca rozobraté a

niektoré súčiastky mal v garáži, ktoré mu žalovaná nedovolila zobrať. Obdobne je to aj s motocyklom Jawa 23. Podobná situácia je aj s motocyklom - skútrom ČZ 175, na ktorý mal všetky súčiastky, bolo ho treba skompletizovať. Žalobca preto predložil v prílohe č. 1a vozidlo Fiat 127, a aj potvrdenky zo zakúpenia náhradných súčiastok na uvedené vozidlo. K vyhláseniu matky z 11. mája 2010 žalobca uviedol, že bola imobilná. Predložil kópiu prepúšťacej správy z nemocnice z roku 1994, v ktorej sa uvádza, že prekonala ťažký infekčný zápal mozgových blán, v dôsledku čoho sa vyskytla u nej demencia, senilita a skleróza. Podľa vyjadrenia lekárky sa tento stav s pribúdajúcimi rokmi bude zhoršovať. Podľa prepúšťacej správy trpí nadmerným trasom rúk a preto písomné vyjadrenie nemôže byť písané jej rukou, ako ani ňou podpísané. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti nezohľadnil a vôbec sa týmito dôkazmi nezaoberal. Žalovanou predkladané písomnosti neriešia merito žaloby, majú za účel žalobu zľahčovať, pričom skúšala či súd bude registrovať jej priznanie, že má niektoré veci žalobcu. Klavír bol zakúpený žalobcovým otcom v roku 1960 (v dome bola potvrdenka o kúpe klavíra) a nemohla matka vedieť, že sa brat ožení v roku 1968 a bude mať dcéru K. (žalovaná), ktorá sa narodila v roku 1969. Vyhlásenie matky zo dňa 15. mája 2010 je dôkazom, že matka vzhľadom na mentálnu nespôsobilosť orientovať sa a vyjadrovať sa, len potvrdila svoju chorobu. Klavír dostal žalobca darom od svojho otca v roku 1960 a predložil doklad, že sa učil hrať na klavíri a zúčastňoval sa rôznych súťaží. Aj žalobca má deti a tieto spolu s manželku bývali v dome, kde žila aj matka žalobcu, navštevovali školu umenia a učili sa hrať na klavír. Žalobca pozná presnú sumu, za ktorú otec kúpil klavír a tiež dátum kúpy uvedený na potvrdenke, ktorá bola uložená v dome, do ktorého ho žalovaná nepustila. Obvodný lekár odmietol žalobcovi vydať výpis zo zdravotnej karty, matku vymazal z evidencie. Súd prvej inštancie akceptoval tu nejaký text napísaný inou sobou, darovaciu zmluvu k predmetnému klavíru žalovaná nepredložila. Uvedené sa opakuje i pri iných veciach, ktoré požadoval žalobca vrátiť, pretože neboli majetkom matky a nemohla ich darovať. Je smiešne tvrdiť, že matka pri hmotnosti 65 kg manipulovala napríklad s nákovou o hmotnosti 100 kg a bola jej vlastníčkou. Podobné to bolo aj u starožitných skríň, ktoré sú vyhotovené z tvrdého dreva a majú príslušnú hmotnosť. Veci uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku v odseku 38. vlastnil strýko žalobcu P. X. (zomr. v roku XXXX), ktoré zdedil po ňom (vyšívaný obraz, originálne obrazy, záhradnú lavičku, dlhé stoly, knihu Život Ježiša Krista, knihu Čítania a evanjeliá na všetky nedele a sviatky, známky Slovenského štátu s pamätnými pečiatkami, originálne obrazy, chladničku s mrazničkou Calex). Niektoré veci, označené knihy, vyšívaný obraz, iné obrazy, známky, ktoré žalovaná predávala dostal ešte v roku 1989 od strýka a preto žalovaná ich nemohla získať darovaním. Dôkazom sú aj pečiatky na známkach z pošty v obci Rišňovce. Žalobca predložil súdu prvej inštancie kúpnu zmluvu zo 14. júna 2001 na kombinovanú chladničku, priložil daňový doklad o kúpe uvedenej chladničke. Vzhľadom k tomu, že robil rekonštrukciu domu, ktorý zdedil po strýkovi, na kúpnu zmluvu uviedol adresu svojej matky. Uvedený dom a rodičovský dom boli na jednej ulici vo vzdialenosti 10 metrov. O údržbu domu sa staral, inštaláciu ústredného kúrenia a jeho rekonštrukciu, ako aj rekonštrukciu vodovodu a kanalizácie, obkladov a vybudovanie záhrady. V roku 1985 žalobcovi švagor zakúpil 30 m2 bielych obkladačiek a zabezpečil dodanie do B.. V záujme spravodlivého posúdenia veci bolo potrebné vypočuť aj svedkov (L. B.). Žalovaná na pojednávaní priznala, že obkladačky v garáži boli. Nemohli byť z obdobia stavby domu, pretože pôvodne pri výstavbe domu používal obkladačky 15 x 15 so zaoblenými hranami a neboli biele. Žalobca predložil zoznam svedkov ale súd prvej inštancie návrh žalobcu neakceptoval. Tvrdenie žalovanej, že oplátkovač nenašla, pretože ho matka údajne niekomu darovala, je nepravdivé. Oplátkovač opravoval v roku 2010 a matka po troch operáciách bola imobilná a nemohol ju nikto navštevovať. Žalobca predložil súdu prvej inštancie aj doklad o zaplatení poistného za motocykel, skúter ČEZETA 175 za rok 1988 až 1990 (za života brata X. X.), aj za roky 1991 až 1997, ako aj potvrdenie o odhlásení motocykla z evidencie. Vzhľadom k tomu, že žalobcova matka v roku 1996 si spôsobila zlomeninu bederného krčka, prišiel žalobca pracovať do B., aby sa o ňu staral. Zisťoval ako odhlásiť motocykel z evidencie. Bol informovaný, že hoci je vlastníkom skútra na základe ústnej zmluvy od brata, ktorý zomrel, najjednoduchšie bolo aby to urobila jeho manželka. Preto osobne odovzdal bratovi manželke veľký technický a malý preukaz, potvrdenky o zaplatení PZP do roku 1998. Po jeho odhlásení bratova manželka odovzdala žalobcovi potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie, osem rokov po jeho smrti a vrátila mu aj ostatné potvrdenky, keďže vedela kto je vlastníkom skútra. Skutočnosť, že žalobkyňa predložila uznesenie o dedičskom konaní nemožno považovať za smerodajné, i keď ho vystavila notárka, pretože v dokumente nie je uvedené ŠPZ ani číslo podvozku, motora. Ak bola žalovaná účastníčkou dedičského konania, nepovedala z akých dôvodov sa tento skúter nachádzal v garážach v rodičovskom dome, aj s ďalším motocyklom Jawa 23 žalobcovho brata a nenachádzal sa v prázdnej garáži brata žalobcu, v blízkosti jeho bytu. Podľa rozsudku žalovaná predložila nejaké potvrdenky o zaplatení PZP prípadne iného druhu, tieto sa však nenachádzali v spise a neboli ani žalobcovi doručené. Navrhnutý svedok X. U. pomáhal s opravami motorových vozidiel a motocyklov vrátane skútra, ktorého

žalobca navrhol ako svedka (výpoveď svedka by ozrejmila skutočnosti o majetku žalobcu a spôsobu nažívania s bratom). Od žalovanej požadoval majetok vrátiť (príloha zo dňa 30. apríla 2010). Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovanej, že o svoj majetok nemal záujem. Žalovanú neoprávňuje majetok žalobcu v zamknutých garážach vyviesť na ulicu alebo do zberného dvora, ako to tvrdila. Na pojednávaní priznala, že má ďalšie veci, ktoré uvádza žalobca v zozname, a to bicykel, ktorý prestriekala s manželom. Žalovaná prišla s verziou, že jej bicykel ukradli, tým priznala, že neoprávnene užívala majetok žalobcu, ktorý scudzila a prestriekala, čo sudkyňa neregistrovala. Zachytené bolo súdom iba to, že populárne bolo v určitom období prerobiť bicykle na horské. Žalobca predložil súdu prvej inštancie list Mestskej polície v Hlohovci, kde je uvedené, že žalovaná nenahlásila krádež bicykla. Znenie odseku 55. napadnutého rozhodnutia je nesprávne, v predchádzajúcich bodoch je uvedené, že žalovaná priznala, že naďalej má starožitnú jedálenskú skriňu (vlastnila ju naposledy jeho babička, ktorú doopatroval žalobca a tá mu ju darovala), ako aj sa vyjadrila, že má bicykel, starožitné hodiny, starožitné skrine, atď., čo je zachytené na zvukovom zázname, avšak nie v zápisnici. Nie je pravdou, že by dostatočne neidentifikoval hnuteľné veci, predložil listiny, pokladničné bloky a iné, ktoré sú identické s tými, ktoré požadoval vrátiť. Ceny týchto skríň overil v starožitných obchodoch (na úrovni 1.500 eur za jednu). Veci ohodnotil z dôvodu, že žalovaná sa vyjadrila, že ich nemá a pri ohodnotení vychádzal z cien na základe identických výrobkov uvedených na internete, vrátane vekového porovnania a opotrebenia. Túto časť jeho podania súd prvej inštancie nezohľadnil. Žalovaná menila svoje vyjadrenie, raz veci nenašla, potom vyniesla do zberných surovín, zase ich teraz má a povie čo s nimi robila, čo súd nevzal do úvahy. Tak ako žalobca podal žalobu, aj žalovaná mohla riešiť celú záležitosť právnou cestou, a to žalobou o vypratanie priestorov. Jej úmysel bol však obohatiť sa na úkor žalobcu. Neobstojí vyjadrenie, že časť vecí si žalobca zobral. Ostatné veci neboli odovzdané do rôznych zberných dvorov a žalovaná majetok zadržiava. Žalobca poukázal na predchádzajúci rozsudok pre zmeškanie, ktorý bol následne zrušený, preto nemôže hovoriť o nezávislom a nestrannom súde. Pri nahliadaní do spisu zistil, že súd prvej inštancie si trikrát vyžiadal spis Okresného súdu Trnava sp. zn. vo veci určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o čom na pojednávaní žalobcu neinformoval. Súd prvej inštancie neuviedol dôležité skutočnosti žalovanou do zápisnice o pojednávaní, kedy opísala ako odcudzila bicykel, starožitné skrine, niektoré veci uvedené v zozname nechala novému majiteľovi, starožitné hodiny, ktoré žalobcovi daroval jeho starý otec. Žalobca namietal, že ak vytvorí vlastnou prácou predmet, podľa záveru prvej inštancie nejde o majetok (lavička, kovový rebrík na povalu a iné). Ako dôkaz žalobca vyhotovil rovnakú lavičku s rozmermi a ponúkal ju na internetovej stránke Bazoš. Žalobca mal v rodičovskom dome uložené aj vysvedčenia. Poukázal na článok 20 a SR.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na skutočnosť, že žalobcovi nehnuteľnosť po dohode sprístupnila dňa 10. mája 2010, kedy spolu s manželom boli k dispozícii žalobcovi do večera, aby si mohol poodvážať z domu všetko o čo má záujem. Keďže tak urobil a ostatné veci, ktoré jej boli na ťarchu a nemal o nich nikto záujem, sa zbavila ponúknutím (na internete) na predaj, darovaním a vyvezením do zberného dvora. Trvalo to viac ako dva roky. Čakala či žalobca prejaví o niektoré veci záujem. Žalobca určité veci prekrúca, nechápe alebo si nepamätá ako sa odohrali (darovanie bicykla, motocykla, klavíra, existenciu určitých veci, ktoré sa mali nachádzať v nehnuteľnosti, privlastňovaním si vecí, ktoré boli síce v nehnuteľnosti ale neboli jeho, vykonštruovaním rôznych teórií voči žalovanej, matke a iným osobám). Žalobca má doposiaľ odložený diplom z detstva z klavírnej súťaže, ale vysvedčenia podľa neho mal uložené v cudzej nehnuteľnosti. Je normálne, že človek, ktorému vznikne škoda odcudzením, túto hlási na polícii hneď ako sa o tom dozvie, nie po niekoľkých rokoch. Žalobca zámerne čakal do smrti svojej matky, aby nemohla svedčiť proti nemu. Ku konkrétnym položkám hnuteľných vecí žalovaná uviedla, že sa k nim nebude vyjadrovať, pretože tak už urobila v minulosti.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že jeho hnuteľné veci sa nachádzali v dome (vysvedčenie, knihy, obrazy, hodiny, lampa, zvonček, stroj na výrobu oplátok, klavír a iné). Ďalšie veci sa nachádzali na povale domu a v pivnici, vrátane miestnosti vstupu do pivnice. Najväčšia časť vecí sa nachádzala v dvoch garážach, ktoré boli uzamknuté. To čo sa nachádzalo v garážach mohol dosvedčiť svedok, ktorý mu pomáhal pri údržbe motocyklov a motorových vozidiel. Poprel tvrdenie žalovanej, že jej daroval pretekársky bicykel, žalovaná ho ukradla ako iné veci. Ak by súd považoval za potrebné preukázať vlastníctvo bicykla, žalobca môže doniesť niektoré náhradné diely. Žalobca namietal, že pre súd prvej inštancie nebol dostatočným dokladom originál potvrdenky o zaplatení poistného za motocykel skúter ČZ 175, deväť rokov po smrti brata, na ktorého bol skúter evidovaný a na základe ústnej dohody sa stal žalobca vlastníkom od roku 1990. Obdobne to bolo aj v prípade viacerých hnuteľných vecí, ohľadom ktorých predložil žalobca dôkazy. Súd prvej inštancie žalobcu vylúčil, že môže vlastniť nejaký majetok,

pretože žalovaná všetko ostatné vraj dostala od svojej matky, ktorá nebola majiteľkou týchto vecí. Veci z domu a garáží žalovaná s manželom vynášali zásadne do prívesného vozíka a odnášali iba v noci. Žalovaná sama poukázala, že čakala, či predsa žalobca neprejaví záujem o niektoré veci. Mal svoje veci zobrať v priebehu asi jedného roka, čo nebolo možné, pretože žalovaná bola zamestnaná a neotvárala, keď tam niekoľkokrát bol. Dňa 10. mája 2010 mu žalovaná len jedenkrát umožnila zobrať si časť z jeho vecí z rodinného domu. Žalovaná predkladala súdu matkou písané texty, ktorá mala 92 rokov, za sebou niekoľko rôznych operácií a mentálne bola v takom stave, že ho dňa 10. mája 2010 nepoznala, ako ani dcéru žalobcu. Podľa závetu majetok po matke žalobcu, nech sa nachádza kdekoľvek, patrí žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že žalovaná mu neumožnila prístup do domu ani k matke, všetok jej majetok si privlastnila a rozpredala na internete, cez rôzne inzeráty. Žalovaná ho preto pripravila o dedičstvo po matke.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázala na doterajšie vyjadrenia k predmetným skutočnostiam a na nepodložené domnienky žalobcu, ku ktorým sa už vyjadrila, preto na tieto reagovať nebude.

6. Odvolací súd podľa ( v znení neskorších predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

7. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o vydanie hnuteľných vecí (Starý a Nový zákon - knihy, Život Ježiša Krista Božského Spasiteľa našeho kniha, Čítania a evanjeliá na všetky nedele a sviatky kniha, vysvedčenia žalobcu zo základnej a strednej školy, rozhodnutia o dedičskom konaní po dedovi a babke, otcovi, strýkovi (P. X.) a tete (U. I.) a poštové známky od strýka žalobcu), ktorý v tejto časti v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a vecne správne rozhodol (zamietnutím žaloby).

8. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaná hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca v spore domáha, má v súčasnosti vo svojej dispozícií. Nie je preto pasívne vecne legitimovanou stranou sporu. Žalovaná poprela v spore tvrdenia žalobcu a uviedla, že vyššie označené hnuteľné veci vydať nemôže, pretože ich nemá.

9. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení, že žalovaná aktuálne má predmetné hnuteľné veci vo svojej dispozícií, nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bol preukázal, že požadované veci sa nachádzajú v dispozícií žalovanej. Súd prvej inštancie preto správne žalobu o vydanie hnuteľných vecí zamietol.

10. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Súd prvej inštancie tak rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (skutkový stav veci je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení).

11. Podľa odvolací súd potvrdil ako vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej o vydanie hnuteľných vecí: Starý a Nový zákon (knihy), Život Ježiša Krista Božského Spasiteľa našeho (kniha), Čítania a evanjeliá na všetky nedele a sviatky (kniha), vysvedčenia žalobcu zo základnej a strednej školy, rozhodnutia o dedičskom konaní po dedovi a babke, otcovi, strýkovi (P. X.) a tete (U. I.) žalobcu a poštové známky.

12. Vo vzťahu k predmetu sporu o zaplatenie peňažnej sumy 11.802,50 eur, predstavujúcu náhradné peňažné plnenie, súd prvej inštancie správne konštatoval, že reivindikačná žaloba (žaloba o vydanie veci) neprichádza do úvahy, ak žaloba smeruje proti tomu, kto vec zničil alebo spotreboval, keďže prestal existovať predmet žaloby a preto vlastníkovi proti takejto osobe vzniká nárok na náhradné peňažné plnenie.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa (okrem klavíra) niektoré hnuteľné veci nikdy nevidela a nepozná ich, niektoré ponúkla na predaj cez internet, niektoré darovala, ďalšie zostali v dome novým majiteľom. Konštatoval, že žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že je vlastníkom vecí, za ktoré požaduje peňažnú náhradu, dôkazné bremeno neuniesol a teda nepreukázal svoje vlastníctvo k hnuteľným veciam. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že ak by aj bol vlastníkom niektorých vecí, žalovaná vyzvala žalobcu na ich odvoz z nehnuteľnosti, čo aj žalobca urobil dňa 10. mája 2010 a ak si neprevzal všetky hnuteľné veci, nemožno to podľa záveru súdu prvej inštancie pričítať k zodpovednosti žalovanej. Ak by aj žalobca, podľa názoru súdu prvej inštancie, preukázal vlastníctvo týchto hnuteľných vecí, nepreukázal ich hodnotu vo výške 11.802,50 eur (súd prvej inštancie uviedol, že šlo o subjektívne ohodnotenie vecí žalobcom).

14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zaplateniu sumy 11.802,50 eur (s výnimkou hnuteľných vecí klavír, motocykel - skúter TT74-32 typu Jawa CZ175, bicykel Favorit, chladnička Calex) však nebolo zrejmé aké konkrétne tvrdenia žalobcu, čo do základu nároku a výšky v súvislosti s jednotlivými hnuteľnými vecami, žalovaná poprela a ako preukázala tvrdenia v rámci svojej obrany. Z napadnutého rozhodnutia tiež nevyplývalo, ktoré z hnuteľných vecí tvoriacich predmet sporu (na peňažné plnenie) žalovaná nikdy nevidela a nedisponovala s nimi, s ktorými hnuteľnými vecami disponovala (z akého dôvodu) a v rámci svojpomoci ponúkla na predaj alebo darovala, odviezla do zberu, aké zostali v dome novým majiteľom. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 11.802,50 eur, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany ( ).

15. Obdobne nemohol obstáť záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoje vlastníctvo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa pôvodne domáhal, keďže vlastnícke právo niektorých hnuteľných vecí žalovaná nespochybnila (napr. bicykel Favorit, ktorý jej mal byť darovaný samotným žalobcom, žalovaná sa tiež vyjadrila, že čakala určitú dobu či sa žalobca ozve, aby odniesol veci z predmetnej nehnuteľnosti).

16. Protichodný bol potom záver súdu prvej inštancie, že ak by aj žalobca preukázal vlastníctvo veci, nepreukázal ich hodnotu ocenením vykonaným ním samým (znovu bez vyhodnotenia sporných a nesporných skutočností, na základe tvrdení žalobcu a žalovanej v rámci obrany, vo vzťahu k spôsobu, akým žalobca dospel k výške náhrady za konkrétnu hnuteľnú vec).

17. Vzhľadom na uvedené paušálne a nepreskúmateľné závery, napadnuté rozhodnutie postrádalo argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

18. Zákon ( ) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

19. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

20. V odôvodnení súdneho rozhodnutia mal súd prvej inštancie náležite vysvetliť ako sa vyporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery vo vzťahu k jednotlivým hnuteľným veciam (tak ako to urobil v prípade hnuteľných vecí v odseku 61. napadnutého rozsudku), prípadne ku kategóriam vecí (tvorených konkrétnymi hnuteľnými vecami) rozčlenených v rámci obrany žalovanej (odsek 13, veta druhá rozhodnutia odvolacieho súdu). V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vyporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie

rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie US SR sp. zn. ).

21. Bez vyhodnotenia (súdom prvej inštancie) sporných a nesporných skutočností medzi stranami konania a unesenia dôkazného bremena, vo vzťahu k jednotlivým hnuteľným veciam, v súvislosti s ktorými sa žalobca domáhal náhrady vo výške 11.802,50 eur, nebolo možné zaoberať sa konkrétnymi námietkami žalobcu v odvolaní vo vzťahu k jednotlivým hnuteľným veciam (s výnimkou hnuteľných vecí vymedzených v odseku 61. napadnutého rozsudku), vzhľadom na len paušálne hodnotenie relevantných skutočností súdom prvej inštancie.

22. Tvrdenia žalobcu v odvolaní, ktoré sa mali týkať zmeny vlastníctva k nehnuteľnosti, boli bez právneho významu vo vzťahu k predmetu sporu.

23. Dôvodná bola žalobcova odvolacia námietka týkajúca sa skutočnosti (ne)dovolenej svojpomoci žalovanej, v súvislosti s disponovaním s hnuteľnými vecami, teda či zo strany žalovanej mala byť podaná žaloba o vypratanie, s prihliadnutím na legitimitu disponovať s hnuteľnými vecami tretej osoby, s ktorou skutočnosťou sa bolo potrebné zaoberať.

24. V kontexte vyššie uvedeného nemohlo obstáť ani odôvodnenie súdu prvej inštancie o nevykonaní dôkazov navrhovaným výsluchom svedkov, všeobecne, bez vzťahu k predmetným hnuteľným veciam. Nepreskúmateľným bol aj záver súdu prvej inštancie, že preukazovanie vlastníctva niektorých vecí bolo iluzórne, pretože niektoré sám žalobca zhotovil (nedošlo k vyhodnoteniu dôkazného bremena v prípade spornej skutočnosti). Preskúmať nebolo možné ani záver súdu prvej inštancie, že žalobca hodnoverne a právne relevantne nepreukázal požadovanú hodnotu veci, s poukazom na jeho ocenenie hnuteľných vecí. Žalobca okrem preukázania základu nároku, nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno aj vo vzťahu k výške požadovanej peňažnej náhrady, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť vzhľadom na tvrdenia žalobcu (vrátane spôsobu výpočtu) a obranu žalovanej.

25. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že mal za preukázané tvrdenie žalovanej, že klavír jej darovala matka žalobcu, na základe písomného vyjadrenia matky I. X., ktorá kúpila klavír a darovala ho žalovanej, aby sa jej deti naučili hrať. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie namietal zdravotný stav matky v čase tohto písomného vyjadrenia zo dňa 15. mája 2010, ako aj písaný text a podpis na uvedenom vyhlásení (tvrdil, že podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky sa vyskytla u matky žalobcu demencia, senilita a skleróza, mala trpieť nadmerným trasom rúk). Súd prvej inštancie sa s uvedeným tvrdením žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal.

26. Obdobne vo vzťahu k ďalšej hnuteľnej veci chladničky Calex mal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenie žalovanej, že chladnička bola majetkom matky žalobcu, ktorá ho poprosila o jeho zakúpenie, kúpu zrealizoval, ale doklad o kúpe jej neodovzdal, vychádzajúc z označenia mena a adresy doručenia predmetu kúpy (na meno a adresu matky žalobcu I. X.), s poukazom na písomné vyjadrenie matky žalobcu z 11. mája 2010, ktoré vyjadrenie žalobca namietal z hľadiska jej zdravotnej spôsobilosti (jeho vyhotovenie a podpis). Konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní spornej skutočnosti hodnoty chladničky (85 eur) nebolo taktiež preskúmateľné, keďže záver o nepreukázaní spornej skutočnosti má vyplývať z vyhodnotenia dôkazného bremena (na základe tvrdení strán konania vo vzťahu k hodnote hnuteľnej veci), pričom je nepostačujúce konštatovanie, že hodnotu hnuteľnej veci si žalobca „vymyslel“.

27. Súd prvej inštancie k motocyklu - skúter TT 47-32, typu Jawa CZ 175 uviedol konštatovanie, že žalobca nepredložil doklad o vlastníctve tejto hnuteľnej veci na rozdiel od žalovanej, ktorá preukázala skutočnosť, že vec vlastnil jej otec X. X. a v roku 1990 ho zdedila spolu so svojou sestrou a matkou. Rovnako preukázala, že jej matka dala vyradiť motocykel z evidencie, ako aj platenie poistného aj po roku 1970, kedy žalobca tvrdil, že v tom čase mu ho otec žalovanej predal. S tvrdeniami a námietkami žalobcu v súvislosti s vlastníctvom tejto hnuteľnej veci sa však súd prvej inštancie nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi.

28. Žalobca namietal, že žalovaná potvrdila vlastnícke právo žalobcu aj k iným hnuteľným veciam, napr. bicyklu (ktorý podľa tvrdenia žalovanej jej žalobca daroval, teda ho pôvodne vlastnil), avšak súd prvej inštancie sa opäť nevysporiadal s vyhodnotením dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu a žalovanej k tejto hnuteľnej veci. Žalobca poukazoval i na ďalšie tvrdenia žalovanej, v zmysle ktorých mala

potvrdiť existenciu a dispozíciu s ďalšími hnuteľnými vecami (starožitné hodiny, starožitné skrine), vo vzťahu ku ktorým absentovala konkrétna argumentácia súdu prvej inštancie a vyhodnotenie dôkazného bremena strán konania.

29. Dôvodná bola aj odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nevykonania dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, vzhľadom na absenciu náležitého zdôvodnenia. Nevykonanie dôkazného návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí (nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou). Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s článkom 46 ods. 1 a článkom 48 ods. 2 SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. oponentské dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

30. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa procesného postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s rozsudkom pre zmeškanie, bola bez právneho významu na napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie.

31. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, spočívajúceho vo vedení pojednávania, neuvádzaním relevantných skutočností žalovanou do zápisnice o pojednávaní, je potrebné uviesť, že žalobca netvrdil, že vzniesol námietky v uvedenom smere a ako sa súd prvej inštancie s nimi vysporiadal.

32. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto útoku. V prípade ak účastník konania vyžaduje, aby sa vec posudzovala podľa konkrétnych výkladových metód relevantných zákonných ustanovení, súd je povinný zaoberať sa nimi a vyložiť, prečo posúdenie veci v zmysle návrhov účastníka nie je po právnej stránke správne (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 2M ).

33. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

34. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strán sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu sa odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Znemožnením strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v kvalifikovanej miere, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku má súd uviesť aké skutočnosti žalobca tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

36. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

37. Podľa odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 11 802,50 eur a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane konania, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré nenahrádza prvoinštančné konanie.

38. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán dôkazné bremeno. Preto hodnotenie dokazovania zahŕňa v sebe i vyhodnotenie unesenia dôkazného bremena každej zo strán (ohľadom tvrdení, ktoré každá strana podľa hmotného práva má preukázať), a to vo vzťahu k predmetu konania, teda k jednotlivým hnuteľným veciam, v súvislosti s ktorými sa žalobca domáha náhradného peňažného plnenia (t. j. predovšetkým existencia hnuteľnej veci a jej lokalizácia, 2. vlastnícke právo k hnuteľnej veci a disponovanie s ňou, 3. hodnota hnuteľnej veci).

39. Súd prvej inštancie posúdi dôkazné návrhy strán konania tak, aby dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) nebola spôsobilá privodiť nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

40. Vyhodnotenie dôkazného bremena predpokladá náležité hodnotenie dokazovania, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená jeho ľubovôľu. Hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, má vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe, pričom výsledky hodnotenia dôkazov podľa musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane a až potom môže pristúpiť k posudzovaniu, hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.

41. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

42. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobcu, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

43. Súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou strany konania, nemôže ju odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné (s ktorými sa súd musí vyrovnať). Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko (rozhodnutie z 18. mája 2010) uviedol, že opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.

44. Z obsahu odvolania žalobcu nevyplývala žiadna odvolacia námietka vo vzťahu k prvému výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, o zastavení konania v časti o vydanie vymedzených hnuteľných vecí, z dôvodu späťvzatia žaloby, v dôsledku čoho nebol považovaný uvedený výrok za napadnutý odvolaním.

45. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

46. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.