Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7CoP-10-2021.pdf
PDF · 90.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., B. X a O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. 7, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. novembra 2020 č.k. 8P/90/2020-101, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O. zo sumy 100 euro mesačne na sumu 150,- euro mesačne ( II.), vo výroku týkajúcom sa zročného výživného ( III.) ako aj vo výroku o trovách konania (III.) p o t v r d z u j e .
Žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh otca na zníženie výživného. Výrokom II. zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/198/2011 zo dňa 26.09.2011 v časti o výživnom na maloleté dieťa: O. G. nar. XX.XX.XXXX, tak že výživné na maloletého zvýšil zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne počnúc od 09.09.2020. Vo výroku III určil zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 09.09.2020 do 30.11.2020 v sume 135,- eur, ktoré je otec povinný splácať po 27,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 4, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1,2,3, § 36, § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1, § 77 ods.1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodne podaný .
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na obsah návrhu otca doručeného súdu dňa 21.07.2020, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa zo sumy 100,- eur na sumu 50,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že do 07.02.2020 pracoval v Holandsku s príjmom 1.700,- eur mesačne, kvôli koronavírusu s ním rozviazali pracovný pomer a musel sa vrátiť domov na Slovensko. V marci 2020 týždeň pracoval v Rakúsku, kde zarobil 350,- eur. Následne od marca nemal žiadny príjem až do augusta, kedy mu boli vyplatené dávky v nezamestnanosti v sume 4.263,- eur. Napriek tomu aj v uvedenom období platil výživné na syna, kedy si na to musel požičiavať od matky. V súčasnosti si hľadá prácu. Čo sa týka obdobia od posledného rozhodovania o výživnom, v roku 2014 bol vo väzbe a následne výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. V roku 2017 až do januára 2018 bol vo výkone trestu odňatia slobody pre nebezpečné vyhrážanie. Ďalej otec uviedol, že v súčasnosti má nedoplatok na výživnom, nevie presne v akej výške a z toho dôvodu sa vedie voči nemu exekučné konanie. Býva u svojej družky, v novostavbe rodinného domu, na ktorú si jeho
snúbenica zobrala úver, ktorý splácajú mesačne sumou 180,- eur. Okrem toho v decembri 2019 prebral na seba záväzok z úveru jeho snúbenice, ktorý spoločne splácajú vo výške 612,- eur mesačne. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Do 26.09.2020 poberal dávky v nezamestnanosti, teraz nemá žiadny príjem, nemá žiadne úspory, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Maloletému občas niečo kúpi, naposledy mu kúpil tepláky. Na cigarety minie mesačne 20-25,- eur, na stravu cca 150,- eur mesačne, kredit 30,- eur mesačne, za vodu platia ročne cca 102,- eur, za elektrinu 100,- eur mesačne, poplatok za internet vo výške 20,- eur a za Skylink 6,40 eur mesačne. Jeho snúbenica je zamestnaná, do 21.09.2020 poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 1.000,- eur mesačne. Neskôr otec uviedol, že v septembri 2020 mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v sume 480,- eur, v októbri 2020 už mal príjem od nového zamestnávateľa vo výške 217,- eur za 4 odpracované dni. V súčasnosti je zamestnaný, jeho mesačný príjem bude cca. 800,- eur mesačne.
3. Dňa 09.09.2020 doručila matka svoje vyjadrenie k návrhu otca, v ktorom uviedla, že s jeho súhlasom nesúhlasí a zároveň žiadala, aby bolo zvýšené výživné zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne, nakoľko výživné nebolo upravované od roku 2011 a pomery na strane dieťaťa sa zmenili.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skúmajúc odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj osobné možnosti a schopnosti rodičov dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pretože nenastala u neho taká zmena pomerov, ktorý by odôvodňovala zníženie výživného, na výšku ktorú žiada. Naopak dospel k záveru, že jeho príjem sa od posledného rozhodovania o výške výživného zvýšil minimálne o 363,- eur. Čo sa týka argumentácie otca, že má úver, túto skutočnosť podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné hodnotiť inak, ako neprimerané majetkové riziko, ktoré na seba zobral, pričom splácanie tohto dlhu nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa.. Otec spláca úver snúbenice, ku ktorému pristúpil v decembri 2019, pričom prehlásil, že nie je ani nebude vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom tohto domu. Konštatoval, že otcove majetkové pomery sa od roku 2011 zlepšili, v súčasnosti je zamestnaný s príjmom 800,- eur mesačne a jeho priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov je 783,- eur mesačne. Naopak pomery na strane maloletého dieťaťa sa výrazne zmenili, potreby maloletého dieťaťa prirodzene vzrástli tým, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo 9 rokov, pričom na spôsobe uspokojovania potrieb maloletého dieťaťa nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že sa matka odvtedy zamestnala a má vyšší príjem, avšak jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
5. V prípade návrhu matky na zvýšenie výživného súd prvej inštancie skonštatoval, že je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa odkedy uplynulo 9 rokov, prirodzené vzrástli jeho základné potreby bežného charakteru v súvislosti s návštevou školy, okrem toho vzrástli jeho potreby na ošatenie, stravu, oblečenie a hygienické potreby, alikvótna časť na bývanie pripadajúca na maloleté dieťa je v sume 147,- eur. Uviedok, že matka je zamestnaná, okrem osobnej starostlivosti poskytuje maloletému dieťaťu aj vecné plnenia a uhrádza aj náklady na bývanie. Uvedenými spôsobmi uspokojuje značnú časť vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Podľa názoru údu prvej inštancie z príjmu, ktorý otec v súčasnosti minimálne dosahuje ( 800,- eur mesačne), môže platiť výživné 150,- eur mesačne, pričom mu zostane 650,- eur mesačne, čo je o 435,17 eur viac, ako činí jeho životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Otcovi teda zostane dostatočne vysoká suma na jeho výživu aj na zaplatenie nákladov na živobytie a reprodukciu pracovnej sily. Konštatoval, že maloletý po zaplatení výživného zo strany otca, pripočítaním prídavkov na dieťa a výživného od matky bude mať mesačne na svoju výživu 255,- eur, ktoré výživné vzhľadom na súčasné potreby a pomery rodičov postačí na pokrytie všetkých jeho potrieb. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 09.09.2020 do 30.11.2020 v sume 135,- eur ( od 09.09.2020 do 30.9.2020 -34,- eur + október 2020 -50,- eur + november -50,- eur), ktorý vznikol otcovi zvýšením jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 09.09.2020 mu súd povolil splácať po 27,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do jeho vyrovnania, pod stratou výhody splátok.
6. Proti tomuto rozsudku čo do vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O. zo sumy 100 euro mesačne na sumu 150,- euro mesačne ( II.) , do výroku týkajúcom sa zročného výživného ( III.) ako aj do súvisiaceho výroku o trovách konania (III.) podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, v ktorom uviedol, že nevie platiť 150,- eur mesačne k rukám matky, nakoľko má príjem cca 860,- eur a z tejto sumy mu exekútor necháva každý mesiac 178,- eur mesačne, z čoho jednoznačne mu nezostáva ani na životné minimum. Zdôraznil, že sudkyňa Okresného súdu Nové Zámky, absolútne
nezobrala do úvahy tú skutočnosť, že od februára 2020 nemal žiaden príjem, pričom výživné v sume 100,- eur si aj naďalej platil.
7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že je toho názoru, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa a otec na pojednávaní nepreukázal takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Zároveň navrhol návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca vyhovieť, poukazujúc na súdom zistené osobné a zárobkové možnosti rodičov a tiež skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca uplynulo 9 rokov.
8. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením otca, že nie schopný platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne, keďže sám uvádza, že jeho príjem je 860,- eur mesačne. Výživné vo výške 150, eur považuje za adekvátnu sumu vzhľadom na vek maloletého syna a vzhľadom na skutočnosť, že výživné nebolo upravované od roku 2011. Tak isto nesúhlasí s tvrdením otca, v ktorom uvádza, že od februára 2020 nemal žiadny príjem. Počas súdneho pojednávania tvrdil, že poberal dávku v nezamestnanosti vo výške približne 1000,- eur mesačne, ktorá mu bola v júli 2020 spätne vyplatená a poberal ju približne do septembra 2020. Ďalej uviedla, že zrážky zo mzdy exekútorovi takisto nepovažuje za dôvod, aby nebolo výživné zvýšené na sumu 150,- eur. Otec maloletého dieťaťa sa do dlhov dostal sám svojou nezodpovednosťou a ľahostajnosťou voči vyživovacej povinnosti. Považuje sa dôležité spomenúť, že otec sa o syna od septembra 2020 nezaujíma, netrávi so synom žiadny čas a tiež synovi nekúpil žiadny darček k meninám a ani na Vianoce. Za tento čas mu otec napísal len 2 správy .
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch , ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Michaela zo sumy 100 euro mesačne na sumu 150,- euro mesačne ( II.) , vo výroku týkajúcom sa zročného výživného ( III.) ako aj vo výroku o trovách konania (III.) je treba podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.
10. Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal vecou z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine , riadne zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil. Závery súdu prvej inštancie o ktoré oprel svoje rozhodnutie majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
14. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie otca čo do výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného spolu s výrokom a o výške zročného výživného v spojení s výrokom o trovách konania. Súd prvej inštancie o zvýšení výživného rozhodol na základe návrhu matky zo dňa 09.09.2020, ktorým matka navrhla zvýšiť výživné na maloleté dieťa zo sumy 100 na sumu 180,- eur mesačne. 15. Výživné je osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje túto povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb je rôzna a môže sa pri deťoch v tom istom veku odlišovať. Závisí od nákladov dieťaťa v súvislosti
s pribúdajúcim vekom, s fyzickým a psychickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, jeho schopnosťami, záujmami a zdravotným stavom. Súčasne závisí aj od schopností a možností rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov. Uvedený princíp potencionality je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy dieťaťa. Siaha do takej miery, že umožňuje súdu hodnotiť nie len životné okolnosti a pomery rodiča, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by mohli existovať v súvislosti s jeho možnosťami ako fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. To znamená, že skúma aj tú skutočnosť, či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu alebo či na seba neberie neprimerané majetkové riziká. 16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a preto by rodičia pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za ich všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby svojich detí. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto smere bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Z obsahu spisu vyplýva, že otec dieťaťa dosahuje príjem zo zamestnania cca. 860- eur. Otec dieťaťa tvrdí, že jeho príjem nestačí na plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi vo výške 150,- eur mesačne, keďže je voči nemu vedená exekúcia a mesačne mu zostáva len 178,- eur. Odvolací súd tieto argumenty otca nezohľadnil a v tejto súvislosti uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosť je základnou povinnosť každého rodiča a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Za rozhodujúcu odvolací súd považoval skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletého dieťaťa. Je nesporné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ( 2011 ) ku dňu rozhodovania súdu uplynulo 9 rokov, čo je nepochybne dostatočne dlhé obdobie na kvalifikovanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a na zvýšení výdavkov na jeho výživu, predovšetkým z hľadiska jeho fyzického aj psychického vývinu. Maloleté dieťa bude mať 13 rokov a nachádza sa v prudkom telesnom a duševnom vývoji, s čim sú splnené zvýšené náklady na jeho výživu, pričom tieto výdavky nemôže matka znášať sama ale tiež otec je povinný sa primeraný spôsobom na nich podieľať. Odvolací súd dodáva, že otec maloletého dieťaťa sa žiadnym iným spôsobom na starostlivosti o maloleté dieťa nepodieľa. Všetku starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že suma 150,- eur mesačne je vzhľadom na majetkové pomery a schopnosti otca primeraná a zodpovedá aj oprávneným potrebám dieťaťa. Takto určené výživné nepredstavuje takú vysokú sumu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu vlastnej výživy otca , keďže otec má pravidelný mesačný príjem. Dlh na úvere , ktoré otec na seba prevzal od svojej priateľky ani exekúcia, v rámci ktorej sa vymáha dlh otca na výživnom, nemôžu byť dôvodom pre zamietnutie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Odvolací súd záverom iba dopĺňa, že súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 09.09.2020 t. j. od dátumu, kedy matka maloletého dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného. Keďže súd prvej inštancie správne vyčísli aj zročné výživné za obdobie od 09.09.2020 do 30.11.2020 odvolací súd aj tento výrok napadnutého rozsudku potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).