Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/12/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobkyne O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., G. XX, právne zastúpená JUDr. Stanislav Kandala, advokát, so sídlom Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Budovateľská 1288, IČO: 53 003 730, proti žalovanému S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., T. XX, právne zastúpený JUDr. Matúš Hrib, advokát, Advokátska kancelária Bardejov, Na hradbách 5, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. -44 zo dňa 25.1.2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil. Žalovanému priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyni priznal právo na vrátenie súdneho poplatku zo žaloby.

2. Prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2020 sa domáhala voči žalovanému zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva a náhrady trov konania. Zaplatila súdny poplatok. Následne písomným podaním doručeným súdu dňa 7.12.2020 vzala žalobu späť s tým, že súd medzičasom rozhodol o rozvode manželstva a predmet konania odpadol. O zastavení konania prvoinštančný súd rozhodol podľa , a . Prvoinštančný súd zastavil konanie bez súhlasu žalovaného, ktorý nebol potrebný podľa . O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa . Žalobkyňa zavinila, že konanie sa muselo zastaviť (vzala žalobu späť), preto súd rozhodol o priznaní práva na náhradu trov konania žalovanému. Žalobkyňa procesne zodpovedá za zastavenie konania. Skutočnosť, že žalobu podala v deň po podaní návrhu na rozvod manželstva a súd o rozvode manželstva rozhodol skôr, ako o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemá na procesné zavinenie na zastavení konania vplyv. O vrátení súdneho poplatku prvoinštančný súd rozhodol podľa zákona č. 71/92 Zb. O trovách konania, aj o výške súdneho poplatku, ktorý sa vráti, prvoinštančný súd rozhodne podľa .

3. Proti tomuto uzneseniu proti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa namietala, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa súhlasila so zastavením konania, avšak namietala dôvody, pre ktoré došlo k zastaveniu konania, pretože tieto dôvody nekorešpondujú s procesným správaním žalobkyne. Poukázala na to, že dňa 29.10.2020 o 17:54:07 pod sp. zn. doručila prvoinštančnému súdu návrh na zrušenie

BSM za trvania manželstva. V ten istý deň v čase o 15:18:14 pod sp. zn. doručila súdu aj návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej dcére. Rozhodla sa podať dve samostatné žaloby, majetkovo sa snažila riešiť svoju situáciu ešte pred rozvodom manželstva. Žalobkyňa uviedla, že žalobu nevzala späť, ako uvádza prvoinštančný súd, ale v oznámení oznámila súdu, že v priebehu konania o zrušenie BSM za trvania manželstva vznikla prekážka rozsúdenej veci, pre ktorú má byť konanie zastavené. K vzniku tejto prekážky došlo bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá nemá vplyv na rýchlosť jednotlivých konaní a rozhodnutí. Svojim podaním oznamovala súdu dôvod zastavenia konania pre procesnoprávnu prekážku rozsúdenej veci. Tým, že rozvodom manželstva zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov so žalovaným, odpadla hmotnoprávna podmienka po podaní návrhu na zrušenie BSM za trvania manželstva, ktorý návrh bol podaný dôvodne. Preto, keďže súd je povinný prihliadať na podmienky konania podľa , bol povinný zastaviť konanie pre prekážku rozsúdenej veci, nie pre späťvzatie žaloby. Od uvedeného je potrebné následne odvíjať aj zodpovednosť za trovy konania a zavinenie žalobkyne za vzniknuté trovy. Žaloba o zrušenie BSM bola podaná dôvodne, preto v danom prípade malo dôjsť k zastaveniu konania pre existenciu tejto prekážky. Od uvedeného sa preto malo odvíjať aj rozhodnutie o trovách konania, kedy prvoinštančný súd mal tieto okolnosti vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na a náhradu trov konania nepriznať žiadnej sporovej strane, pretože žalobkyňa nezapríčinila, že konanie sa muselo zastaviť. Preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie pre neskúmanie podmienok vyplývajúcich z ust. . Uplatnila si náhradu trov konania.

4. K odvolaniu proti výroku o trovách konania sa žalovaný písomne nevyjadril, nebol na takýto úkon prvoinštančným súdom vyzvaný.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania podľa zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov elektronicky. Bola doručená súdu dňa 29.10.2020 o 17:54:07 hod. Táto žaloba bola pridelená zákonnému sudcovi, ktorý sa začal vecou zaoberať. Následne, v ten istý deň tak, ako to uviedla žalobkyňa v odvolaní, podala aj žalobu o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorá došla prvoinštančnému súdu dňa 29.10.2020 o 18:18:14 hod. pod sp. zn. . V danom prípade aj jedno aj druhé konanie nie sú konaniami závislými na sebe a ani v jednom prípade nie je možné konštatovať prekážku litispendencie. Nie je možné konštatovať v prípade rozhodnutia o ktoromkoľvek z týchto návrhov ani vznik prekážky res iudicata. V ust. sa stanovujú jednoznačné podmienky pre posúdenie, či nastala prekážka veci rozsúdenej. V danom prípade nejde o tú istú vec ani v prípade konania o zrušenie BSM podľa , ani v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Je pravdou, že v rozvodovom konaní môže nastať právna skutočnosť, ktorá vzniká právoplatnosťou rozvodového rozsudku, ktorá predstavuje zákonný spôsob zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom v ust. , hmotnoprávnou podmienkou konania o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva je existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá rozvodom ako hmotnoprávna podmienka zaniká.

7. Preto námietka žalobkyne o nesprávnych dôvodoch v súvislosti so zastavením konania, ktoré nesprávne dôvody majú vplyv na rozhodnutie o trovách konania, voči ktorému výroku podala odvolanie, nie je dôvodná. V prejednávanej veci rozvodom manželstva nenastala prekážka rozsúdenej veci v zmysle ust. , ale odpadla hmotnoprávna podmienka podľa , čo má pri riadnom chode udalostí a riadnom pokračovaní v konaní za následok, že žalobca v žalobe podľa pre neexistenciu hmotnoprávnej podmienky nebude úspešný a žaloba bude zamietnutá. V prejednávanej veci však žalobkyňa oznámila podaním, ktoré došlo prvoinštančnému súdu elektronicky dňa 4.12.2020, že jej manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené, preto navrhla zastaviť konanie pre skutočnosť, že síce v čase podania návrhu na zrušenie BSM tu BSM riadne existovalo. Rozvodom manželstva nastala právna skutočnosť spočívajúca v zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto je dôvodné konanie zastaviť. Prvoinštančný súd toto podanie

žalobkyne posúdil podľa z obsahového hľadiska ako návrh na zastavenie konania a tým aj späťvzatie žaloby, pretože žalobkyňa avizovala právoplatné rozvodové rozhodnutie, a teda odpadnutie hmotnoprávneho podmienky pre konanie o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas manželstva podľa .

8. Na základe týchto okolností prvoinštančný súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby podľa , . Posúdil a vyhodnotil následne zodpovednosť za vzniknuté trovy podľa .

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Citované zákonné ustanovenie vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá zásada dopĺňa zásadu úspechu vo veci podľa . Z ust. vyplýva, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom uvedeného je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, vychádza z extenzívneho výkladu tohto termínu s tým, že rozhodujúcimi sú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Prvkom procesného zavinenia nemusí byť len samotný procesný úkon späťvzatia žaloby, resp. správanie sa žalovaného, ktoré viedlo k späťvzatiu žaloby, ale takýmto prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pričom túto okolnosť nie je možné pričítať na ťarchu žalovaného, ktorý v konaní sa len bránil ako žalovaná procesná strana. Pokiaľ teda žalobkyňa ako procesná strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené a nemohlo byť meritórne rozhodnuté, kde by bolo zistené, či žaloba je alebo nie je podaná dôvodne, vzniká zásadne povinnosť žalobkyne uhradiť druhej procesnej strane trovy konania.

10. Z uvedeného preto, vzhľadom už na úvahu odvolacieho súdu o obsahu úkonu žalobkyne, ktorý došiel odvolaciemu súdu dňa 4.12.2020, vyplýva, že v prípade riadneho priebehu konania by, vzhľadom na odpadnutie hmotnoprávnej podmienky existencie BSM počas trvania manželstva, zrejme žaloba nebola úspešná na rozdiel, pokiaľ by BSM aj naďalej trvalo a nenastala by právna skutočnosť vyplývajúca z rozvodového rozsudku. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, pokiaľ tu existuje procesnoprávny vzťah medzi súdom a stranami sporu a vzájomne medzi stranami sporu, čo v danom prípade nastalo.

11. Odvolací súd nezistil podľa dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne nepriznal náhradu trov konania žalobkyni, pretože okrem odvolacích dôvodov žalobkyňa žiadne ďalšie dôvody netvrdila.

12. Preto odvolací súd, ktorý preskúmal napadnutý výrok o trovách strán sporu, napadnuté uznesenie v tomto výroku podľa , ako správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s ust. s tým, že za trovy odvolacieho konania zodpovedá žalobkyňa. Tieto trovy patria v prospech žalovaného. Žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy z obsahu spisového materiálu nevznikli, k odvolaniu žalobkyne nebol vyzvaný na zaujatie písomného stanoviska, preto v súlade s Základných princípov odvolací súd nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.