Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoCsp-2-2020.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoCsp/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s. IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: Q. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom V. J. XX, XXX XX M., právne zastúpenej: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50 490 044, o zaplatenie 822,54 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/241/2018-104 zo dňa 7. novembra 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 711,04 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.07.2019 až do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 20 € splatných vždy do 25.dňa toho, ktorého mesiaca. Počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa splatným celé dlžné plnenie.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 42,60 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.“
2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 54a, § 101 , § 103, § 517, ods. 1., ods. 2, § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke a to tak, že návrh žalovanej zo dňa 16.09.2011, schválil dňa 29.09.2011. Podľa ustanovenia § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka o kontraktačnom procese uzatvorená zmluva je platným právnym úkonom.
4. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že sa poskytuje bezúročná pôžička vo výške 1599,84 eur, splatná v 99 - mesačných splátkach vo výške 16,16 eur, splatných v čase od 20.10.2011 do 20.12.2012 (správne má byť do 20.12.2019, pozn. odvolacieho súdu). Pôžička bola použitá na úhradu dlhu žalovanej voči Všeobecnej úverovej banke. Žalobca súdu predložil „Predžalobnú upomienku“ zo dňa 30.12.2015 adresovanú žalovanej, ktorou je vyzývaná k okamžitej úhrade omeškanej sumy 48,48 eur ako aj „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 28.02.2016, ktorého doručenie žalovaná potvrdila. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahovala dohodu o možnosti predčasného zosplatnenia pôžičky, súd postup žalobcu vyhodnotil ako neplatný a žalovaná tak o stratu výhody splátok neprišla.
5. V prejednávanej veci tak nešlo o spotrebiteľský úver ale o spotrebiteľskú pôžičku podľa ust. Občianskeho zákonníka. Konečným návrhom sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 741,74 eur, čo zodpovedá spolu so zaplatenou sumou 777,30 eur (spolu 1519,04 eur) počtu splátok 94 (94 x 16,16 eur). Žalovaná zaplatila sumu 777,30 eur, čo predstavuje 48 splátok splatných v čase od 20.10.2011 do 20.09.2015. Žaloba bola podaná dňa 19.12.2018, splátky splatné pred 19.12.2015 sú premlčané. Ide o 2 splátky a to č. 49 - splatnú 20.10.2015 a č. 50 - splatnú 20.11.2015. Žalobcovi tak patrí suma za zvyšných 44 splátok, čo predstavuje 711,04 eur. Žalobca požadoval úroky z omeškania 21.07.2019 a preto ich súd od tohto dátumu priznal.
6. Návrh žalovanej na vykonanie dokazovania predchádzajúcou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa mala vyplatiť posudzovanou pôžičkou súd prvej inštancie zamietol. Pre súd bolo podstatné, že pôžička vo výške 1599,84 eur bola žalovanej poskytnutá a táto ju musí vrátiť. Ak žalovaná má za to, že z predchádzajúceho zmluvného vzťahu so žalobcom sa tento bezdôvodne obohatil, má možnosť si vydanie bezdôvodného obohatenia od neho vyžadovať. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovanou urobené „sporným“ vyplatenie sa udialo v 09/2011 a žalovaná vznáša námietky v 11/2019, teda viac ako 8 rokov pochybnosti nemala.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podala odvolanie žalovaná včas. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Takýmto porušením je nevykonanie navrhnutého dôkazu, a to preskúmanie pôvodného záväzku z hľadiska právneho titulu a jeho výšky, ktorý bol vyplácaný pôžičkou, o ktorú ide v tomto spore. Poskytnutá pôžička bola svojou formou bezúročným splatením predchádzajúceho dlhu z kreditnej karty.
9. Podľa názoru žalovanej, požiadavka o skúmaní dôvodnosti nároku, ktorý vznikol z kreditnej karty je úplne legitímna, ak išlo v prípade ďalšej pôžičky o účelovo viazané plnenie, ktoré jej k rukám nebolo poskytnuté. Hlavnou myšlienkou prostriedkov procesnej obrany je presvedčenie, že vyhovením žalobe sa žalobca obohatil nad mieru, ktorá mu reálne patrila. Ak si v rozpore so zmluvou vyúčtoval nejaký dlh, ktorý potom účtovne vymazal, nedošlo k žiadnemu zásahu do jeho majetkovej sféry.
10. Žalovaná ďalej uviedla, že žiadala, aby súd nepriznal žalobcovi trovy konania, nakoľko súd zamedzil nesprávnemu konaniu žalobcu, tým, že neakceptoval postúpenie pohľadávky a návrh na zmenu žalobcu, nakoľko v zmluve nebola dohodnutá predčasná splatnosť úveru.
11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
14. Len na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
15. Podľa § 1 odsek 2 a odsek 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľským úverom nie sú úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.
16. Podľa ust. § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z., ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27.
17. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že uzatvorená zmluva o poskytnutí bezúročnej pôžičky je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovanej, a je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. platný v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol Žiadosťou klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky zo dňa 16.9.2011. Dojednaná výška pôžičky 1599,84 eur, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) 12/2019, termín splátky bol určený na 20. deň v mesiaci, výška mesačnej splátky 16,16 eur, počet splátok 99, ročná úroková sadzba 0 %.
23. Zo schválenej žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky (Potvrdzujúci list) zo dňa 29.09.2011 vyplýva, že výška poskytnutej pôžičky bola 1599,84 eur, termín konečnej splatnosti 12/2019, termín splátky bol určený na 20. deň v mesiaci, výška mesačnej splátky 16,16 eur, počet splátok 99, ročná úroková sadzba 0 %, dátum účinnosti zmluvy 29.09.2011, prvá mesačná splátka je splatná dňa 20.10.2011. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že pôžička je určená na úhradu záväzku žalovanej voči veriteľovi VÚB, a.s. Mlynské nivy 1, Bratislava vyplývajúci zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty a celá suma pôžičky bola dňa 29.09.2011 poukázaná na splátkový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
24. Správnym je záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva o pôžičke nie je spotrebiteľským úverom, nakoľko ust. § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, preto súd správne právne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. V ust. § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uzatvorenej zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver bezúročný a bez ďalších poplatkov a teda nemohlo dôjsť k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.
25. K odvolacej námietke, že účelovo viazané plnenie nebolo žalovanej nikdy poskytnuté k rukám odvolací súd poukazuje na Žiadosť klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky zo dňa 16.9.2011 (č.l. 12), ktorou žiadala právneho predchodcu o pôžičku vo výške 1599,84 eur, a podpisom žiadosti klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky čiastočne uhradil jeho záväzok voči veriteľovi VÚB, a.s. Mlynské nivy 1, Bratislava 25, kde spoločnosť vystupuje ako Správca. Výška záväzku v eur, ktorý klient žiada uhradiť z poskytnutej pôžičky je 1599,84 eur. Zo zmluvných dojednaní vyplýva, že žalovaná bola uzrozumená a stotožnená so skutočnosťou, že ide o účelovo viazanú pôžičku na úhradu dlhu, a teda finančné prostriedky budú reálne vyplatené veriteľovi VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava.
26. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
27. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
28. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
29. V prejednávanej veci žalobca si uplatnil nárok titulom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 29.09.2011 a v dostatočnom rozsahu preukázal tak základ, aj výšku svojho nároku uplatňovaného proti žalovanej.
Preskúmavanie pôvodného záväzku z hľadiska titulu a jeho výšky, tak ako to navrhla žalovaná nebolo predmetom tohto konania. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, ak má žalovaná za to, že inými spotrebiteľskými úvermi došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, môže podať návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej v odvolaní a podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobca mal plný úspech v odvolacom konaní a preto má vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).