Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-5-2021.pdf
PDF · 75.1 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-5C/5/2021
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: P. D., rod. W., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, zast. Alušic s.r.o., Madačova 1/A, XXX 01 Ružomberok, IČO: 50648420 proti žalovanému v 1. rade: Y. P., v 2. rade: P. P., obaja zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. Y. W. s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu dňa 1.4.2021 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhal určenia, že pozemok KN-E parc. č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 4690 m2 zapísaný na LV č. XXXXX pre k. ú. a obec H. a pozemok KN-E parc. č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 326 m2 zapísaný na LV č. XXXXX pre k. ú. a obec H., patrí do dedičstva po neb. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. č. XXX. V podanej žalobe žalobca poukázal, že je zákonným dedičom po nebohom Y. W., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom D. XXX a chybou konaní ROEP (Register obnovenej evidencie pozemkov) a ZRPS ( Zjednodušený register pôvodného stavu) sa stalo, že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli nesprávne zapísané v prospech žalovaných.
2. V rámci skúmania podmienok a skúmania riadnych náležitostí žaloby, súd z predložených LV č. XXXXX a LV XXXXX zistil, že žalobcom označení žalovaní zomreli. Úmrtie žalobcom označených žalovaných vyplýva aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/19/2019, konkrétne zo zmluvy RI 275/92, na ktorú žalobca v podanej žalobe poukazuje.
3. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 61 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
4. Procesná subjektivita, t.j. spôsobilosť byť stranou súdneho konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti, splýva so subjektivitou hmotnoprávnou, a teda vzniká narodením a zaniká smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho. U každej zo strán súd skúma, či má procesnú subjektivitu, resp. či jej ju zákon priznáva (§ 61 C.s.p.). K nedostatku procesnej subjektivity súd prihliada v každom štádiu konania. Ak teda v žalobe označená strana vôbec neexistuje alebo ešte pred začatím konania stratila procesnú subjektivitu (napr. fyzická osoba v čase podania žaloby na súd už nežije, ako je tomu v prejednávanej veci), musí súd konanie zastaviť z dôvodu neodstrániteľnej vady konania. V takomto prípade totiž neprichádza do úvahy ani právne nástupníctvo, ani pristúpenie či zmena subjektov.
5. Súd mal z predložených LV č. XXXXX a LV XXXXX dostatočne preukázané, že žalobcom označení žalovaní nemajú procesnú subjektivitu, t.j. spôsobilosť byť stranou súdneho konania, nakoľko zomreli. Úmrtie žalobcom označených žalovaných mal súd preukázané aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/19/2019, konkrétne zo zmluvy RI XXX/XX, na ktorú žalobca v podanej žalobe poukazuje, keď v predmetnej kúpnej zmluve sú predmetom nehnuteľnosti vedené v záp. č. XXXX k.ú. H. ešte na mene nebohých Y. P. a P. P., ktoré poručiteľ Y. W. nar. X.XX.XXXX mal nadobudnúť na základe dedenia D XXXX/XX po neb. U. O.. Pokiaľ žalobca označil žalovaných v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, súd poukazuje na ust. § 34 ods. 3 veta druhá Z.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež len „pozemkový zákon“), podľa ktorého pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy, t.j. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 v zmysle ktorého „Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z.z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania, vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania“. Z predložených listín, osobitne z PKV č. XXXX k.ú. H. mal súd tiež preukázané, že v čase nadobudnutia nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania (zápis 2631/1924 na základe pozost. odovzdávajúceho výroku ružomberského okr. súdu 2686/919) neboli žalobcom označení žalovaní maloletí, preto v čase podania žaloby v roku 2021, vychádzajúc tak z dátumu rozhodnutia súdu ako aj z dátumu zápisu, by museli mať viac ako 115 rokov. Vzhľadom na uvedené s prihliadnutím aj na obsah zmluvy RI XXX/XX, na ktorú žalobca v podanej žalobe poukazuje (nehnuteľnosti vedené v záp. č. XXXX k.ú. H. ešte na mene nebohých Y. P. a P. P.), žalobcom označení žalovaní stratili procesnú subjektivitu ešte pred podaním žaloby, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil. Súd poukazujúc na vyššie cit. uznesenie Najvyššieho súdu poznamenáva, že riešením vzniknutej situácie týkajúcej sa označenia strany sporu sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danej veci existujú dôvody osobitného zreteľa, keď súd vzhliadol výnimočnosť v okolnostiach u strán sporu t.j. žalobca procesne nezavinil zastavenie konania a žalovaným, ktorí stratil procesnú subjektivitu ešte pred začatím konania žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.