Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/159/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: EKONOMIK SERVIS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 58, IČO: 36 569 747, zastúpeného JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, proti žalovanému: ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jakobyho 1, IČO: 36 592 595, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -103 zo dňa 13.3.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti v katastri okresu Q. S., N. Q. - E. X., katastrálne územie Z. zapísané na LV č. XX XXX a to parcely reg. CKN č. 1744/1 ostatná plocha o výmere 3561 m2, č. 1744/22 ostatná plocha o výmere 21 m2, č. 1744/23 ostatná plocha o výmere 4 m2, č. 1744/24 ostatná plocha o výmere 58 m2 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX - parcely reg. CKN č. 1744/21 ostatná plocha o výmere 125 m2, č. 1744/32 ostatná plocha o výmere 86 m2 a zaviazal ho odovzdať ich žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa tento domáhal vypratania nehnuteľností z toho titulu, že ako prenajímateľ a vlastník pozemku uzatvoril so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu dňa 10.7.2013, nájom bol uzavretý na dobu určitú do 10.7.2023. Žalobca však uviedol, že v zmysle zmluvných dojednaní ukončil nájomnú zmluvu výpoveďou zo dňa 8.10.2018 a keďže dĺžka výpovednej lehoty nebola osobitne dohodnutá, platí v zmysle 3-mesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula 29.1.2019.

3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, poukázal na to, že z predložených listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe pripojil, nevyplýva, že by došlo k riadnemu skončeniu nájomnej zmluvy a k doručeniu výpovede žalovanému, preto nájomný vzťah naďalej trvá. Okrem toho argumentoval, že v žalobe žalobca neuviedol žiadne veci, ktoré by mal žalovaný vypratať. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca v replike zotrval na svojej žalobe, ako bezpredmetnú námietku považoval argument žalovaného, že nie je uvedené aké veci má vypratať, pretože ide o vypratanie nehnuteľností, a to pozemkov, ktoré žalovanému poskytol do dočasného užívania na základe nájomnej zmluvy.

Taktiež argument žalovaného, že z predloženej doručenky nevyplývajú informácie týkajúce sa zásielky samotnej, t.j. že mala byť skutočne mu doručená výpoveď, žalobca považoval za účelovú obranu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, mal preukázané, že nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa v tomto spore žalobca domáha sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom na uvedených listoch vlastníctva je zapísaný aj žalovaný ako nájomca užívateľ. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa 10.7.2013 mal súd preukázané, že skutočne žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom uvedenú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti, zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 10.7.2003. Z bodu III. zmluvy bolo preukázané, že účastníci sa pri výške nájomného dohodli tak, že nájomca bude tieto nehnuteľnosti užívať bezodplatne. V zmluve bolo tiež dojednané, že nájomný vzťah môže skončiť písomnou dohodou zmluvných strán, výpoveďou prenajímateľa alebo odstúpením od zmluvy prenajímateľom z dôvodov tam uvedených. Ďalej mal súd preukázané z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 8.10.2018, že žalobca dal výpoveď v súlade s článkom VII. ods. 1 písm. b/ nájomnej zmluvy a vypovedal nájomnú zmluvu, pričom plynula 3-mesačná výpovedná lehota, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po doručení výpovede a z doručenky bolo preukázané, že žalovaný zásielku prevzal 29.10.2018. Na tejto doručenke nebola špecifikovaná písomnosť, ktorá sa doručovala. V súvislosti s doručovaním žalobca poukázal na to, že aj keby bolo spochybnené doručenie výpovede, táto bola najneskôr doručená žalovanému doručením žaloby, ktorej prílohou bola výpoveď a vtedy sa najneskôr žalovaný dozvedel o dôvode výpovede. Ak žalovaný argumentoval, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu sú riešené už v dražbe na návrh žalobcu, žalobca reagoval, že má voči žalovanému pohľadávku, preto podal návrh na výkon záložného práva, avšak ide o veci, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a nie vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný tiež argumentoval, že nie v spore pasívne legitimovaný, pretože na predmetných nehnuteľnostiach sa nachádzajú stavby a iné veci, na ktoré si uplatňujú výhradu vlastníctva tretej osoby. Taktiež namietal, že predmetná nájomná zmluva bola dohodnutá bezodplatne, a teda nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy, ale vzťah by sa mal posudzovať a riadiť sa ustanovenia Zmluvy o výpožičke.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , a a vo veci rozhodol.

7. V prvom rade súd posudzoval na základe vykonaných dôkazov otázku, či medzi stranami sporu skutočne vznikol platný nájomný vzťah na základe uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 10.7.2013. Konštatoval, že nájomná zmluva je nominátnym zmluvným typom upraveným v , predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, ktorý kreuje právny vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom a vymedzuje ich základné práva a povinnosti. Esenciálnymi náležitosťami tejto zmluvy je najmä špecifikácia predmetu nájomnej zmluvy, dĺžka trvania a výška nájomného, teda charakteristickým znakom nájomnej zmluvy je aj odplatnosť, preto z nájomnej zmluvy musí obligatórne vyplývať odplatnosť, pričom nie je rozhodujúca jej forma. V predmetnej nájomnej zmluve, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá však tento definičný znak odplatnosti chýba, a preto nemôže ísť o platnú nájomnú zmluvu, následkom je absolútna neplatnosť v súlade s ust. . Takýto právny úkon je neplatný ex tunc a nie je ho možné konvalidovať. Predmetná nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu teda nezakladala právny titul žalovanému na užívanie nehnuteľnosti, o ktoré v konaní ide. K absolútnej neplatnosti súd musel prihliadnuť z úradnej moci, pričom táto neplatnosť spôsobila, že medzi stranami sporu nedošlo k prechodu práv a povinností z nájomného vzťahu. Žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a tak dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu garantovaného SR a ďalšími právnymi predpismi. Preto žalobe súd vyhovel a zaviazal žalovaného predmetné nehnuteľnosti vypratať a odovzdať ich žalobcovi.

8. Súd prvej inštancie sa vyjadroval aj k argumentácii žalovaného s tým, že mu svedčí právny titul pre užívanie nehnuteľnosti, lebo v skutočnosti bola uzavretá medzi stranami sporu zmluva o výpožičke. V danom prípade však súd uzavrel, že ak zodpovedá uzavretá nájomná zmluva určitému výslovne upravenému zmluvného typu, už z toho dôvodu je vylúčené posudzovať takto uzavretú zmluvu ako zmluvu iného typu, prípadne ako zmluvu inominátnu v zmysle ust. a to len preto, že v nej chýba určitá obligatórna náležitosť predpísaná pre daný zmluvný typ. Takto uzavretú zmluvu teda nie je možné posúdiť ako zmluvu o výpožičke podľa len na základe všeobecného porovnania znenia zmluvy s formálnymi znakmi uvedeného zmluvného typu upraveného v zákone. Neobstojí teda názor žalovaného, že ide o zmluvu o pôžičke alebo inominátnu zmluvu, pretože bola uzavretá zmluva o nájme, avšak táto je absolútne neplatná s účinkami ex tunc. V

danom prípade žalovaný je pasívne legitimovaný, keďže nepoprel užívanie predmetných nehnuteľností, ktoré v súčasnosti užíva bez právneho dôvodu.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrade bude rozhodnuté v súlade s ust. , .

10. V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v . Vyslovil názor, že súd síce správne posúdil neplatnosť nájomnej zmluvy, avšak nesprávne posúdil konverziu právneho úkonu v zmysle ust. . Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 51., ktoré sa týka práve posúdenia argumentu žalovaného, že ide o zmluvu o výpožičke, považuje žalovaný za nesprávne a nedostatočné, bez akejkoľvek úvahy týkajúcej sa aplikácie . Poukázal na to, že právny úkon, ktorý je neplatný, tomto prípade nájomná zmluva, vyhovuje náležitostiam iného právneho úkonu, a to zmluve o výpožičke a vyvoláva účinky tohto iného právneho úkonu, lebo je splnená aj ďalšia podmienka konverzie a to, že iný - druhý právny úkon má rovnaký, resp. obdobný hospodársky účel. Týchto následkov sa v spore žalovaný dovolal a preto sú splnené všetky podmienky aplikovania konverzie. Neplatná nájomná zmluva sa za použitia konverzie zmenila na platnú zmluvu o výpožičke s určenou dobou vypožičania do 10.7.2023. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípade, aby ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

11. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, odvolanie žalovaného za nedôvodné a navrhol, aby krajský súd ako odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v konaní nepreukázal platný právny titul, z ktorého by vyplývalo jeho oprávnenie užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú predmetom konania. Tento právny titul buď nikdy neexistoval (v prípade, že nájomná zmluva je od začiatku neplatný právny úkon), alebo ak existoval a jednalo sa o zastretú výpožičku ako to tvrdí žalovaný, tak právny vzťah touto zmluvou bol ukončený, a to výpoveďou žalobcu zo dňa 8.10.2018. Aj v prípade, ak by odvolací súd dospel k názoru, že je potrebné prikloniť sa na stranu uprednostnenia obsahu vôle zmluvných strán pred jej súladom so zákonom, nie je možné opomenúť, že vôľa zmluvných strán poskytnúť nehnuteľnosti žalovanému do užívania bez ohľadu na to, či bezodplatne alebo odplatne, bola prejavená za podmienky uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. c) zmluvy, t. j. za možnosti kedykoľvek ukončiť užívanie výpoveďou zo strany žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti. Táto výpoveď bola žalovanému daná, čo bolo v konaní preukázané a preto najneskôr jej doručením a následne uplynutím výpovednej lehoty zanikol právny titul žalovaného k nehnuteľnostiam. V súlade s ust. teda žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností má právo na ochranu proti žalovanému, ktorý bez právneho dôvodu do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Skutočnosť, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti užíva nebola v konaní medzi sporovými stranami sporná. Žalovaný v priebehu sporu nepreukázal platný a existujúci právny titul pre užívanie nehnuteľností, on sám v rámci svojej procesnej obrany nájomnú zmluvu označil za neplatnú z dôvodu, že v nej nebolo dohodnuté nájomné a preto súd prvej inštancie správne celý spor posúdil a správne vo veci rozhodol. Z hľadiska výroku napadnutého rozhodnutia nie je rozhodujúce, či právny titul žalovaného k užívaniu nehnuteľnosti nikdy neexistoval alebo či dodatočne zanikol, pretože výsledok pre posúdenie existencie právneho titulu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o vyprataní je ten istý.

12.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania podľa , preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z a 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.4.2021 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. , a .

13.Žalovaný použil odvolací dôvod podľa , ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav, a o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolací dôvod nie je naplnený. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa .

15.Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

16. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie jeho správnosti s prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd dodáva:

17.Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil a nedostatočne sa zaoberal konverziou právneho úkonu v tomto spore.

18. Podľa ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať aj keď je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

19. Ust. teda upravuje konverziu právneho úkonu. Ide o postup výkladu vôle účastníka právneho úkonu a jeho cieľom je ochrana autonómie vôle subjektov právneho úkonu, ktorý dosiahnu rovnaký hospodársky účel ako by to bolo v prípade pôvodného neplatného právneho úkonu. Ide vlastne o vytvorenie hypotetickej vôle konajúceho, keďže sa predpokladá, že rozumne konajúca osoba by mala vôľu, aby sa jej neplatné konanie nahradilo iným s rovnakým hospodárskym účelom, ale platným. Teda právny úkon, ktorý konajúci zamýšľal vykonať je neplatný aj v prípade, ak nemá všetky náležitosti, ktoré zákon požaduje. Takýto neplatný právny úkon však môže vyhovovať náležitostiam iného právneho úkonu, ktorý má rovnaký alebo obdobný hospodársky účel a v takomto prípade je možné sa dovolať následkov toho iného právneho úkonu, avšak za podmienky, ak je možné z povahy účelu a správania účastníkov odvodiť, že tento iný právny úkon by konajúci zamýšľal v prípade, ak by o neplatnosti právneho úkonu vedel. Ku konverzii právneho úkonu nedochádza ex lege, ale výlučne v prípade aktivity účastníka zmluvy.

20.Podľa zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

21.Nájomnú zmluvu od zmluvy o výpožičke teda odlišuje predovšetkým odplatnosť nájomnej zmluvy. Ak by však zmluvné strany uzavreli nájomnú zmluvu, v ktorej by chýbala jedna z jej podstatných náležitostí a to nájomné, nie je možné takúto zmluvu považovať za iný zmluvný typ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ). To platí aj o zmluve o nájme len preto, že v nej chýba určitá obligatórna náležitosť pre daný zmluvný typ. Z uvedeného rozhodnutia NS ČR vyplýva, že aj keď zodpovedá skutočne uzavretá zmluva a to s prihliadnutím ku svojmu obsahu aj k účelu, ktorý zmluvné strany jej uzavretím sledovali, určitému výslovne upravenému zmluvnému typu už z tohto dôvodu je vylúčené posudzovať takto uzavretú zmluvu ako zmluvu iného zmluvného typu, resp. ako zmluvu inominátnu len preto, že v nej chýba určitá obligatórna náležitosť, ktorá je predpísaná pre stranami uzavretý zmluvný typ.

22.Súd prvej inštancie správne posúdil, a aj odvolací súd je tiež tohto názoru, že nájomná zmluva, ktorú sporové strany uzavreli dňa 10.7.2013 obsahuje všetky náležitosti zmluvného typu nájomnej zmluvy, avšak chýba jedna podstatná náležitosť a to dohoda o výške nájomného, čo ju robí absolútne neplatnou. Nemôže teda prísť ku konverzii a považovať takúto zmluvu hneď za zmluvu o výpožičke, o čom svedčia ďalšie zmluvné dojednania typické pre zmluvný typ nájomnej zmluvy a to napr. čl. VI., kde sa upravuje dokonca možnosť podnájmu a jeho podmienky.

23.Skutočnosť, že sporové strany a zmluvné strany mali skutočne úmysel uzavrieť nájomnú zmluvu sa odráža aj v tom, že v katastri nehnuteľností je v liste vlastníctva č. XXXXX a č. XXXXXX kat. územie Z., okres Q. S., N. Q.-E.Ý. X. v časti B2 zapísaný žalovaný ako nájomca predmetných nehnuteľností.

24.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o náhrade trov konania.

25.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. . Žalovaný so svojím odvolaním úspešný nebol, preto úspešnému žalobcovi odvolacie trovy boli priznané v plnom rozsahu.

26.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).