Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/35/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov HRON, Mládeže 2351, 058 01 Poprad, IČO: 37 875 914, právne zastúpený: JUDr. Sylviou Leščákovou, advokátkou, Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, IČO: 42 228 158, proti žalovanej: G. L., T. XXX/XXX, G., právne zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o vrátenie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18.10.2018 č.k. -82 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.06.2020 č.k. -131, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol do sumy 439,47 eur.

V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2017 žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia a to v sume 700,08 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná podľa predpisu úhrad platného od 1.1.2011 bola povinná platiť na prevádzku a správu domu a za služby a vedľajšie poplatky mesačne zálohovú sumu 96,38 eur. Pri spracovaní ročného vyúčtovania za rok 2015, t. j. v roku 2016 žalobca zistil, že žalovaná neuhrádzala mesačne zálohovú platbu v sume 96,38 eur, ale sumu 67,20 eur. Pri spracovaní ročných zúčtovaní zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014 však žalobca vychádzal z platného predpisu záloh, t. j. vo vyúčtovaniach uvádzal, že žalovaná platila mesačne sumu 96,38 eur. V roku 2016 pri spracovaní ročného vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 žalobca zistil, že pri spracovávaní ročných vyúčtovaní zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014 vychádzal z nesprávne skutočne zaplatených záloh. Z uvedeného dôvodu ročné vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 žalobca navýšil o sumu 1 050,12 eur, ktorá činila sumár neoprávnene

prijatých platieb od žalobcu, ktoré žalovaná prijala aj napriek tomu, že z vyúčtovaní bolo zrejmé, že ako podklad pre výpočet výsledku bola uvedená vyššia zálohová platba o proti skutočne zaplatenej.

3. Právny zástupca žalovanej sa vyjadril k žalobe a to podaním zo dňa 23.1.2018, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko nárok nie je dôvodný a uviedol, že nedoplatky za vyúčtovacie obdobie v roku 2012 a 2013 vznikli v týchto rokoch, teda najneskôr ku dňu 31.12.2012 a ku dňu 31.12.2013. Právo na náhradu takto spôsobnej škody sa premlčalo v objektívnej premlčacej lehote a to pokiaľ ide nedoplatok za rok 2012, k premlčaniu došlo dňa 31.12.2015 a pokiaľ ide o nedoplatok za rok 2013, k premlčaniu došlo dňa 31.12.2016 a žaloba bola podaná na súde až v roku 2017.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého z ročného vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu číslo XX, ulica G. XXXX bol predpis úhrad určený od 1.1.2011 ako úhrada za užívanie bytu v sume 96,38 eur. Úhrada za užívanie bytu je splatná do 20. dňa v príslušnom mesiaci. Z ročného vyúčtovania za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 bol preplatok vo výške 201,17 eur, ročné vyúčtovanie za rok 2013, t. j. od 1.1.2013 do 31.12.2013 je preplatok vo výške 89,43 eur, ročné vyúčtovanie za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 je preplatok vo výške 200,06 eur. Ročné vyúčtovanie za rok 2015 za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 je nedoplatok 1 243,59 eur. Ročné vyúčtovanie za rok 2015, od 1.1.2015 do 31.12.2015 je nedoplatok 193,47 eur. Súdu bol predložený dokument a to sumár dlhu na ročnom vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a to za rok 2012 mínus 350,04 eur, rok 2013 mínus 350,04 eur a rok 2014 mínus 350,04 eur. Spolu nedoplatok mínus 1 050,12 eur.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca opravené ročné vyúčtovania za roky 2012, 2013, 2014 doručil naraz a to v roku 2015. Súd zistil, že na základe jednotlivých ročných vyúčtovaní bol žalovanej vypočítaný preplatok za rok 2012 v sume 201,17 eur, za rok 2013 v sume 89,43 eur a za rok 2014 v sume 200,06 eur a preplatky boli žalovanej aj uhradené. Žalobca až dodatočne v roku 2016 vyhotovil nové opravené ročné vyúčtovania za obdobia roku 2012, 2013 a 2014, presný dátum opravených ročných vyúčtovaní nebol uvedený.

6. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinné vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

7. Súd na základe vyššie citovaného ustanovenia má zato, že žalobca je subjektom, ktorý je povinný a zároveň zodpovedným za sledovanie úhrad a vypracovanie riadnych ročných vyúčtovaní pri dodržaní zákonom stanovených lehôt na vyhotovenie ročného vyúčtovania a poskytnutí 30-dňovej lehoty jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov na uplatnenie prípadnej reklamácie. Súd má zato, že žalobca práve je zodpovedný za činnosti a všetky úkony, ktoré súvisia s vyúčtovaním platieb a úhrad súvisiacich s užívaním bytov. Žalovaná vychádzala z vyúčtovaní predložených žalobcom. Žalobca je zodpovedný za správne a zákonné vyhotovenie vyúčtovania.

8. Žalobca si uplatňuje náhradu finančných prostriedkov a to titulom bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný, keďže žalovaná prijala preplatky na základe riadne vyhotoveného ročného vyúčtovania, tzn. že titul na ich vrátenie žalovanej v tom čase bol. V danej veci nemôže ísť ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu alebo

správneho dôvodu, ktorý odpadol alebo pochádzal z nestatočných zdrojov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania v zmysle a súd poukazuje nato, že preplatok za rok 2012 bol vyplatený žalovanej dňa 8.7.2013, preplatok za rok 2013 najneskôr dňa 25.6.2014. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. Žalobca nepreukázal jednoznačne, kedy sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel, nakoľko z opravených ročných vyúčtovaní vyplýva len to, že ide o vyúčtovania za roky 2012 a 2013 a reklamáciu je možné podať do 30.6.2013, resp. do 30.6.2014. Súd má zato, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, riadne nesledoval úhrady prijímané od žalovanej a následne pochybil pri jednotlivých ročných vyúčtovaniach, keďže vydanie opravených ročných vyúčtovaní potvrdil sám žalobca a sám tým spôsobil škodu. Podľa názoru súdu v uvedenej právnej veci sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, ale jedná sa o škodu a túto škodu nespôsobila, resp. nezavinila žalovaná. Žalovaná neporušila žiadnu svoju povinnosť, škoda vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalobcu, resp. organizácie, ktorá vykonáva účtovníctvo v prospech žalobcu. Žalovaná nie je subjektom, ktorý zavinil vznik škody, spočívajúcej v neuhradenom nedoplatku za rok 2012 v sume 148,87 eur a za rok 2013 v sume 260,61 eur.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , , článku 6 ods. 1, článku 8 , a , a dospel k nasledovným záverom.

10. V uvedenom prípade súd návrh zamietol a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu tak, ako to ustanovuje a súd má zato, že práve konanie zo strany žalobcu nebolo v súlade s ustanovením , nakoľko práve žalobca nepostupoval v súlade s ročným vyúčtovaním a práve žalobca realizoval opravné ročné vyúčtovania až v roku 2016. Tzn., že žalobca vykonával svoju činnosť v rozpore so zákonom. Predsa žalobca je odborne znalou inštitúciou v oblasti vyúčtovania a vedenia jednotlivých platieb, úhrad, preplatkov, nedoplatkov a až následne po cca troch rokoch žalobca zistil, že došlo k jeho pochybeniu a preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko nie je možné, aby zo strany žalobcu prešla celá ťarcha na žalovanú, aby uhradila škodu, ktorú nespôsobila. V prípade, ak by nárok zo strany žalobcu bol dôvodný, tak aj tak zo strany žalobcu došlo k premlčaniu uplatneného nároku, nakoľko nedoplatok za rok 2012 bol premlčaný dňa 31.12.2015 a nedoplatok za rok 2013 bol premlčaný v roku 2016 a žaloba bola podaná až 13.6.2017, v prípade ak by sa jednalo o škodu. A taktiež v prípade, ak by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie tak podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa , ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

11. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov v spise, žalobca podal žalobu na súd dňa 13.6.2017 o zaplatenie istiny 700,08 eur. Súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko v uvedenom prípade podľa názoru súdu sa nejedná o bezdôvodné obohatenie z dôvodov, ktoré súd uviedol, nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a podľa názoru v uvedenom prípade sa jedná o škodu, ktorú však nezavinila žalovaná a túto škodu si spôsobil žalobca sám svojím konaním, t. j. neodborným vedením účtovníctva, resp. vedenia ročného vyúčtovania.

12. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy.

13. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán

sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

14. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

15. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ). Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný.

16. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie podľa svojho právneho posúdenia.

17. Žalobca má za to, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože súd žiadnym spôsobom neskúmal a neodôvodnil aplikáciu príslušných právnych noriem, neuviedol na základe akých dôkazov dospel k svojim skutkovým zisteniam, neuviedol ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu, žiadnym spôsobom neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru o tom, že výlučne konaním žalobcu došlo k pochybeniu, nijako nezdôvodnil naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalobcu za vzniknutý stav, neuviedol, aké právne normy aplikoval pri posudzovaní nároku žalobcu a relevantné závery, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, pričom žalobca súčasne považuje rozsudok za rozporuplný, nepresvedčivý a arbitrárny. Z rozsudku a jeho odôvodnenia je jednoznačné, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom uvedenými skutočnosťami nielen náležite, ale vôbec žiadnym spôsobom nevyporiadal, a teda že súd prvej inštancie sa týmito pri rozhodovaní vo veci ani len nezaoberal a neuviedol, ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu, čo je dôkazom toho, že zobral do úvahy iba tvrdenia žalovaného, dokonca nad rámec žaloby sa v rozsudku vysporiadaval s právnymi kvalifikáciami, ktoré žalobca žalobou ani nepožadoval (škoda, jej vznik, náhrada a jej premlčanie).

18. O oprávnenosti nároku žalobcu a vedomosti žalovaného svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný vrátil žalobcovi nedoplatok za rok 2014 v sume 350,04 eur a riadne zaplatil aj vyúčtovaný nedoplatok za rok 2015 v sume 193,47 eur. O tom, že sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil, sa žalobca skutočne dozvedel v roku 2016 pri spracuvávaní ročného vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie roka 2015. Bezdôvodným obohatením je plnenie bez právneho dôvodu. V tomto prípade sa žalovanému plnilo bez právneho dôvodu, pretože na vyplatené sumy nemal právny nárok.

19. Žalobca má za to, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v tomto prípade jednoznačne nie je premlčaný. Rozhodujúcim je subjektívny okamih, kedy sa žalobca preukázateľne dozvedel (nie kedy sa mohol dozvedieť) okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde.

20. Žalobca navrhol súdu prvej inštancie, aby žalovaného zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 350,04 eur titulom bezdôvodného obohatenia z vyúčtovania za rok 2013 spolu s ročným úrokom 5,15 % zo sumy 350,04 eur od 25.06.2014 do zaplatenia.

21. Posúdenie nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia v sume 350,04 eur za rok 2012 nechal na zváženie konajúcemu súdu, keďže žalovaný sa dozvedel o rozsahu a výške bezdôvodného obohatenia v mesiaci jún 2016. Podľa názoru žalobcu si aj tento nárok uplatnil v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

22. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s právnou kvalifikáciou žaloby. V rozsudku na strane 4 skonštatoval iba to, že „nakoľko nie je možné, aby zo strany žalobcu prešla celá ťarcha na žalovanú, aby uhradila škodu, ktorú nespôsobila“. Žaloba si však voči žalovanému neuplatnil žiadnu škodu. Žalobca sa žalobou domáhal vrátenia bezdôvodného obohatenia.

23. Žalobca má za to, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keď súd prvej inštancie neuviedol, na základe akých dôkazov dospel k svojim skutkovým zisteniam.

24. Všetky predpoklady bezdôvodného obohatenia žalovanej žalobca súdu prvej inštancie preukázal a má za to, že dôkazné bremeno uniesol a že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu.

25. Napokon uviedol, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie sa v ňom vôbec nezaoberal právnou stránkou žalovanej veci.

26. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

27. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.

28. Žalobou doručenou súdu 13.6.2017 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 700,08 eur.

29. V žalobe tvrdil, že žalovaná bola podľa predpisu úhrad platného od 1.1.2011 povinná platiť na prevádzku a správu domu a za služby a vedľajšie poplatky mesačne zálohovo sumu 96,38 eur.

30. Pri spracovaní ročného vyúčtovania za rok 2015, t.j. v roku 2016 žalobca zistil, že žalovaná neuhrádzala mesačne zálohovo platbu v sume 96,38 eur, ale sumu 67,20 eur.

31. Pri spracovávací ročných zúčtovaní zálohových úhrad za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, od 1.1.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.12.2014 však žalobca vo vyúčtovaniach uvádzal, že žalovaná platila mesačne sumu 96,38 eur, teda vychádzal z nesprávne skutočne zaplatených záloh.

32. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa podľa tvrdenia žalobcu bezdôvodne obohatila

- za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 o nedoplatok v sume 148,87 eur a preplatok v sume 201,17 eur, spolu o sumu 350,04 eur,

- za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 o nedoplatok v sume 260,61 eur a preplatok v sume 89,43 eur, spolu o sumu 350,04 eur. Súčet uvedených súm tvorí žalovanú sumu 700,08 eur.

33. Ušlo však pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobca v žalobe uplatňuje rozdielne nároky so samostatným skutkovým základom. Za bezdôvodné obohatenie v tejto veci možno považovať preplatky, ktoré sú majetkovým prospechom žalovanej plnením žalobcu bez právneho dôvodu, avšak nedoplatky tento právny režim nezdieľajú. Nespĺňajú totiž zákonnú podmienku bezdôvodného obohatenia, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v ktorého rámci osobitná právna norma ukladá povinnosť, ktorá v podstate smeruje k rovnakému cieľu.

34. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že záver o premlčaní preplatkov za rok 2012 v sume 201,17 eur a za rok 2013 v sume 89,43 eur je správny.

35. Kým v preplatku za rok 2012 v sume 201,17 eur, žalovanej vyplatenému 8.7.2013, došlo k premlčaniu v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, preplatok za rok 2013 v sume 89,43 eur, žalovanej vyplatený 25.6.2014, bol premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote.

36. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je zhodný so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej lehoty, t.j. rozhodujúcim okamihom je deň prijatia tohto plnenia.

37. V tejto súvislosti je treba sa vysporiadať s otázkou, či okamih plnenia je aj okamihom skutočnej vedomosti oprávneného subjektu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa bezdôvodne obohatil.

38. V otázke, kto sa bezdôvodne obohatil, nie sú žiadne pochybnosti.

39. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax okamih skutočnej vedomosti viaže na splnenie podmienky - či žalobcovi v rozhodnom čase boli známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. komu plnil a v akej výške.

40. V tejto veci, podľa názoru odvolacieho súdu možno vysloviť názor, že požiadavka skutočnej (nielen predpokladanej alebo možnej vedomosti) oprávneného subjektu je naplnená tým, že v danom okamihu (plnenia) oprávnený musel poznať existenciu úhrad platného od 1.1.2011, rozsah povinnosti tam stanovených, ako aj skutočné mesačné zálohové úhrady platené žalovanou.

41. Mal teda skutočnú vedomosť o tom, že ak bude plniť nad rámec uvedeného predpisu úhrad, žalovaná sa bezdôvodne obohatí.

42. Samotné konštatovanie žalobcu, že o zistených nezrovnalostiach, ktoré viedli k bezdôvodnému obohateniu žalovanej v sume 89,43 eur za rok 2013 sa dozvedel až pri spracovávaní ročného vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu v roku 2016, tak nemajú vplyv na neskorší začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.

43. Čo sa týka uplatneného nároku - nedoplatku v sume 148,87 eur za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, aj tento bol premlčaný v objektívnej trojročnej premlčacej lehote. V tomto prípade ide o majetkové právo - právo na peňažné plnenie so začiatkom plynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty počnúc dňom 1.7.2013 (reklamácie z vyúčtovania bolo možné uplatniť do 30.06.2013). Žaloba na súde bola podaná 13.6.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

44. Zostáva tak nárok na zaplatenie nedoplatku žalobcom tvrdeným a špecifikovaným v žalobe v sume 260,61 eur na základe ročného vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013.

45. Oprávnenosťou tohto, žalobcom osobitne uplatneného nároku, sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom nezaoberal a svoje závery, že tento uplatnený nárok je škodou a že došlo k jeho premlčaniu, žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil.

46. Vyššie uvedené vytýkané nedostatky rozsudku spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

47. V tejto súvislosti je právne významné ust. , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

48. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd v ich

veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

49. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

50. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok v prevyšujúcej časti týkajúcej sa nárokov žalobcu na zaplatenie nedoplatku v sume 260,61 eur za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

51. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

52. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).