Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-24-2020.pdf
PDF · 124.19 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : L. T., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX W., zastúpený: AK JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Podzámska 41/a, 920 01 Hlohovec, proti žalovanej : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie 10.798,13 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. 12. 2019, č.k. 19Csp/25/2019 - 172, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.798,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.798,13 € od 20.9.2018 do zaplatenia; zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %. Žalobca tvrdil, že dňa 13.6.2018 približne o 21:00 hod. došlo na ceste medzi obcami P. a D. ku škodovej udalosti, pri ktorej vodič vozidla vo vlastníctve spoločnosti Hotel EURÓPA LM, s.r.o., IČO: 44 224 591, povinne zmluvne poisteného u žalovaného, narazil do zadnej časti vozidla žalobcu, následkom čoho došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. J. J. J., VIN: J., EČV: W.. Ihneď po vzniku škodovej udalosti bola na miesto privolaná polícia a dopravná polícia riešiaca dopravné nehody, ktorá skonštatovala, že v danom prípade nejde o dopravnú nehodu, ale len o škodovú udalosť, ktorú polícia neobjasňuje. Predmetná škodová udalosť tak bola vyriešená len medzi jej účastníkmi, tzn. vodičom vozidla patriaceho spoločnosti Hotel EURÓPA LM, s.r.o., IČO: 44 224 591, a žalobcom, ktorí riadne spísali správu o nehode, z ktorej vyplýva, že škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu Vozidla žalobcu, zavinil vodič vozidla poisteného u žalovaného. V čase vzniku škodovej udalosti mal vlastník vozidla, ktoré zavinilo škodovú udalosť, uzatvorenú so žalovaným platnú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX. Po tejto škodovej udalosti bolo Vozidlo žalobcu odtiahnuté do autoservisu do Trnavy, kde hneď na druhý deň, t.j. dňa 14.06.2018, pracovník zmluvného partnera žalovaného - spoločnosti Slovexperta, s.r.o., vykonal obhliadku a urobil zápis o poškodení Vozidla žalobcu, v ktorom uviedol rozsah poškodenia Vozidla. Žalovaný následne listom zo dňa 18.06.2018 žalobcovi oznámil, že na základe zdokumentovania rozsahu poškodenia a vypočítaných konečných nákladov na opravu vozidla, bude škoda na Vozidle žalobcu posúdená ako parciálna škoda. Dňa 19.06.2018 žalobca doručil žalovanému uplatnenie nároku na náhradu škody, v ktorom uviedol všetky potrebné a nevyhnutné skutočnosti na vykonanie riadnej a rýchlej likvidácie predmetnej škodovej udalosti. Listom zo dňa 11.07.2018 označeným ako „Výzva na doloženie dokladov k škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX“, žalovaný vyzval žalobcu na doloženie vyjadrenia o ukončení šetrenia (policajná správa), pričom žalovaný uviedol, že bez týchto dokladov nie je možné ukončiť likvidáciu škodovej udalosti. Žalobca sa následne na základe výzvy
žalovaného obrátil na príslušný policajný útvar, ktorý žalobcu informoval, že vo veci nebolo vykonané vyšetrovanie, keďže v danom prípade išlo len o škodovú udalosť, pričom o tejto škodovej udalosti majú na polícii len záznam o tom, že na miesto bola privolaná dopravná polícia, avšak fotografie z miesta nehody už nemajú uchované. Túto skutočnosť žalobca následne oznámil žalovanému, na základe čoho dal žalovaný predmetnú škodovú udalosť prešetriť svojmu externému partnerovi spoločnosti A3P, s.r.o. Žalobca bol následne kontaktovaný pracovníkom uvedenej spoločnosti A3P, s.r.o., ktorému poskytol všetky potrebné dokumenty, ako aj fotografie z miesta nehody, a tiež sa osobne zúčastnil aj šetrenia na mieste, kde došlo ku škodovej udalosti. Následne sa žalobca emailom zo dňa 10.08.2018 informoval u zamestnanca žalovaného na stav riešenia predmetnej škodovej udalosti, nakoľko od jej vzniku prešli v tom čase 2 mesiace a táto nebola stále zlikvidovaná. V ten istý deň bol žalobcovi doručený od žalovaného email, v ktorom mu žalovaný oznámil, že predmetná škodová udalosť je na šetrení v spoločnosti A3P, s.r.o. a po doručení ich záverečnej správy bude predmetná škodová udalosť vyhodnotená a zaslaná na Oddelenie likvidácie k ďalšiemu postupu. Od uvedeného dňa žalovaný so žalobcom nekomunikoval a žalobca neobdržal od žalovaného žiadnu správu ani informáciu o výsledku prešetrenia predmetnej škodovej udalosti, pričom žalobca sa niekoľko krát pokúšal skontaktovať s oddelením likvidácie ohľadom predmetnej škodovej udalosti, avšak neúspešne. Žalobca listom zo dňa 10.12.2018 doručeným žalovanému dňa 12.12.2018 vyzval žalovaného na okamžité skončenie prešetrovania predmetnej poistnej udalosti, oznámenie výšky poistného plnenia a poukázanie poistného plnenia na účet žalobcu do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalovaný na uvedenú výzvu právneho zástupcu žalobcu žiadnym spôsobom nereagoval. Až na základe emailovej urgencie zo dňa 07.02.2019 žalovaný emailom zo dňa 11.02.2019 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že predmetná vec bola zaslaná na znalecké skúmanie, pričom sa čaká na vyhotovenie znaleckého posudku a po jeho doručení, ak nebude potrebné vykonať ďalšie úkony, bude vec odovzdaná oddeleniu likvidácie žalovaného k ďalšej realizácii. Na základe uvedenej odpovede žalovaného žalobca emailom ešte v ten istý deň 11.02.2019 upozornil žalovaného, že pri likvidácii predmetnej škodovej udalosti dochádza zo strany žalovaného k zjavným prieťahom, keďže jej likvidácia v tom čase trvala už 8 mesiacov, pričom podľa ustanovenia § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. (zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o PZP“) je poisťovňa povinná ukončiť prešetrenie poistnej udalosti do 3 mesiacov odo dňa jej oznámenia. Dňa 19.02.2019 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený email žalovaného, v ktorom ho žalovaný informoval, že na ukončenie šetrenia predmetnej škodovej udalosti je potrebné, aby sa obaja vodiči (tzn. aj žalobca) dostavili na miesto vzniku škodovej udalosti za účelom vykonania rekonštrukcie, pričom ho žiadal o zaslanie stanoviska žalobcu k jeho účasti na mieste udalosti. Na uvedený email odpovedal právny zástupca žalobcu emailom zo dňa 26.02.2019, v ktorom žalovanému oznámil, že žalobca sa už raz osobne zúčastnil rekonštrukcie na mieste vzniku škodovej udalosti, pričom druhý vodič odmietol v tejto veci poskytnúť súčinnosť, a preto aj vzhľadom na dlhodobé neriešenie tejto škodovej udalosti zo strany žalovaného, žalobca nevidí dôvod na opätovnú účasť na mieste udalosti. Na základe uvedeného právny zástupca žalobcu opätovne vyzval žalovaného na ukončenie likvidácie predmetnej škodovej udalosti. Keďže žalovaný bol aj naďalej nečinný a likvidáciu škodovej udalosti neukončil, žalobca si dal na vlastné náklady vypracovať kalkuláciu nákladov na opravu vozidla v zmysle zápisu technika zmluvného partnera žalovaného zo dňa 14.06.2018 spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Z vypracovanej kalkulácie č. XXXXXXXXXX systémom Audatex zo dňa 14.06.2018 (uvedený deň je dňom, kedy pracovník spoločnosti Slovexperta, s.r.o. vykonal ohliadku a zápis o poškodení motorového vozidlo) vyplýva, že náklady na opravu vozidla žalobcu predstavujú sumu 10.798,13 € s DPH. Žalobca poškodené vozidlo po škodovej udalosti predal aj s daným poškodením, a to za kúpnu cenu poníženú o rozsah daného poškodenia (tzn. poníženie kúpnej ceny zodpovedalo približným nákladom na opravu vozidla). Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 11.03.2019 doručeným žalovanému dňa 15.03.2019 vyzval žalovaného na úhradu poistného plnenia vo výške kalkulovaných nákladov na opravu vozidla v sume 10.798,13 €, ako aj príslušného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.798,13 € od 20.09.2018 do zaplatenia na účet žalobcu, a to do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
2/ Žalobca súdu prvej inštancie k žalobe predložil technický preukaz Vozidla žalobcu, správu o nehode zo dňa 13.06.2018, fotografiu poškodenia Vozidla, zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 14.06.2018, oznámenie o parciálnej škode zo dňa 18.06.2018, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 19.06.2018, výzvu na doloženie dokladov zo dňa 11.07.2018, emailovú komunikácia žalobcu so žalovaným zo dňa 10.08.2018, výzvu na okamžité skončenia prešetrovania poistnej udalosti
zo dňa 10.12.2018, emailovú komunikácia právneho zástupcu žalobcu so žalovaným, kalkuláciu č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.06.2018, výzvu na zaplatenie poistného plnenia zo dňa 11.03.2019.
3/ Žalovaný nárok žalobcu neuznal. V odpore argumentoval, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody prostredníctvom vyplneného formuláru „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ dňa 19.06.2018. Žalovaný pristúpil k šetreniu predmetnej škodovej udalosti a prostredníctvom svojho zmluvného partnera, spoločnosti Slovexperta, s.r.o., M. R. Štefánika 32, 010 01 Žilina, IČO: 36404 811 (ďalej len „spoločnosť Slovexperta“), dňa 14.06.2018 vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla. Prešetrovanie potrebné na zistenie existencie a rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie môže byť skončené až vtedy, pokiaľ je na základe overenia konkrétnych tvrdení a okolností nepochybné, že k tvrdenej škodovej udalosti skutočne došlo. Žalovaný v rámci prešetrovania požiadal o spoluprácu spoločnosť AP3, s.r.o., vykonávajúcu detektívnu službu podľa zákona č. 437/2005 Z. z. (zákon o súkromnej bezpečnosti); podľa zistení spoločnosti AP3, s.r.o. na základe výsledkov šetrenia poistnej udalosti sa dá predpokladať, že k poškodeniu vozidiel došlo na mieste a za okolností, ktoré uviedli jej účastníci, ale nie v rozsahu ich celkového poškodenia. Na základe uvedených skutočnosti žalovaný požiadal o vypracovanie znaleckého posudku z odboru doprava cestná a to za účelom jednoznačného určenia, či k škodovej udalosti mohlo dôjsť opísaným spôsobom a v akom rozsahu. Nakoľko žalovaný ešte neobdržal daný znalecký posudok, nemohol pristúpiť k ukončeniu likvidácie, pričom o uvedenej informácii informoval žalobcu. Na základe uvedených skutočnosti žalovaný namietal v celom rozsahu výšku žalobcom uplatneného nároku, nakoľko ho považuje za nepreukázaný. Žalovaný súdu prvej inštancie predložil Dodatok k prešetreniu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, vypracovaný spoločnosťou AP3, s.r.o.
4/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel po právnej stránke o ust. § 427 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., ďalej o ust. zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, § 2 písm. i/, § 4 ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Uplatnený nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný. Poukazoval na to, že medzi stranami nebolo sporné kedy a za akých okolností malo dôjsť k škodovej udalosti. Toto potvrdil aj externý partner žalovaného - spoločnosť AP3, s.r.o. Rozsah poškodenia vozidla žalobcu a výška nákladov na jeho opravu nebola sporná, výšku nároku žalovaný spochybňoval len čo do okolností jeho vzniku. Obhliadka bola vykonaná ďalším partnerom žalovaného - spoločnosťou Slovexperta, s.r.o., ako aj kalkulácia, a tieto boli bez ďalších výhrad prijaté v rámci likvidácie udalosti - čo vyplýva z listu žalovaného zo dňa 18.6.2018, v ktorom poukazuje na tieto dokumenty a uvádza, že škoda ďalej bude posúdená ako parciálna. Táto výška nebola spochybnená ani tvrdením žalovaného, ani žiadnym z predložených dokumentov. Jediným dokumentom, z ktorého v rámci procesnej obrany čerpá žalovaný, sú závery spoločnosti AP3, s.r.o, ktoré však v žiadnym spôsobom nespochybňujú nárok žalobcu. Vyslovená je tam pochybnosť o stave vozidla vinníka a prípadných jeho nárokoch. Domnienka o „zinscenovaní“ nehody nemá žiaden relevantný podklad a aj podľa uvedeného dokumentu vyplýva len z nezrovnalostí na strane vinníka nehody. Naopak z predmetného dokumentu vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý na požiadanie poskytol plnú súčinnosť, na rozdiel od vinníka, ktorý bol havarijne poistený u žalovaného a zo škodovej udalosti si mal u žalovaného uplatniť nároky (vyplýva zo správy AP3 s.r.o.). Práve u neho vznikli pochybnosti o rozsahu poškodenia v dôsledku škodovej udalosti a pochybnosti, či išlo o náhodnú udalosť.
5/ Súd prvej inštancie ďalšou poukazoval na to, že žalobca si povinnosť preukázať svoj nárok, ako aj poskytnúť žalovanému súčinnosť pri šetrení udalosti splnil v lehote podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, keď riadne reagoval na žiadosť o predloženie správy z polície (čo vyplýva z predloženej komunikácie strán), ako aj šetrenia na mieste udalosti. Naopak žalovaný si neplnil svoju povinnosť podľa citovaného ustanovenia, keď prešetrovanie neskončil v lehote 3 mesiacov od uplatnenia si nároku žalobcom dňom 19.6.2018 (podľa tlačiva žalovaného opatreného podacou pečiatkou), ani v predmetnej lehote neoznámil žalobcovi, čo prešetreniu škodovej udalosti bráni, čím sa dňa 20.8.2018 dostal do omeškania. Žalovaný svoje tvrdenia ohľadne technickej neprijateľnosti priebehu škodovej udalosti žiadnym spôsobom nepodložil, napriek tomu, že mal na to viac ako dostatok času. V tomto smere je potrebné poukázať aj na to, že táto neprijateľnosť sa podľa všetkých tvrdení a dokumentov netýka poškodenia vozidla žalobcu. Podstata procesnej obrany žalovaného je v podstate domnienka, že nešlo o náhodnú udalosť. Táto však nemá žiadnu (rozumnú) oporu. Žiadny produkovaný dôkaz ničomu takému nenasvedčuje, práve naopak, vo vzťahu k žalobcovi ju skôr vyvracia. Súd neupiera žalovanému právo brániť sa proti poistným podvodom (čo vyplýva z jeho vyjadrenia na pojednávaní). Táto argumentácia
žiadnym spôsobom nevysvetľuje nesplnenie si povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP (či už podľa písm. a/ alebo b/). Žalovaný na pojednávaní uviedol, že inú poistnú udalosť v tejto súvislosti neeviduje
- teda prípadné nároky vinníka škodovej udalosti (havarijne poisteného tiež u žalovaného). Za danej situácie je teda záver o možnom vykonaní škodovej udalosti za účelom prekrytia skorších poškodení vozidla vinníka iracionálny. Aj v prípade, že by išlo o omyl na strane žalovaného (a tieto nároky voči nemu boli zo strany vinníka skutočne vznesené), tak je nepochopiteľná pasivita a postoj žalovaného (bez vplyvu na dôvodnosť nároku žalobcu). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom kedy, ako a v akom rozsah vznikla žalobcovi škoda, ani v tom, kto je za ňu zodpovedný, kto ju mal nahradiť, v akom rozsahu a do kedy, z ktorých dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní mu priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
6/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, čo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že vec nesprávne právne posúdil a že konanie zaťažil inou vadou, čo malo v konečnom dôsledku za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, písm. e/, písm. f/ a písm. h/ CSP v spojení s ust. § 366 písm. d/ CSP). Žalovaný zopakoval, že dňa 13. 6. 2018 došlo na ceste medzi obcami Svrbice a Ratnovice ku škodovej udalosti a to tak, že motorové vozidlo zn. J. J., EČV : C. XXXCR narazilo do motorového vozidla zn. J. J., EČV : W. XXXCA. Uvedená škodová udalosť bol žalovaným riadne zaevidovaná a priradil jej č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v rámci prešetrovania potrebného na zistenie existencie a rozsahu povinností poskytnúť poistné plnenie požiadal o spoluprácu spoločnosť A3P, s.r.o., vykonávajúcu detektívnu službu podľa zák. č. 437/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti). Podľa zistení spoločnosti A3P, s.r.o. : „na základe výsledkov šetrenia poistnej udalosti sa dá predpokladať, že k poškodeniu vozidiel došlo na mieste a za okolností, ktoré uviedli jej účastníci, ale nie v rozsahu ich celkového poškodenia.“ Žalovaný preto požiadal o vypracovanie znaleckého posudku z odboru doprava cestná a to za účelom jednoznačného určenia či k škodovej udalosti mohlo dôjsť opísaným spôsobom a v akom rozsahu. Následne informoval žalobcu o nemožnosti poskytnúť plnenie v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný požiadal o vypracovanie znaleckého posudku dňa 1. 2. 2019; tento (č. XX/XXXX) bol vypracovaný a doručený dňa 29. 11. 2019, pričom z jeho záverov vyplýva, že „...v danom prípade v čase zrážky vozidiel tieto boli čiastočne prekryté. Poškodeniu, čiže vytrhnutiu riadenia na vozidle V.:W.- XXXCA mohlo dôjsť len za predpokladu, že toto už bolo čiastočne poškodené (nalomené, technická závada) alebo poškodené, čiže vytrhnuté a vsunuté späť. K vytrhnutiu riadenia v danom prípade nemohlo dôjsť a to z takého dôvodu, že úbytok sily vplyvom deformácie vozidla bol malý a ani sa neaktivoval airbag vo vozidle V.:W.-XXXCA. Ďalej v danom prípade ťažné zariadenie malo byť zasunuté do vozidla. Poškodenie zadného plastu ťažným zariadením podľa môjho názoru nevzniklo pri tejto dopravnej nehode.“ Žalovaný považuje za nesprávny taký postup súdu, keď znalecké dokazovanie na posúdenie technickej prijateľnosti vzniku poškodení na vozidle v dôsledku popisovaného nehodového deja nevykonal, resp. neumožnil žalovanému predloženie súkromného znaleckého posudku. Súd musí dbať o to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok, ak sa tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.
7/ Žalovaný ďalej v odvolaní poukazoval na to, že medzi účastníkmi zostala naďalej sporná otázka rozsahu prípadného poškodenia, ktoré predpokladá ako prvotné vyriešenie prvej otázky technickej prípustnosti vzniku zdokumentovaných poškodení, pričom žalovaný už v odpore namietal žalobcom uplatnený rozsah nároku, nakoľko žalobca si voči žalovanému uplatnil plnenie formou rozpočtu. Podľa žalovaného rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných (nevykonaných) dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za predčasné. Pokiaľ súd niektorý dôkaz nevykonal, mohlo to viesť k nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu. Žalovaný namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci, ktorý nekorešponduje so skutočným a objektívnym stavom. Žalovaný navrhoval v odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znalcom I.. Y. Q., znalecký odbor : Doprava cestná.
8/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že žalovaný mal predložiť znalecký posudok už pri podanom odpore, tento nepredložil a teda okrem tvrdenia rozporu žiadnym spôsobom nepreukázal, či k škodovej udalosti mohlo dôjsť inak ako opísaným spôsobom a v akom rozsahu došlo k poškodeniu auta žalobcu pri tejto poistnej udalosti. Samotný žalovaný predložil okrem iných listinných dôkazov aj správu od spoločnosti AP3, s.r.o., ktorá uviedla, že k poškodeniu vozidla došlo na mieste a za okolností ale rozsah poškodenia bol iný, nakoľko vozidlo vinníka bolo poškodené už pred zrážkou (čo nemôže byť na ťarchu žalobcu, nakoľko vozidlo žalobcu bolo poškodené tak, ako bolo obhliadnuté spoločnosťou Slovexperta, s.r.o., ktorú za žalobcom poslal žalovaný). Súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými námietkami a úvahami žalovaného najmä v bode 27 odôvodnenia rozsudku. vo svojom odvolaní síce žalovaný poukazuje na § 365 ods. 1 písm. e/, e/, f/ a h/ CSP; v samotnom odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal tzv. inú vadu konania, rovnako nepreukázal, v čom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a ani v čom súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jediným dôvodom by mohla byť okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie však odôvodnil, prečo z dôvodu koncentrácie konania nemohol čakať na vypracovaný znalecký posudok, nakoľko každá strana sporu má svoje povinnosti a teda povinnosť uniesť svoje dôkazné bremeno. Ak teda žalovaný popieral rozsah poškodenia, tak mal vyvinúť úsilie skôr vypracovať znalecký posudok. Z tohto dôvodu nie je naplnený dôvod, že súd prvej inštancie znemožnil vykonať znalecké dokazovanie, resp. predložiť súkromný znalecký posudok, ale žalovaný nevyvinul úsilie, aby takýto dôkaz predložil riadne a včas. K tvrdeným záverom v znaleckom posudku, ktorý žalovaný pripojil k svojmu odvolaniu, týkajúcich sa vytrhnutia riadenia resp. poškodenia zadného plastu na vozidle, žalobca uviedol, že ide podľa jeho názoru o tzv. novoty v konaní a ich použitie musí byť riadne zdôvodnené, pričom žalobca sa domnieva, že predpoklady ust. § 366 písm.a/ až d/ CSP naplnené neboli. Žalovaný sa v konaní nebránil tým, že by boli nezrovnalosti na vozidle žalobcu, ale tým, že sú nezrovnalosti na aute vinníka poistnej udalosti. Súd zároveň poučil žalovaného, dokedy môže predkladať dôkazy a preukazovať svoje tvrdenia. V zmysle § 154 CSP prostriedky procesnej obrany a procesného útoku možno uplatňovať najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a toto žalovaný nesplnil a až v odvolacom konaní predložil ďalšie skutkové tvrdenia. Tvrdenie žalovaného, že rozporuje aj rozsah nároku nebolo doteraz produkované, pričom z listiny vytvorenej žalovaným dňa 18. 6. 2018 vyplýva, že škoda bude posudzovaná ako parciálna s poukazom na obhliadku a kalkuláciu zo dňa 14. 6. 2018. Podľa žalobcu by naopak predlžovanie sporu viedlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko žalobca jednak preukázal nárok, bol aktívny, naopak žalovaný bezdôvodne porušil zákonnú lehotu na skončenie likvidácie a neustále predlžoval súdne konanie za účelom podania znaleckého posudku. Záverom žalobca ešte poznamenal, že samotný znalec v závere posudku uvádza : „priebeh nehodového deja uvedený v spise je po technickej stránke prijateľný.“
9/ Ďalšie podania týkajúce sa veci strany sporu neučinili.
10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11/ Prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. 12/ Žalovaný v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol bez vyčkania na predloženie znaleckého posudku zo strany žalovaného, keď znalecký posudok obsahoval závery o technickej neprijateľnosti priebehu škodovej udalosti ako aj závery ohľadom rozsahu uplatneného nároku. Podľa žalovaného rozhodol súd prvej inštancie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Znalecký posudok č. č. XX/XXXX, vypracovaný znalcom I.. Y. Q., znalecký odbor : Doprava cestná, pripojil žalovaný k svojmu odvolaniu.
13/ Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
14/ Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
15/ Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
16/ Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
17/ Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
18/ Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
19/ Citované ust. § 366 CSP má svoj základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje odvolateľovi prednášať nové skutočnosti a dôkazy, čo znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len za podmienok ust. § 366 CSP. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.
20/ V danom prípade žalovaný pripojil k svojmu odvolaniu znalecký posudok vyhotovený znalcom z odboru cestná doprava, I.. Y. Q., č. znaleckého posudku XX/XXXX, poukazujúc na jeho závery, ktoré žiadal, aby odvolací súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní v odvolacom konaní. Odvolací súd ale s poukazom na cit. ust. § 366 CSP na žalovaným predložený znalecký posudok neprihliadal, nakoľko ani jedna z taxatívne vymenovaných podmienok, za ktorých možno v odvolacom konaní použiť tzv. novoty (prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie) nebola splnená.
21/ Podobne sa ani súd prvej inštancie nedopustil nesprávneho procesného postupu, pokiaľ o žalobe žalobcu rozhodol na základe stranami sporu produkovaných dôkazov, keď nevyčkal na vyhotovenie a predloženie predmetného znaleckého posudku. Dokazovanie je takou časťou civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Súčasťou právomoci konať o veci je aj právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu je potrebné vykonať aj akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhom sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie účastníkov konania. Pokiaľ súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, neznamená to, že súd neumožnil realizáciu procesných oprávnení strany sporu. V danom prípade si žalobca v konaní uplatnil voči žalovanej poisťovni sumu 10.798,13 € s príslušenstvom, titulom úhrady
poistného plnenia vo výške kalkulovaných nákladov na opravu vozidla. Škodu na motorovom vozidle utrpel žalobca v rámci škodovej udalosti - dopravnej nehode dňa 13. 6. 2018, ktorú zavinil vodič vozidla, ktoré je povinne zmluvne poistené u žalovaného (vodič vozidla, ktorý spôsobil škodu, mal u žalovaného uzavreté aj havarijné poistenie); uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.
22/ Ako už na to poukázal súd prvej inštancie vo svojom rozsudku, žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody dňa 19. 6. 2018. Ešte dňa 14. 6. 2018 bolo poškodené vozidlo žalobcu obhliadnuté spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. (partnerom žalovaného), o čom svedčí Zápis o poškodení motorového vozidla č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 6. 2018), na základe ktorej bola vypracovaná kalkulácia opravy vozidla, s nákladmi na opravu vo výške 10.798,19 €. Žalovaný listom zo dňa 18. 6. 2018 žalobcovi oznámil, že škoda bude posudzovaná ako parciálna, s poukazom na obhliadku a kalkuláciu zo dňa 14. 6. 2018, bez ďalších výhrad zo strany žalovaného. Žalovaný si v rámci šetrenia ďalej nechal vypracovať Dodatok k prešetreniu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX spoločnosťou AP3, s.r.o. V závere Dodatku (datovaný dňom 27. 12. 2018) sa konštatuje, že k poškodeniu vozidiel došlo na mieste a za okolností uvádzanými účastníkmi poistnej udalosti, avšak nie v rozsahu celkového poškodenia, vzhľadom na domnienku, že vozidlo vinníka (t.j. nie poškodeného, žalobcu) bolo poškodené už pred zrážkou, čo vyplynulo z konzultácie so znalcom. Žalobca, ako poškodený, si splnil svoje povinnosti, bol plne súčinný pri šetrení okolností poistnej udalosti. Žalovaný, hoci mu z ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení vyplýva povinnosť ukončiť prešetrenie poistnej udalosti do 3 mesiacov od jej oznámenia, si túto povinnosť nesplnil. Navyše mal k dispozícii dostatočne dlhý časový priestor, aby predložil prípadný znalecký posudok včas, ešte v rámci vykonávania dokazovania pred súdom prvej inštancie. Okresný súd rozhodol o žalobe žalobcu na základe dôkazov, predložených ako žalobcom tak aj žalovaným, ktoré nijako nespochybňujú z hľadiska technickej prijateľnosti priebeh škodovej udalosti a rovnako tak ani závery ohľadom rozsahu žalobcom uplatneného nároku.
23/ Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, podľa § 378 ods. 1, ods. 2 CSP.
24/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu voči žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %. 25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).