Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Ek/643/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnej: Z. V., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XXX/XX, XXX XX Q., o vymoženie pohľadávky vo výške 118,80 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Povinná nemá nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 02.04.2020, domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 118,80 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XUp/XXX/XXXX zo dňa 17.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.05.2018 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 22.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslavovi Pallerovi, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 24.04.2020 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené v súlade s ustanovením § 61b ods. 3 Exekučného poriadku zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 20.08.2020, pričom za doručené sa považuje uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po jeho zverejnení. Dňa 14.01.2021 bol exekútorskému úradu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 13.01.2021, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 13.01.2021. V tomto bode súd konštatuje, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 21.01.2021.

4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie, spolu s obálkou preukazujúcou dátum jeho podania na poštovú prepravu, upovedomením o začatí exekúcie, oznámením o zverejnení upovedomenia v Obchodnom vestníku, a vyjadrením oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie s prílohou (plnomocenstvo). Súd pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.

5. Povinná vo svojom podaní zo dňa 13.01.2021 označenom ako „Žaloba o zastavenie exekúcie č. XXXEX XXX/XX zo 07.10.2020 podľa a nasl. Exekučný poriadok, Námietky proti exekučnému konaniu, Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, Ochrana ohrozeného spotrebiteľa“, ktoré súd posudzoval ako návrh povinnej na zastavenie exekúcie, uviedla, že podáva žalobu o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s a unijným právom, pretože jej boli odňaté ústavné práva. Povinná ďalej uviedla, že nebola informovaná o vzniku exekučného titulu vydaného Okresným súdom, ani o poverení na vykonanie exekúcie vydanom Okresným súdom, spornú pohľadávku na základe rozhodnutia súdu neuznáva čo do dôvodu aj do výšky, exekúcia je vedená na základe nespôsobilého právneho titulu a z dôvodu opatrnosti podáva námietku premlčania. Povinná žiada exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Vo svojom podaní uviedla, že pôvodný veriteľ je verejne známy úžerník, ktorý cielene koná proti spotrebiteľom SR, a poprela nárok oprávneného v celom rozsahu. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. , , ), a Ústavného súdu SR (č. k. , -19). Exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia, povinná označila za nespôsobilý a neúčinný, uviedla, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že jej ako účastníkovi konania boli porušené a odňaté ústavné práva, bola jej odňatá možnosť konať pre súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti povinného, a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Povinná namieta postup súdu, ktorému vyčíta, že odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje ďalej tým, že úverová zmluva, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver, a z ktorej pochádza nárok oprávneného, je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedla, že spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný, že dodávateľ a oprávnený spôsobili neplatné právne úkony, z ktorých nevznikli právne účinky. Namieta, že dodávateľ jej predložil na podpis formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol pripravený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ ho nemohol ovplyvniť, oprávnený pri uzatváraní zmluvy použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky. Povinná tiež uviedla, že podáva námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, čo odôvodňuje tým, že nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť v prípade nesplnenia dlhu do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Podľa povinnej nie sú preukázané skutočné náklady, a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. Povinná namieta, že v exekučnom príkaze, ktorý zaslal súdny exekútor, nie je preukázateľne uvedené, z čoho trovy exekúcie, ktoré si uplatňuje, pozostávajú, nakoľko vykonané úkony v exekučnom konaní neodôvodňujú takúto výšku trov exekúcie. Z uvedených dôvodov povinná žiada, aby súd exekúciu zastavil, a aby bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy konania. V závere svojho podania povinná žiada súd o doručenie akéhokoľvek vyjadrenia alebo podania v tejto veci za účelom oboznámenia sa s ním a predloženia prípadného vyjadrenia k nemu, a to ešte pred rozhodnutím o samotnej veci.

6. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 21.01.2021 oznámil súdu zmenu svojho právneho zastúpenia, čo preukázal pripojenou plnou mocou udelenou novému právnemu zástupcovi. Vo vzťahu k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že platobným rozkazom, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 17.04.2018, č. k. XUp/XXX/XXXX, bola žalovanému (povinnej) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.05.2018. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní, a súd, resp. súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie, nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Podľa vyjadrenia oprávneného, ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje platobný rozkaz, s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Oprávnený tiež uviedol, že akékoľvek prostriedky obrany mohol povinný uplatniť v súdnom konaní, v exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený vyjadril názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. K námietke premlčania oprávnený poukázal

na znenie ustanovenia , v zmysle ktorého premlčacia doba pri práve priznanom právoplatným súdnym rozhodnutím je 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 02.04.2020, neexistujú podľa vyjadrenia oprávneného žiadne pochybnosti o premlčaní priznaného práva. Oprávnený ďalej poukázal na zákonné znenie ustanovení , a Exekučného poriadku pojednávajúcich o dôvodoch zastavenia exekúcie súdom, resp. súdnym exekútorom a o lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Záverom uviedol, že má za to, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení, a že vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí so zastavením exekúcie.

7. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného, ak povinnosť obsiahnutá vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok. Formálna

a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

16. Súd sa pri skúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na jeho podanie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným je 15 dní a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Právna skutočnosť (dôvod zastavenia exekúcie) je uplatnená včas, ak ju povinný bez vlastnej ujmy nemohol uplatniť skôr. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie.

17. Podľa Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk; ak je povinným fyzická osoba, ustanovenia a ods. 2 sa nepoužijú.

18. Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku.

19. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnej uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku, t. j. dňom 21.09.2020. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 13.01.2021, a teda povinná podala návrh na zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, t. j. po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnej. V takto oneskorene podanom návrhu na zastavenie exekúcie preto mohla povinná účinne uplatniť len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplnutí 15 dní od 21.09.2020, kedy jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie.

20. Povinná svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje predovšetkým tým, že je nemajetná, spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu aj do výšky, táto mala podľa nej vzniknúť zo spotrebiteľskej zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho je zmluva neplatná, ako aj tým, že boli porušené jej ústavné práva, nebola informovaná o vzniku exekučného titulu a exekučný titul považuje za nespôsobilý a neúčinný, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinná tiež z opatrnosti vzniesla námietku premlčania vymáhaného nároku. Z argumentácie povinnej je zrejmé, že sa týka skutočností, ktoré mala povinná možnosť uplatniť už pred uplynutím zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku uvedeného je tu dôvod na zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je pevne stanovená zákonom a nie je možné ju predĺžiť. S ohľadom na koncentračnú zásadu uplatňovanú v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, a na dôsledky oneskoreného uplatnenia dôvodov na zastavenie exekúcie zo strany povinnej, súd zároveň nevyhovel žiadosti povinnej o doručenie vyjadrenia oprávneného ešte pred rozhodnutím o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

21. Súd však považuje za potrebné uviesť, že námietky týkajúce sa skutočností základného konania (dôvodnosti a výšky vymáhaného nároku, existencie neprijateľných zmluvných podmienok, platnosti či neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy), by neboli relevantným dôvodom pre zastavenie exekúcie ani v prípade, ak by boli povinnou uplatnené v zákonnej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko tieto bolo možné namietať už v upomínacom konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Povinná sa mohla voči exekučnému titulu - platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní - brániť podaním odporu. Keďže tak neurobila, exekučný titul nadobudol právoplatnosť a je vykonateľný.

22. K námietke povinnej, že nebola o vzniku exekučného titulu informovaná, exekučný súd uvádza, že sa oboznámil so spisom upomínacieho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul a zistil, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XUp/XXX/XXXX zo dňa 17.04.2018 bol povinnej doručovaný elektronicky, do jej elektronickej schránky. Postup akým súd v upomínacom konaní doručuje platobný rozkaz žalovanému závisí od skutočnosti, či žalovaný má, alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku. Prednosť má elektronické doručovanie, preto súd pri zistení aktivovanej elektronickej schránky žalovaného pri doručovaní platobného rozkazu s prílohou postupuje podľa ustanovenia tohto zákona. V zmysle uvedeného ustanovenia sa platobný rozkaz a jeho prílohy doručujú žalobcovi a žalovanému ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu, ktorým je o e-Governmente. Súd pre úplnosť dodáva, že v prípade doručovania do elektronickej schránky ide o špeciálny právny režim upravený v a nasledujúcich zákona o e-Governmente. Tento spôsob komunikácie plne nahrádza klasický spôsob doručovania dokumentov v listinnej podobe. Právna úprava zákona o-Governmente s účinnosťou od 1. novembra 2017 umožňuje súdu doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk elektronicky aj s využitím tzv. náhradného doručenia.

23. Z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XUp/XXX/XXXX vyplýva, že platobný rozkaz spolu s prílohami bol povinnej odoslaný do jej aktívnej elektronickej schránky dňa 23.04.2018 o 11:29 hod.. Tieto dokumenty boli povinnej k dispozícii počas 15

dňovej úložnej lehoty. Vzhľadom na možnosť tzv. náhradného doručenia je obsah elektronickej zásielky adresátovi (povinnému) sprístupnený aj keď doručenku nepotvrdil. V danom prípade sa elektronická správa považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky vyplýva, že exekučný titul bol povinnej doručený dňa 09.05.2018 o 00:28 hod., čím sa elektronická zásielka pokladá za úspešne doručenú. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Keďže povinná nepredložila, ani neoznačila žiadny dôkaz spochybňujúci údaje na elektronickej doručenke, alebo správnosť postupu pri doručovaní platobného rozkazu, má exekučný súd za to, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.04.2018, sp. zn. XUp/XXX/XXXX bol povinnej riadne doručený zákonným spôsobom a je spôsobilým exekučným titulom.

24. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

25. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa prvej vety , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

27. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

28. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej namieta premlčanie vymáhaného nároku. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania dovolá. Pohľadávka sa premlčí márnym uplynutím premlčacej doby, t. j. ak oprávnený subjekt nevykonal právo v priebehu premlčacej doby. Premlčacia doba pri pohľadávkach priznaných právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu je v zmysle desaťročná a plynie od vykonateľnosti exekučného titulu. Začatím exekučného konania v zmysle premlčacia doba spočíva a počas riadneho vedenia konania neplynie. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul v danom prípade nadobudol vykonateľnosť dňa 25.05.2018 a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 02.04.2020, je zrejmé, že k premlčaniu judikovaného nároku oprávneného vymáhaného v predmetnom exekučnom konaní nedošlo.

29. Povinná ďalej namieta, že jej ako účastníkovi boli porušené ústavné práva, avšak bližšie nekonkretizuje, v čom vidí odňatie práva konať pred súdom, resp. práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Argumentácia povinnej, v rámci ktorej poukazuje i na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, je v tomto smere všeobecná, a týka sa ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní úverovej zmluvy, čo nemá súvis s predmetným exekučným konaním, keďže nárok priznaný exekučným titulom nevznikol zo zmluvy o úvere.

30. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

31. Podľa prvej vety č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia.

32. Podľa , odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.

33. Podľa , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.

34. Podľa , exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

35. Podľa , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

36. Podľa , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

37. K povinnou namietanej výške trov exekúcie vyčíslenej súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie súd uvádza, že trovy exekúcie si súdny exekútor vypočítal v súlade s Exekučného poriadku a s vyššie citovanými ustanoveniami . V súlade s právnou úpravou súdny exekútor určil výšku odmeny v prípade splnenia vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v sume 42,00 eur, ktorá predstavuje 10% výšky vymáhaného plnenia ako základu na jej určenie, a výšku náhrady hotových výdavkov v sume 30,00 eur. Paušálna náhrada hotových výdavkov zahŕňa náhradu nákladov, ktoré exekútor vynaložil v priebehu exekučného konania, a ktoré sú príkladmo vymenované v (náklady na vedenie spisu, cestovné, poštovné, náklady na elektronickú komunikáciu a zisťovanie majetkových pomerov povinného a i.). Nakoľko súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, odmena exekútora, ako aj náhrada hotových výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. V súlade s citovanou právnou úpravou je rovnako aj vyčíslenie odmeny súdneho exekútora vo výške 84,00 eur + DPH, predstavujúcej 20% základu na jej určenie ( ) a náhrady hotových výdavkov vo výške 60, eur + DPH ( ), na ktoré má exekútor nárok v prípade neuhradenia vymáhaného nároku v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

38. Súd ďalej uvádza, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnila. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Z uvedených dôvodov súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

40. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

41. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

42. Vzhľadom na to, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, ako aj vzhľadom na to, že povinnej v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadne trovy nevznikli, povinnej nevznikol nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu súd o povinnou uplatnenom nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že povinná nemá nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie, tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

43. Nakoľko oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.