Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8P-102-2020.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/102/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, maloletý I. X., R.. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh otca: K. X., R.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, C. R. T., toho času C. XXX, K., za účasti matky: C. X., R.. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, D. a Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o zníženie výživného, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na jeho maloletého syna I. X. na sumu 70,- eur mesačne z dôvodu, že je nezamestnaný a nemá žiaden príjem.
2. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.
3. Kolízny opatrovník a Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou nepovažovali zníženie výživného za rozhodnutie v záujme maloletého dieťaťa.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi o príjmoch a výdavkoch rodičov, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 6P/136/2018 a zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6P/136/2018 -68 zo dňa 27.11.2018 bolo zmenené výživné určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/145/2014-31 zo dňa 22.12.2014 a to tak, že sa zvýšilo výživné na maloletého I. X., R.. XX.X.XXXX zo sumy 100,- eur na čiastku 170,- eur mesačne, počnúc dňom 1.7.2018. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.1.2019.
6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že ako živnostník pol roka vôbec nepracoval, vykonával činnosť len brigádnicky. Touto činnosťou nezarobil dostatok financií nato, aby si plnil vyživovaciu povinnosť na tri deti. Návrh na zníženie výživného podal voči synovi I. aj synovi K.. Vyživovaciu povinnosť na tretieho syna Q. si plní vo výške 100,- eur mesačne. Aktuálne je otec samostatne zárobkovo činná osoba, vykonáva izolácie striech, toho času v D.. Práce vykonáva len na základe ústnych dohôd, nemá uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu. Mesačne vystavuje faktúry. Zarobí sumu cca 800,- eur. Presnú sumu nie je možné určiť, je to závislé od množstva vykonanej práce. Popri bežných výdavkoch na stravu, ošatenie, hygienické potreby, uhrádza poplatok za telefón 40,- eur, podnájom 400,- eur mesačne. Býva v trojizbovom byte s manželkou, jej dvoma deťmi a svokrou. Manželka nepracuje. Potvrdil, že od decembra
2019 si nijako neplnil výživné na syna I.. S maloletým synom sa otec nestretáva. Taktiež si neplní vyživovaciu povinnosť na syna K.. Otec nemá žiadne finančné úspory, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľné veci väčšieho rozsahu. Ako živnostník doposiaľ nemusel uhrádzať odvody do Sociálnej poisťovne. V zdravotnej poisťovni má peňažný záväzok vo výške XXX,XX eur, ktorý by mal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Taktiež má záväzky v peňažných ústavoch vo výške cca 1.000,- eur a 1.885,57 eur. Rieši tieto záväzky dohodou o splátkach.
7. Počas súdneho konania otec uviedol, že jeho posledné manželstvo bolo rozvedené. Žije v K. na ubytovni, ktorú mu zabezpečuje pán W., pre ktorého vykonáva práce a tento mu strháva z príjmu poplatok za bývanie na ubytovni. Presnú sumu otec uviesť nevedel.
8. Matka vo výpovedi poukázala na skutočnosť, že so znížením výživného nesúhlasí. Podľa jej vedomostí otec ako živnostník riadne vykonáva práce a má pravidelný príjem. Tvrdenia otca uvádzané v návrhu na zníženie výživného nepovažovala za pravdivé. Naposledy ju otec kontaktoval keď sa oženil a jej oznámil, že na I. už nebude platiť keďže má novú rodinu. Otec sa s maloletým synom nestretáva 8 rokov. V prípade sviatkov dieťa neobdarúva. Od decembra 2019 si otec nijako neplní vyživovaciu povinnosť, preto matka poberá náhradné výživné od štátu. Matka s dvoma maloletými synmi býva v spoločnej domácnosti s jej matkou. Okrem syna I. má T. syna. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti. Maloletý I. navštevuje X. W. U. Š. vo C. R. T.. Do školy denne cestuje a na cestovné je potrebné vynaložiť sumu okolo 100,- eur. Dieťa má zníženú imunitu s čím súvisia výdavky na lieky cca 40,- eur mesačne. Ďalšie náklady matky sú spojené so zabezpečením stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a školských pomôcok. Maloletý sa nestravuje v školskej jedálni. V priebehu súdneho konania matka poukázala na zhoršený zdravotný stav dieťaťa. Maloletému I. bol diagnostikovaný problém so štítnou žľazou, tiež mu veľmi rednú kosti, bude musieť pravidelne užívať lieky.
9. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo potvrdené, že K. X. je od X.X.XXXX SZČO. V období od 1.2.2020 do 5.3.2020 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom U. I..W..V.., J.. Podľa potvrdenia Okresného úradu Vranov nad Topľou otec maloletého mal pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od X.X.XXXX do X.X.XXXX.
10. Otec predložil súdu faktúry vystavené za vykonanú prácu v roku 2019. Z týchto dokladov je zrejmé, že otec priemerne mesačne fakturoval sumu X.XXX,XX eur. V daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2019 uviedol príjem vo výške XX.XXX,- eur a paušálne výdavky v čiastke X.XXX,- eur. Z daňového priznania K. X. k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 vyplýva, že otec dieťaťa vykázal základ dane vo výške X.XXX,- eur, paušálne uplatnené výdavky činili X.XXX,- eur.
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou súd zistil, že matka dieťaťa C. X. nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vyradená bola XX.X.XXXX z dôvodu narodenia dieťaťa. Poberá rodičovský príspevok od X.XX.XXXX doposiaľ a prídavky na deti.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 17. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný. Zmena výšky výživného prichádza do úvahy vtedy, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov či už na strane dieťaťa alebo na strane rodiča. Naposledy bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na syna I. v novembri XXXX vo výške 170,- eur. V tom čase mal maloletý I. X rokov a začal navštevovať základnú školu. Otec ako SZČO podľa jeho tvrdení dosahoval v letných mesiacoch príjem okolo 1.300,- eur a v zime cca 800,- eur. Základ dane k dani z príjmu za rok 2017 predstavoval sumu X.XXX,XX eur. Otec mal vyživovaciu povinnosť okrem syna I. aj na syna K. vo výške 200,- eur a na syna Q. v čiastke 71,- eur mesačne.
18. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval tým, že je nezamestnaný a bez príjmu. Tieto tvrdenia však v súdnom konaní nepreukázal. Súd poukazuje na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť otca bola určená súdnym rozhodnutím v novembri 2018. V rozsudku bolo zdôvodnené z akého dôvodu bola potrebná zmena výšky výživného a na základe akých zákonných kritérií súd rozhodoval. Meniť výšku vyživovacej povinnosti rodiča je možné len v prípade ak od poslednej úpravy výživného dôjde k podstatnej zmene pomerov. Na strane maloletého dieťaťa žiadna takáto podstatná zmena, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, nenastala. Naopak dieťa je staršie a otec si musí byť vedomý jeho povinnosti podieľať sa na zabezpečení jeho základných životných potrieb, výdavkov na plnenie jeho školských povinností, či nákladov na zdravotnú starostlivosť.
19. Podstatná zmena pomerov podľa názoru súdu nenastala ani na strane otca. V čase podania návrhu na zníženie výživného, v júni 2020, mal síce podľa potvrdenia Okresného úradu Vranov nad Topľou pozastavenú živnosť, ale sám uviedol, že v danom období, od 8.1.2020 do 8.7.2020, sa nezaevidoval na úrade práce, brigádnicky pracoval. Výšku príjmu v danom čase súdu nepreukázal, takže je možné len zhodnotiť , že otec bol schopný pracovať, bolo v jeho možnostiach dosahovať príjem. Naviac za rok 2019 v daňovom priznaní vykázal príjmy vo výške XX.XXX,- eur a po zohľadnení paušálných výdavkov činil základ dane X.XXX,- eur, čo predstavovalo nárast základu dane oproti roku 2017, z ktorého vychádzal súd v pôvodnom súdnom rozhodnutí.
20. Je pravdou, že za rok 2020 príjmy otca zo živnosti predstavovali sumu X.XXX,- eur, ale vzhľadom na pozastavenie prevádzkovania živnosti, sa jedná o príjem povinného rodiča za obdobie 6 mesiacov v danom roku. Výkon podnikateľskej činnosti nesie so sebou riziko premenlivosti príjmov v jednotlivých mesiacoch, preto rodič vykonávajúci takúto činnosť musí zobrať do úvahy túto skutočnosť. V prípade, že v určitom období dosahuje vyššie príjmy z podnikania, je nutné vytvoriť si úspory, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa aj v období, kedy je jeho príjem zo živnosti nižší. Otec je mladý, zdravý človek, schopný pracovať, vykonávať odborné práce. Žije na západnom Slovensku, kde je vyššia ponuka prác a tak súd zhodnotil, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na zabezpečení výživy maloletého syna sumou ako doposiaľ. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj skutočnosť, že otec sa s maloletým synom dlhodobo nestretáva, nezabezpečuje teda jeho osobnú starostlivosť ani len časť mesiaca, syna v prípade sviatkov neobdarúva, takže sa na výchove a výžive dieťaťa nepodieľa inak ako sumou určenou súdnym rozhodnutím.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle kterého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti kterého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takejmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právního posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.