Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Pc-2-2020.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Area
Subarea
23Pc/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v právnej veci navrhovateľa: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, proti osobe povinnej platiť výživné: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, Bratislava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, rozhodol
rozhodol:
I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 200 eur mesačne počnúc od 29.01.2020, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa.
II. Dlžné výživné za obdobie od 29.01.2020 do 29.04.2021 v sume 2.004,30 eur súd povoľuje odporcovi splácať v splátkach vo výške 70 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
III. Súd návrh vo zvyšku zamieta. IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č.k. 32C 107/05-40 zo dňa 20.04.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2006 v časti o výživnom na v tom čase maloletého navrhovateľa.
V. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 29.01.2020, na výzvu súdu doplneným, sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporcu - osobu povinnú platiť výživné, zaviazal povinnosťou od podania návrhu prispievať na jeho výživu sumou 400,- eur mesačne.
2. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 32C 107/05 40 zo dňa 20.04.2006, zároveň bola upravená vyživovacie povinnosť otca k v tom čase maloletému navrhovateľovi vo výške 2.000,- Sk mesačne. Od určenia výživného uplynulo 14 rokov, na strane navrhovateľa teda došlo k podstatnej zmene pomerov, navštevuje S. Z. v Bratislave, v súvislosti so štúdiom má výdavky, na ktoré výlučne prispieva len matka, ktorá zabezpečuje a aj v minulosti zabezpečovala všetku starostlivosť o navrhovateľa , t.č. je na materskej dovolenke. Odporca na výživu navrhovateľa neprispieva, dňa 22.09.2007 bol podaný návrh na exekúciu.
3. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť v rozhodnom čase plnil, aj napriek tomu bola voči nemu po rozvode manželstva s matkou navrhovateľa vedená exekúcia, k rukám bývalej manželky zaplatil celkovo 6.697,- eur, len na túto čiastku našiel potvrdenia, zaplatil však viac, doklady, ktorými by preukázal, že vyživovaciu povinnosť riadne plnil nemá. Začiatkom roku 2017 mu na základe exekučného príkazu na sumu 8.232,34 eur boli vykonané zrážky z dávky v nezamestnanosti, aj napriek ubezpečenia matky navrhovateľa, že exekúcia bola zastavená. Do roku 2013 odporca s
navrhovateľom nemali žiaden kontakt, matka ich styku bránila, v ďalšom období bol kontakt sporadický. V posledných rokoch účastníci opäť nekomunikujú, ani sa nestretávajú, majú rozdielne predstavy o budúcnosti navrhovateľa. Odporca následkom Covid 19 stratil prácu v Rakúsku, od XX.XX.XXXX je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný bez nároku na dávky v nezamestnanosti. V čase podania návrhu odporca žil v spoločnej domácnosti v prenajatom rodinnom dome so svojou snúbenicou a maloletou dcérou A. L., nar. XX.XX.XXXX, nájomné odporca platil zo svojich úspor.
4. Navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi - rozsudkom OSBA IV č.k. 32C 107/05
- 40, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o zaplatení príspevku škole, pokladničnými dokladmi, nájomnou zmluvou.
5. Odporca navrhol vykonať dokazovanie listinami - potvrdením o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rodným listom maloletého dieťaťa, exekučným príkazom, dokladmi o platbách výživného, čestným prehlásením, potvrdením o návšteve predškolského zariadenia.
6. Súd príslušný na konanie po vykonaní dokazovania navrhovanými listinnými dôkazmi mal preukázané nasledovné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie:
7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 32C 107/05 - 40 zo dňa 20.04.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX ,bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené a zároveň bol odporca zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu v tom čase maloletého navrhovateľa výživným 2.000,- Sk mesačne. V danom čase mal navrhovateľ necelých päť rokov, výživné počas celého obdobia upravené nebolo, v čase podania návrhu bol navrhovateľ žiakom 3. ročníka strednej školy, S. v Bratislave, v čase rozhodnutia súdu navštevoval 4. ročník. Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti s matkou v prenajatom byte, matke prispieva na bývanie sumou 80,- eur a na stravu 50,- eur mesačne, chodí príležitostne brigádovať. V súvislosti so štúdiom vznikajú navrhovateľovi výdavky na dopravu, školské potreby, stravu, príspevok na ZRPŠ a triedny fond, mimoškolské aktivity si navrhovateľ platí sám z príjmu z brigádnickej činnosti.
8. Odporcu vo vyjadrení k návrhu zo dňa 24.07.2020 ( č.l. 23 spisu) uviedol, že žije v prenajatom rodinnom dome so snúbenicou a maloletou dcérou A. L., nar. XX.XX.XXXX , nájomné platí z našetrených úspor, vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.04.2021( č.l. 79 spisu) tvrdil, že býva v byte u svojej sestry, ktorá žije v zahraničí, prispieva jej nájomným vo výške 300,- eur, o maloletú A. L. sa na základe dohody s matkou dieťaťa stará sám, všetko financuje z úspor a finančne mu pravidelne pomáha sestra A. M., ktorú skutočnosť sestra odporcu potvrdila v čestnom prehlásení zo dňa 14.04.2021. Maloleté dieťa navštevuje súkromné predškolské zariadenie, mesačná platba za školné predstavuje 440,- eur, čo uhrádza odporca, ktorý má mesačné výdavky na stravu vo výške 500,- eur, od 25.05.2020 je zaradený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny do evidencie uchádzačov o zamestnanie, podporu v nezamestnanosti nepoberá, nakoľko nemá nárok.
9. Podľa ust. §-u 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
12. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
13. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane schopnosťami a možnosťami rodičov a na druhej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadne súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna, podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od veku, jeho zdravotného stavu, nadania, schopností, záujmov a spôsobu prípravu na budúce povolanie. Stanovením hľadiska, že na výživu prispievajú rodičia podľa svojich schopností a možností, vyjadril zákon zásadu, že rozhodujúci je zárobok, ktorý rodič pri riadnom využití svojich schopností, vzdelania a nadania mohol dosiahnuť. Schopnosti a možnosti rodičia majú dve zložky: zárobkové schopnosti a možnosti a majetkové možnosti.
14. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľa došlo k takej podstatnej zmene pomerov, že je jednoznačne daný dôvod na úpravu výšky vyživovacej povinnosti odporcu.
15. V čase poslednej a jedinej úpravy výživného bol navrhovateľ v predškolskom veku, v období základnej školskej dochádzky, kedy došlo nesporne opakovane k zmene pomerov navrhovateľa, či už pri nástupe na základnú školu, prechode na druhý stupeň ako aj na strednú školu, výška výživného 2.000,- Sk, t.j. 66,38 eur podľa názoru súdu zďaleka nepostačovala na pokrytie potrieb dieťaťa. V nepomerne vyššej miere sa na financovaní potrieb v danom čase ešte maloletého navrhovateľa podieľala matka, pričom tento stav pretrváva aj v súčasnosti, navyše matka prispieva aj osobnou starostlivosťou, na čo súd prihliadol pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany odporcu. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľa, ktorý má v súvislosti so štúdiom spojené bežné mesačné výdavky na stravu 40 - 50 eur, dopravu 15,- eur, oblečenie, platí príspevok ZRPŠ, jedná sa teda o reálne náklady každého študenta vo veku navrhovateľa v primeranej výške, mimoškolské aktivity si navrhovateľ financuje sám z príjmu z brigádnickej činnosti. Navyše navrhovateľ z tohto príjmu matke prispieva sám na bývanie a stravu.
16. Argumenty odporcu v tom smere, že výživné nemôže platiť, nakoľko je v dôsledku pandémie nezamestnaný, o prácu prišiel a nemá príjem, súd nezobral do úvahy a niektoré tvrdenia súvisiace s jeho príjmom, ako aj s výdavkami vyhodnotil ako účelové. Ak odporca všetky svoje potreby a náklady od mája 2020, odkedy je v evidencii nezamestnaných a nemá príjem financuje z úspor a sestra mu finančne prispieva, nedáva zmysel, prečo sestre, v ktorej byte údajne býva, platí nájomné 300,- eur, ako uviedol vo svojej výpovedi, pričom vo vyjadrení k návrhu odporca uviedol, že býva v prenajatom rodinnom dome. Nie je tak zrejmé, kde odporca býva a aké má reálne výdavky na bývanie, tvrdenia v tomto smere sa tak javia ako málo pravdepodobné. V konečnom dôsledku ak odporca okrem iných platieb uhrádza 500,- eur mesačne na stravu a 440,- eur na súkromnú škôlku pre maloletú dcéru, jeho finančná situácia nie je taká nepriaznivá, aby nebol schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorú má k navrhovateľovi. Je tak nutné, aby z úspor, ktorých výšku v konaní odporca nepreukázal, mesačne vyčlenil aj časť na pokrytie výživného na navrhovateľa, ktorý nárok na zvýšenie výživného už ako plnoletý uplatnil po 14 rokoch od poslednej úpravy, pričom k zmene pomerov nesporne došlo viac krát. Je potrebné dať do pozornosti, že odporca prestal už v čase podania návrhu prispievať na výživu navrhovateľa aj určeným výživným.
17. Súd na základe všetkých uvedených skutočností je názoru, že výživné na navrhovateľa tak, ako určil v sume 200,- eur mesačne od podania návrhu je s poukazom na preukázané pomery účastníkov primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj možnostiam a schopnostiam odporcu bez ohrozenia jeho sociálnej a kultúrnej úrovne a návrh, ktorým navrhovateľ žiadal určiť 400,- eur vo zvyšku zamietol.
18. Zročné výživné za dané obdobie, t.j. od podania návrhu dňa 29.01.2020 do rozhodnutia súdu dňa 29.04.2021 vo výške 2.004,30 eur súd povolil odporcovi splatiť v splátkach vo výške 70,- eur mesačne spolu s bežným výživným.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že účastníci nemajú nárok náhradu trov konania .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne . Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): neboli splnené procesné podmienky, a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.