Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-100-2020.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/100/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. Ľ., J.. XX.X.XXXX, I. Y. XX, XXX XX I. Y., Y..Č.. G. L. X, XXX XX K., v konaní o zaplatenie 301,84 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie 141 eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 160,84 eur ako aj úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,58 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.12.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 301,84 eur a náhrady trov konania z titulu nezaplatených úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska žalovanému a vyúčtovaných poštových sadzieb spojených s vymáhaním na základe zák. č. 340/2012 Z. z..
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 2.12.2020, voči ktorému podal žalovaný odpor v ktorom uvádzal, že nárok žalobcu je čiastočne premlčaný a vznáša námietku premlčania a poukázal na príslušnú judikatúru. Zároveň sa vyjadril, že je otázne či je vôbec osobou, ktorá má niečo platiť, akého miesta bydliska sa platenie týka, keďže sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, neodoberá elektrický prúd, ani iné služby na adrese uvádzanej v žalobe. Uviedol, že žije úplne inde. Nepripojil žiadne listiny a vyjadril sa, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý musí preukázať svoje tvrdenia a oprávnenosť. Taktiež má preukázať, že mu boli riadne doručené v žalobe uvádzané prílohy. Žalobca tak doposiaľ neurobil.
3. Súd uznesením z 14.1.2021 zrušil platobný rozkaz v súlade s ust. § 267 ods. 3 CSP a vyzval žalobcu na vyjadrenie k odporu. Podaním doručeným súdu 2.3.2021 žalobca vzhľadom na námietku premlčania čiastočne vzal žalobu späť čo do sumy 141 eur, teda za obdobie od 7/2015 do 11/2017 a naďalej trvá na zaplatenie istiny vo výške 143,83 eur, pokuty vo výške 17 eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 eur a náhrady trov konania.
4. Súd žalovanému na ním uvedenú adresu doručil podanie žalobcu a vyzval ho na vyjadrenie sa ako aj vyjadrenie sa k skutočnosti či súhlasí s čiastočným späťzvatím žaloby. Žalovaný uvedenú súdnu zásielku neprevzal v odbernej lehote a považovala sa za doručenú dňom 8.4.2021. V súlade s § 297 písm.b) CSP súd oznámil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 29.4.2021, ktorý bol zverejnený na úradnej tabuli Okresného súdu Poprad ako aj webovej stránke Okresného súdu Poprad.
5. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 301,84 eur s príslušenstvom, po čiastočnom späťvzatí sumy 143,84 eur a pokuty vo výške 17 eur.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: výzva pre žalobcu na zaplatenie nedoplatku spolu s doručenkou, prehľadom predpisov a platieb žalovaného s variabilným symbolom: 0050177433, podacím hárkom, potvrdením Slovenskej pošty o tarifnej cene za úradnú zásielku a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca na základe zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, poskytuje služby verejnosti, za ktorú činnosť je oprávnený účtovať žalovanému poplatky v zmysle tohto zákona. Žalobca sa na základe § 23 ods. 1 zák. č. 532/2010 Z. z. od 1.1.2011 stal právnym nástupcom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a prebral všetky ich práva a povinnosti. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z. vo výške podľa § 6 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z. z.. Žalovaný žalobcovi neuhradil predpísané poplatky v sume 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 zákona s peridiocitou platenia úhrad: mesačná v zmysle § 7 zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu nezaplatil za kontrolované obdobie od 1.7.2015 do 31.7.2020 úhradu čo podložil dôkazom prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu ako aj výzvou žalobcu pre žalovaného z 29.7.2020. Spolu dlh žalovaného za služby verejnosti poskytované žalobcom činí na poplatkoch 284,84 eur a keďže uvedený nedoplatok nebol zaplatený v plnej výške do 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom, v súlade s § 10 ods. 4 písm. a) a § 10 zák. č. 340/2012 Z. z. si uplatnil žalobca aj nárok na pokutu vo výške 17 eur a rovnako aj úhradu za zaplatené poštové sadzby vo výške 1,85 eur.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 532/2010 Z. z. o RTVS sa zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "vysielanie").
Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").
Podľa § 2 zák. č. 340/2012 Z. z., účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Podľa § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z., platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti, alebo odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte, alebo rodinnom dome.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z. z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac platiteľ § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
Podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 6 zák. č. 340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok;
platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí. Úhrada sa platí na účet vyberateľa úhrady.
Podľa § 8 zák. č. 340/2012 Z. z., kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
Podľa § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 zák. č. 340/2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
Podľa § 11 ods. 1 a 2 zák. č. 340/2012 Z. z., výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa. Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.
Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nebol k 31. decembru 2012 oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1, alebo neplatil zníženú sadzbu úhrady podľa § 6 ods. 2 zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. a).
Podľa § 13 ods. 1 a 2 zák. č. 340/2012 Z. z., výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. povinný zaplatiť do 31. decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas a televízia Slovenska. Na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.
Podľa § 14 zák. č. 340/2012 Z. z., zrušuje sa zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z..
7. Na základe vykonaných dôkazov, zisteného skutkového stavu a za použitia vyššie citovaných ustanovení zák. č. 340/2012 Z. z., súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný bol povinný ako platiteľ v zmysle § 3 písm. a) zák. č. 68/2008 Z. z. uhrádzať poplatky za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania vo výške 4,64 eur mesačne. Po zrušení zákona č. 68/2008 Z. z. sa žalovaný stal platiteľom tejto úhrady v zmysle § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z. voči žalobcovi ako právnemu nástupcovi Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Žalovaný si povinnosti uhrádzať žalobcovi zákonné poplatky a úhrady podľa § 6 ods. 5 písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z. riadne neplnil. Výška predpísaných platieb za obdobie od 1.7.2015 do 31.7.2020 spolu s poštovným predstavovala sumu 301,84 eur. Žalobca v súlade s § 10 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z. z. písomne vyzval žalovaného listom zo dňa 29.7.2020 na zaplatenie nedoplatku úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS. Žalovaný nedoplatok podľa výzvy žalobcu v požadovanej lehote neuhradil. Žalobca preto žalovanému podľa § 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z. z. vyúčtoval pokutu vo výške 17 eur ako aj úhradu poštovného vo výške 1,85 eur za písomnú výzvu. Tieto skutočnosti mal súd preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Po vydaní platobného rozkazu žalovaný namietal premlčanie časti uplatňovaného nároku a v tejto súvislosti žalobca učinil čiastočné späťvzatie žaloby o sumu 141 eur, teda za obdobie do 11/2017. K čiastočnému späťvzatiu sa žalovaný nevyjadril a súd rozhodol o zastavení konania o sumu 141 eur v súlade s nižšie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8.Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa §§ 144, 145 ods. 1 CSP a konanie čiastočne zastavil.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splatený riadne a včas. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9.Žalovaný namietal premlčanie pohľadávky (viď čl.20 spisu), resp. jej časti na čo žalobca reagoval čiastočným späťvzatím žaloby a v ďalšom konaní si už uplatňoval len nárok, ktorý sa ku dňu podania žaloby nestal premlčaným. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie sumy 160,84 eur ako aj úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 eur vyhovel.
10.Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán sporu.
11. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.
12. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
13. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
14. V civilnom sporovom procese, ktorý je ovládaný dispozičnou a prejednacou zásadou má povinnosť tvrdenia absolútne kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu. Slúži jednak na vymedzenie predmetu sporu po skutkovej stránke, aby žaloba bola vôbec prejednateľná a ďalej na zistenie či sú v konkrétnom vzťahu medzi stranami sporu splnené všetky predpoklady vyžadované skutkovou podstatou (hypotézou) relevantnej právnej normy, ktorá má byť vo veci aplikovaná (bližšie rozsudok NS ČR sp.zn. : 21Cdo/2725/2007 zo dňa 15.5.2008. Predmetná povinnosť prvorado zaťažuje žalujúcu stranu, ktorá je povinná uviesť všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie veci. Za žiadnych okolností nemôže byť prípustné, aby žalobca jednoducho vyslovil žalobné obvinenie a žalovaný sa následne musel konkrétnymi tvrdeniami vyviňovať, teda vyvíjať procesnú aktivitu za účelom preukázania, že to tak nie je. Bolo by v rozpore s postulátmi rovnosti strán a rovnosti zbraní, aby bol žalovaný akokoľvek nútený do tvrdenia takých skutočností, ktoré protistrana potrebuje pre vedenie sporu. V tomto smere súd poukazuje aj na závery uznesenia NS ČR sp.zn. 23Odo/1612/2006 zo dňa 18.2.2009, kde je okrem iného konštatované, žeby bolo v rozpore s princípmi na ktorých stojí takéto konanie, aby procesný súd nútil jednu stranu k oznámeniu informácií nevyhnutných úspešnému vedeniu sporu druhou stranou. Takýmto postupom by súd predovšetkým napomáhal jednej strane sporu proti druhej čím by porušil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konaní. Ani Ústavný súd SR nepripustil vo svojom recentnom uznesení sp.zn. IÚS246/2019 zo dňa 11.6.2019 žiadne pochybnosti, že bez prednostného a riadneho splnenia povinností tvrdenia žalobcom neprichádza do úvahy vyžadovať splnenie akýchkoľvek procesných povinností od žalovaného a už vôbec nie ho za ich nesplnenie akokoľvek sankcionovať napríklad neúčinnosťou popretia podľa § 151 CSP. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť odvíja od hmotného práva. Pritom platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.....Sporové konanie je konaním kontradiktórnym čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť, alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pasivita protistrany nemôže mať za následok povinnosť všeobecného súdu „priznať akýkoľvek uplatnený nárok“ .......Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdení. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu.
15.V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, kde žalovaný okrem premlčania pohľadávky namietal v odpore voči platobnému rozkazu aj skutočnosť, že nie si je vedomý povinnosti platiť, keďže nevie akého miesta sa platenie týka, keď na adrese trvalého bydliska nebýva a nezdržiava sa tam a neodoberá tam elektrický prúd. Ako uviedol, žije úplne inde, podľa korešpondenčnej adresy, ktorú žalovaný uvádzal v odpore je to adresa v Poprade na ktorú mu žalobca aj doručoval výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 29.7.2020. žalovaný neprodukoval v tomto spore žiadne dôkazy, nežiadal súd o vykonanie akéhokoľvek dôkazu, ktorým by preukazoval skutočnosti tvrdené v odpore hoci tak mohol urobiť, keďže ide o spor spotrebiteľský až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, keďže ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa v tomto prípade nepoužijú. S ohľadom aj na vyššie uvedené súd žalobe po čiastočnom späťvzatí vyhovel.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca, a to v percentuálnom vyjadrení 53,29 % a úspech žalovaného, ktorý úspešne uplatnil námietku premlčania predstavoval 46,71 %. Odpočítaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, t. j. 53,29 % - 46,71 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,58 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.