Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sa-18-2020.pdf
PDF · 130.91 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. K. XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. K. XXXX z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100%), v sume aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 od právoplatnosti uznesenia o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka N. Y. dňa XX.XX.XXXX požiadal žalobca o priznanie invalidného dôchodku.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznal žalobcovi invalidný dôchodok od XX.XX.XXXX v sume XXX,XX Eur mesačne, ktorý podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 01.01.2020 zvýšila na sumu XXX,XX Eur mesačne. Podkladom rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky N. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu 45% zodpovedá určenému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu : Kapitola VII - Choroby zmyslových orgánov, Oddiel B - sluch, položka 2 - obojstranná praktická hluchota (podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.), a to s dátumom vzniku invalidity od XX.XX.XXXX.
3. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej odvolal. Nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Namietal tiež, že mu nebola započítaná doba štúdia K., obdobie dôchodkového poistenia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX., že roky XXXX až XXXX neboli zahrnuté do rozhodujúceho obdobia. Podotkol, že v kalendárnom roku XXXX nemá uvedený osobný mzdový bod na osobnom liste dôchodkového poistenia.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, prvostupňové rozhodnutie žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia k medicínskej
otázke uviedol, že po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky N. Y. dňa XX.XX.XXXX, ktorý však zotrval na svojom závere, a preto zdravotný stav žalobcu posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v U. U. dňa XX.XX.XXXX. Posudkový lekár po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania je C. F. R. I. a L. Q.G. I. na úrovni K. R. F. - celková Y. Y. podľa A. 90%, ktorý zaradil do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel B - Y., položky 2 - K. R. F. (viac ako 85% - 90%) podľa A., viac ako 70 dB) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Z posudkovej a zdravotnej dokumentácie vyplýva, že žalobca R. v D. M. K. O. Q. Y. s následnou R. Y.. Predložené odborné nálezy potvrdzujú výraznejšie zmeny T. s R. R.. Podľa A. vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX dosahovala O. Y. Y. podľa A. 60,3%, čo zodpovedá obojstranne stredne ťažkej Q., pri ktorej je podľa kapitoly VII, oddielu B, položky 5 prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20% do 25%, čiže uvedené postihnutie v predchádzajúcom období, tak ako je objektivizované odbornými nálezmi, nedosahovalo stupeň invalidity. Zhoršenie Y. na úroveň invalidity je preukázané až odborným vyšetrením zo dňa XX.XX.XXXX, kde je uvedená O. Y. Y. podľa A. 90%, preto dátum vzniku invalidity je možné určiť len dátumom K. R. Y. týmto O. G. vyšetrením, t. j. od XX.XX.XXXX. Na účely vzniku invalidity posudkový lekár zohľadňoval lekárske nálezy: A. zo dňa XX.XX.XXXX, K. vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a Q. T. zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Žalovaná v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia konštatovala, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi, pričom posudky sú z hľadiska skutkového úplné, podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov, vo svojich záveroch sa zhodujú. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností preukázaných počas odvolacieho konania, avšak pokiaľ by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, žalobca môže požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
5. Odvolací orgán k obdobiu dôchodkového poistenia konštatoval, že bolo vychádzané z údajov nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne, zhodnotené boli údaje uvedené v samotnej žiadosti o dôchodok a v predložených dokladoch, pričom žalobca v odvolacom konaní nepreukázal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia. Nie je možné započítať dobu štúdia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, nakoľko 9 ročnú povinnú školskú dochádzku žalobca ukončil v školskom roku XXXX/XXXX. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobca získal len dobu štúdia a dobu v evidencii uvádzačov o zamestnanie a uvedené obdobie nepatrí do rozhodujúceho obdobia. Obdobie dôchodkového poistenia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bol žalobca zamestnaný u D. Y., A. má započítané. Za kalendárny rok XXXX, keď bol žalobca zamestnaný u G. Y., A. a D. Y., A. získal osobný mzdový bod X,XXXX a je uvedený i v osobnom liste dôchodkového poistenia. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je X,X. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia.
6. Žalobca napadol rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne žalobou na tunajšom správnom súde. V žalobe a v doplnení žaloby namietal dátum vzniku invalidity, pretože jeho choroba pretrváva z detstva ako Q. M. J. U., na dôkaz čoho pripojil už k odvolaniu aj záznamy zo zdravotnej dokumentácie. K týmto záznamom sa odvolací orgán nevyjadril. Nereagoval na jeho požiadavku vyplatiť invalidný dôchodok 3 roky spätne. Požiadal o preukaz zdravotne ťažko postihnutej osoby na príslušnom úrade práce, kde mu určili mieru funkčnej poruchy na 70% . Pri posúdení nároku na dobu a výšku invalidného dôchodku došlo zo strany žalovanej k pochybeniu. Žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe trvala na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť podľa § 190 SSP. Zopakovala argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. K záverom posúdenia zdravotného stavu žalobcu konštatovala, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu posudzovanej
osoby, a to na základe, či už vlastného vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. K námietke ohľadom určenia dátumu vzniku invalidity žalovaná odkázala na lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v U. U. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý konštatoval, že zhoršenie Y.alobcu na úroveň invalidity bolo preukázané až odborným vyšetrením zo dňa XX.XX.XXXX, kde bola I. O. Y. Y. podľa A. 90%, čo zodpovedá K. R. F. s J. R. schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Dátum vzniku invalidity bolo možné určiť len dátumom objektivizácie R. Y. G. vyšetrením, t. j. od XX.XX.XXXX.. Skorší dátum vzniku invalidity, resp. stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od skoršieho dátumu nie je objektívne doloženými odbornými nálezmi preukázané. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dodatočne ozrejmené posudkovými lekármi sociálneho poistenia, keď ich závery sa zhodujú a sú bez nejasností a vnútorných rozporov. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
8. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že Sociálna poisťovňa nezohľadnila viaceré ním tvrdené skutočnosti. Neboli zohľadnené lekárske nálezy so skorším dátumom. Neboli zohľadnené lekárske správy J.. X. z rokov XXXX-XXXX, z ktorých je zrejmé, že už počas týchto rokov bola odborným K. lekárom R. C. F. R. I. a L. Q.G. I.. Výsledky všetkých meraní poslal v rámci odvolania žalovanej. Preto konštatovanie žalovanej, že neposkytol žiadne dôkazy, nie je pravdivé. Namietal, čo do výšky určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, keďže je Q. H. I.R. F. a Q. D. I. H.G. Q.. Zastával názor, že jeho zdravotný stav bol nesprávne a neobjektívne posúdený, neboli zohľadnené odborné lekárske nálezy, ktoré potvrdzujú časové obdobie vzniku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a teda skorší dátum vzniku invalidity ako XX.XX.XXXX. K replike pripojil Lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v N. Y. zo dňa XX.XX.XXXX..
9. Žalovaná dupliku nepodala.
10. V súlade s § 137 ods. 4 SSP súd dňa XX.XX.XXXX oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania a ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 29.04.2021, a to v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 druhá veta SSP.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, preto druhostupňové rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
16. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
17. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX o priznanie invalidného dôchodku, ktorej bolo vyhovené a invalidný dôchodok mu bol priznaný od XX.XX.C., a to vo výške XXX,XX Eur mesačne, od XX.XX.XXXX v zvýšenej sume XXX,XX Eur. Vznik invalidity bol posudkovým lekárom ustálený na deň XX.XX.XXXX, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, keď žalobca považuje za nesprávne určený dátum vzniku invalidity v dôsledku nezohľadnenia záverov lekárskych správ J.. X. z rokov XXXX-XXXX, z ktorých je zrejmé, že už počas týchto rokov bola odborným K. lekárom R.R. F. R. I. a L. Q.G. I., ktoré teda potvrdzujú skorší vznik invalidity ako XX.XX.XXXX, zároveň nesúhlasil vzhľadom aj na ďalšie ochorenia, najmä chrbtice, aj s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
18. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
21. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
22. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
23. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
24. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
26. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitoly VII., oddiel B, pol. 2 možno pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistenca pre stav - K. R. F. viac ako 85% - 90% podľa A., viac ako XX D.) vyjadriť len 45% (bez rozpätia).
27. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly VII., oddiel B, pol. 4 možno pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistenca pre stav - K.G. Q. (80% podľa A., XX - XX D.) vyjadriť v rozpätí 35% až 45%.
28. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly VII., oddiel B, pol. 5 možno pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistenca pre stav - K. Y.G. Q. (55% podľa A., XX - XX D.) vyjadriť v rozpätí 20% až 25%.
29. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
30. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
31. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
32. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
33. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.), t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia.
34. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
35. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
36. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
37. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
38. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
39. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
40. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
41. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).
42. V intenciách vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii žalobcu, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky.
43. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej (dávkového a posudkového), ktorý mal súd pri rozhodovaní k dispozícii, vyplýva, že podkladom prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka N. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu choroba M. K., R. Y., K. R. F. - kapitola VII, oddiel B, položka 2, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity XX.XX.XXXX. Posúdenie bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu v zmysle 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., t. j. vzhľadom na prijaté opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19. Posudkový lekár mal k dispozícii odborné nálezy: K. T. zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a Q. T. zo dňa XX.XX.XXXX. Dátum vzniku invalidity bol stanovený na XX.XX.XXXX, kedy bola R. Y. v I. Y. (podľa A. 90%) diagnostikovaná. Z pracovnej anamnézy vyplýva, že žalobca mal ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, odbor - zariadenie silnoprúdovej elektrotechniky. V minulosti pracoval u rôznych zamestnávateľov ako klampiar a montážny robotník. Medzi jednotlivými obdobiami bol evidovaný aj ako nezamestnaný. V posudku nebolo navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, ale na trhu práce áno, pri zohľadnení obmedzenia schopností, keď žalobca môže vykonávať prácu len v prostredí bez: s R. X. Y., a to primeranú vzdelaniu.
44. Po podaní odvolania posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka N. Y. nevyhovel odvolaniu, zotrval na svojom pôvodnom závere, preto bola vec postúpená na ďalšie konanie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie.
45. V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP, ústredia, so sídlom v U. U. nanovo posudzoval invaliditu žalobcu, zohľadniac dôvody odvolania, keď žalobca nesúhlasil s určeným dátumom vzniku invalidity, žiadal prehodnotiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dátum vzniku určiť 3 roky spätne a zohľadniť aj ďalšie diagnózy. Posudkový lekár prvé pojednávanie (v neprítomnosti žalobcu vzhľadom na opatrenia v súvislosti s COVID-19) dňa XX.XX.XXXX odročil za účelom doplnenia odborných nálezov, nakoľko v predloženej zdravotnej dokumentácii sa nenachádzali odborné nálezy z obdobia (3 roky spätne), za ktoré žalobca žiadal prehodnotiť zdravotný stav.
46. Podkladom rozhodnutia o odvolaní sa stal posudok posudkového lekára Sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v U. U. zo dňa XX.XX.XXXX. Z posudku vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v jeho neprítomnosti na základe predloženej posudkovej a zdravotnej dokumentácie. Boli zohľadnené lekárske nálezy: A. T. zo dňa XX.XX.XXXX (J.. R. X.), K. T. zo dňa XX.XX.XXXX (J.. G. F.), K. T. zo dňa XX.XX.XXXX (J.. G. F.), Q. T. zo dňa XX.XX.XXXX (J.. J. J.), Q. vyšetrenie zo dňa XX.XX.XXXX (J.. J. J.). Posudkový lekár ustálil choroby ako C. F. R. I. a L. Q.G. I. na úrovni K. R. F. - O. Y. Y. podľa A. 90% a D., Y. W. O. v G.. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil podľa kapitoly VII - O. M. K., oddiel B - sluch, položka 2 - K. R. F., čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% bez rozpätia. Nezistil iné zdravotné postihnutia, ktoré by odôvodňovali zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku nenavrhol, ale na trhu práce áno, s tým, že žalobca môže vykonávať prácu v prostredí bez: N. F., Q. X. s X.. Prácu môže vykonávať podľa svojho vzdelania, v administratíve s rešpektovaním uvedených obmedzení.
47. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia pre účely rozhodnutia o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku bolo totožné s posudkovým záverom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka N. Y. v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, vo vyjadrení percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti podľa medicínskych a zákonných kritérií obsiahnutých v Zákone o sociálnom poistení, ako aj v dátume vzniku invalidity. Obaja posudkoví lekári vychádzali pri určení dátumu vzniku invalidity z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX (J.. G. F.), ktorou došlo k objektivizácii R. Y. G. T., t. j. bolo preukázané M. Y.G. na úroveň invalidity, keď bola uvedená O. Y. Y. podľa A. 90%, čo zodpovedá K. R. F. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%.
48. Medzi účastníkmi konania bol sporný dátum vzniku invalidity. Podľa žalovanej skorší dátum vzniku invalidity, resp. stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od skoršieho dátumu, nebolo objektívne doloženými odbornými nálezmi preukázané.
49. Podľa § 172 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
50. Z ustanovenia § 172 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že konanie vo veciach podľa § 172 ods. 1 je konaním v dávkových veciach, pričom predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach, ako je tomu v predmetnom konaní.
51. Úlohou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia je postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Podkladmi na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania a dôkazy (§ 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení). Ustanovenie § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení upravuje, že dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, okrem iného aj odborné posudky, správy, listiny. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je pritom povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení). Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
52. Z administratívneho spisu súd zistil, že Sociálnej poisťovni, ústredie došlo dňa XX.XX.XXXX podanie - 18 listov odborných vyšetrení (zaevidované pod č. U.-XXXXX/XXXX), ktoré neboli predmetom posúdenia posudkovým lekárom v rámci odvolacieho konania. Jedná sa o lekárske správy z predchádzajúceho obdobia, ku ktorým posudkový lekár nezaujal odborné stanovisko. Keďže súd nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami, a ani sa od súdu neočakáva vyhodnotenie odborných záverov v lekárskych správach, správnemu súdu neprináleží zaujať stanovisko k relevancii obsahu týchto lekárskych správ na celkové zhodnotenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu s prípadným záverom o vzniku invalidity skoršieho dátumu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie sa žiadnym spôsobom nezmienil o týchto lekárskych správach predložených žalovanej dňa XX.XX.XXXX. Neuviedol žiadnu odbornú (medicínsku a posudkovú) úvahu
o relevancii, či bezvýznamnosti týchto lekárskych správ pre posudzovanie zdravotného stavu žalobcu. V dôsledku uvedenej skutočnosti, správny súd zastáva názor, že Sociálna poisťovňa nezistila presne a úplne skutočný stav veci.
53. Preskúmaním rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a posudku posudkového lekára, na ktorý žalovaná v druhostupňovom rozhodnutí vo svojej skutkovej a právnej argumentácii odkazuje, správny súd zistil, že jeho vecnú správnosť, t. j. zákonnosť nie je možné podrobiť preskúmaniu, pretože neobsahuje preskúmateľné odôvodnenie. Nedostatok dôvodov znamená buď absolútny nedostatok odôvodnenia alebo aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a posudku posudkového lekára, ktorý bol v časti posúdenia odborných medicínskych a posudkových otázok jeho podkladom, v zásade nemohol správny súd zaujať stanovisko k žalobcom namietanej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s podľa neho nesprávne určeným dátumom vzniku invalidity.
54. Pokiaľ žalobca namietal, čo do výpočtu sumy invalidného dôchodku, najmä nezohľadnenia doby od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a doby od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX do obdobia dôchodkového poistenia a že nemá v rozhodujúcom období roky XXXX až XXXX a v osobnom mzdovom liste nemá za rok XXXX uvedený osobný mzdový bod, správny súd považuje túto žalobnú námietku za nedôvodnú.
55. Prvostupňové rozhodnutie žalovanej vydané Sociálnou poisťovňou, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj osobný list dôchodkového poistenia, obsahuje podrobný výpočet sumy invalidného dôchodku priznaného žalobcovi. Nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená u žalobcu na 45%, suma invalidného dôchodku bola správne vypočítaná podľa kritérií v zmysle ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Ide o súčin percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (45%), priemerného osobného mzdového bodu (X,XXXX), obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku (XX,XXXX) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (XX,XXXX).
56. Rozhodujúce obdobie sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok (§ 63 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení). Do rozhodujúceho obdobia nepatria roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po XX.XX.XXXX alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Správne preto do rozhodujúceho obdobia žalobcu pre účely invalidného dôchodku nebolo započítanie roka XXXX, t. j. rok, v ktorom vznikol nárok. Avšak do obdobia dôchodkového poistenia bolo toto obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX započítané, t. j. doba, kedy bol žalobca zamestnaný. Obdobie od XX.XX.XXXX. do XX.XX.XXXX, kedy bol žalobca evidovaný v evidencii o uchádzačov o zamestnanie nebolo do obdobia dôchodkového poistenia započítané v súlade s § 60 Zákona o sociálnom poistení, z rovnakého dôvodu aj obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Do rozhodujúceho obdobia nebolo správne započítané aj obdobie rokov XXXX až XXXX (konkrétne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX), pretože žalobca získal len dobu štúdia a dobu uchádzača o zamestnanie, ktoré nepatrí do rozhodujúceho obdobia. Sociálna poisťovňa správne nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia aj namietané obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pretože obdobie povinnej 9 ročnej školskej dochádzky sa nezapočítava a tú ukončil žalobca v školskom roku 1991/1992 ukončením prvého ročníka strednej školy. Žalobca sa mýli, pokiaľ uvádza, že v osobnom mzdovom liste nemá uvedený osobný mzdový bod za rok XXXX, keď bol zamestnaný v G. Y. a D. Y.. V osobnom liste dôchodkového poistenia je uvedený získaný osobný mzdový bod X,XXXX, a to v samostatnom riadku, ako údaj spolu za celý rok.
57. V rámci súdneho prieskumu, ktorý vzhľadom na to, že sa jedná o sociálnu žalobcu fyzickej osoby, presahuje rozsah žalobných námietok, správny súd posudzoval aj správnosť postupu žalovanej pri vykonávaní zdravotného posúdenia žalobcu posudkovými lekármi v jeho neprítomnosti. V súlade s ustanovením § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v zásade lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár za osobnej účasti poistenca, ak posudkový lekár neurčí inak, pričom podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. V súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19 bol prijatý zákon č. 66/2020 Z. z., ktorý sa dotkol aj Zákona o sociálnom poistení tým, že v ustanovení § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 04.04.2020 upravil, že počas krízovej situácie sa ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou
neuplatňuje, t. j. posudková činnosť môže byť vykonávaná aj bez osobnej účasti posudzovanej osoby napriek tomu, že by poistenec o to výslovne požiadal. Preto pokiaľ bol žalobca posudzovaný v jeho neprítomnosti, nedošlo k porušeniu platnej právnej úpravy.
58. Pokiaľ žalobca predložil k replike Lekárky posudok posudkového lekára zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva jeho miera funkčnej poruchy 70%, správny súd uvádza, že sa jedná o posudok na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý je podkladom rozhodovania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, N. Y. pre kompenzačné náhrady v súvislosti s ťažkým zdravotným postihnutím žalobcu. Za ťažko zdravotne postihnutého (ŤZP) sa považuje ten, koho miera funkčnej poruchy je najmenej 50% (príloha č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z.). Miera funkčnej poruchy vyjadrená tiež v percentách (vyjadruje do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť organizmu) nie je relevantná pre invaliditu, pre ktorú sa vyžaduje miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40%. Pokles schopnosti pracovať sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby.
59. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, v ktorom nanovo rozhodne o odvolaní, zabezpečí lekársky posudok ohľadom posúdenia zdravotného stavu žalobcu, v ktorom posudkový lekár zohľadní aktuálne lekárske správy, vrátane lekárskych správ so skorším dátumom, ktoré boli Sociálnej poisťovni, ústredie doručené XX.XX.XXXX a ktoré napriek tomu, že posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané XX.XX.XXXX. a druhostupňové rozhodnutie vydané dňa XX.XX.XXXX neboli vyhodnotené. Odvolací orgán rozhodne v súlade s § 218 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení v závislosti od zistenia skutkového stavu veci. Rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby z hľadiska zákonnosti spĺňalo podmienku preskúmateľnosti a pre účastníka konania zrozumiteľnosti.
60. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný súd priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).