Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX X. P., zast.: JUDr. Dušan Antol, advokát so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 31962238, proti žalovanému: DELTA EN PLUS s.r.o., so sídlom Dlhá 44, 949 01 Nitra, IČO: 36796107, o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. -213 zo dňa 22.októbra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (I.), ako aj vo výroku o priznaní nároku žalovanému voči žalobkyni na náhradu trov konania (IV.) p o t v r d z u j e . Odvolací súd odvolanie žalobkyne proti výroku o priznaní odmeny znalcovi (II.) o d m i e t a. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I.), rozhodol, že znalcovi MED-PRO-ORTO, s.r.o., znalecká organizácia so sídlom Tatranská 11, 040 01 Košice, priznáva časť odmeny v sume 177,28 eur a upravuje učtáreň Okresného súdu Topoľčany poukázať uvedenú sumu na účet znalca z finančných prostriedkov štátu po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), štátu nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením ( výrok IV.). 1.1 Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením až 6, až 6 , až 4 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, , a nasl. . Poukázal tiež na vykonané dokazovanie, najmä závery znaleckého posudku a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 1.2 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na podanú žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá žalobkyni ako zamestnancovi, za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze dňa 01.02.2017 v rozsahu 100 %. Žalobu podala z dôvodu, že pracovala v Belgicku od 24.11.2016, kde vykonávala upratovacie práce a umývanie riadu. Pracovala súvisle pod dobu 5-tich týždňov každý deň. Dňa 01.02.2017 utrpela počas pracovnej doby na pracovisku pracovný úraz. Stalo sa to tak, že počas výkonu práce v priebehu dňa sa kuchárovi vysypala uvarená zelenina na dlážku, on to nespratal a keď došla do kuchyne a vzala do ruky špinavé veci, prilepila sa jej na obuv uvarená zelená fazuľka a keď išla cez chodbičku, v zákrute sa šmykla, spadla na dlažbu a narazila si oba lakte o zem. Pracovný úraz nebol ošetrený v Belgicku ani na Slovensku. Následkom úrazu a s bolesťami v rukách vykonávala prácu naďalej až do 20.07.2017. Potom 21.07.2017 to bola nútená riešiť, lebo nevládala pokračovať a od 23.07.2017 je práceneschopná. V súčasnej dobe pokračujú odborné vyšetrenia a hrozí jej operácia ruky. Uviedla, že je vo veľkej finančnej kríze, nakoľko jej jediný príjem sú nemocenské dávky v sume 307 eur. Príjem nepokryje jej výdavky na lieky a hlavne

na stravu. Žalobkyňa sa žalobou domáhala v súlade s ustanovením určenia, že za tento pracovný úraz je zodpovedný žalovaný. 1.3 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami konania nebola sporná existencia pracovnoprávneho vzťahu založeného na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 23.11.2016. Tiež nebolo sporné, že dňa 01.02.2017 na svojom pracovisku sa žalobkyňa šmykla a spadla. Prácu následne vykonávala do polovičky júla 2017 a pri svojom návrate na Slovensko, po návšteve lekára, bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 23.07.2017. Spornou medzi stranami konania zostala kvalifikácia úrazu, ktorý utrpela žalobkyňa pri páde dňa 01.02.2017, keď žalovaný popieral, že by šlo o pracovný úraz, a sporná zostala aj zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. 1.4 Posudzujúc nárok žalobkyne, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danej veci nebolo preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú žalobkyňa utrpela v súvislosti s pracovným úrazom dňa 01.02.2017. Rozhodnutie o žalobe záležalo na posúdení skutočností, na ktoré treba poznatky vyžadujúce znalecké dokazovanie. Preto súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia a ortopédia, pričom zo záveru znaleckého posudku mal preukázané, že zranenie, ktoré utrpela dňa 01.02.2017, žiadne následky na zdravotnom stave žalobkyne nezanechalo a ani zanechať nemohlo. Podľa znalca tzv. tenisový lakeť laterálna epikondylitída je chronické degeneratívne ochorenie väzivového úponu vystieračov prstov zápästia a ruky na dolnú časť ramennej kosti a dávať do súvislosti subjektívne ťažkosti žalobkyne s banálnym úrazom z doby 5 mesiacov pred stanovením diagnózy je z medicínskej odbornej stránky výslovne absurdné. Úraz žalobkyne zo dňa 01.02.2017 sa na ťažkostiach žalobkyne a jej aktuálnom zdravotnom stave nepodieľal ani marginálne a podľa znalca neexistuje žiadna kauzálna súvislosť medzi zranením žalobkyne zo dňa 01.02.2017 a jej práceneschopnosťou s odstupom piatich mesiacov od banálneho úrazu lakťa. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne je navyše zrejmé, že bolesťami lakťa trpela už v dobe pred úrazom, pričom nevhodným pracovným zaradením žalobkyne sa ťažkosti postupne zhoršovali a samotný banálny úraz lakťa dňa 01.02.2017 ako žalobkyňou udávaná jediná príčina vzniku jej ťažkostí, je subjektívnym účelovým výkladom žalobkyne, bez akejkoľvek opory v objektívnej skutočnosti. Zo záveru znaleckého posudku mal tak súd za preukázané, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za škodu spôsobenú žalobkyni pracovným úrazom, tak ako sú vymenované vyššie. Zo znaleckého posudku tak bolo preukázané, ako tvrdí žalovaný, že neexistuje žiadna kauzálna súvislosť medzi zranením žalobkyne zo dňa 01.02.2017 a jej práceneschopnosťou s odstupom 5 mesiacov, kedy k úrazu malo dôjsť. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa bez vyhľadania lekárskej pomoci naďalej vykonávala pracovnú činnosť pre žalovaného takmer 5 mesiacov od pracovného úrazu dňa 01.02.2017, pričom až dňa 24.07.2017 jej bola vystavená PN s dátumom od 23.07.2017. Žalobkyňa tiež vo svojej výpovedi uviedla, že práce vykonávala tak, že pracovala 5 týždňov a týždeň bola doma, pričom lekársku pomoc nevyhľadala ihneď po svojom príchode na Slovensko, ale až v júli 2017. O svojich zdravotných problémoch nehovorila ani počas komunikácie s konateľom žalovaného, ktorý uviedol, že žalobkyňa často s ním komunikovala na tému peniaze, ale nikdy sa nesťažovala na zdravotné problémy. Potvrdzuje to aj výpoveď svedkyne S. ktorá uviedla, že žalobkyňa jej sama povedala, že môže ďalej pracovať a odmietla lekárske ošetrenie. Po jej páde bolo obdobie pol roka, keď žalobkyňa pracovala a bola ochotná ostať aj dlhšie v práci a nesťažovala sa na zdravotné problémy. 1.5 Súd prvej inštancie rozhodol aj o odmene znalca a trovách štátu, čo do sumy 177,28 eur, za použitia článku 4 ods. 2 , a , keď uznesením súdu č.k. -173 zo dňa 30.05.2019 bola priznaná odmena znalcovi vo výške 677,28 eur, pričom suma 500 eur bola poukázaná zo zálohy, ktorú zložil žalovaný. Štátu súd náhradu trov konania, ktoré mu vznikli vyplatením znalečného vo výške 177,28 eur voči neúspešnej žalobkyni nepriznal, nakoľko žalobkyňa je zo zákona oslobodená, podľa , Pri rozhodnutí o trovách konania strán sporu súd vychádzal zo zásady úspešnosti v konaní, v ktorom bol úspešný žalovaný a preto mu súd s poukazom na priznal náhradu trov konania voči žalobkyni, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol, že poškodenie zdravia žalobkyne zo dňa 01.02.2017 je pracovným úrazom, za ktorý nesie zodpovednosť žalovaný v rozsahu 100% a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia pred súdom prvej a druhej inštancie v rozsahu 100%. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil skutkový a právny stav a na základe takto čiastočne zisteného stavu dospel k nesprávnym právnym, záverom. Uviedla, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 01.02.2017 utrpela na pracovisku pracovný úraz

a následkom úrazu s bolesťami v rukách vykonávala prácu naďalej až do 20.07.2017. Potom dňa 21.07.2017 bola nútená to riešiť a jej zdravotné ťažkosti vyústili v dočasnú práceneschopnosť od 23.07.2017. Ďalej uviedla, že o úraze zamestnávateľa informovala a úraz bol zapísaný do knihy úrazov. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že úraz bol drobný pracovný úraz a nie registrovaný pracovný úraz, žalobkyňa konštatuje, že sa nedomáha kvalifikácie úrazu, pretože drobný pracovný úraz bez dočasnej práceneschopnosti alebo s práceneschopnosťou je vždy pracovným úrazom, za ktorý objektívne zodpovedá zamestnávateľ, pričom v konaní nebol preukázaný ani jeden liberačný dôvod, ktorým by sa žalovaný mohol zbaviť zodpovednosti. Žalobkyňa namietala i závery znaleckého posudku, kde sa znalec zameral iba na odreniny a poškodenie lakťa bagatelizoval. Žalobkyňa uviedla, že základným predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a poškodeným zamestnancom. O tom, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovanej neboli v konaní pochybnosti. Poukázala na to, že o pracovný úraz ide aj v tých prípadoch, ak zamestnanec pri práci, na ktorú nebol zvyknutý a ktorá bola neprimeraná jeho možnostiam, bol nútený okamžitým, náhlym vypätím síl prekonávať vonkajší odpor a zvýšiť tak náhle, neobvykle a nadmerne svoju námahu. O úrazový dej môže ísť aj vtedy, keď došlo k náhlemu poškodeniu zdravia pri pracovných úkonoch pri síce každodenne vykonávanej práci, ale za nepriaznivých okolností alebo sa síce pohybuje v hranici obvyklej namáhavej práce, ale organizmus zamestnanca nie je na ňu prispôsobený, alebo na ňu svojimi schopnosťami nestačí. Z uvedeného vyplynulo, že rozhodujúcim kritériom úrazu je toto účinkovanie vonkajších vplyvov, tzv. úrazový dej a jeho identita, ktorým sa úraz líši od samostatného ochorenia. Skúmanie a preukázanie existencie tohto úrazového deja ako príčiny poškodenia zdravia predstavuje jednu zo základných podmienok vzniku nároku zamestnanca na odškodnenie pracovného úrazu voči svojmu zamestnávateľovi. Ide o skutkovú a odbornú otázku, ktorej posúdenie spadá výlučne do odboru lekárskej vedy. Skutočnosť, že žalobkyňa dňa 01.02.2017 utrpela pracovný úraz v konaní sporná nebola. Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že žalobkyňa počnúc dňom 01.02.2017 začala mať bolesti aj keď jej až neskôr vznikla škoda v dôsledku progresie chorobného stavu. Sporným ostalo posúdenie príčinnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Základnou podmienkou zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz je príčinná súvislosť medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia, pričom je nutné zdôrazniť, že nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, keď ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú. 3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa utrpela zranenie dňa 01.02.2017. Žalobkyňa má dojem, že jej aktuálny zdravotný stav je dôsledok úrazu, preto mylne poukazuje na to, že za tento jej stav je zodpovedný žalovaný. Z lekárskych správ a aj zo samotného znaleckého posudku je zrejmé, že zranenie, ktoré utrpela dňa 01.02.2017 nezanechalo trvalé následky a ani zanechať nemohlo, nakoľko išlo o banálne zranenie. Žalobkyňa mala určité zranenie, avšak žiadna škoda, ktorú by preukázala, jej nevznikla. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v priebehu konania nedokázala, že jej zdravotné ťažkosti, pre ktoré bola uznaná dočasne práceneschopná od 23.07.2017, boli spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Poškodenie zdravia žalobkyne, pre ktoré bola uznaná dočasne za práceneschopnú dňa 23.07.2017, nie je následkom pracovného úrazu a v konaní nebola dokázaná žiadna súvislosť medzi jej zranením, ktoré utrpela dňa 01.02.2017 a týmito jej zdravotnými problémami. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že diagnóza pre ktorú bola žalobkyňa uznaná za práceneschopnú „M 77.1 - Laterálna epikondylitída“ je chronické degeneratívne ochorenie väzivového úponu vystieračov prstov zápästia a ruky na dolnú časť ramennej kosti. Z uvedeného vyplýva, že poškodenie zdravia žalobkyne nie je a ani nemôže byť úrazom, nakoľko jej zdravotné ťažkosti nie sú náhlou odchýlkou od bežného pohybu, ktorá bola vyvolaná nečakaným, náhlym, násilným a jednorazovým pôsobením vonkajších vplyvov. Žalovaný poukázal na odvolanie žalobkyne, z ktorého vôbec nie je jasné z čoho vyvodila svoj záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Žalobkyňa mala možnosť v konaní predložiť relevantný dôkaz, napr. súkromný znalecký posudok, ktorým by vyvrátila tvrdenia a závery znaleckého posudku znaleckej organizácie MED- PRO-ORTO, s.r.o. a tak dokázať zodpovednosť žalovaného za jej zdravotné problémy. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v celom konaní nedokázala, že žalovaný je zodpovedný za jej zdravotné ťažkosti, pre ktoré bola uznaná dočasne práceneschopná od 23.07.2017. Žalobkyňa jediným dôkazom nepreukázala príčinnú súvislosť medzi jej zdravotnými problémami a úrazom, ktorý sa jej stal dňa 01.02.2017, za ktoré by mal niesť zodpovednosť žalovaný. Žalovaný je toho názoru, že k úrazu žalobkyne dňa 01.02.2017 prišlo v dôsledku zlej čistoty podlahy v priestoroch

kuchyne. Podľa pracovnej zmluvy, ktorú mala uzatvorenú žalobkyňa, jednou z jej pracovných úloh a povinností bolo zabezpečiť práve čistotu podláh na pracovisku. Žalobkyňa bola osobne zodpovedná za čistotu podlahy a ona sama mala odstrániť vysypanú zeleninu. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa nie len porušila svoje pracovné povinnosti podľa pracovnej zmluvy, ale porušila ešte aj predpisy na zaistenie BOZP. Ďalej uviedol, že žalobkyňa napadla odvolaním aj výrok II. rozsudku, pričom neuviedla jediný dôvod alebo námietku, pre ktorý podala voči nemu odvolanie. 4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“ ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa a , viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom tohto odvolania ( a ), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa za splnenia podmienok ustanovených v dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. 5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je žaloba žalobkyne o určenie, že žalovaný ako zamestnávateľ je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobkyni pri pracovnom úraze dňa 01.02.2017 v plnom rozsahu. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23.11.2016 vyplýva, že pracovný pomer so žalobkyňou bol uzatvorený na dobu určitú do 31.05.2017, a to na výkon druhu práce: upratovacie práce, umývanie riadu, s dňom vzniku pracovného pomeru a nástupu do práce dňa 24.11.2016. Žalobkyňa v uvedený deň nastúpila do práce u zmluvného partnera žalovaného v Belgicku, Hezemeer NV, Hezemeer 14, 2430 Laakdal, kde pracovala v kuchyni a vykonávala dojednaný druh práce. Dňa 01.02.2017 sa počas výkonu práce na pracovisku pošmykla na znečistenej podlahe (na zemi bola vysypaná zelenina) a spadla, pričom si udrela lakte. Tento úraz bol ohlásený zamestnávateľovi, žalobkyňa však nebola ošetrená lekárom, neabsolvovala lekárske vyšetrenie a to ani v nasledujúcich dňoch a naďalej pokračovala vo výkone práce. Pracovný úraz bol zaevidovaný v knihe evidencie drobných úrazov, keďže nešlo o úraz s následkom práceneschopnosti dlhšej ako 3 dní, ktorý je potrebné registrovať. Žalobkyňa, ktorá riadne pracovala u žalovaného až do 20.07.2017, subjektívne opisovala svoj zdravotný stav ako zhoršujúci sa, čo vyvolalo u nej potrebu podrobiť sa odbornému vyšetreniu. Urobila tak po návrate na Slovensko dňa 21.07.2017, pričom od 23.07.2017 bola uznaná práceneschopnou. Následne absolvovala viaceré vyšetrenia v Ortopedickej ambulancii Kliniky ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva a v ambulancii Kliniky fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, kde jej bola stanovená dg. laterálna epikondylitída. Zistený zdravotný stav považuje za následok úrazu, ktorý utrpela na pracovisku dňa 01.02.2017 a je toho názoru, že za tento úraz nesie zodpovednosť zamestnávateľ v súlade s ustanovením . 6. Podľa , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. 7. Podľa , pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. 8. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz, ku ktorému došlo pri plnení pracovných úloh. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, to znamená, že zamestnávateľ zodpovedá bez ohľadu na to, či porušil alebo neporušil nejakú právnu povinnosť, alebo či škodu zavinil alebo nezavinil. Taktiež pre vznik zodpovednosti za škodu nie je dôležité, či pracovný úraz, ktorý zamestnanec utrpel, je pracovným úrazom v zmysle o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda takým poškodením zdravia, ktoré si vyžaduje práceneschopnosť viac ako tri dni a je potrebné ho registrovať (registrovaný pracovný úraz), alebo ide iný úraz, ktorý je evidovaný v knihe drobných úrazov, vedenej zamestnávateľom. Nárok na odškodnenie pracovného úrazu nezávisí ani od toho, či pracovník úraz ohlási, alebo nie, ani od toho, či je alebo nie je spísaný záznam o úraze a či bol pracovný úraz riadne prešetrený. Zodpovednosť zamestnávateľa je daná vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady v zmysle . Základnými predpokladmi zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze zamestnanca je preukázaná škodná udalosť (pracovný úraz, ku ktorému došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním), vznik škody na zdraví zamestnanca a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Pracovným úrazom je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Toto vonkajšie pôsobenie označované aj ako úrazový dej je spravidla takou udalosťou, ktorá vyvolá u postihnutého subjektívne ťažkosti, ktoré mu nedovoľujú pokračovať v práci alebo len s určitými problémami, alebo ho dokonca z práce vyraďujú. Poškodenie zdravia (škoda) môže byť poškodenie telesné ale aj poškodenie psychické. K vzniku škody pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch dochádza vtedy, ak dôsledky zhoršenia zdravotného stavu, ktoré sa u poškodeného prejavili, možno vyjadriť v peniazoch. 9. Skutkovo veľmi zložitou otázkou pri posudzovaní nároku na odškodnenie pracovného úrazu je otázka príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom. Táto príčinná súvislosť je totiž základnou podmienkou a predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Príčinnou súvislosťou (kauzálny nexus) sa rozumie súvislosť medzi dvoma javmi, pričom bez existencie jedného javu, ktorým je v danom prípade škodná udalosť (pracovný úraz), by druhý jav, ktorým je poškodenie zdravia (škoda) nevznikol. Kauzálny nexus je vnútorná súvislosť, pri ktorej po prvom jave nasleduje vždy jav druhý. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, ak úrazový dej bol jednou z príčin poškodenia zdravia, pričom sa vyžaduje, aby išlo o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú, alebo príčinu, ktorá len zavŕši nepriaznivý zdravotný stav zamestnanca. 10. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobkyne po preskúmaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie jasne, výstižne a presvedčivo dáva odpoveď na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci a spĺňa tak zákonné požiadavky v zmysle . Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a na jeho odôvodnenie v súlade s ustanovením poukazuje. 11. Odvolací súd na doplnenie k veci udáva, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď po preukázaní, že žalobkyňa dňa 01.02.2017 utrpela pracovný úraz a od 23.07.2017 je práceneschopná s diagnózou laterálna epikondylitída, zameral svoje dokazovanie na zistenie, či táto ujma na zdravotnom stave žalobkyne bola spôsobená následkom úrazu, ktorý sa stal dňa 01.02.2017. Na túto odbornú otázku nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa pri páde na pracovisku dňa 01.02.2017 utrpela zranenie - pomliaždenie ľavého lakťa ľahkého stupňa s povrchovou kožnou odreninou. Jedná sa o banálne povrchové zranenie lakťa, ktoré sa spontánne zhojí v priebehu 3-4 dní, liečba obdobných zranení nevyžaduje žiadne špecializované ošetrenie, v podstate spočíva v chladení pomliaždenej oblasti ľadovým obkladom na zmienenie opuchu a bolesti, lokálnym ošetrením odreniny epitelizačnou masťou, iná liečba nie je potrebná. Toto zranenie na zdravotnom stave trvalé žalobkyne následky nezanechalo. Znalec konštatoval, že úraz žalobkyne dňa 01.02.2017 sa na jej ťažkostiach a aktuálnom zdravotnom stave nepodieľal ani marginálne a neexistuje žiadna kauzálna súvislosť medzi zranením žalobkyne dňa 01.02.2017 a jej práceneschopnosťou, ktorá nastala s odstupom 5-tich mesiacov od banálneho úrazu lakťa. 12. Vychádzajúc z uvedeného záveru Znaleckého posudku znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO s.r.o. č. 18/2019 zo dňa 29.03.2019, ktorý z hľadiska medicínskeho vylúčil, že zdravotné ťažkosti pre ktoré bola žalobkyňa práceneschopná od 23.07.2017 a liečená, vznikli následkom jej zranenia, ku ktorému došlo na pracovisku dňa 01.02.2017 pri pošmyknutí a páde, možno konštatovať, že medzi škodovou udalosťou t.j. úrazom žalobkyne dňa 01.02.2017 a preukázanou ujmou na zdravotnom stave žalobkyne, u ktorej bola stanovená diagnóza laterálna epikondylitída, čo je chronické degeneratívne ochorenie väzivového úponu vystieračov prstov zápästia a ruky na dolnú časť ramennej kosti, nebola preukázaná príčinná súvislosť. K námietke žalobkyne, že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach a jej vyriešenie nemožno uložiť znalcovi odvolací súd udáva, že v znaleckom posudku je kauzálna súvislosť medzi zranením a súčasnými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne hodnotená výlučne z medicínskej a odbornej stránky. Súd prvej inštancie potom opierajúc sa o tento dôkazný prostriedok, ktorý dáva odpoveď na otázky odborného charakteru, posúdil existenciu príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a poškodením zdravia v kontexte všetkých vykonaných dôkazov potrebných pre posúdenie naplnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti zamestnávateľa za škodu v zmysle . 13. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje i na ustálenú judikatúru ( napr. R 46/1983, R 11/1976, R 9/1984 ), v zmysle ktorej nevyhnutným predpokladom priznania odškodnenia za pracovný úraz je bezpečné dokázanie príčinnej súvislosti medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia zamestnanca, nestačí len pripustenie možnosti zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca v dôsledku poškodenia zdravia úrazovým dejom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. K námietke žalobkyne, že škoda na zdraví vznikla neskôr v dôsledku progresie

chorobného stavu, pričom poukázala na zvýšenú námahu pri práci, ako aj na to, že nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, keď ide iba o jednu z príčin, odvolací súd i v tejto súvislosti poukazuje na závery znaleckého posudku, podľa ktorého sa úraz žalobkyne na jej aktuálnych zdravotných ťažkostiach nepodieľal ani marginálne. Pokiaľ by pracovný úraz žalobkyne bol jednou z príčin poškodenia zdravia, muselo by isť o podstatnú, dôležitú a značnú príčinu, čo vzhľadom na závery znaleckého posudku preukázané nebolo. 14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd odvolanie žalovanej nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. ako aj vo výroku IV. o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil. 15. Odvolanie žalobkyne proti výroku, ktorým súd priznal znalcovi časť odmeny vo výške 177,28 eur, ktoré budú vyplatené z finančných prostriedkov štátu (výrok II.), odvolací súd podľa ustanovenia odmietol, nakoľko nejde o rozhodnutie v neprospech žalobkyne, tento výrok sa jej nijako nedotýka a preto s poukazom na nebola oprávnená podať voči nemu odvolanie. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).